Výber z diskusie

Podľa predbežných informácií poskytnutých MF SR rozhodnutie vo veci Bittó proti SR ešte nenadobudlo právoplatnosť. Ministerstvo z tohto dôvodu považuje otázku odškodnenia za predčasnú. Slovenská republika môže v lehote 3 mesiacov od vynesenia rozsudku požiadať o predloženie veci Veľkej komore ESĽP, ktorá prijme takúto žiadosť v zmysle článku 43 ods. 2 Dohovoru, ak prípad vyvoláva závažné otázky týkajúce výkladu a aplikácie Dohovoru a jeho protokolov alebo závažnú otázku všeobecného významu. Márnym uplynutím trojmesačnej lehoty na predloženie veci Veľkej komore, resp. odmietnutím žiadosti o predloženie veci Veľkou komorou nadobudne rozhodnutie právoplatnosť. Na ďalšie odpovede ohľadom odškodnenia bude potrebné počkať do nadobudnutia právoplatnosti predmetného rozsudku.
18.04.2014 o 19:45:01
§ 78 (Vylučovacia žaloba)
www.ulpianus.sk/blog/8452/
03.04.2014 o 19:16:42
Súhlasím s tým, že sa istým spôsobom dopĺňajú, tak ako si napísal - a nemusí to byť len pri registrovanom majetku, kľudne môže naliehavý právny záujem existovať napríklad aj pri bežných hnuteľných veciach, asi bude závisieť od situácie. Čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie, skôr by som to, vzhľadom na 47(4) ZKR skutočne videl na správcu - to ustanovenie je podľa mňa jednoznačné a to že síce je zapísaný úpadca skutočne nemusí znamenať, že je vlastníkom, avšak "formálne"a teda aj na účely pasívnej vecnej legitimácie a aplikácie citovaného ustanovenia je...Alebo potom aspoň klasická opatrnosť: zažalovať oboch.
03.04.2014 o 19:15:31
v podstate tieto dva typy žalôb sa istým spôsobom dopĺňajú, pretože každá z nich sleduje iný cieľ, vylučovacia žaloba odňať správcovi titul na speňaženie a určovacia zabezpečiť skutočnému vlastníkovi nakladanie so svojim majetkom pri tzv. registrovanom majetku (pri neregistrovanom majetku bude zrejme vhodné excindačnú žalobu doplniť o reivindikačnú žalobu) inými slovami samotná vylučovacia žaloba nerieši pre vlastníka podstatu veci, a to disponovať svojim majetkom, t.j. nie je dostatočným nástrojom ochrany práva vlastniť majetok - to, že súd v konečnom dôsledku vylúči majetok zo súpisu je síce pekné, ale keď s tým majetkom nemožno disponovať, tak mi je takéto vylúčenie asi zbytočné a práve v tomto tkvie ten naliehavý právny záujem inak otázka, či má byť v určovacom spore pasívne legitimovaný správca alebo úpadca je pre mňa osobne viac ako zaujímavá, lebo v jednom spore sme žalovali úpadcu a som zvedavý, či túto skutočnosť bude niekto rozporovať - vychádzali sme z toho, že vlastníkom zapísanom na LV je úpadca, preto by mal byť tento aj uvedený vo výroku súdneho rozhodnutia - navyše správca sa žaluje v prípadoch týkajúcich sa majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, a to že je úpadca zapísaný na LV ešte automaticky neznamená, že mu tento majetok aj patrí. Každopádne to zaujímavá otázka, na ktorú nie je jednoznačná odpoveď
03.04.2014 o 13:17:44
V súvislosti s náhradou trov a ich účelnosťou si dovolím dať do pozornosti článok, ktorý vyšiel v BSA 3/2014, kde bolo kritizované rozhodnutie NS SR, sp.zn. 4 Cdo 128/2011, podľa ktorého účastníkovi dovolacieho konania neprináleží náhrada trov právneho zastúpenia za vyjadrenie k dovolaniu vypracované advokátom, pokiaľ v porovnaní s vyjadreniami v základnom konaní neobsahovalo toto vyjadrenie nové okolnosti. V prípade vyjadrenia k dovolaniu išlo o obdobný postup ako v prípade popisovanom vo vyššie uvedenom príspevku, kedy na podanie tohto vyjadrenia vyzval účastníka súd. Súčasťou vyjadrenia k dovolaniu je najmä právny názor účastníka na procesnú prípustnosť dovolania a na danosť dovolacích dôvodov. Pre účely tohto príspevku z uvedeného článku vyberám nasledovné: "Ak medzičasom nedošlo k zásadnej zmene skutkových okolností, nie je možné rigorózne zaťažiť obsah tohto podania kritériom uvedenia nových skutočností. Všetky relevantné okolnosti, vrátane súvisiacej právnej argumentácie, museli byť totiž v záujme riadneho poskytnutia právnych služieb advokátom, uplatnené už v základnom konaní. To predstavuje plne legitímny postup, rovnako ako je pre účastníka plne legitímne včas a riadne reagovať na výzvu súdu a vyjadriť sa k podanému dovolaniu. Je nemysliteľné, aby si advokát šetril akékoľvek relevantné okolnosti ako nové pre prípadné dovolacie konanie (pozn. rovnako to platí aj odvolacie konania). Taktiež je nemysliteľné, aby advokát nerealizoval úkon právnej služby spočívajúci vo vyjadrení k dovolaniu iba z toho dôvodu, že oproti základnému konaniu nemá žiadne nové okolnosti, ktoré by mohol uviesť. Z procesného hľadiska je bez ďalšieho aktuálnou a novou okolnosťou už samotné kvalifikované vyjadrenie k prípustnosti dovolania a k uplatneným dovolacím dôvodom, aj pokiaľ by mal týmto vyjadrením ostať nedotknutý dovtedajší skutkový a právny stav. Ako akceptovateľnejší sa preto v tomto prípade javí formálny prístup, na základe ktorého má procesne úspešný účastník dovolacieho konania zásadne vždy nárok na náhradu trov konania za advokátom vyhotovené písomné vyjadrenie k dovolaniu, pokiaľ toto podania malo v konečnom dôsledku všetky zákonom vyžadované náležitosti".
