ELEKTRONIZÁCIA VÝKONU ADVOKÁCIE: Upomínacie konanie

S účinnosťou od 1. februára 2017 poskytuje právna úprava v oblasti vymáhania pohľadávok možnosť využiť upomínacie konanie, ktoré predstavuje alternatívny spôsob uplatňovania peňažných nárokov k postupu podľa Civilného sporového poriadku. Tento príspevok sa pokúsi priblížiť špecifiká tohto konania a poukázať tak na jeho výhody ako aj nevýhody.

Zákon č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov bol podľa dôvodovej správy prijatý z dôvodu potreby urýchlenia konania o veľkom množstve podávaných návrhov na vydanie platobných rozkazov zameraných na uspokojovanie peňažných pohľadávok; veriteľom má priniesť zjednodušenú a zrýchlenú cestu k získaniu exekučného titulu. V súčasnosti tak popri sebe existujú dva spôsoby ako dosiahnuť vydanie platobné rozkazu, jeden v režime Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a druhý v režime zákona o upomínacom konaní.

Prvou odlišnosťou týchto konaní je to, že celé upomínacie konanie prebieha výlučne elektronicky prostredníctvom na to určených elektronických formulárov, kdežto klasické konanie o vydanie platobného rozkazu v režime CSP môže prebiehať aj v papierovej aj v elektronickej podobe. Špecifikom upomínacieho konania je teda povinné používanie určených elektronických formulárov – súd nemôže rozhodnúť o návrhu, ktorý je podaný inak ako do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného formulára. Určitou nevýhodou upomínacieho konania môže byť slabá flexibilita formulárov v špecifických prípadoch – napr. v časti formulára pri zmluvnej pokute, ak ide o zmluvnú pokutu za omeškanie určenej percentuálne, formulár neumožňuje ohraničiť túto zmluvnú pokutu „do zaplatenia“, pričom bez uvedenia konkrétneho dátumu neumožňuje podpísanie formulára.

Nevýhodou nie je ani tak samotná elektronizácia upomínacieho konania, ale skôr skutočnosť, že návrh na vydanie platobného rozkazu je možné vypĺňať iba v tzv. online móde, pričom systém v tomto móde nemusí vždy fungovať pohotovo (dlhšie načítavanie údajov a pod.) a pri dlhšom prihlásení je problémom aj potreba opätovného prihlasovania. Odporučiť preto možno aj priebežné ukladanie rozpracovaného podania.

Odlišne je upravená aj príslušnosť súdu pre upomínacie konanie - na upomínacie konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky. Táto skutočnosť je uvádzaná ako výhoda upomínacieho konania z dôvodu koncentrácie elektronickej agendy platobných rozkazov na jeden súd, čo má zabezpečiť vytváranie jednotnej rozhodovacej praxe v skutkovo a právne podobných prípadoch[1].

Upomínacie konanie sa začína podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorý sa podáva na štandardizovanom formulári (návrh teda nie je možné podať v listinnej podobe prostredníctvom pošty alebo osobne v podateľni súdu) – formulár je dostupný na portáli www.slovensko.sk ako aj na stránke Ministerstva spravodlivosti SR v sekcii eŽaloby. V tejto súvislosti upozorňujeme, že formulár obsahuje dodatok „upomínacie konanie“, čo ho odlišuje od obdobného formulára návrhu na vydanie platobného rozkazu podľa CSP.

Výhodou je funkcia formulára spočívajúca v automatickom doplnení aktuálnych údajov o subjekte zapísaných v Obchodnom registri Slovenskej republiky (prostredníctvom databázy RPO) po uvedení identifikačného čísla organizácie do príslušného poľa a funkcia konečnej kontroly vyplneného návrhu tak, aby všetky povinné polia boli korektne vyplnené. Podania v elektronickej podobe sú v neposlednom rade prostriedkom šetrenia materiálnych zdrojov žalobcov a ich právnych zástupcov[2].

V upomínacom konaní sa možno domáhať iba nároku na zaplatenie určitej peňažnej sumy; uplatňovať iné ako peňažné nároky je vylúčené. Na rozdiel od úpravy v CSP možno uplatňovať peňažný nárok iba v eurách. Okrem toho je limitované uplatňovanie nárokov zo spotrebiteľských zmlúv a nároky zo zmenky voči fyzickej osobe.

