Môže byť spoločník alebo konateľ s.r.o. zaradený do evidencie na úrade práce?

Ste konateľom alebo spoločníkom pasívnej eseročky, z ktorej nepoberáte žiaden príjem a máte záujem o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie? V takom prípade so zaradením do evidencie na úrade práce automaticky nepočítajte, nakoľko skutočnosť, že spoločnosť neprodukuje žiaden zisk je bez právneho významu.

Je bežnou praxou, že z rôznych dôvodov dochádza (resp. dochádzalo - po zavedení tzv. daňových licencií však došlo k pomerne masívnej likvidácii týchto spoločnosti, resp. k prevodom obchodných podielov) k založeniu spoločností s ručením obmedzeným, ktoré nie sú aktívne (neformálne označované tiež ako mŕtve alebo spiace spoločnosti).

Napriek ekonomickej pasivite spoločnosti je možnosť zaradenia konateľa a spoločníka s.r.o. do evidencie uchádzačov o zamestnanie v zásade vylúčená (až na jednu výnimku uvedenú v ďalšom texte) – zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov totiž konateľa a spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným označuje za samostatne zárobkovo činnú osobu (§ 5 ods. 1 písm. a)), ktorá nie je považovaná za uchádzača o zamestnanie – základnou podmienkou zaradenia do evidencie je naplnenie legálnej definície uchádzača o zamestnanie.

Do evidencie uchádzačov o zamestnanie (tzv. evidencia nezamestnaných) nemožno spravidla zaradiť osoby vykonávajúce zárobkovú činnosť – zákon o službách zamestnanosti tieto osoby vylúčené z evidovania na úrade práce rozdeľuje do štyroch skupín (§ 6 ods. 1 v spojení s § 34 ods. 14 písm. h) zákona o službách zamestnanosti):

  1. zamestnanci – osoby v pracovnom pomere vykonávajúce závislú prácu na základe pracovnej zmluvy alebo osoby v obdobnom pracovnom vzťahu (napr. štátnozamestnanecký pomer)
  2. tzv. dohodári – osoby v pracovnoprávnom vzťahu vykonávajúce prácu na základ dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o brigádnickej práci študentov) – do tejto skupiny patri tiež osoby vykonávajúce zárobkovú činnosť na základe právneho vzťahu podľa osobitného predpisu (napr. na základe príkaznej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, resp. mandátnej zmluvy podľa Obchodného zákonníka)
  3. samostatne zárobkovo činné osoby – osoby vykonávajúce činnosti za účelom dosahovania zisku na základe živnostenského oprávnenia alebo oprávnenia podľa osobitných predpisov (napr. daňoví poradcovia, advokáti, notári a pod.) – do tejto skupiny zaraďuje zákon aj spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, konateľov a členov dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným alebo členom predstavenstva alebo dozornej rady akciovej spoločnosti
  4. zahraničné zárobkovo činné osoby – osoby vykonávajúce zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie alebo v cudzine.

Výkon funkcie konateľa a postavenie spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným sú ex lege poňaté ako samostatne zárobková činnosť bez ohľadu na skutočnosť aká je výška ich príjmu od spoločnosti – t.j. ide o zákonnú prekážku zaevidovania na úrade práce. Zákon o službách zamestnanosti však obsahuje klauzulu, že konateľ a spoločník s.r.o. sa považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu iba v tom prípade, ak nie je zamestnancom. Dodatok „ak nie je zamestnanec“ má ten právny význam, že osoba ktorá je súčasne konateľom/spoločníkom s.r.o. a zamestnancom, sa považuje na účely evidovania na úrade práce za zamestnanca a nie za samostatne zárobkovo činnú osobu – z tohto dôvodu sa aplikuje zákonná prekážka evidovania pod písm. a), z ktorej však zákon pozná výnimku, čo môže byť pre konateľa/spoločníka s.r.o., ktorý je zároveň zamestnancom nástrojom ako dosiahnuť zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Z prekážok zápisu do evidencie uchádzačov o zamestnanie pod písm. a) a b) existujú dve výnimky a to (§ 6 ods. 2 zákona o službách zamestnanosti):

