Niekoľko postrehov k blanketovému odvolaniu podla OSP

Občiansky súdny poriadok umožňuje, aby účastník konania (odvolateľ) podal proti rozhodnutiu súdu v prvom stupni tzv. blanketové odvolanie (pozn. tento pojem nie je v zákone definovaný – možnosť podania takého odvolania vyplýva z konštrukcie právnej úpravy), t.j. odvolanie bez uvedenia odvolacích dôvodov (neúplné odvolanie).

Blanketové odvolanie môže znieť napríklad: „Týmto podávam odvolanie proti rozsudku Okresného súdu ................., zo dňa .................., č.k.: ......................., ktorý navrhujem zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.“, prípadne samotný text úplne minimalistického variantu by mohol znieť „Odvolanie.“  – vychádzame však z toho, že blanketovým odvolaním sa rozumie odvolanie, ktoré obsahuje všetky ostatné náležitosti podľa Občianskeho súdneho poriadku okrem samotných odvolacích dôvodov (v širšom slova zmysle ním však môže rozumieť aj odvolanie, ktoré nemá ďalšie predpísané náležitosti).

 

Aký je postup súdu pri podaní blanketového odvolania?

Prvostupňový súd, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté je povinný v takom prípade vyzvať toho, kto podal odvolanie bez uvedenia dôvodov, aby chýbajúce dôvody odvolania doplnil. Za účelom odstránenia tohto nedostatku určí súd odvolateľovi primeranú lehotu na uvedenie odvolacích dôvodov a zároveň ho poučí o následkoch neodstránenia vád odvolania, t.j. o tom, že odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré nemá zákonom požadované náležitosti.

Neodstránenie nedostatku odvolacích dôvodov napriek výzve súdu vedie k predloženiu odvolania na rozhodnutie odvolaciemu súdu, ktorý po preskúmaní odvolania a správnosti postupu súdu prvého stupňa pri odstraňovaní vád odvolania, odvolanie odmietne ako procesne neprípustné bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.

Tento postup sa však uplatní iba v tom prípade, ak v podanom odvolaní neboli uvedené žiadne odvolacie dôvody – uvedený procesný postup neplatí v prípade, ak odvolanie síce obsahuje určité dôvody odvolania, avšak tieto sú z pohľadu účastníka neúplné a v neskoršom štádiu konania ich plánuje doplniť, rozšíriť, príp. modifikovať.

Pripomeňme, že samotné odvolacie dôvody je možné vymedziť rôznym spôsobom – mantinel na jednej strane predstavuje uvedenie odvolacieho dôvodu, tak ako je vymedzený v ustanovení § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (odvolanie podávam len z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia – k tomu pozri pohľad súdnej praxe), na druhej strane opísaním skutkových či právnych dôvodov bez toho, aby boli formálne označený ako niektorý z odvolacích dôvodov (subsumovanie pod konkrétny odvolací dôvod by mal uskutočniť súd).

 

Aký je postup súdu pri rozširovaní (dopĺňaní) už uvedených dôvodov odvolania odvolateľom?

Ak odvolateľ v podanom odvolaní uviedol odvolacie dôvody, avšak tieto vyhodnotí s odstupom času z určitých dôvodov ako nepostačujúce, má možnosť tieto dôvody rozšíriť-  uvedené oprávnenie je však limitované do uplynutia lehoty na odvolanie. Pri rozširovaní odvolacích dôvodov sa teda uplatňuje koncentračný princíp, ktorého procesným dôsledkom je skutočnosť, že po uplynutí odvolacej lehoty sa na neskôr rozšírené dôvody pri rozhodovaní odvolacieho súdu neprihliada.

Na rozdiel od prvého prípadu, kedy odvolanie neobsahuje žiadne dôvody, tento prípad je špecifický tým, že odvolanie obsahuje aspoň nejaké dôvody, pričom tieto už existujúce dôvody má odvolateľ záujem rozšíriť o ďalšie nové dôvody, ktoré doposiaľ neuviedol. Za rozšírenie (doplnenie) dôvodov sa však nebude považovať situácia, keď odvolateľ iba precizuje, resp. bližšie vysvetľuje už ním uplatnené odvolacie dôvody, t.j. ak je položený základ jeho argumentácie predstavujúcej dôvody odvolania, ktorý iba hlbšie obsahovo konkretizuje a detailizuje (neuvádza nové dôvody, ktoré rozširujú odvolanie, ale ostáva v medziach uvedených dôvodov ich podrobnejším zdôvodnením).