Ďalšou z osobitostí upomínacieho konania je osobitný dôkazný prostriedok vo forme faktúry. Ak sú žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami, postačí k návrhu na vydanie platobného rozkazu pripojiť faktúru alebo inú výzvu podobnej povahy (ďalej len „faktúra“), ktorou sa požadovalo splnenie uplatňovaného nároku od žalovaného, a vyhlásiť, že uplatňovaný nárok žalobca eviduje vo svojom účtovníctve. V takom prípade nie je potrebné pripájať k návrhu ďalšie listiny preukazujúce uplatňovaný nárok, pretože faktúra plní funkciu dôkazného prostriedku, na základe ktorého sa dôvodnosť uplatňovaného nároku odôvodnene predpokladá. Ak by žalobca preukazoval nárok takým množstvom príloh, ktoré formulár kapacitne (kapacitný limit je 50 MB, pričom jednotlivé prílohy nesmú byť väčšie ako 10 MB) neumožňuje poslať spolu s návrhom, upomínací súd akceptuje postup, že žalobca na túto skutočnosť poukáže v opise skutočností v návrhu a zároveň súdu pošle ďalší formulár (podanie k spisovej značke, v ktorom uvedie a pripojí ďalšie prílohy).

Ak je žalobca platiteľom dane z pridanej hodnoty, v návrhu môže vyhlásiť, že údaje o uplatňovanom nároku voči žalovanému uviedol v kontrolnom výkaze podľa zákona o daniz pridanej hodnoty. V prípade, že žalobca využije možnosť uviesť, že faktúra je evidovaná v účtovníctve a v kontrolnom výkaze pre daň z pridanej hodnoty, má to za následok sprísnenie podmienok pre podanie odporu. Ak žalobca v návrhu urobil predmetné vyhlásenie, žalovaný musí navyše v odpore uviesť, či faktúru žalobcu, ktorá sa týka uplatneného nároku, uviedol vo svojom kontrolnom výkaze a ak žalovaný faktúru v kontrolnom výkaze uviedol, na odôvodnenie odporu musí uviesť také skutočnosti, ktoré závažným spôsobom spochybňujú žalobcom uplatnený nárok (napr. že došlo k zaplateniu), a svoje tvrdenia musí v lehote na podanie odporu osvedčiť listinnými dôkazmi (napr. potvrdenie o úhrade), na ktoré sa odvoláva; inak sa odpor nepovažuje za vecne odôvodnený. Na účel zistenia týchto skutočností si súd pred rozhodnutím vyžiada súčinnosť príslušného orgánu finančnej správy.

Návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní musí byť autorizovaný v zmysle § 23 zákona o e-Governmente – autorizácia sa vykoná prostredníctvom kvalifikovaného elektronického podpisu pomocou občianskeho preukazu s elektronickým čipom s príslušnými certifikátmi, resp. advokátskym preukazom s mandátnym kvalifikovaným certifikátom (týmto sa nahrádza písomná podoba vlastnoručného podpisu). Podmienkou prípustnosti návrhu je tiež to, že žalobca a ak je zastúpený, tak jeho zástupca musia mať aktivovanú elektronickú schránku na elektronické doručovanie. Prílohy k návrhu musia byť podané v elektronickej podobe spolu s návrhom – v praxi to znamená, že listiny v papierovej forme sa prevedú do elektronickej formy (skenovaním) a k návrhu sa pripoja vo formáte PDF bez potreby zaručenej konverzie (k zaručenej konverzii pozri článok TU).

Rýchlosť upomínacieho konania sa prejavuje aj v stanovení zákonnej lehoty na vydanie platobného rozkazu, ktorá je 10 pracovných dní od podania návrhu, ktorý spĺňa všetky procesné podmienky a podmienky prípustnosti návrhu vrátane splnenia poplatkovej povinnosti.

Ak sa návrhom uplatňuje nárok, ktorý je sčasti v rozpore s právnymi predpismi, súd vyzve žalobcu, aby v lehote piatich pracovných dní od doručenia výzvy uviedol, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýka. Ak tak žalobca urobí, platí, že vo zvyšnej časti vzal návrh späť a konanie sa v tejto časti zastavilo. O tomto následku súd strany upovedomí.

