Aby bolo jasné o čom je reč, je potrebné si na úvod položiť nasledovné otázky. Je možné viesť exekúciu na základe nedoručeného platobného rozkazu? Je právne prípustné viesť exekúciu na základe nedoručeného platobného rozkazu? Odpoveď na prvú otázku znie ÁNO, avšak odpoveď na druhú otázku znie NIE. ÁNO z toho dôvodu, že som sa osobne s takýmto prípadom stretol, NIE z toho dôvodu, že takýto postup nie je v súlade so zákonom.
Podľa právneho poriadku je možné exekúciu vykonať len na podklade exekučného titulu, t.j. vykonateľného rozhodnutia súdu (právny poriadok pripúšťa aj iné exekučné tituly napr. notársku zápisnicu, osvedčenie o dedičstve a pod.) – právoplatnosť rozhodnutia nie je podmienkou, nakoľko existujú aj tzv. predbežne vykonateľné rozhodnutia (napr. výživné na maloleté dieťa). Základným procesnoprávnym predpokladom toho, aby rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť a stalo sa spôsobilým exekučným titulom je jeho riadne doručenie.
Pri platobnom rozkaze sa vyžaduje doručenie odporcovi do vlastných rúk, pričom náhradné doručenie je vylúčené – to znamená, že platobný rozkaz musí prevziať výlučne osoba, ktorej je platobný rozkaz adresovaný a táto osoba musí podpísať aj doručenku o jeho prevzatí.
V praxi som sa stretol s prípadom, kedy odporcovi nebol platobný rozkaz doručený, no napriek tomu mu bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Ak sa pýtate ako sa to mohlo stať, odpoveď je vcelku jednoduchá – platobný rozkaz prevzala iná (neznáma) osoba, ktorá sa však podpísala menom odporcu na doručenku (prípad falšovania podpisu). Kto to v skutočnosti podpísal sa nepodarilo zistiť a nakoniec sa to ani neskúmalo, nakoľko táto skutočnosť je právne irelevantná – podstatné bolo to, že sa podpis na doručenke nezhodoval s podpisom odporcu. Je evidentné, že v danom prípade išlo o pochybenie doručovateľa, ktorý si mal od adresáta vyžiadať preukaz totožnosti, príp. oprávnenie konať za danú osobu, ktorej sa platobný rozkaz doručoval do vlastných rúk.
O existencii „exekučného titulu“ (platobného rozkazu) sa teda odporca (už v pozícii povinného) prekvapivo dozvedel až momentom doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Následne pri nahliadnutí do súdneho spisu týkajúceho sa platobného rozkazu za účelom preverenia tejto nezrovnalosti bolo zistené, že na doručenke v súdnom spise bol sfalšovaný podpis odporcu, čo bolo zrejmé už pri letmom porovnaní s inými listinami v spise podpísanými odporcom (zmluvy a pod.). Nakoľko súdni úradníci pravosť podpisu neskúmajú, považovali platobný rozkaz za doručený a po uplynutí lehoty na podanie odporu na ňom vyznačili vykonateľnosť, čím sa stal platobný rozkaz po formálnej stránke vykonateľným (v zmysle opatrenia platobného rozkazu pečiatkou o jeho vykonateľnosti) – na základe tohto „formálne vykonateľného“ platobného rozkazu bola následne na návrh oprávneného začatá exekúcia.
Ako sa možno v takom prípade brániť v exekučnom konaní? Odporca (v exekučnom konaní označovaný ako povinný) má možnosť vzniesť proti exekúcii priamo u exekútora námietky, kde sa budú namietať skutočnosti procesnoprávneho charakteru a to nedoručenie platobného rozkazu, resp. nenadobudnutie jeho vykonateľnosti, čo vedie k záveru o neexistenci exekučného titulu – bez exekučného titulu sa nemôže vykonať exekúcia a keď sa už začala je potrebné ju zastaviť. Iba prevzatie platobného rozkazu oprávnenou osobou totiž môže vyvolať účinky riadneho doručenia platobného rozkazu a s tým spojené procesnoprávne následky ako je napr. právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia. Ak teda platobný rozkaz neprevezme oprávnená osoba, ide o okolnosť, ktorá nemá za následok nadobudnutie vykonateľnosti platobného rozkazu, t.j. platobný rozkaz nemôže byť spôsobilým exekučným titulom – táto skutočnosť je prekážkou pre začatie, resp. pokračovanie v už začatej exekúcii a predstavuje dôvod na zastavenie exekúcie.
Námietky ako prostriedok obrany povinného v exekučnom konaní je potrebné odôvodniť tým, že ide o okolnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti nároku, resp. okolnosť, pre ktorú je exekúcia neprípustná. V tejto súvislosti nemožno prehliadnuť ani ten aspekt, že v dôsledku nedoručenia platobného rozkazu bola povinnému (odporcovi) odňatá možnosť konať pred súdom a brániť sa prostredníctvom odporu proti platobnému rozkazu, t.j. namietať existenciu vymáhanej pohľadávky, príp. jej výšku. Zmyslom ústavného práva na spravodlivý proces je postulát, že každý má právo, aby jeho vec bola riadne prerokovaná a mal sa k nej možnosť vyjadriť a použiť dostupné prostriedky procesnej obrany.
