ULPIANUS - interaktívne právnicke komentáre

Celý príspevok je recesia, okrem notáromatu. Notáromat je celkom schopný startupový nápad, neviem, či by som nemal osloviť niekoho v Sillicon Valley a skúsime to zrealizovať

Tu je potrebne specifikovat ci sa jazdene vozidlo radi do skupiny pouzita vec ( to nikto nevie). Pretoze o pouzitej veci hovori aj paragraf 66 danoveho zakonnika kde pouzita vec je oslobodena od dane, ale jazdene vozidlo tam uz nespada naco doplatili mnohi dovozcovia

Zabudame na jednu zasadnu vec a tou je citenie a empatia. Ziaden stroj nenahradi ludske citenie a empaticky pristup. Ako hovori kolega vyssie tato doba ma dekadentny charakter a su pravnici a pravnici. Zial je doba kedy vela ludi motivuju iba peniaze a nie snaha pomoct samozrejme za neskorsiu pripadnu odmenu. Preto moj nazor je ten ze pravnicke povolanie nezanikne ale dorpedu pojde empatia a pravnici som silnym empatickym citenim az psychologickym pristupom ku klientovi. ( chceli spravodlivost a miesto toho sa im dostal pravny stat )

Jednému známemu, ktorý ešte nebol dr. na úrade práce tvrdili, že on nie je právnik lebo nemá JUDr. Nedokázal ich presvedčiť o opaku.

AMEN! V ideálnom svete, ku ktorému máme čím ďalej, tým ďalej, súhlasím s autorom, že právnické profesie vôbec nebudú potrebné. No keďže k ideálnemu svetu sme sa vybrali opačným smerom, obávam sa, že počet právnikom bude narastať. Primeranosť kvality ku kvantite je témou na ďalšie príspevky. Posledná poznámka, keďže autor sníva o svetovom mieri, predpokladám, že práve notárska profesia by jeho požiadavky mohla naplniť ako prvá, pretože práve notár je lekárom dobrých mravom. Inak považujem príspevok samozrejme sa recesiu a vtipné spríjemnenie pondelkového obeda.

Ja mám v tejto súvislosti najradšej otázky typu: A to keď spravíš tie advokátske skúšky, tak budeš JUDr.? alebo: To musíš byť JUDr. keď chceš byť sudca nie? :)

Ďakujem pekne za odpoveď.

Dobrý deň, mohli by ste nám prosím dať vedieť ako dopadol Váš prípad? Ďakujem

Dobrý deň pán Četník, pripájam sa do uvedenej diskusie práve z dôvodu, že riešim od minulého roka ten istý problém, pričom stanovisko úrade práce je neustále zamietavé. Mala som snahu hovoriť s riaditeľom úradu, aby mi ako zástupca ÚP jednoznačne povedal svoje stanovisko, keďže som spĺňala a podľa starého znenia stále spĺňam podmienky a nechcú ani pripustiť moje zaradenie. Neustále sa odvolávali na staré znenie zákon, kde niky nespomenuli doplnenie novely z roku 2013. Podľa slov riaditeľa má ÚP metodické usmernenie z BA aj napriek tomu, že zákon bol jasný. Najhoršie v tomto celom prípade je, že si ÚP svojvoľne mení zákon, teda pýtam sa či žijeme v právnom štáte. Druhé najhoršie zistenie je, keď zistíte že Vás v prvom kontakte zaradia do kategórie špekulant, a ide práve o tých, ktorí sa svojou snahou a vlastnou prácou snažia uplatniť na trhu práce.

k druhej otázke odporúčam článok Štátny zamestnanec a účasť v spoločnosti s ručením obmedzeným dostupný na http://www.ulpianus.sk/blog/8591/ pokiaľ ide o prvú otázku ako vyplýva z aktualizovaného článku v dôsledku novely účinnej od 1.1.2016 konateľ a spoločník s.r.o. nemôže byť evidovaný na úrade práce