V tomto smere je kritizovaná[3] skutočnosť, že zákonodarca v žiadnom ustanovení neriešil situáciu, ak upomínací súd vyzve žalobcu na vyjadrenie súhlasu s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýka, avšak táto výzva je postavená na nesprávnom výpočtovom základe – vo výzve súdu sa totiž nenachádza možnosť, kedy by v prípade zjavného pochybenia súdu bolo možné takúto zjavnú nesprávnosť napraviť a vydať platobný rozkaz v správnej výške. Žalobca tak má možnosť len súhlasiť s vydaním platobného rozkazu v časti, čo povedie k výsledku, ktorý žalobca nechce alebo súhlas neudelí, čo povedie k odmietnutiu návrhu a žalobca môže podať proti takému uzneseniu sťažnosť, čo len predĺži vymáhanie jeho pohľadávky, čím sa stráca samotný zmysel upomínacieho konania.

Vzhľadom na aplikačno-interpretačné problémy s doručovaním platobného rozkazu, bude táto problematika spracovaná v samostatnom článku o elektronizácii výkonu advokácie.

Proti platobnému rozkazu môže žalovaný podať odpor, ktorý musí byť vecne odôvodnený. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje; to neplatí, ak bol odpor odmietnutý. Podaný odpor nemožno vziať späť. Odpor musí byť rovnako ako návrh podaný prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý musí byť autorizovaný – uvedené však platí len v prípade, ak sa odpor podáva elektronicky. Zákon však akceptuje podanie odporu aj v listinnej podobe (ale vždy na predpísanom formulári), keďže výhradná el. komunikácia zaťažuje v zmysle § 15 ods. 3 zákona o upomínacom konaní len žalobcu Ak sú žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami, žalovaný musí v podanom odpore uviesť, či mu bola doručená faktúra ohľadom uplatňovaného nároku, akým spôsobom s ňou naložil a či voči nemu uplatňovaný nárok eviduje alebo evidoval vo svojom účtovníctve a ak ho neeviduje, z akých dôvodov.

Ak čo len jeden zo žalovaných podal včas odpor s vecným odôvodnením, platobný rozkaz sa zrušuje vo vzťahu ku všetkým žalovaným; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo. Platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor, má účinky právoplatného rozsudku.

Odpor, ktorý súd neodmietol, odošle žalobcovi bez zbytočného odkladu spolu s výzvou, aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadril a aby v tej istej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Márnym uplynutím lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní sa konanie zastavuje. Ak žalobca v lehote 15 dní podá návrh na pokračovanie v konaní, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku a strany o tom upovedomí. Ak príslušným na jej prejednanie je Okresný súd Banská Bystrica, súd strany upovedomí o pokračovaní v konaní.

Špecifikom upomínacieho konania je žiadosť o povolenie plnenia v splátkach ako osobitný druh procesnej obrany žalovaného, ktorú môže žalovaný podať v lehote na podanie odporu. Žiadosť sa podáva na predpísanom tlačive alebo prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý musí byť autorizovaný.

Inštitút splátok môže využiť iba žalovaný, ktorý je fyzickou osobou a to v prípade, ak nenamieta nárok priznaný platobným rozkazom, avšak nie je schopný splniť povinnosť uloženú platobným rozkazom.

Žiadosť je prípustná iba ak (i) priznaný nárok vrátane náhrady trov konania presahuje sumu minimálnej mzdy a nepresahuje sumu 2 000 eur, (ii) žalovaný vyhlási, že priznaný nárok bude zaplatený najviac v desiatich mesačných splátkach, (iii) žalovaný doloží výpisom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky alebo písomným potvrdením žalobcu, že prvú splátku najmenej vo výške 50 eur žalobcovi po doručení platobného rozkazu zaplatil a vyhlási, že ďalšie splátky bude plniť mesačne, a to vždy ku dňu kalendárneho mesiaca, ktorý sa číselne zhoduje s dňom zaplatenia prvej splátky.

Ak súd žiadosti vyhovie, určí podmienky plnenia jednotlivých splátok priznaného nároku. Na tento účel súd odpočíta od výšky nároku žalobcu ku dňu podania žiadosti výšku prvej splátky a zvyšok nároku žalobcu s výnimkou poslednej splátky rozvrhne rovnomerne. Poslednú splátku čo do výšky neurčuje. V poslednej splátke je žalovaný povinný zaplatiť zvyšnú časť nároku vrátane toho, čo prirástlo počas plnenia jednotlivých splátok. Nesplnenie čo i len jednej zo splátok včas má za následok stratu výhody splátok. Uznesenie, ktorým sa žiadosti vyhovelo, nemusí obsahovať odôvodnenie.

