Výber z diskusie

Pri posudzovaní nezaujatosti sudcu v prípade skúmania príbuzenstva vzdialenejšieho ako je súrodenecký alebo rodičovský vzťah, v rámci ktorého sú väzby medzi príbuznými oveľa menej intenzívne, je potrebné zohľadniť aj subjektívny rozmer takéhoto príbuzenstva, a to aká je skutočná sociálna väzba medzi týmito osobami. To, že už samotná okolnosť príbuzenstva vedie k tomu, že sudca sa nejaví v očiach strany sporu ako nezaujatý, samo osebe neznamená porušenie práva na zákonného sudcu, pokiaľ pri takomto stupni príbuzenstva nie je preukázaná aj existencia bližších sociálnych väzieb (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 15. júla 2020 sp. zn. IV. ÚS 345/2020) (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. januára 2021, sp. zn. 5Nc/1/2021, zdroj: nsud.sk; tvorba právnej vety: najprávo.sk)
09.02.2021 o 13:42:57
Ak strana sporu nevyužije svoje právo včas sa vyjadriť k podanému dovolaniu a dovolací súd na vyjadrenie z tohto dôvodu neprihliadol (§ 436 ods. 3 druhej vety CSP), nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania za tento úkon právnej služby. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 12. 2020, sp. zn. 2Obdo/56/2020, zdroj: nsud.sk; tvorba právnej vety: najprávo.sk)
09.02.2021 o 13:42:08
§ 444 (Odloženie vykonateľnosti a právoplatnosti napadnutého rozhodnutia)
Pri rozhodovaní o odklade vykonateľnosti musí dovolací súd zohľadniť tak ujmu, ktorá môže dovolateľovi vzniknúť v prípade, že nebude odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj prípadnú ujmu protistrany, spočívajúcu v tom, že táto strana sporu sa v dôsledku odkladu vykonateľnosti rozhodnutia dočasne musí zdržať realizácie práv, ktoré jej z tohto rozhodnutia vyplývajú. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe, dovolací súd odloží vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia vtedy, keď možná ujma hroziaca v prípade neodloženia vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia na strane toho, kto o odklad žiada, prevyšuje do úvahy prichádzajúcu ujmu opačnej procesnej strany. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. decembra 2020, sp. zn. 4Obdo/96/2020, zdroj: nsud.sk; tvorba právnej vety: najprávo.sk)
09.02.2021 o 13:41:17
Na základe príkazu generálneho prokurátora SR z 28. novembra 2019 publikovanom v Zbierke služobných predpisov pod por. č. 11/2019 sa s účinnosťou od 1. januára 2020 opätovne obnovila možnosť preskúmavania zákonnosti rozhodnutí a postupov v predsúdnom trestnom konaní.
27.01.2021 o 08:33:23
Súd je oprávnený posúdiť, kedy nadobudlo súdne rozhodnutie v inej veci právoplatnosť; pri posúdení tejto otázky nie je viazaný vyznačenou doložkou právoplatnosti. Pri posudzovaní správnosti údajov vyznačených v doložke nie je obmedzený žiadnou lehotou. (uznesenie veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo 7. októbra 2020, sp. zn. 1VCdo/6/2019, zdroj: nsud.sk)
26.01.2021 o 13:58:07
§ 421 (Dovolanie z dôvodu odklonu, nových právnych otázok a nejednotnej judikatúry
Postup súdu pri zisťovaní právnych a skutkových poznatkov je odlišný, s čím prirodzene následne súvisí rozlišovanie skutkových a právnych otázok. Neobjasnená skutková otázka zakladá stav non liquet, a len v tejto oblasti je možné uplatniť pravidlá dôkazného bremena. Je dôležité presne rozlišovať medzi právnymi a skutkovými otázkami (aj) v súvislosti s mimoriadnymi opravnými prostriedkami. Revízia rozhodnutí súdov nižšej inštancie je možná výlučne vo svetle skúmania riešenia právnych otázok, nikdy nie skutkových. Tu najvyšší súd poukázal na myšlienku Gerlicha, ktorý pre rozlišovanie skutkových a právnych poznatkov stanovil kritérium, podľa ktorého všetky tie poznatky, ktoré sme získali hľadajúc odpoveď na otázku, čo má byť, sú poznatky právne, a tie, ktoré sme získali odpoveďou na otázku, čo je, sú poznatky skutkové (Gerlich, K.: Skutkové zjištění a právní posouzení v řízení soudním. Praha, Brno: Orbis, 1934) [m. m. uznesenie najvyššieho súdu z 28. apríla 2020, sp. zn. 5Obdo/16/2020, ods. 38]. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. novembra 2020, sp. zn. 5Obdo/45/2020, zdroj: nsud.sk; tvorba právnej vety: najprávo.sk
14.01.2021 o 12:24:50
Pri posudzovaní určitosti dojednania o odmene v zmluve o poskytovaní právnej pomoci medzi advokátom a klientom vo všeobecnosti prevláda názor, že aj len odkaz na právny predpis, pokiaľ tento právny predpis sám osebe nie je vnútorne rozporný a neurčitý, postačuje a nie je nevyhnutné, aby bol súčasťou zmluvy. (nález Ústavného súdu SR zo dňa 12. mája 2020, sp. zn. I. ÚS 254/2019)
14.01.2021 o 12:23:55
K téme odporúčame CSACH, K.: Glosa k uzneseniu Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo/27/2017 z 27.5.2020 (potreba súhlasu manžela s prevzatím ručenia druhým manželom podľa § 145 ids. 1 OZ). In Súkromné právo. 2020, č. 5, s. 207 - 211.