  1. ak osoby pod písm. a) a b) vykonávajú zárobkovú činnosť na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo právneho vzťahu podľa osobitného predpisu, ak mzda alebo odmena za vykonávanie týchto činností nepresiahne 75 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu platnej k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška mzdy alebo odmeny
  2. ak osoby pod písm. b) poskytujú údaje pre štatistiku rodinných účtov, ktorú vykonáva Štatistický úrad Slovenskej republiky, na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

Z uvedených pravidiel (ne)zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie vyplýva, že konateľ/spoločník s.r.o. môže byť zaevidovaný v evidencii na úrade práce za kumulatívneho splnenia dvoch zákonných podmienok a to (i) má súčasne status zamestnanca a (ii) ako zamestnanec má mzdu nepresahujúcu zákonom stanovenú hranicu 75 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Nakoľko príjem konateľa, resp. spoločníka s.r.o. je právne irelevantný, pretože rozhodujúca je výška mzdy tejto osoby ako zamestnanca, v evidencii uchádzačov o zamestnanie tak môžu byť okrem konateľov/spoločníkov nefungujúcich s.r.o. evidovaný aj konatelia/spoločníci fungujúcich s.r.o. s vysokými ziskami. Zákonná dikcia sa nedotýka ani akcionárov akciových spoločností, ktorí majú vo svojej podstate obdobné postavenie ako spoločníci s.r.o. (prostredníctvom valného zhromaždenia ovplyvňujú chod spoločnosti, podieľajú sa na zisku a pod.).

Praktický význam zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie spočíva v tom, že fyzická osoba, ktorá je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie sa považuje na účely zdravotného poistenia za osobu, za ktorú platí poistné štát (§ 11 ods. 7 písm. o) zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Vo vzťahu k dávkam sociálneho poistenia (dávky v nezamestnanosti) je potrebné poukázať na jednu zákonnú anomáliu – osobe, ktorá prestala byť zamestnancom a splnila všetky podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti (odpracované roky a pod.) nebude poskytnutá dávka v nezamestnanosti, ak je táto osoba konateľom alebo spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným. Základným predpokladom poskytnutia dávky v nezamestnanosti je totiž zaradenie do evidencie nezamestnaných (§ 104 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení). To znamená, že ak ste boli zamestnaní a odvádzali odvody na sociálne poistenie, tak napriek tomu prichádzate po skončení pracovného pomeru o dávku v nezamestnanosti, ak vykonávate funkciu konateľa alebo máte postavenie spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným.

Na otázku položenú v nadpise príspevku je potrebné odpovedať áno, avšak s výhradou splnenia vyššie uvedených zákonných podmienok – bez toho, aby mal konateľ/spoločník s.r.o. súčasne postavenie zamestnanca dosahujúceho mzdu pod zákonom stanovenú hranicu je jeho zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie vylúčené.

ZMENA OD 1.1.2016

Od 1. januára 2016 vstúpila do účinnosti novela zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a to zákon č. 353/2015 Z.z., ktorým sa okrem iného mení ustanovenie § 5 ods. 1 písm. a) citovaného zákona – na porovnanie uvádzam pôvodné znenie a aktuálne znenie:

Pôvodný normatívny text: „Samostatne zárobkovo činná osoba na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, konateľom alebo členom dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným alebo členom predstavenstva alebo dozornej rady akciovej spoločnosti podľa osobitného predpisu, ak nie je zamestnanec.

Súčasný normatívny text: „Samostatne zárobkovo činná osoba na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, konateľom alebo členom dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným, členom predstavenstva alebo dozornej rady akciovej spoločnosti alebo prokuristom podľa osobitného predpisu“.

Zmenou znenia v § 5 ods. 1 písm. a)  sa rozširuje okruh fyzických osôb, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za samostatne zárobkovo činnú osobu, o prokuristu. Ide o zrovnoprávnenie prokuristu s inými fyzickými osobami, ktoré vykonávajú činnosti podľa Obchodného zákonníka a sú považované za samostatne zárobkovo činnú osobu (napr. konateľ, člen dozornej rady, člen predstavenstva).