Z právnej úpravy vyplýva, že odvolací súd vezme pri rozhodovaní do úvahy iba tie dôvody, ktoré boli rozšírené v odvolacej lehote, ako aj tie „dôvody“, ktoré sú vo svojej podstate len konkretizáciou už uvedených dôvodov.

Je možné stretnúť sa aj s názorom, že doplnenie dôvodov po výzve súdu na doplnenie odvolania nie je prípustné, pretože podľa doslovného znenia ustanovenia § 205 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku možno odvolacie dôvody meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na odvolanie (ktorá už  v čase výzvy súdu na doplnenie odvolania uplynula) –  s touto (inak veľmi formalistickou) interpretáciu nesúhlasíme, už len preto, že občianske súdne konanie je v zásade koncipované tak, že ak účastník nepredloží úplne podanie, má byť zo strany súdu vyzvaný na jeho doplnenie, pričom toto pravidlo je nadradené ostatným procesným pravidlám.

 

Pohľad súdnej praxe

Otázkou tzv. blanketového odvolania sa v jednom zo svojich rozhodnutí zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (dostupné TU), ktorý judikoval nasledovne:

„Uplynutím lehoty na podanie odvolania zaniká možnosť odvolateľa nielen modifikovať rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, ale aj dopĺňať dôvody odvolania, ktoré určuje § 205 ods. 2 O.s.p. Zákon však nerieši situáciu pre prípad, ak odvolanie nemá náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p., a teda aké právne dôsledky má odstránenie vád odvolania (doplnenie dôvodov) odvolateľom až po uplynutí odvolacej lehoty, avšak pred rozhodnutím odvolacieho súdu o odvolaní. Lehota, do ktorej môže odvolateľ rozširovať dôvody odvolania, sa vzťahuje na také odvolanie, ktoré má všetky zákonom požadované náležitosti. Táto lehota ale nedopadá na povinnosť súdu dbať o odstránenie vád odvolania a ustanovenie § 205 ods. 3 O.s.p. ani neurčuje lehotu, v ktorej má odvolateľ možnosť odstrániť vady podaného opravného prostriedku. Pokiaľ sa v odvolaní vyskytnú vady, je povinnosťou súdu vyzvať odvolateľa na ich odstránenie, pričom lehotu na odstránenie vady určuje vo výzve súd (§ 43 ods. 1 O.s.p.), a neustanovuje ju samotné plynutie odvolacej lehoty. Ak k doplneniu vadného odvolania dôjde do rozhodnutia odvolacieho súdu, je právne významné, že v čase jeho rozhodovania (§ 154 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.) je vada odstránená. Pritom je irelevantné, že k jej odstráneniu došlo až po uplynutí 15 dňovej lehoty na odvolanie (porovnaj J. Krajčo a kolektív, Občiansky súdny poriadok, komentár, V. aktualizované vydanie, EUROUNION, Bratislava 2010, str. 823, tiež rozhodnutia uverejnené v časopise Zo súdnej prace pod č. 53/2006 a č. 25/2009).

V prejednávanej veci bol prvostupňový rozsudok doručený právnej zástupkyni žalovaného 21. apríla 2010. Žalovaný ho napadol odvolaním podaným osobne na súde dňa 3. mája 2010, teda v 15 dňovej lehote, avšak bez bližšej obsahovej konkretizácie odvolacích dôvodov podľa ustanovení § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., ktoré výslovne označil v odvolaní. Tieto dôvody odvolania potom špecifikoval podaním z 26. mája 2010, plniac svoj prísľub v odvolaní, že podrobné dôvody odvolania uvedie v osobitnom podaní. Urobil tak síce po uplynutí odvolacej lehoty, čo je však právne bez významu, pretože k ich doplneniu došlo do rozhodnutia odvolacieho súdu, t. j. do 7. marca 2011. Žalovaný podaním z 26. mája 2010 rozsah, v akom napadol rozsudok súdu prvého stupňa svojím odvolaním z 3. mája 2010, nerozširoval. Týmto svojím podaním nemenil ani dôvody svojho odvolania; špecifikoval v ňom iba dôvody odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., ktorý označil v svojom odvolaní.

Odvolací súd preto správne pri rozhodovaní o odvolaní žalovaného na tieto doplnené dôvody prihliadol. Ak by tak nebol urobil a odvolanie by odmietol z dôvodu, že nemá náležitosti, odňal by tým žalovanému možnosť konať pred súdom, nakoľko v čase rozhodovania odvolacieho súdu mu boli podrobné dôvody odvolania známe“.