16.12.2020 o 14:35:10
"Pokiaľ ide o diskusiu k nevyhnutnosti predloženia originálu plnomocenstva, ktorý už ústavný súd pri niektorých podaniach vyžadoval (II. ÚS 231/2018, II. ÚS 499/2018), domnievame sa, že takáto povinnosť navrhovateľovi, resp. jeho právnemu zástupcovi z právnych predpisov priamo nevyplýva. Ak by mal ústavný súd (sudca spravodajca) predsa len pochybnosť o pravosti predloženej kópie alebo podpisu splnomocniteľa, môže navrhovateľa vyzvať na dodatočné predloženie originálu. S uvedeným je spojená aj otázka nevyhnutnosti predloženia plnomocenstva ako zaručenej konverzie, prípadne jeho podpísanie zaručeným elektronickým podpisom. Napriek niektorým rozhodnutiam ústavného súdu o takejto požiadavke (I. ÚS 22/2019) vnímame ako presvedčivejší argument v prospech jednoduchého predloženia plnomocenstva v elektronickej verzii (napr. ako súbor .pdf)." Macejková, I, Bárány, E., Baricová, J., Fiačan, I., Holländer, P., Svák, J. a kolektív. Zákon o Ústavnom súde Slovenskej republiky. Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2020, str. 164
08.12.2020 o 14:53:47
§ 387 (Potvrdzujúcu rozhodnutie odvolacieho súdu)
Ak odvolací súd nad rámec prvoinštančného rozhodnutia niečo podporne doplní pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, neznamená to, že založil svoje rozhodnutie na iných, nových právnych dôvodoch než súd prvej inštancie a takýmto nesprávnym postupom došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a znemožneniu práva procesnej strany, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 10. 2020, sp. zn. 1Cdo/228/2019, zdroj: nsud.sk; tvorba právnej vety: najprávo.sk)
01.12.2020 o 10:32:46
§ 387 (Potvrdzujúcu rozhodnutie odvolacieho súdu)
Možnosť praktického prevzatia argumentácie súdu prvej inštancie odvolacím súdom nezbavuje odvolací súd povinnosti hoc aj len veľmi stručne a úmerne okolnostiam konkrétneho prípadu reagovať na argumentáciu z odvolania – prinajmenšom tak, že sa poukáže na tie odvolacie námietky, ktoré sú iba opakovaním už súdom prvej inštancie neprijatej argumentácie (ku ktorej však takýto súd zaujal adresné stanovisko, alebo aspoň zrozumiteľne vysvetlil, prečo táto bola bez právneho významu) a v prípade iných námietok odvolací súd ozrejmí, prečo spôsob nazerania na problém neboli spôsobilé ovplyvniť (v tejto súv. por. i uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. februára 2019 sp.zn. 7 Cdo 226/2017). Tým samozrejme nie je myslené, že odvolateľovi musí byť dané za pravdu, ale že musí dostať objektívne zrozumiteľnú odpoveď na svoj špecifický argument. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. júna 2019, sp. zn. 3 Cdo 111/2018, zdroj: nsud.sk - https://www.nsud.sk/data/att/86049_subor.pdf; tvorba právnej vety: najprávo.sk)
01.12.2020 o 10:30:29
§ 420 (Dovolanie z dôvodov zmätočnosti)
Ak všeobecný súd nevykoná dôkaz navrhovaný stranou konania, hoci tento má preukazovať takú, medzi stranami konania spornú skutkovú okolnosť, ktorá je pre meritórne posúdenie žalobného nároku významná, či dokonca rozhodujúca, znemožní tým strane konania uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Znamená to vo svojich dôsledkoch aj porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 168/2019 z 21. novembra 2019, zdroj: ustavnysud.sk; uverejnené v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 29/2019)
01.12.2020 o 10:26:45
V individualizovanom rámci určovania zániku vyživovacej povinnosti neprichádza do úvahy akékoľvek zovšeobecňovanie, ale práve naopak, súdy sú povinné pri posudzovaní a hodnotení zákonom ustanovených východísk postupovať v každom špecifickom prípade vždy diferencovane a bez striktného zotrvávania v určitých hraniciach. Posúdenie otázky, či v konkrétnom prejednávanom prípade dieťa nadobudlo schopnosť samo sa živiť a či v tom dôsledku zanikla vyživovacia povinnosť voči nej, je natoľko individuálne, že vo vzťahu k nemu sa nemôže vytvoriť ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu, a preto táto otázka nemôže byť relevantná pre založenie prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ alebo b/ C.s.p. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. októbra 2020, sp. zn. 4Cdo/20/2020, zdroj: nsud.sk; tvorba právnej vety: najprávo.sk)