Kľúčovou zmenou však je to, že podmienka pre samostatne zárobkovo činnú osobu, nebyť zamestnancom, bola vypustená. Právnym dôsledkom tejto zmeny je skutočnosť, že konateľ a spoločník s.r.o., ktorý bol doteraz zároveň v postavení zamestnanca a ako zamestnanec mal mzdu nepresahujúcu zákonom stanovenú hranicu 75 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu už po novom, t.j. od 1.1.2016 nemôže byť evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie.

Nakoľko bol príjem konateľa, resp. spoločníka s.r.o. podľa predchádzajúcej zákonnej úpravy právne irelevantný, pretože rozhodujúca bola výška mzdy tejto osoby ako zamestnanca, v evidencii uchádzačov o zamestnanie tak mohli figurovať okrem konateľov/spoločníkov nefungujúcich, resp. startupových s.r.o. evidovaný aj konatelia/spoločníci fungujúcich s.r.o. s vysokými ziskami.

Je na škodu veci, že v súvislosti s touto legislatívnou zmenou neprešiel kompromisný pozmeňovací návrh poslancov Jozefa Mihála a Lucie Nicholsonovej, podľa ktorého sa má za SŽČO považovať konateľ a spoločník s.r.o. iba v prípade, ak poberá príjem zo závislej činnosti. K opodstatnenosti tohto návrhu si dovoľujem v plnom rozsahu odkázať na jeho odôvodnenie:

„Účelom návrhu je jednoznačne stanoviť, kedy štatutárni zástupcovia obchodných spoločností budú na účely zákona o službách zamestnanosti definovaní ako samostatne zárobkovo činné osoby. Bude tak v prípade, ak nimi vykonávaná činnosť bude naozaj „zárobková“, teda ak za výkon svojej funkcie, respektíve ako spoločníci obchodných spoločností budú poberať zdaniteľný príjem posudzovaný ako príjem zo závislej činnosti podľa zákon o dani z príjmov. Takéto osoby nebudú môcť byť zaradené do evidencie ako uchádzači o zamestnanie (§ 6 zákona). Naopak štatutári obchodných spoločností a spoločníci obchodných spoločností nebudú považovaní za samostatne zárobkovo činné osoby, ak v svojom postavení nebudú dosahovať príjem. Napríklad v prípade obchodných spoločností, ktoré reálne nevykonávajú žiadnu činnosť alebo v prípade začínajúcich respektíve momentálne neúspešných spoločností, v ktorých dotknuté osoby nemajú príjem. V takom prípade pri splnení ďalších podmienok uvedených v § 6 zákona budú tieto osoby môcť byť zaradené do evidencie uchádzačov o zamestnanie a pri splnení ďalších podmienok podľa zákona o sociálnom poistení aj poberať dávku v nezamestnanosti“.

Z tejto novely vyplýva záver, že konateľ s.r.o., ktorý nepoberá za výkon svojej funkcie žiaden príjem a rovnako aj spoločník s.r.o., ktorému nie je vyplácaný žiaden podiel na zisku nemôžu byť za žiadnych okolností zaevidovaný na úrade práce.

 

Tomáš Čentík, 13. mája 2015 (aktualizácia 11. januára 2016)

ilustračné foto: Michaela Jančišinová

 