Z citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vyplýva tiež ďalší zaujímavý záver – ak odvolateľ pomenuje dôvody odvolania iba odkazom na § 205 ods. 2 OSP (všeobecné vymedzenie okruhu dôvodov, ktorými možno odôvodniť odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej) bez bližšej rozvetvujúcej argumentácie týchto dôvodov a neskôr túto argumentáciu predloží (hoci aj po uplynutí odvolacej lehoty), nepovažuje sa to za rozšírenie dôvodov odvolania, ale bližšie špecifikovanie dôvodov uvedených v odvolaní hoc len odkazom na všeobecne vymedzené dôvody upravené v § 205 ods. 2 OSP. Podľa tohto právneho názoru sa teda v odvolaní nevyžaduje uviesť, v čom konkrétne spočíva nesprávnosť postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, resp. akým spôsobom došlo k naplneniu odvolacích dôvodov, ale postačuje iba uviesť, že došlo napr. k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci podľa § 205 ods. 2 písm. f) OSP. Aj takto podané odvolanie zakladá pre odvolateľa priestor kedykoľvek až do rozhodnutia odvolacieho súdu dopĺňať a konkretizovať dôvody odvolania v rámci včas uvedenej skupiny odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 OSP. Za rozšírenie dôvodov by sa v takom prípade považovala iba situácia, ak by odvolateľ namietal iba nesprávne právne posúdenie veci a neskôr by rozšíril dôvody odvolania aj o námietku napr. neúplného zistenia skutkového stavu.

Odvolacie dôvody sú rozdelené do zákonom vymedzených skupín – za rozšírenie dôvodov odvolania sa považuje neskoršie uvedenie inej skupiny dôvodov odvolania ako bola pôvodne uvedená v odvolaní; rozšírením dôvodov odvolania teda nie je doplnenie dôvodov v rámci danej uplatnenej skupiny – to sa považuje iba sa bližšie vysvetlenie a konkretizáciu dôvodov odvolania.

 

Protichodné názory

V súvislosti s otázkou prihliadania odvolacieho súdu na doplnenie dôvodov blanketového odvolania po uplynutí odvolacej lehoty sa vyskytli aj opačné názory, podľa ktorých bez ohľadu na výzvu súdu a lehotu súdom v nej určenej musia byť tieto dôvody doplnené v odvolacej lehote, inak je daný dôvod na odmietnutie odvolania.

Podľa tejto názorovej línie by akceptovaním opačného postupu (t.j. postupu umožňujúceho dopĺňať blanketové odvolanie po uplynutí lehoty na podanie odvolania) dochádzalo k predĺženiu lehoty na podanie odvolania, čo však nie je prípustné,  pretože 15 - dňová lehota na podanie odvolania je zákonnou lehotou, ktorú nemožno predlžovať.

 V prípade, ak by bolo účastníkom konania podané odvolanie, z ktorého by bol zrejmý rozsah odvolania a dôvody, pričom účastník by dôvody na podanie odvolania následne rozšíril, odvolací súd by na rozšírené dôvody jeho odvolania neprihliadal, pokiaľ by neboli rozšírené do skončenia lehoty na podanie odvolania. Na druhej strane účastníkovi, ktorý si je vedomý náležitostí odvolania a v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania neuvedie dôvody odvolania, by došlo postupom súdu výzvou na odstránenie chýbajúcich dôvodov odvolania po uplynutí lehoty na podanie odvolania k predlžovaniu lehoty na podanie odvolania, čo je vo vzťahu k účastníkovi, ktorý chce dôvody len rozšíriť, nespravodlivé.

Takýmto postupom súdu by došlo k zvýhodneniu právneho postavenia toho, kto podá odvolanie v rozpore so zákonom oproti tomu, koho odvolanie je v súlade so zákonom, pričom neskôr dôvody odvolania len rozširuje. Postup súdu podľa § 209 ods. 1 OSP prichádza do úvahy iba počas lehoty na podanie odvolania.

Z uvedených dôvodov tento názorový prúd dospel k záveru, že takto podané odvolanie nespĺňa zákonom požadované náležitosti, pretože dôvody odvolania neboli súdu oznámené do uplynutia lehoty na odvolanie.