Dobrý deň.Chcem sa Vás opýtať,vzťahuje sa to aj na mňa? Som jediným spoločníkom a konateľom s.r.o. Od 31.7.2009 doteraz mám uzavretú dohodu:"Zmluva o výkone funkcie konateľa" § 66 ods.3 Obchodného zákonníka.s min.odmenou 30€ mesačne. K 31.1.2016 nám končí nájomný vzťah kde sme mali prevádzku.A nebudem mať momentálne žiadny príjem. 1.Môžem byť evidovaný na úrade práce??? ,mám ukončiť/dohodou/ túto zmluvu k 31.1.2016,alebo to ani po 1.1.2016 už nemá vplyv? 2.Môžem byť ak som spoločníkom a konateľom v s.r.o byť zamestnaný vo verejnej resp.štátnej správe?/konflikt záujmov?/ Ďakujem Hvizdoš Silvester

Z § 142 ods. 1 O.s.p. a § 149 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že osobou oprávnenou na náhradu trov konania môže byť len účastník konania. Ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. upravuje tzv. platobné miesto a v konečnom dôsledku sleduje ochranu záujmov advokáta tým, že náhrada trov je vyplácaná na jeho účet. Zo zákona však nemá právo si tieto peniaze ponechať, ani ich zadržať inak, než na základe dohody s klientom, pričom je povinný vykonať vyúčtovanie. Ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. nezakladá právo na plnenie v prospech advokáta účastníka, ktorý bol v konaní úspešný a bola mu priznaná náhrada trov konania, ale je určením platobného miesta. Nevyplýva z neho pre advokáta také procesné postavenie, na základe ktorého by sa on sám vo vlastnom mene mohol domáhať priznania alebo zaplatenia náhrady trov konania. Na rozdiel od napríklad súdneho exekútora v exekučnom konaní, Občiansky súdny poriadok a ani iný právny predpis advokátovi ako právnemu zástupcovi účastníka konania nikdy a nikde nepriznáva postavenie účastníka konania ani len vo vzťahu k výroku o trovách konania. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009)

Mozem Vam to poskytnut. Mozno by som to mohol aj zverejnit.

Priamo sa to v dôvodovej správe k novele nerieši, ale nepriamo to možno považovať za uznanie, že podľa doterajšej právnej úpravy to možné bolo, nakoľko inak si cieľ tejto zmeny nemožno racionálne zdôvodniť. Bez ohľadu na novelu zákonom č. 353/2015 Z.z. z pôvodnej právnej úpravy jasne vyplývalo, že za akých zákonných predpokladov môže byť konateľ/spoločník s.r.o. zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. To, že niektoré úrady práce to nie vždy akceptovali je druhá vec - o tom som síce počul len z druhej ruky, čiže ani neviem akú argumentáciu úrady používali, čo by ma aj celkom zaujímalo. Podľa môjho názoru však postupovali svojvoľne, nakoľko zákon ustanovoval túto otázku jednoznačne a zmenou touto novelou sa to len potvrdzuje.

Vyplyva zo samotneho znenia novely, ze do 31.12.2015 bolo mozne spolocnika/konatela zaradit do evidencie? Pytam sa kvoli tomu, ci to mozeme my, ktori sa s nimi sudime pouzit ako argument/dokaz pred sudom. Inymi slovami, ci si tymto krokom predkladatel novely a v nasom pripade/pripadoch de facto odporca, nepriamo neuznal, ze jeho vyklad bol nespravny.

POZOR ZMENA OD 1.1.2016: pozri aktualizovaný text článku v dôsledku novely zákona o službách zamestnanosti účinnej od 1.1.2016.