24.11.2020 o 13:09:23
R 44/2020 Ak odpor proti platobnému rozkazu vydanému v konaní podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní doručený súdu elektronickými prostriedkami nebol podaný prostredníctvom na to určeného elektronického formulára podľa § 11 ods. 2 zákona, nie sú splnené podmienky na postup podľa § 14 ods. 3 zákona (na postúpenie veci súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku). Na rozhodnutie o takto podanom odpore podľa § 12 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica.
20.11.2020 o 11:28:27
Dovolanie sa nebude vyžadovať ani proti rozhodnutiam v konkurznom konaní a exekučnom konaní, pretože neprípustnosť dovolania je daná ex lege, t. j. dovolanie nemožno považovať v týchto prípadoch za účinný prostriedok nápravy, ktorý je potrebné vyčerpať pred podaním ústavnej sťažnosti. - § 198 ods. 1 ZKR: Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v konaní podľa tohto zákona nie je prípustné. - § 202 ods. 4 Exekučného poriadku: Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné. (pozn. odporúčam pozrieť tiež prechodné ustanovenia, od akého času to platí takto, keď budete riešiť staršie prípady)
15.11.2020 o 16:01:34
R 37/2020 Vecná legitimácia v konaní o určenie neplatnosti hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Žaloba prehlasovaného vlastníka bytu a nebytového priestoru na určenie neplatnosti hlasovania, ktorého predmetom bolo udelenie súhlasu na vykonanie dobrovoľnej dražby (§ 14 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov) musí smerovať proti všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome; len oni sú záložnými veriteľmi a majú pasívnu vecnú legitimáciu v predmetnom spore.
11.11.2020 o 15:03:03
§ 281 (Zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu)
I. Z ustanovenia § 278 ods. 1 C. s. p. vyplýva povinnosť súdu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu na pojednávaní, na ktoré sa nedostavil, ak to navrhne žalovaný a sú zároveň splnené procesné podmienky na jeho vydanie. II. Vychádzajúc z účelu a povahy tohto procesného inštitútu možno vyvodiť, že ospravedlniteľným dôvodom v zmysle § 281 ods. 1 C. s. p. sú len také okolnosti, ktoré na strane žalobcu nastali neočakávane, boli príčinou, že sa nemohol na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť a ktoré za danej situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania. Za ospravedlniteľný dôvod nie je možné považovať okolnosť, ktorá žalobcovi bola známa resp. jeho právnemu zástupcovi (nutnosť využiť lekársku pomoc nastala značnom čase/predstihu pred nariadeným pojednávaním), ktorá mu objektívne znemožňovala účasť na pojednávaní, avšak žiadne objektívne okolnosti nebránili tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. 9. 2020, sp. zn. 4Obdo/84/2019, zdroj: nsud.sk; tvorba právnej vety: najprávo.sk)
05.11.2020 o 09:46:19
§ 444 (Odloženie vykonateľnosti a právoplatnosti napadnutého rozhodnutia)
Odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia má mimoriadny charakter, pretože dovolací súd odložením vykonateľnosti pred rozhodnutím o dovolaní prelamuje právne účinky dovolaním napadnutého právoplatného rozhodnutia, zároveň však má aj charakter dočasný a predbežný. Z účelu, ktorému má slúžiť odklad vykonateľnosti možno vyvodiť, že predpokladom pre rozhodnutie dovolacieho súdu o odložení vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia je, že dovolanie má všetky predpísané náležitosti, bolo podané včas oprávneným subjektom, je procesné prípustné a zároveň môže byť úspešné. Dôvodný je odklad vykonateľnosti