V exekučnom konaní nemusí byť k návrhu na vykonanie exekúcie pripojený platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní (§ 48 ods. 4 písm. d) in fine Exekučného poriadku).

Výhodou upomínacieho konania je úspora na súdnom poplatku – súdny poplatok splatný podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní je 50 % z percentnej sadzby ustanovenej v sadzobníku. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na nesprávny postup niektorých okresných súdov, ktoré po tom, čo im bola postúpená vec z upomínacieho konania na pokračovanie v konaní podľa CSP, dorubujú ďalších 50 % súdneho poplatku, pričom tento postup nemá zákonný základ v zákone o súdnych poplatkoch. Zákon o súdnych poplatkoch totiž neupravuje osobitne poplatkový úkon, ktorý je spojený s postúpením veciu na príslušný súd podľa § 10 ods. 3 a § 14 ods. 3 zákona o upomínacom konaní – osobitne spoplatnené nie je ani konanie príslušného súdu, ktorému je vec takto postúpená.

Tento názor prezentuje aj odborná literatúra[4], kde sa uvádza, že súdne poplatky je možné vyberať len v prípadoch vzniku poplatkovo právnych skutočností uvedených v zákone o súdnych poplatkoch, ktorý obsahuje normy verejného práva vylučujúce použitie výkladovej metódy analógie – s postúpením veci inému súdu zákon vznik poplatkovej povinnosti nespája, a preto sa v týchto prípadoch súdny poplatok nevyberá.

Bližšie informácie o upomínacom konaní ako aj elektronických formulároch a tlačivách pre upomínacie konanie nájdete TU.Kritickú glosu k upomínaciemu konaniu od R. Šorla si môžete prečítať na diskusnom fóre lexforum.sk TU

Na tému elektronizácia výkonu advokácie sme napísali:

ELEKTRONIZÁCIA VÝKONU ADVOKÁCIE: Základné pojmy, výhody a nevýhody, porovnanie produktov (TU)

ELEKTRONIZÁCIA VÝKONU ADVOKÁCIE: Zaručená konverzia (TU)

ELEKTRONIZÁCIA VÝKONU ADVOKÁCIE: Je potrebné zaručene konvertovať splnomocnenie? (TU)

ELEKTRONIZÁCIA VÝKONU ADVOKÁCIE: Elektronický návrh na vklad do katastra nehnuteľností (TU)

ELEKTRONIZÁCIA VÝKONU ADVOKÁCIE: Faktická poznámka k zaručenej konverzii (TU)

 

Tomáš Čentík, 05.03.2019

ilustračné foto: pixabay.com



[1] PRAŽENICOVÁ, D.: Výhody a klady upomínacieho konania. 31.07.2017 – dostupné online na https://www.najpravo.sk/clanky/vyhody-a-klady-upominacieho-konania.html

[2] PRAŽENICOVÁ, D.: Výhody a klady upomínacieho konania. 31.07.2017 – dostupné online na https://www.najpravo.sk/clanky/vyhody-a-klady-upominacieho-konania.html

[3] ŠTORCEL, J.: Zákon o upomínacom konaní – vybrané aspekty z aplikačnej praxe. Súkromné právo 05/2018, str. 205 – 206.

[4] IVANKO, D. – RUSNÁKOVÁ, M. – ŠTEFČEKOVÁ, M. – KRIŠOVÁ, D.: Zákon o upomínacom konaní. Komentár. Wolters Kluwer, 2018, str. 109.

 

 