Z dôvodovej správy k § 167 CSP: Navrhovaná koncepcia doručovania žaloby a vyjadrení procesných strán plne zapadá do režimu kontradiktórneho sporu ovládaného prejednacím princípom a koncentráciou konania. Po doručení žaloby súdu, odstránení jej prípadných vád a preskúmaní procesných podmienok doručí súd žalobu na vyjadrenie žalovanému. Vyjadrenie žalovaného je fakultatívne podriadené režimu repliky (odsek 3), na ktorý nadväzuje režim tzv. dupliky podľa odseku 4. Replika a duplika je procesný režim, ktorého zmyslom a účelom je „substancovať“ skutkové tvrdenia a právne argumenty strán tak, aby mohol byť uplatnený režim sudcovskej koncentrácie podľa § 149. Inak povedané, po vyčerpaní repliky a dupliky by strana v zásade nemala mať možnosť uvádzať nové skutočnosti a dôkazy pre existenciu režimu sudcovskej koncentrácie.

Z prokuratury dosla odpoved v zmysle, ze podla nich to je OK a v sulade so zakonom. Presne to teraz odcitovat neviem lebo nemam po ruke ten ich list ale bolo to nieco v style, ze treba brat do uvahy aj "duch zakona" a plno vaty okolo. Kazdopadne tento moj pokus - poziadat prokuraturu o stanovisko - som vnimal skor ako bonus, ktory moze vyjst a moze mi pomct ale velku nadej som do toho nedaval. Sustredil som sa hlavne na pisanie zaloby, ktoru som neskor aj podal. Sud to ma na stole a este v novembri mi prislo stanovisko UPSVaR k mojej zalobe, v ktorom som vsak nevidel ani naznaky nejakej argumentacie iba znova a znova ten isty bullshit. Vobec nedokazali reagovat na vyklad ustanovanie s dovetkom "..., ak nie je zamestnanec", ktore podla principu 'a contrario' znamena, ze ak teda niekto naozaj JE zamestnanec, tak ta veta neplati. Zakladna vyrokova logika, ktora sa uci na strednej skole.

Dobrý deň pán Éhn, mám rovnaký prípad, chcem sa Vás opýtať, či už máte nejaký výsledok z krajskej prokuratúry. Ďakujem za odpoveď

Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby je žalobný návrh (petit). V ňom žalobca uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť výrokov rozsudkov. Presný a určitý petit je síce pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch (§ 153 ods. 2 O.s.p.), to však v plnom rozsahu platí len z hľadiska obsahu petitu a podstaty zmyslu toho, čoho sa žalobca v konaní domáha. V žiadnom prípade to ale neznamená, že by súd pri svojom rozhodovaní bol do najmenších podrobností viazaný výrazovými prostriedkami použitými v texte petitu alebo jeho doslovným znením (vrátane slov, slovných spojení, ba dokonca aj eventuálnych gramatických chýb) a že by sa prípadnou odlišnou formuláciou výroku svojho rozhodnutia, než zodpovedá doslovnému zneniu žalobného petitu, dopúšťal procesnej vady v zmysle § 237 písm. e/ O.s.p. Naopak tam, kde je to potrebné, je dokonca povinnosťou súdu upraviť formulačne petit žaloby tak, aby zodpovedal objektívnemu hmotnému právu a aby jeho formulácia zodpovedala dovoleným spôsobom výkonu rozhodnutia. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 79 ods. 1 nevyžaduje, aby žalobca po stránke formálnej do najmenších podrobností formuloval návrh budúceho výroku súdneho rozhodnutia. Z jeho doslovného znenia je zrejmé, že za postačujúce považuje, ak žalobca v žalobe vyjadrí podstatu (zmysel) toho, čoho sa v konaní na základe opísaného skutkového stavu domáha. Petit žaloby, tak ako žalobca formuluje v podanej žalobe alebo neskôr v priebehu konania, je súd povinný posudzovať čisto z hľadiska obsahového (t.j. či je v žalobe dostatočne presne, určito a zrozumiteľne vyjadrené, čo žalobca žiada). Súd do výroku svojho rozhodnutia nemusí prevziať doslovne žalobcom naformulovaný petit žaloby, môže v ňom vykonať také zásahy, ktoré zachovávajú podstatu petitu a nemenia jeho zmysel. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júla 2008, sp.zn. 3 Cdo 219/2007)