Tlačiť
JOZEF KrajanPrávnik od roku 001.04.2016 o 20:43:28Reagovať
Prečo sú diskriminovaní spoločníci a konatelia s.r.o aj keď nemajú žiadny príjem z tejto činnosti a úrady práce ich odmietajú zaevidovať a vyplácať im dávky v nezamestnanosti, nakoľko sa považujú za SZČO? Nie je to v rozpore so základnými článkami Ústavy SR? Domnievam sa, že aplikácia takéhoto zákona- č. 461/2003 Z.z. s poukázaním na paragraf 68 zák. č. 513/1991 Z.z. /obch. zákonník/ je v príkrom rozpore s čl. 12 Ústavy SR a taktiež s čl. 35 Ústavy SR. Je to zjavná diskriminácia. Domnievam sa, že kritériom na dávky v nezamestnanosti a zaevidovanie ako uchádzača o prácu na úrade práce by mala byť skutočnosť, či dosahoval /dosahuje/ touto činnosťou príjem a nie ho nútiť rušiť /predať/ s.r.o. Čo keď sa rozhodne, že trebárs o rok obnoví činnosť s.r.o. /nastanú pre neho priaznivejšie podmienky/ a potom by musel prejsť pri novej registrácii s.r.o. administratívnym kolotočom znova /nehovoriac o kolkoch a ďalších výdavkoch/. Myslím si, že ak niekto vlastní s.r.o., z ktorej nemá žiaden príjem by nemal byť takto obmedzovaný ani diskriminovaný-poukazujem taktiež na čl. 20 Ústavy SR. Kedy už niekto napraví takýto chybný a diskriminačný zákon-zjavne v rozpore s Ústavou SR?
Tomáš ČentíkPrávnik od roku 201111.01.2016 o 14:21:44Reagovať
POZOR ZMENA OD 1.1.2016: pozri aktualizovaný text článku v dôsledku novely zákona o službách zamestnanosti účinnej od 1.1.2016.
Tomáš ÉhnPrávnik od roku 012.01.2016 o 00:29:20Reagovať
Vyplyva zo samotneho znenia novely, ze do 31.12.2015 bolo mozne spolocnika/konatela zaradit do evidencie? Pytam sa kvoli tomu, ci to mozeme my, ktori sa s nimi sudime pouzit ako argument/dokaz pred sudom. Inymi slovami, ci si tymto krokom predkladatel novely a v nasom pripade/pripadoch de facto odporca, nepriamo neuznal, ze jeho vyklad bol nespravny.
Tomáš ČentíkPrávnik od roku 201112.01.2016 o 10:54:17Reagovať
Priamo sa to v dôvodovej správe k novele nerieši, ale nepriamo to možno považovať za uznanie, že podľa doterajšej právnej úpravy to možné bolo, nakoľko inak si cieľ tejto zmeny nemožno racionálne zdôvodniť. Bez ohľadu na novelu zákonom č. 353/2015 Z.z. z pôvodnej právnej úpravy jasne vyplývalo, že za akých zákonných predpokladov môže byť konateľ/spoločník s.r.o. zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. To, že niektoré úrady práce to nie vždy akceptovali je druhá vec - o tom som síce počul len z druhej ruky, čiže ani neviem akú argumentáciu úrady používali, čo by ma aj celkom zaujímalo. Podľa môjho názoru však postupovali svojvoľne, nakoľko zákon ustanovoval túto otázku jednoznačne a zmenou touto novelou sa to len potvrdzuje.
Tomáš ÉhnPrávnik od roku 012.01.2016 o 16:14:09Reagovať
Mozem Vam to poskytnut. Mozno by som to mohol aj zverejnit.
Jana GalcikovaPrávnik od roku 020.01.2016 o 19:18:05Reagovať
Dobrý deň pán Četník, pripájam sa do uvedenej diskusie práve z dôvodu, že riešim od minulého roka ten istý problém, pričom stanovisko úrade práce je neustále zamietavé. Mala som snahu hovoriť s riaditeľom úradu, aby mi ako zástupca ÚP jednoznačne povedal svoje stanovisko, keďže som spĺňala a podľa starého znenia stále spĺňam podmienky a nechcú ani pripustiť moje zaradenie. Neustále sa odvolávali na staré znenie zákon, kde niky nespomenuli doplnenie novely z roku 2013. Podľa slov riaditeľa má ÚP metodické usmernenie z BA aj napriek tomu, že zákon bol jasný. Najhoršie v tomto celom prípade je, že si ÚP svojvoľne mení zákon, teda pýtam sa či žijeme v právnom štáte. Druhé najhoršie zistenie je, keď zistíte že Vás v prvom kontakte zaradia do kategórie špekulant, a ide práve o tých, ktorí sa svojou snahou a vlastnou prácou snažia uplatniť na trhu práce.