Tlačiť
Tomáš ČentíkPrávnik od roku 201125.05.2023 o 14:40:46Reagovať
I. Keďže ustanovenie § 11 ods. 2 v spojení s § 12 ods. 1 písm. c) zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov viaže podanie odporu žalovaným v ním zvolenej elektronickej forme na predpísaný formulár, potom pre akceptovanie odporu by jeho obsah mal byť zahrnutý do tohto predpísaného formulára (elektronickej podoby). II. Ak aj súčasťou tohto formulára priamo textovo vyjadrené vecné odôvodnenie odporu nebolo, postačoval odkaz v príslušnej rubrike formulára na jeho prílohu obsahujúcu celý text odporu vrátane jeho vecného odôvodnenia. Takto podaný odpor, z ktorého sú zrejmé jeho náležitosti, vrátane stanovených v § 11 ods. 1 zákona o upomínacom konaní, je potrebné považovať za odpor podaný s vecným odôvodnením. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. januára 2022 sp. zn. 5Ndob/1/2022 - publikované ako R 7/2023)
Tomáš ČentíkPrávnik od roku 201107.02.2023 o 09:51:11Reagovať
Keďže ustanovenie § 11 ods. 2 v spojení s § 12 ods. 1 písm. c/ zákona o upomínacom konaní viaže podanie odporu žalovaným v ním zvolenej elektronickej forme na predpísaný formulár, potom pre akceptovanie odporu by jeho obsah mal byť zahrnutý do tohto predpísaného formulára (elektronickej podoby). Avšak ak aj v posudzovanom prípade súčasťou tohto formulára priamo textovo vyjadrené vecné odôvodnenie odporu nebolo, postačoval odkaz v príslušnej rubrike formulára na jeho prílohu obsahujúcu celý text odporu vrátane jeho vecného odôvodnenia. Takto podaný odpor, z ktorého sú zrejmé jeho náležitosti, vrátane stanovených v § 11 ods. 1 zákona o upomínacom konaní, je potrebné považovať za odpor podaný s vecným odôvodnením. (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Ndob/1/2022 z 26.01.2022)
Tomáš ČentíkPrávnik od roku 201122.06.2022 o 15:33:07Reagovať
Vyberanie súdnych poplatkov je v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva prípustným obmedzením práva na prístup k súdu. To, že výška súdneho poplatku za odvolanie nie je rovnaká ako výška súdneho poplatku zaplateného žalobcom pri podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, teda za špecifických podmienok stanovených zákonodarcom, ešte neznamená zásah do označených práv sťažovateľa, pretože prístup k súdnej ochrane ako taký sa mu tým neodopiera. Rozdielna výška súdneho poplatku je prípustná, pokiaľ zohľadňuje špecifiká jednotlivých konaní, tak ako je to napríklad aj v prípade podania dovolania či kasačnej sťažnosti. Ustanovenie o zvýhodnenom súdnom poplatku naviazanom na upomínacie konanie je odôvodnené vidinou jednoduchšieho spôsobu riešenia sporu, jeho rýchlosťou a elektronickou podobou formulára jednotlivých podaní. O naplnení tohto zmyslu a účelu sledovanom zákonodarcom prijatím osobitnej právnej úpravy k upomínaciemu konaniu však už nemožno hovoriť v prípade pokračovania sporu na úrovni druhej inštancie. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 283/2020 z 9. júna 2020)
Tomáš ČentíkPrávnik od roku 201101.12.2021 o 15:19:51Reagovať
1. V prípade poruchy portálu eŽaloby sa osoba, ktorá nevie odoslať formulár pre výpadok portálu, môže dožadovať vydania potvrdenia o tomto výpadku priamo cez kontaktný formulár na stránke ministerstva, a to aj spätne. 2. Koncepcia zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov z 25. októbra 2016 vychádza z elektronického systému podávania návrhov formou štandardizovaných elektronických formulárov, zverejnených na webovom sídle ministerstva. Formuláre majú štruktúrovanú podobu, ktorá umožňuje ich automatické spracovanie informačným systémom na súde, čo má výrazný vplyv na urýchlenie konania. Uvedené platí aj pre možnosť podania odporu elektronicky prostredníctvom na to určeného formulára, k čomu pre žalovaného v upomínacom konaní zákonodarca stanovil alternatívnu možnosť podania odporu v listinnej podobe. Z ústavnoprávneho hľadiska je teda podstatné, že existovala alternatívna forma podania odporu, a to v listinnej podobe, čo sťažovateľ nevyužil. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 472/2020 z 20. októbra 2020)
Tomáš ČentíkPrávnik od roku 201120.11.2020 o 11:28:27Reagovať