Základom argumentácie tohto názorového prúdu je teda poukazovanie na diskriminačný a nespravodlivý prístup – účastník, ktoré neuvedie dôvody odvolania vôbec tak má lepšiu procesnú pozíciu (získava dlhšiu lehotu na prípravu argumentácie proti napadnutému rozhodnutiu) ako účastník, ktorý tieto dôvody uvedie, avšak v neskoršom štádiu konania po uplynutí odvolacej lehoty ich chce iba rozšíriť. Ak sa vyžaduje v odvolacej lehote rozšíriť dôvody odvolania, o to viac by sa rovnaká povinnosť mala vzťahovať aj na samotné uvedenie dôvodov odvolania v tejto lehote.

Táto argumentácia síce uplatňuje logický pohľad na vec, avšak nekorešponduje so znením právnej úpravy a s celkovou vyššie opísaniu koncepciou civilného procesu, ktorá priznáva účastníkovi konania právo byť poučený o nedostatku podania a vykonania jeho úpravy.

 

Zhrnutie

V odvolacom konaní sa uplatňuje zásada koncentrácie konania len pokiaľ ide o rozšírenie o nové dôvody odvolania (uplynutím lehoty na odvolanie možnosť odvolateľa dopĺňať dôvody odvolania zaniká) – odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, čím sa obmedzuje preskúmacia právomoc odvolacieho súdu maximálne na rozsah a dôvody vymedzené v odvolaní (s výnimkou podľa § 212 ods. 2 a 3 OSP). Odvolací súd je viazaný dôvodmi uvedenými v odvolaní a rozšírenými odvolacími dôvodmi, ktoré boli uvedené v odvolacej lehote.

V prípade tzv. blanketového odvolania sa uplatňuje osobitný postup, kedy je súd povinný vyzvať účastníka konania (odvolateľa) na odstránenie vád odvolania, t.j. doplnenie chýbajúcich odvolacích dôvodov. V tomto prípade môžu byť na rozdiel od rozšírenia dôvodov dôvody odvolania doplnené bez ohľadu na uplynutie odvolacej lehoty a to kedykoľvek až do konečného rozhodnutia odvolacieho súdu.

Právnym následkom podania blanketového odvolania je to, že súd vyzve účastníka konania na doplnenie dôvodov odvolania v lehote, ktorú mu na tento účel určí. Pre odvolateľa je tak smerodajná lehota určená súdom na doplnenie dôvodov odvolania bez ohľadu na plynutie odvolacej lehoty. Odvolací súd je teda povinný prihliadať na takto doplnené dôvody odvolania v zmysle výzvy súdu aj keď lehota na podanie odvolania uplynula. Ak by išlo o prípad rozšírenia dôvodov o ďalšie nové dôvody neuvedené v odvolaní po uplynutí odvolacej lehoty, v tom prípade by odvolací súd nemohol na takto rozšírené dôvody prihliadať.

Z týchto dôvodov pri podaní tzv. blanketového odvolania odvolateľ získa väčší časový priestor na prípravu zdôvodnenia svojho odvolania a vycibrenie svojej právnej argumentácie.

Pôvodný účel úpravy postupu súdu, kedy sú účastníci vyzývaní na odstránenie vád podania sa zrejme niesol v duchu hesla errare humanum est (mýliť sa je ľudské) – v súčasnej dobe sa možno viac ako nazdávať, že táto právna konštrukcia môže byť vo väčšine prípadov účelovo využívaná s cieľom vedome získať viac času na zdôvodnenie odvolania. Je to samozrejme vecou pohľadu a možno to označiť aj za legálny taktický nástroj účastníka súdneho konania.

Na záver dodajme, že uvedených protichodných interpretácii si je vedomý aj zákonodarca - pripravovaný Civilný sporový poriadok (znenie návrhu, ktoré je známe ku 24. novembru 2014) pozná koncentráciu pri podávaní odvolania (§ 357 odsek 3 CSP), kde platí, že dôvody odvolania je možné meniť do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia § 365 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku však platí, že „Ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov“.

 