Silvester HvizdošPrávnik od roku 020.01.2016 o 11:20:24Reagovať
Dobrý deň.Chcem sa Vás opýtať,vzťahuje sa to aj na mňa? Som jediným spoločníkom a konateľom s.r.o. Od 31.7.2009 doteraz mám uzavretú dohodu:"Zmluva o výkone funkcie konateľa" § 66 ods.3 Obchodného zákonníka.s min.odmenou 30€ mesačne. K 31.1.2016 nám končí nájomný vzťah kde sme mali prevádzku.A nebudem mať momentálne žiadny príjem. 1.Môžem byť evidovaný na úrade práce??? ,mám ukončiť/dohodou/ túto zmluvu k 31.1.2016,alebo to ani po 1.1.2016 už nemá vplyv? 2.Môžem byť ak som spoločníkom a konateľom v s.r.o byť zamestnaný vo verejnej resp.štátnej správe?/konflikt záujmov?/ Ďakujem Hvizdoš Silvester
Tomáš ČentíkPrávnik od roku 201120.01.2016 o 17:44:40Reagovať
k druhej otázke odporúčam článok Štátny zamestnanec a účasť v spoločnosti s ručením obmedzeným dostupný na http://www.ulpianus.sk/blog/8591/ pokiaľ ide o prvú otázku ako vyplýva z aktualizovaného článku v dôsledku novely účinnej od 1.1.2016 konateľ a spoločník s.r.o. nemôže byť evidovaný na úrade práce
Silvester HvizdošPrávnik od roku 021.01.2016 o 08:58:09Reagovať
Ďakujem pekne za odpoveď.
Miroslava HudekováPrávnik od roku 021.09.2015 o 13:16:59Reagovať
Môže byť spoločník a konateľ spoločnosti zaevidovaný na úrade práce ak jeho spoločnosť je už v likvidácii.?Je to zaznamenané aj v obchodnom registri, alebo musí čakať až do výmazu spoločnosti z obchodného registra? Ďakujem.
Tomáš ČentíkPrávnik od roku 201121.09.2015 o 13:45:57Reagovať
Ak nie sú splnené vyššie uvedené predpoklady, za ktorých je možné zaradiť do evidencie aj konateľa/spoločníka tak je potrebné počkať do výmazu z OR nakoľko až týmto okamihom dochádza k zániku spoločnosti a teda aj k zániku postavenia konateľa a spoločníka.
Tomáš ÉhnPrávnik od roku 031.07.2015 o 00:11:23Reagovať
Toto je presne môj prípad a situácia je nasledovná: Bol som zamestnancom v jednej firme, kde som pracoval dva roky (presne). Počas tohto obdobia som si založil s.r.o. kde sme dvaja konatelia a aj dvaja spoločníci. Po skončení pracovného pomeru som svoju účasť vo svojej firme nijako nemenil a stále mám status konateľa aj spoločníka. Postupoval som presne v zmysle ako je napísané v článku a zamestnal som sa vo vlastnej firme (mohol som aj v inej ale nie je to potrebné) na základe pracovnej zmluvy v zmysle § 43 a nasl. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce na skrátený pracovný úväzok (5h týždenne) za mzdu 50€ mesačne. Stal som sa teda znova zamestnancom a keďže moja mzda je nižšia ako 75% životného minima, mám právo byť zaradený do EUoZ. Nerozumiem však predposlednému odstavcu, kde píšete, že osobe, ktorá inak spĺňa všetky podmienky pre poskytnutie dávky v nezamestnanosti nebude táto dávka poskytnutá ak je konateľom alebo spoločníkom. V uvedenom §104 sa totižto vôbec nerieši, či je osoba konateľom alebo spoločníkom ale iba či je alebo nie je v EUoZ. Ak je, potom má narok aj na dávky v nezamestnanosti a nebráni tomu ani fakt, že je konateľ a/alebo spoločník. Ušlo mi niečo alebo sa zhodujeme v názore? Momentálne je moja vec na prokuratúre a čakám na ich vyjadrenie :-)
