Výber z diskusie
Uznesenia, ktorými sa upravuje vedenie konania, Občiansky súdny poriadok v žiadnom zo svojich ustanovení nevymenúva, ani ich nevymedzuje žiadnymi znakmi. Súd preto musí v každom konkrétnom prípade zvažovať, či ide o uznesenie, ktorým sa upravuje vedenie konania, alebo nie. Za takéto rozhodnutia treba vo všeobecnosti považovať procesné uznesenia súdu, ktoré nemajú vplyv na rozhodnutie vo veci samej, týkajú sa otázok, ktoré v záujme hospodárneho vedenia konania vyžadujú rýchle riešenie bez toho, aby odopretie možnosti odvolania mohlo byť na ujmu práv účastníkov konania alebo tretích osôb, pričom súd nimi nie je viazaný a môže ich zmeniť bez toho, aby bolo treba podať odvolanie. Vychádzajúc z týchto kritérií je súdna prax jednotná v názore, že uznesením upravujúcim vedenie konania je i uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania, resp. ustanovení znalca [porovnaj Sborník stanovisek, závěrů, rozborů a zhodnocení soudní praxe, zpráv o rozhodování soudů a soudních rozhodnutí Nejvyššího soudu 1964 –1969, SEVT, Praha 1980 (v skratke „Zborník III“), str. 329-330]. K rovnakému záveru dospela i právna teória (pozri napr. Števček, M., Ficová, S. a kol. Občiansky súdny poriadok. Komentár, 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2009, str. 603).
(uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3 Cdo 315/2015 z 01.07.2015)
K tomu sa žiada doplniť, že uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania, resp. ustanovení znalca je potrebné posudzovať z obsahového hľadiska, nakoľko jeho obsahom môžu byť otázky (kumulácia viacerých uznesení do jednej listiny) mimo rámec ustanovenia znalca, ktoré nemusia spadať pod slovné spojenie uznesenia upravujúce vedenie konania.
"Soud přizná odměnu pouze za účelné úkony právní služby, tj. pokud byly potřebné k účelnému uplatnění nebo bránění práva v konkrétně projednávaném případě. Kritérium účelnosti je třeba aplikovat i s ohledem na obecně platnou zásadu přiměřenosti a zákazu zneužití práv (§ 2 o. s. ř.). Ač je požadavek účelnosti výslovně upraven v § 142 odst. 1 o. s. ř. pro účely náhrady nákladů řízení mezi účastníky, uplatní se i při rozhodování o odměně ustanoveného zástupce, neboť není žádný rozumný důvod, aby neúčelné úkony byly, ať již z prostředků státu anebo účastníků, advokátu hrazeny. Úvahu odvolacího soudu o tom, které úkony právní služby byly či nebyly účelné, pak dovolací soud může přezkoumat pouze v případě její zjevné nepřiměřenosti."
(Usnesení Nejvyššího soudu České republiky sp.zn. 25 Cdo 1748/2015, ze dne 29.7.2015).
Za účelné nemusia byť považované trovy právneho zastúpenia za vyjadrenie k dovolaniu, pokiaľ v porovnaní s vyjadreniami v základnom konaní neobsahujú nové okolnosti.
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2012, sp. zn. 4 Cdo 128/2011)
Dobrý deň pán Éhm,
pred mesiacom ma odbil pracovík na ÚP, aj po preštudovaní a odvolaní na zákon o službách v zamestnanosti, že ako spoločník/konateľ, ktorý je zamestnaný a poberá mzdu nižšiu ako 75% životného minima, že nemám na nič nárok, že sa ani nemusím snažiť, lebo figurujem na ORSR a na internete citujem"sa toho popíše hocičo".
Môžete mi prosím dať vedieť ako dopadol Váš prípad na prokuratúre? Môžete byť, resp. ste už evidovaný na ÚP s tým, že máte nárok na poberanie dávok v nezamestnanosti?
Vopred ďakujem za odpoveď
Nesprávne potvrdenie súdu o tom, kedy nastala právoplatnosť rozsudku nemôže byť na ujmu účastníkom konania. Doložka právoplatnosti síce nie je právnou skutočnosťou, ktorá by mala vplyv na právne vzťahy účastníkov konania (takýto vplyv má len právoplatnosť rozhodnutia ako taká, ktorá nastane nezávisle na vôli súdu či účastníkov konania okamihom , keď sú splnené zákonné podmienky a keď ho už nemožno napadnúť odvolaním ) , avšak je úradným osvedčením o právnej skutočnosti – nadobudnutí právoplatnosti . Nesprávne vyznačenie právoplatnosti na rozhodnutí súdu nie je samé osebe ani dôvodom pre zrušenie rozhodnutia v konaní o opravnom prostriedku.