02.04.2014 o 16:24:05
2. rocnik PrF UPJS, pravo socialneho zabezpecenia, nemenovany pedagog zjavil mantru najvacsiu, "dajte mi chvilu casu a zavolam Vam nazad"..menia sa len kulisy, osoby a obsadenie je stale rovnake :)
27.03.2014 o 18:39:51
ad absudrum mozeme ist do takychto spekulacii:DD postup sudov je uplne bludny, je proste pravom ucastnika konania sa vyjadrovat k podaniam druhej strany a obzvlast to plati pri odvolani, presne z dovodov, ktore si uviedol v clanku... ved pockame si ako sa na celu vec pozrie US.
11.03.2014 o 11:46:49
V súvislosti s účelnosťou trov právneho zastúpenia by ma neprekvapilo ešte to, keby advokát podal vyjadrenie k právnemu posúdeniu veci a súd by ho nepovažoval za účelné s poukazom na zásadu "súd pozná právo". Zvlášť by to bolo zaujímavé riešiť v dovolacom konaní kde sa v podstate rieši už iba právna stránka veci a tzv. dôvody zmätočnosti, na ktoré súd prihliada ex offo - podľa tejto logiky by si advokáti v dovolacom konaní na trovy asi nárokovali zbytočne pretože súd by rozhodol správne aj bez ich pričinenia.
10.03.2014 o 22:52:09
§ 32 (Popretie a zistenie pohľadávky)
čo sa týka konkurzného veriteľa výška bezdôvodného obohatenia bola stanovená na základe znaleckého posudku, ktorý bol prílohou prihlášky...ak bol správca toho názoru, že v tejto výške prihlásenej pohľadávky nebol zohľadnený nejaký nárok úpadcu mohol si dať rovnakú námahu a nechať vyčísliť nárok úpadcu znaleckým posudkom, príp. iným relevantným spôsobom a v tejto časti započítať vzájomné pohľadávky....v konečnom dôsledku správca vyvolal zbytočný právny spor o určenie popretej pohľadávky....navyše nárok úpadcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu je sporný, pretože prebieha spor o určenie vlastníctva
09.03.2014 o 23:44:42
§ 8 (Zabezpečovacie právo)
Davam do pozornosti rozsudok Najvyšieho sudu SR z 24. oktobra 2013 (sp. zn.: 5 Obdo 22/2012), ktorym bolo zaujate jednoznacne stanovisko k tejto otazke a sice ze exekucne zalozne pravo nevytvara veriteľovi postavenie zabezpeceneho veritela
05.03.2014 o 21:32:18
§ 32 (Popretie a zistenie pohľadávky)
neviem či som to celkom správne pochopil... ale správca určite nemal poprieť celú pohľadávku, ale len do výšky v ktorej podľa neho neexistovalo... myslím, že v tomto prípade prichádza do úvahy aj započítanie pohľadávok podľa § 54 ZKR... problémom samozrejme je to, že sa ťažko určuje výška bezdôvodného obohatenia, čo ale platí pre obidve strany...
05.03.2014 o 21:24:03
§ 32 (Popretie a zistenie pohľadávky)
Stretol som sa s prípadom kedy bola prihlásená pohľadávka z titulu bezdôvodného obohatenia (zhodnotenie nehnuteľnosti), ktorú správca poprel iba čo do výšky a to v celom rozsahu. Popretie správca odôvodnil tým, že vo výške uplatnenej pohľadávky nie je zohľadnený nárok úpadcu, za obdobie v ktorom bola nehnuteľnosť vo vlastníctve úpadcu, čiže nárok na bezdôvodné obohatenia za užívanie nehnuteľnosti inou osobou ako vlastníkom (na vysvetlenie medzi veriteľom a úpadcom prebieha vlastnícky spor o určenie, pričom po určité obdobie je ako vlastník zapísaný úpadca a nehnuteľnosť užíva veriteľ, ktorý ju zhodnotil ešte v čase keď úpadca nebol vlastníkom). Je uvedený postup správcu správny? Osobne som toho názoru, že mal pohľadávku poprieť čo do výšky iba čiastočne, a to v rozsahu bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti veriteľom, príp. ju nemal vôbec poprieť a uplatňovať nárok úpadcu súdnou cestou. Aký máte na to názor?
05.03.2014 o 14:53:43
§ 167 (Rozhodovanie o povolení oddlženia)
Mam pripad dlznika, ktory sa chysta do konkurzu a ktory sa dost nezodpovedne sprava k svojmu majetku (gambling, alkohol, dlhy atd.). Moze to byt dovod pre nepovolenie oddlzenia, ak o tom budem informovat sud?
19.02.2014 o 18:38:46
§ 36 (Hlasovanie schôdze veriteľov o výmene správcu)
Nestretol sa niekto so situáciou, že na schôdzi bol odvolaný správca, ale nebol ustanovený nový?Pripúšťa zákon takýto postup?
17.02.2014 o 22:52:58