Správny súdny poriadok
DRUHÁ HLAVA
ŽALOBA NA OBNOVU KONANIA
Prípustnosť obnovy konania
§ 472
Žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, ak
a) bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní,
b) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením,
c) rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.
Dôvodová správa k zákonu č. 162/2015 Z.z.:
Žaloba na obnovu konania je tradičný procesný inštitút patriaci medzi mimoriadne opravné prostriedky, ktorý však doteraz v správnom súdnictve zakotvený ani používaný nebol.
Prípustnosť žaloby na obnovu konania je daná spoločenským záujmom, aby chybný procesný vzťah bol daný do súladu s okolnosťami, ktoré sú pre jeho vytvorenie alebo obsah rozhodujúce.
Nakoľko v správnom súdnictve správny súd dokazovanie vykonáva iba výnimočne, klasické dôvody obnovy (skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré ten, kto obnovu navrhuje bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, a dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre účastníka priaznivejšie rozhodnutie vo veci) tu prakticky neprichádzajú do úvahy. Preto s prípustnosťou žaloby na obnovu konania predkladateľ počíta len v obmedzenom rozsahu a to, ak bolo rozhodnuté v neprospech účastníka v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka, či osoby zúčastnenej na konaní, v prípade porušenia základných ľudských práv alebo slobôd účastníka konania na základe rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ak závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením, a ak rozhodnutie je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ, Rady Európskej únie alebo Komisie; tento dôvod zohľadňuje napr. rozsudok vo veci Kühne & Heitz (C-453/00 z 13.januára 2004), ktorým Súdny dvor EÚ rozhodol, že zo zásady lojálnej spolupráce, ktorú upravuje článok 4 ods. 3 Zmluvy o EÚ, vyplýva pre správny orgán, ktorý rozhoduje o návrhu v tomto zmysle, povinnosť opätovne preskúmať právoplatné správne rozhodnutie tak, aby bol zohľadnený výklad príslušného ustanovenia, ku ktorému medzičasom dospel Súdny dvor EÚ.