Tomáš ČentíkPrávnik od roku 201131.07.2015 o 11:12:03Reagovať
K prípadu, ktorý uvádzate je potrebné zohľadniť časové súvislosti, nakoľko právna úprava sa v tejto otázke niekoľko krát menila, pričom článok zachytáva stav od poslednej novely do budúcna. K predposlednému odstavcu: Je pravdou, že podstatné vo vzťahu k dávkam nezamestnanosti je zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, avšak ako konateľa a spoločníka tam žiadnu osobu nezaradia. Ako je uvedené v článku - s poukazom na právnu úpravu - konateľa/spoločníka je možné zaradiť do evidencie iba v prípade ak (i) má zároveň status zamestnanca a súčasne (ii) má mzdu pod zákonom stanovenú hranicu. Čiže takýto konateľ/spoločník, ktorý uvedené predpoklady nespĺňa = nezaradenie do evidencie = neposkytnutie dávok v nezamestnanosti. Takže, keď určitá osoba, ktorá je súčasne konateľom a spoločníkom s.r.o. a zamestnancom so mzdou nižšou ako 75 % životného minima stratí zamestnanie, prestane ako konateľ a spoločník s.r.o. spĺňať podmienky na zaradenie do evidencie, v dôsledku čoho ju príslušný úrad práce vyradí z evidencie a v kontexte na zákon o sociálnom poistení nespĺňa podmienky na priznanie nároku na dávku v nezamestnanosti.
Tomáš ÉhnPrávnik od roku 031.07.2015 o 13:11:06Reagovať
Skúsim ešte raz rozpísať celú vec: - Od 1.9.2012 do 31.8.2014 som bol zamestnancom v spoločnosti, ktorá za mňa normálne platila odvody počas celého obdobia. Moja mzda bola nadpriemerná a umožňuje mi poberať dávky v nezamestnanosti na hornej hranici. - Od marca 2013 až do dnešného dňa som konateľom a spoločníkom vo svojej firme. - Po 31.8.2014 som nebol zamestnaný v žiadnej firme a mal som iba status konateľa/spoločníka. - Od 1.4.2015 som sa stal znovu zamestnancom, tentokrát vo svojej vlastnej firme. Jedná sa o štandardnú pracovnú zmluvu, pričom moja mzda je 50€ mesačne. Všetky náležitosti spojené s registráciou zamestnávateľa a zamestnanca v SP som vybavil a normálne platím každý mesiac odvody atď. Tento status zamestnanca si mienim ponechať až do úplného vyplatenia dávok, keďže, ako správne uvádzate, je to podmienka nielen zaradenia do evidencie ale aj zotrvania v evidencii. - K tomu istému dátumu, t.j. k 1.4.2015 som podal žiadosť o zaradenie do EUoZ, pričom som poukazoval na fakt, že ako zamestnanec nemôžem byť považovaný za SZČO ale na ÚP mali na vec iný názor...
Tomáš ČentíkPrávnik od roku 201131.07.2015 o 13:45:52Reagovať
Z uvedeného mi vyplýva, že úrad práce nemal dôvod nezaradiť do evidencie.
Zuzana SomorovskaPrávnik od roku 004.08.2015 o 10:10:31Reagovať
Dobrý deň, rada by som sa spýtala ako vaša záležitosť postupuje. Mám ten istý problém. Som konateľkou sro - bezodplatne, a zároveň mám vo svojej sro dohodu o prac.činnosti so mzdou na menej ako 75% minima. Obávam sa toho istého, že UP mi pošle jednoducho vyjadrenie, že nemam nárok, nakoľko som aj konateľka a teda SZCO. Neviem, či iba skúšajú, či sa niekto odvolá, aby mali dobré štatistiky, ale viditelne si vykladajú novelu zákona podľa seba. ďakujem za odpoved
Tomáš ÉhnPrávnik od roku 005.08.2015 o 00:48:27Reagovať