Tomáš Čentík

Tlačiť
Tomáš ČentíkPrávnik od roku 201106.02.2020 o 14:49:06Reagovať
Vo vzťahu k námietke sťažovateľa, v zmysle ktorej má byť napadnuté uznesenie najvyššieho súdu v rozpore s iným uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 175/2017 z 27. februára 2018, ktoré pripúšťa tzv. blanketové odvolanie, ústavný súd zhodne s doterajšou judikatúrou pripomína, že jeho úlohou nie je posudzovať vhodnosť, účelnosť výkladu príslušného právneho predpisu všeobecným súdom a rovnako tak ústavný súd nezjednocuje rozdielnu judikatúru všeobecných súdov. Bez ohľadu na uvedené ústavný súd zároveň dodáva, že rozhodnutie najvyššieho súdu, na ktoré poukazuje sťažovateľ v ústavnej sťažnosti, sa týka procesnej situácie, keď odvolateľ podá blanketové odvolanie, t. j. odvolanie bez toho, aby v ňom uviedol akýkoľvek odvolací dôvod – ide teda o situáciu odlišnú od situácie sťažovateľa, ktorý v odvolaní podanom v zákonom stanovenej lehote všeobecne uviedol odvolacie dôvody, avšak bez bližšej špecifikácie konkrétnych skutkových okolností prípadu. Z uvedeného dôvodu je záver vyslovený v uznesení najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 175/2017 z 27. februára 2018, na ktorý sťažovateľ v ústavnej sťažnosti poukazuje, pre sťažovateľa v okolnostiach daného prípadu irelevantný. Iba uvedenie všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní nie je postačujúce na to, aby odvolací súd mohol o odvolaní rozhodnúť, resp. uvedením len všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní bez bližšej špecifikácie konkrétnych okolností prípadu nie je splnená zákonom stanovená náležitosť odvolania spočívajúca v povinnosti uviesť v odvolaní „odvolacie dôvody“. Relevantná právna úprava neumožňuje súdu vyzvať stranu sporu na doplnenie chýbajúcej náležitosti odvolania spočívajúcej v absencii konkretizácie odvolacieho dôvodu a zároveň neumožňuje strane sporu meniť a dopĺňať odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie po uplynutí lehoty na podanie odvolania. (uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 90/2019 z 5. novembra 2019)
Tomáš ČentíkPrávnik od roku 201120.11.2018 o 16:42:03Reagovať
Najvyšší súd SR vydal prekvapivé rozhodnutie (sp. zn. 6 Cdo/175/2017) zo dňa 27.02.2018, kde dospel k záveru, že vadu odvolaniu spočívajúcu v absencii odvolacích dôvodov môže odvolateľ odstrániť z vlastnej iniciatívy aj po uplynutí lehoty na podanie odvolania a ak tak urobí, odvolací súd nemôže bez ďalšieho odvolanie odmietnuť pre nedostatok náležitostí podľa § 386 písm. d) CSP. K tomu sa žiada uviesť, že tento názor mal opodstatnenie ešte za účinnosti OSP vzhľadom na odlišnú procesnú úpravu v tomto smere. Avšak Civilný sporový poriadok už jednoznačne ustanovuje, že "súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov" (§ 373 ods. 1 CSP), pričom odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Predmetné rozhodnutie preto považujeme za vecne nesprávne a v rozpore v jasnými ustanoveniami CSP. Rovnako toto rozhodnutie kritizuje aj M. Hlušák v časopise Súkromné právo 5/2018. Okrem rozporu s výslovným znením CSP trefne poznamenáva, že výklad NS SR zvýhodňuje procesne nezodpovedných odvolateľov.
Tomáš ČentíkPrávnik od roku 201126.06.2015 o 10:01:05Reagovať
Ak odvolanie nemá náležitosti uvedené v § 205 ods. 1 a 2 O.s.p., možno ho odmietnuť, len ak odvolací súd nemôže pre nedostatok týchto náležitostí postupovať v opravnom konaní tak, ako mu ukladá zákon, t.j. prejednať ho a rozhodnúť o ňom a zároveň ten, kto odvolanie podal, bol súdom prvého stupňa (§ 209 ods. 1 O.s.p.) alebo odvolacím súdom (§ 211 ods. 1 O.s.p.) vyzvaný a správne poučený o tom, ako má chýbajúce náležitosti doplniť. Súd plní svoju povinnosť podľa § 209 ods. 1 a § 211 ods. 1 O.s.p. bez ohľadu na to, či odvolacia lehota už uplynula a tiež bez ohľadu na skutočnosť, či je účastník zastúpený advokátom, resp. má sám právnické vzdelanie. Ak by preto účastník sám svoje odvolanie neodôvodnil, bolo by povinnosťou prvostupňového, resp. odvolacieho súdu vyzvať ho na odstránenie vady odvolania s poučením o spôsobe ako má postupovať, a tiež o následkoch nesplnenia si svojej povinnosti. Až potom by mohol odvolací súd pristúpiť k odmietnutiu odvolania účastníka, ktoré by stále nemalo požadované náležitosti. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 5. decembra 2012, sp. zn. 6 Cdo 343/2012)
Právnik od roku Reagovať