napríklad vtedy, keď z pohľadu predbežných úvah dovolacieho súdu existujúcich v čase posudzovania návrhu na odklad vykonateľnosti doterajší priebeh dovolacieho konania nevylučuje, že dovolateľ môže byť v dovolacom konaní úspešný. Vyhovenie (rovnako ako aj nevyhovenie) návrhu na odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia neprejudikuje konečný výsledok dovolacieho konania. Pokiaľ dovolací súd v určitej veci odloží vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, neznamená to, že dovolanie musí byť v konečnom dôsledku (pri rozhodovaní o veci samej) považované za opodstatnené. Pri rozhodovaní o odklade vykonateľnosti musí dovolací súd zohľadniť tak ujmu, ktorá môže dovolateľovi vzniknúť v prípade, že nebude odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj prípadnú ujmu protistrany, spočívajúcu v tom, že táto strana sporu sa v dôsledku odkladu vykonateľnosti rozhodnutia dočasne musí zdržať realizácie práv, ktoré jej z tohto rozhodnutia vyplývajú. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe, dovolací súd odloží vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia vtedy, keď možná ujma hroziaca v prípade neodloženia vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia na strane toho, kto o odklad žiada, prevyšuje do úvahy prichádzajúcu ujmu opačnej procesnej strany. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 9. 2020, sp. zn. 4Obdo/53/2020, zdroj: nsud.sk; tvorba právnej vety: najprávo.sk)
26.10.2020 o 10:21:05
Otázku príbuzenského vzťahu je potrebné vnímať v objektívnom a subjektívnom zmysle. Pokiaľ by išlo o súrodenecký alebo rodičovský vzťah, v takýchto prípadoch by bez hlbšieho skúmania bolo nevyhnutné dospieť k záveru, že sa mal nechať sudca z rozhodovania vylúčiť, pretože takýto vzťah má v prirodzenom kontexte výrazne emocionálny rozmer. Pri takomto stupni príbuzenstva sa nepredpokladá neutrálny postoj jedného príbuzného vo vzťahu k druhému príbuznému. To, že už samotná okolnosť príbuzenstva vedie k tomu, že sa sudca nejaví v očiach strany sporu ako nezaujatý, samo osebe neznamená porušenie práva na zákonného sudcu, pokiaľ pri takomto stupni príbuzenstva (syn bratranca) nie je preukázaná aj existencia iných, bližších sociálnych väzieb. Diskvalifikácia z pozície zákonného sudcu (determinovanej elektronickým prideľovaním vecí) nemôže byť negovaná príliš širokým výberom okolností, ktoré môžu (čo i len potenciálne) vyvolať pochybnosť o nestrannosti sudcu, pretože taký postup by (minimálne v regionálnom meradle) viedol k praktickému znemožneniu výkonu spravodlivosti. (uznesenie Ústavného súdu SR z 15. júla 2020, sp. zn. IV. ÚS 345/2020-15, zdroj a analytická právna veta: ustavnysud.sk)
26.10.2020 o 10:17:53
Príspevok nie je úplne správny nakoľko vynechal § 597 v spojení s § 508 ods. 2 OZ. Bohužiaľ pomerne nešťastné ustanovenie pri predaji ojazdeného vozidla resp. použitej veci. Tu by bolo vhodné inšpirovať sa českou právnou úpravou. § 508 ods. 2 OZ Vada, ktorá sa prejaví do šiestich mesiacov odo dňa prevzatia plnenia, sa považuje za vadu, ktorá bola už v deň prevzatia, ak to neodporuje povahe veci alebo ak scudziteľ nepreukáže opak. Zákonná fikcia existencia vady, ktorá bola v čase predaja (keď sa objaví do 6 mesiacov od predaja). Nároky z takej vady sú potom určené podľa typu vád. Preto je vhodné uviesť do zmluvy ust. § 501 aby sa predišlo prípadným problémom. Toto ustanovenie však vzorové zmluvy stiahnuté pokiaľ som mal možnosť si všimnúť, neobsahujú. Najčastejšie pôjde o odstrániteľné vady kedy má kupujúci nárok na jej odstránenie resp. primeranú zľavu z ceny. Avšak pozor ak som predal auto kde vyšla najavo vada - pokazená spojka, nárok by mal byť zodpovedajúci stavu pôvodného komponentu a primeraná zľava by mala byť vo výške napr. náhradného dielu určite nie autorizovaný servis a novo vyrobený komponent čo už je nad rámec primeranej zľavy.
13.10.2020 o 13:03:35