Odporca má právo rozhodnúť sa, či bude vymáhaný nárok popierať buď z hľadiska jeho opodstatnenosti, príp. výšky alebo ho uzná – v oboch týchto prípadoch sa môže predísť exekučnému konaniu. V prvom prípade tak, že odporca bude v konaní pred súdom úspešný a v druhom prípade tak, že svoj záväzok dobrovoľne splní, čím nedá oprávnenému dôvod na podanie návrhu na vykonanie exekúcie a zabráni tým vzniku ďalších nákladov vyvolaných exekučným konaním.
Je neprípustné, aby bola exekúcia vedená na podklade takého súdneho rozhodnutia, ktoré síce je opatrené pečiatkou vykonateľnosti, ale po materiálnej stránke vykonateľné nie je. V tomto kontexte je potrebné zdôrazniť, že akokoľvek podpísaná doručenka o prevzatí platobného rozkazu nie je spôsobilým dôkazom o jeho riadnom doručení. Rozhodujúcou je skutočnosť, či sa na doručenke nachádza podpis povinného, resp. osoby oprávnenej konať za povinného, t.j. či platobný rozkaz bol skutočne prevzatý povinným; na riadne doručenie nepostačuje podpísanie doručenky a prevzatie exekučného titulu neznámou osobou odlišnou od povinného v prípade, že ide o doručovanie do vlastných rúk.
Dokladom o doručení písomnosti súdu je tzv. doručenka, ktorá má povahu verejnej listiny. Súd vychádza z údajov na doručenke, ktoré zachytávajú postup pri doručení a kým nie je preukázaný opak, súd považuje údaje na doručenke za pravdivé. V tomto prípade platí vyvrátiteľná právna domnienka o pravdivosti doručenky. Ak účastník konania spochybňuje správnosť údajov uvedených na doručenke (namieta, že zásielku neprevzala oprávnená osoba), je povinný o tom súdu predložiť dôkaz, a týmto spôsobom preukázať svoje tvrdenie. Relevantným dôkazom na vyvrátenie domnienky pravdivosti údajov na doručenke môže byť napríklad predloženie podpisového vzoru zo zbierky listín (to bude možné iba pri niektorých osobách zapísaných v obchodnom registri) alebo iných listín, ktoré sa porovnajú s podpisom na doručenke.
Nemožno vylúčiť, že v prípade „kvalitného“ napodobenia podpisu nebude na prvý pohľad možné rozoznať odlišnosť porovnávaných podpisov – v takom prípade bude nevyhnutné vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectva, pretože pôjde o odbornú otázku, o ktorej si súd nevie spraviť vlastný úsudok.
Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2010, sp. zn. 2 M Cdo 3/2009 dokonca povinný nemusí svoje tvrdenia preukazovať (tvrdenie, že podpis na doručenke nie je pravý), t.j. navrhovať na ich preukázanie dôkazy, nakoľko námietky proti exekúcii možno odôvodniť rovnakými skutočnosťami ako zastavenie exekúcie, kde exekučný súd koná ex offo. Aj keď exekučný súd nemá povinnosť vykonať dôkazy, ktoré účastníci nenavrhnú, resp. nepredložia, v rámci konania o námietke proti exekúcii, v zmysle ustanovení § 57 Exekučného poriadku a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 120 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku túto vyhľadávaciu povinnosť má s ohľadom na možnosť existencie dôvodu pre zastavenie exekúcie.
V praxi exekučných súdov sa štandardne v konaní o námietkach proti exekúcii nenariaďujú pojednávania a súdy rozhodujú ex catedra, príčinou čoho je značná preťaženosť súdov exekučnou agendou – takáto prax s poukazom na zaťaženosť exekučných súdov však nie je právne ospravedlniteľná v prípade, ak podľa zákona pojednávania majú byť nariadené (napr. ak je potrebný výsluch znalca, povinného, doručovateľa a pod.). Exekučný súd by mal na zistenie opodstatnenosti námietok povinného o nedoručení platobného rozkazu vykonať dokazovanie a na prejednanie jeho námietok nariadiť „verejné“ pojednávanie. Exekučné konanie má v časti, v ktorej sa riešia medzi oprávneným a povinným sporné otázky o prípustnosti exekúcie, povahu sporového konania; konanie o námietkach povinného je vlastne „sporom o začatie exekúcie“. O námietkach povinného proti exekúcii súd rozhodne spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak však povinný v námietkach navrhuje vykonanie dôkazov a uvádza skutkové tvrdenia „ktoré majú byť podkladom pre rozhodnutie“, exekučný súd je povinný vykonať dôkazy na pojednávaní.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody by mal exekučný súd na základe námietok proti exekúcii, v ktorých sa namieta nedoručenie platobného rozkazu týmto námietkam vyhovieť a exekúciu zastaviť – následne by sa malo nanovo vykonať doručovanie platobného rozkazu odporcovi (povinnému), t.j. súd, ktorý vydal platobný rozkaz je povinný sa s touto skutočnosťou vysporiadať. V prípade zmeškania lehoty na podanie námietok proti exekúcii prichádza do úvahy taktiež podanie podnetu na zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť.
Tomáš Čentík
12.3.2015