R 44/2020 Ak odpor proti platobnému rozkazu vydanému v konaní podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní doručený súdu elektronickými prostriedkami nebol podaný prostredníctvom na to určeného elektronického formulára podľa § 11 ods. 2 zákona, nie sú splnené podmienky na postup podľa § 14 ods. 3 zákona (na postúpenie veci súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku). Na rozhodnutie o takto podanom odpore podľa § 12 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica.
Tomáš ČentíkPrávnik od roku 201103.07.2019 o 13:48:57Reagovať
Ústavný súd podotýka, že okresný súd v rámci už uvedeného posudzovania opomenul prihliadnuť na čl. 59 ods. 2 ústavy, podľa ktorého dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona. Ústavný súd s ohľadom na tento článok ústavy konštatuje, že ak zákon o súdnych poplatkoch ukladá poplatkové povinnosti, tieto musia byť stanovené jasne a jednoznačne. Pokiaľ tomu tak nie je, zodpovedá ústavne konformnému výkladu zákona o súdnych poplatkoch záver rešpektujúci zásadu „v pochybnostiach v prospech poplatníka“. Rovnaký záver vyplýva aj z rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 39/2007, podľa ktorého za súdne konania, ktoré nie sú uvedené v prílohe zákona o súdnych poplatkoch (sadzobníku súdnych poplatkov) sa súdne poplatky nevyberajú; v takomto prípade poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy (rozsudok uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako R 7/2008). Sadzobník súdnych poplatkov možno v zmysle uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu chápať ako medzerovitý, keďže zrejme existujú konania, ktoré v ňom uvedené nie sú. Takéto by potom nemali byť spoplatnené vôbec, keďže analógia je neprípustná, za predpokladu, že ich nemožno spoplatniť ani ústavne konformným výkladom osobitných položiek sadzobníka súdnych poplatkov. Poplatníka nemožno robiť zodpovedným za nedôslednosť zákonodarcu, ktorý hoci možno z pochopiteľných, avšak stále nedostatočných dôvodov neuviedol v sadzobníku súdnych poplatkov všetky konania, ktoré (možno) chcel spoplatniť (KERECMAN, P. Zákon o súdnych poplatkoch a analógia. In: Justičná revue. 2009, roč. 61, č. 3, s. 341 – 355.). Ak teda zákon o súdnych poplatkoch neukladá povinnosť vyrubiť, resp. dorubiť súdny poplatok po postúpení veci z upomínacieho konania, okresný súd v takomto prípade nemal právomoc postupovať spôsobom, ktorý v konečnom dôsledku viedol k vydaniu napadnutého uznesenia. Aj keď okresný súd v napadnutom uznesení neuviedol konkrétny princíp Civilného sporového poriadku, z ktorého odvodil povinnosť dorubiť súdny poplatok, vzhľadom na obsah týchto princípov možno usudzovať, že vychádzal z čl. 4 základných princípov Civilného sporového poriadku. Predmetný článok upravuje použitie analógie a v prípade, ak súd nemá k dispozícii žiadne vhodné zákonné ustanovenie, oprávňuje súd prejednať a rozhodnúť vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, zohľadňujúc stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Žiaľ, okresný súd v danom prípade ignoroval aj právnu teóriu, aj judikatúru najvyššieho súdu (ako vyplýva z bodu 38). Zároveň okresný súd opomenul prihliadnuť na skutočnosť, že podľa dôvodovej správy je čl. 4 základných princípov Civilného sporového poriadku iba osobitným vyjadrením zákazu odopretia spravodlivosti, teda že sudca nemôže spor neprejednať a nerozhodnúť, ak chýba výslovná právna úprava prejednávanej právnej veci. Nedorubenie súdneho poplatku po postúpení veci miestne príslušnému okresnému súdu z upomínacieho konania ale celkom zjavne nemožno posúdiť ako prípad odopretia spravodlivosti. Ústavný súd preto konštatuje, že ak okresný súd aplikoval v predmetnej veci základné princípy Civilného sporového poriadku (čl. 4, pozn.), aplikoval ich jednak nesprávnym spôsobom a zároveň ich aplikoval v prípade, v ktorom ich aplikácia nemala žiadne opodstatnenie. Aj samotné ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch [§ 2 ods. 1 písm. a) a § 5 ods. 1 písm. a)], o ktoré sa okresný súd sekundárne oprel v napadnutom uznesení, nemajú žiadnu relevanciu pre závery okresného súdu v napadnutom uznesení, na čo trefne poukázal aj sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti (bližšie bod 4). (NÁLEZ Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS 63/2019 zo dňa 21. 5. 2019 - zdroj: http://merit.slv.cz/IV.US63/2019)
Právnik od roku Reagovať