Dohoda o pracovnej činnosti podľa § 228a nie je pracovnou zmluva a preto, žiaľ, pre účely zákona o službách zamestnanosti nemôžete byť považovaná za zamestnanca (§ 4 Zamestnanec (1) Zamestnanec na účely tohto zákona je fyzická osoba v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.). Je nutné mať pracovný pomer podľa § 41/42 resp., aby ste mali mzdu menšiu ako 75% životného minima, musíte uzavrieť zmluvu podľa § 49 na kratší pracovný čas (nesmiete ísť pod minimálnu mzdu). Ja mám napr. pracovný čas 5 hodín týždenne a mzdu 50€ mesačne. Čo sa týka mojej veci, tak momentálne je situácia taká, že moju žiadosť ÚP zamietol, voči čomu som sa samozrejme odvolal ale aj moje odvolanie bolo Ústredím práce SVaR zamietnuté. Na moju otázku, že prečo to urobili keď zákon hovorí jasne, že nie som SZČO, mi bolo ústne povedané niečo v zmysle "lebo medveď" a oni majú také usmernenie, že to majú en bloc zamietnuť všetko. Samozrejme, aj s týmto som už dopredu počítal a ako ďalší krok som podal podnet na preskúmanie rozhodnutia na Krajskú prokuratúru v BA, do ktorej kompetencií zapadá preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí ÚPSVaR. Alternatívne je možné podať priamo žalobu na súd ale chcel som sa vyhnúť poplatkom, keďže pokiaľ KP zistí, že bol porušený zákon, mala by sama toto rozhodnutie napadnúť na súde ale toto ešte nemám do detailu naštudované. Každopádne už môj podnet na preskúmanie majú skoro dva mesiace (lehota je 60 dní), čiže čoskoro by sa to malo vyjasniť ale očakávam ďalšie boje :-)
Jana GalcikovaPrávnik od roku 011.10.2015 o 14:07:05Reagovať
Dobrý deň pán Éhm, pred mesiacom ma odbil pracovík na ÚP, aj po preštudovaní a odvolaní na zákon o službách v zamestnanosti, že ako spoločník/konateľ, ktorý je zamestnaný a poberá mzdu nižšiu ako 75% životného minima, že nemám na nič nárok, že sa ani nemusím snažiť, lebo figurujem na ORSR a na internete citujem"sa toho popíše hocičo". Môžete mi prosím dať vedieť ako dopadol Váš prípad na prokuratúre? Môžete byť, resp. ste už evidovaný na ÚP s tým, že máte nárok na poberanie dávok v nezamestnanosti? Vopred ďakujem za odpoveď
Imrich HéželPrávnik od roku 003.01.2016 o 20:46:08Reagovať
Dobrý deň pán Éhn, mám rovnaký prípad, chcem sa Vás opýtať, či už máte nejaký výsledok z krajskej prokuratúry. Ďakujem za odpoveď
Tomáš ÉhnPrávnik od roku 011.01.2016 o 08:26:28Reagovať
Z prokuratury dosla odpoved v zmysle, ze podla nich to je OK a v sulade so zakonom. Presne to teraz odcitovat neviem lebo nemam po ruke ten ich list ale bolo to nieco v style, ze treba brat do uvahy aj "duch zakona" a plno vaty okolo. Kazdopadne tento moj pokus - poziadat prokuraturu o stanovisko - som vnimal skor ako bonus, ktory moze vyjst a moze mi pomct ale velku nadej som do toho nedaval. Sustredil som sa hlavne na pisanie zaloby, ktoru som neskor aj podal. Sud to ma na stole a este v novembri mi prislo stanovisko UPSVaR k mojej zalobe, v ktorom som vsak nevidel ani naznaky nejakej argumentacie iba znova a znova ten isty bullshit. Vobec nedokazali reagovat na vyklad ustanovanie s dovetkom "..., ak nie je zamestnanec", ktore podla principu 'a contrario' znamena, ze ak teda niekto naozaj JE zamestnanec, tak ta veta neplati. Zakladna vyrokova logika, ktora sa uci na strednej skole.
Jana GalcikovaPrávnik od roku 020.01.2016 o 19:22:21Reagovať
Dobrý deň, mohli by ste nám prosím dať vedieť ako dopadol Váš prípad? Ďakujem
Právnik od roku Reagovať