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. apríla 2012, sp. zn. 7 Cdo 39/2010)
Na doplnenie problematiky judikát zo Zbierky stanovísk a rozhodnutí NS SR:
Pohľadávka veriteľa voči manželovi, ktorá vznikla za trvania jeho skoršieho manželstva, nemôže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorý bol nadobudnutý za trvania jeho neskoršieho manželstva.
(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. novembra 2010 sp. zn. 3 Cdo 8/2010)
Ak nie sú splnené vyššie uvedené predpoklady, za ktorých je možné zaradiť do evidencie aj konateľa/spoločníka tak je potrebné počkať do výmazu z OR nakoľko až týmto okamihom dochádza k zániku spoločnosti a teda aj k zániku postavenia konateľa a spoločníka.
Môže byť spoločník a konateľ spoločnosti zaevidovaný na úrade práce ak jeho spoločnosť je už v likvidácii.?Je to zaznamenané aj v obchodnom registri, alebo musí čakať až do výmazu spoločnosti z obchodného registra? Ďakujem.
OK, predstavujem si to teda nejako takto...
Dnes si v obchode kúpim nový nádherný štvorlitrák. Vozím sa, driftujem pred kulturákom v našej obci, pravidelne rozvážam opitých kamarátov a kamarátky z diskotéky, keď tu zrazu...hliadka. "Pán vodič, Vaše auto nespĺňa normy, prosím, odovzdajte nám značky a technický preukaz." Googlim, Googlim a zistím, že EÚ v dôsledku ekologicky orientovanej politiky, nakoľko sa zistilo extrémne zväčšenie ozónovej diery, nariadením s okamžitou účinnosťou zakázala používanie motorových vozidiel s objemom motora väčším ako 1.0. Auto sa teda po piatich mesiacoch stalo nespôsobilým na použitie na obvyklý účel, prestalo spĺňať technické normy, vyskytla sa na ňom vada.
Idem k predajcovi, že auto reklamujem. Zisťujem ale, že podnikanie zavesil na klinec...Vraj sa mu to v našich podmienkach neoplatí...
V reakcii na poslednú vetu by podľa môjho názoru bolo v záujme právnej istoty vhodné zaviesť aj register udelených a zrušených plnomocenstiev, nakoľko s tým v praxi vznikajú značné problémy - napr. tretia osoba sa nemusí dozvedieť, že plná moc bola odvolaná alebo inak zrušená a koná v dobrej viere, že ide o splnomocnenca.
Ústavný súd Slovenskej republiky zastáva názor, že exekútor ani exekučný súd nie sú bezvýhradne viazaní doložkou vykonateľnosti, ktorou sú opatrené rozhodnutia iných orgánov, a posudzujú otázku vykonateľnosti takýchto rozhodnutí samostatne.
(Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 203/09 z 9. decembra 2009)
Judikát k hodnoteniu výpovedí aplikovateľný aj na priestupkové konanie:
Spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov a účastníkov konania iba na základe ich kolegiálneho alebo iného rodinného či spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch, kedy jediným dostupným dôkazom je práve iba výpoveď účastníkov konania či svedkov majúcich medzi sebou takýto vzťah, viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno navrhovateľom a zároveň by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti“ svedeckých výpovedí či tvrdení účastníkov konania.
(nález Ústavného súdu SR z 9. júna 2015, sp. zn. III. ÚS 276/2014-29)
Tento výklad mi logicky nesedí. Potom je rozlišovanie napr. § 619 ods. 1 a § 619 ods. 2 úplne zbytočné a postačoval by iba § 619 ods. 2. Navyše by to podľa mňa poprelo dlhodobo akceptované doktrinálne rozlišovanie na zákonné (vady existujúce v čase plnenia) a záručné vady (vady neexistujúce v čase plnenia, ale vzniklé následne po plnení v záručnej dobe).
DIRECTIVE 1999/44/EC OF THE EUROPEAN PARLIAMENT AND OF THE COUNCIL
The seller must deliver goods to the consumer which are in conformity with the contract of sale.
The seller shall be liable to the consumer for any lack of conformity which exists at the time the goods were delivered.
The seller shall be held liable under Article 3 where the lack of conformity becomes apparent within two years as from delivery of the goods.
Stále si myslím, že "vyskytnúť" neznamená "vzniknúť".
To som ani nepovedal - práve naopak som tie ustanovenia rozlíšil. Ustanovenie § 619 ods. 1 OZ upravuje vady existujúce v čase plnenia a § 619 ods. 2 OZ upravuje vady v čase plnenia neexistujúce, ktoré sa vyskytnú (v zmysle vzniknú, začnú existovať) až následne počas záručnej doby.
"Mať vadu" (§ 619 ods. 1) nie je pojem totožný s pojmom "výskyt vady" (§ 619 ods. 2). Ak vada existuje, môže a nemusí sa vyskytnúť. Zodpovednosť za vady (zákonná) je predsa dôsledok porušenia povinnosti dodať vec bez vád. Opak by znamenal, že ak sa vec počas 24 mesiacov pokazí (v zahraničí natankujem nekvalitný benzín a zničím motor), predávajúci mi ho bezodplatne opraví. A to už presahuje rámec povinnosti dodať tovar bez vád.
Práveže pri spotrebiteľskej kúpnej zmluve zodpovedá predávajúci aj za vady v čase plnenia (§ 619 ods. 1 OZ) aj za záručné vady (§ 619 ods. 2 OZ + § 620 OZ). Navyše, ak si už susedia predávajú vraky, tak s tým sú zrejme uzrozumený - navyše tie vraky možno riešiť celkom elegantne cez § 500 ods. 1 OZ, t.j. ak je zjavné, že sa jedná o vrak na prvý pohľad, tak je logické, že predávajúci nebude zodpovedať za zjavné vady, avšak vždy bude zodpovedať za skryté vady - dokonca, ak bude chcieť predávajúci sused chcieť oklamať kupujúceho susedu spôsobom "veď auto nemusíš ani pozerať všetko je na ňom v poriadku", tak v tom prípade bude predávajúci zodpovedať aj za zjavné vady.
Ale článok ako som uviedol sa týkal tzv. záručných vád, čiže diskusia sa uberá trochu iným smerom.
Ale veď aj pri spotrebiteľskej kúpnej zmluve predávajúci ex lege zodpovedá len za vady existujúce v čase prevzatia veci kupujúcim (nie za vzniknuté počas záruky). Rovnako ako pri neobchodnej zmluve.
Ak teda otázka znela, či predávajúci zodpovedá za vady predaného vraku (ak nejde o podnikateľský predaj), tvrdím, že áno, ak vada existuje v čase prevzatia a prejaví sa v zákonnej lehote na uplatnenie práva (rovnako ako u spotrebiteľa).
Tu je potrebné rozlišovať ako som načrtol vyššie či ide o vady, ktoré malo auto v čase jeho odovzdania susedovi (§ 499 OZ) alebo o vady, ktoré auto v čase odovzdania nemalo, ale tieto vznikli až následne (tzv. záručné vady - § 502 OZ). Teda ak odovzdám auto, ktoré má poškodenú olejovú nádrž, tak samozrejme predávajúci sused zodpovedá za túto vadu - tu platí pravidlo, že "vada, ktorá sa prejaví do šiestich mesiacov odo dňa prevzatia plnenia, sa považuje za vadu, ktorá bola už v deň prevzatia, ak to neodporuje povahe veci alebo ak scudziteľ nepreukáže opak" (§ 508 ods. 2 OZ).
Ak ale predávajúci sused odovzdá auto, ktoré v čase jeho odovzdania má olejovú nádrž v poriadku, pričom táto vada vznikne až následne, tak tento sused bude zodpovedať za túto vadu len v prípade, že si dohodli záruku - tu snáď možno odkázať na náležité vynaloženie potrebnej obozretnosti kupujúceho a zásadu„vigilantibus iura scripta sunt" - kupujúci má teda byť dostatočne starostlivý, opatrný a predvídavý, t.j. aktívne sa pri kúpe zaujímať o ochranu svojich práv.
Ustanovenie § 597 OZ dopadá na prvú kategóriu vád, t,j, vád existujúcich v čase plnenia, pričom predmetný článok analyzoval druhú kategóriu vád tzv. záručné vady.
Nakoľko záručná doba je zákonom ustanovená len pre spotrebiteľské kúpne zmluvy, v prípade ostatných zmluvných vzťahov sa musia zmluvné strany (napr. susedia) v zmysle § 502 ods. 1 OZ na záruke dohodnúť.
Chápem Ťa správne, že ak dnes večer kúpim od suseda auto a zajtra ráno pod ním nájdem olejovú mláku, sused je mimo obliga, ak mi neposkytol zmluvnú záruku? Neviem. Mne na túto situáciu sedí § 597 OZ ako vyšitý. Ale možno sa na vec len nesprávne dívam cez prizmu §-u 3 ods. 1 OZ.
