Správny súdny poriadok
§ 413
Účastníci konania
(1) Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46.
(2) Účastníkom konania je aj účastník toho konania, v ktorom došlo ku vzniku kompetenčného konfliktu, ak nie je žalobcom podľa § 414 písm. c).
Dôvodová správa k zákonu č. 162/2015 Z.z.:
Účelom konania o kompetenčných žalobách je zabezpečiť, aby vo veci rozhodoval vždy na to oprávnený orgán verejnej správy. Rozhodnutie alebo opatrenie vydané orgánom verejnej správy, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, je totiž v zmysle právnej teórie ničotné, čo je vždy dôvodom pre jeho zrušenie správnym súdom [§ 191 ods. 1 písm. b)].
Predmetom konania je rozhodnutie kladného kompetenčného konfliktu alebo záporného kompetenčného konfliktu. Tieto kompetenčné konflikty môžu pritom vzniknúť buď medzi orgánmi verejnej správy navzájom alebo medzi orgánom verejnej správy a iným od súdu odlišným subjektom.
Zákon ráta aj s možnosťou rozhodovania kompetenčného konfliktu medzi ústrednými orgánmi verejnej správy. Znenie čl. 126 ods. 1 ústavy takýto režim pripúšťa, pretože rozhodovanie takýchto kompetenčných konfliktov zveruje ústavnému súdu len subsidiárne za podmienky, že zákon takéto oprávnenie nezverí inému štátnemu orgánu.
Pokiaľ ide o iný subjekt, tak navrhovaná zákonná úprava reaguje na skutočnosť, že v rámci právnych vzťahov nemusí byť zrejmé, či určité veci majú byť rozhodované alebo vybavované orgánmi verejnej správy alebo inými (orgánom verejnej správy často podobnými) subjektmi, ktoré však nedisponujú vrchnostenskými oprávneniami (napr. Slovenský pozemkový fond). Zvýrazňuje sa, že pod iným subjektom nemožno rozumieť súd, pretože rozhodovanie kompetenčných konfliktov medzi súdmi a inými orgánmi, t.j. i orgánmi verejnej správy normatívne upravuje CSP v § 11.
Vymedzuje sa kladný kompetenčný konflikt a záporný kompetenčný konflikt. Podstatou prvého je duplicitné osobovanie si pôsobnosti a podstatou druhého duplicitné popieranie pôsobnosti vykonať v tej istej veci administratívne konanie, resp. túto upraviť vlastným postupom.
Kompetenčný konflikt sa môže týkať nielen prebiehajúceho, ale aj ešte nezačatého administratívneho konania.
Zákon priznáva žalobnú legitimáciu orgánu verejnej správy zúčastnenému na kompetenčnom konflikte, či už kladnom alebo zápornom, a účastníkovi toho konania, v ktorom kompetenčný konflikt vznikol. Žalobnú legitimáciu teda nemá iný subjekt.
Žalovaným je ten, kto je druhou stranou kompetenčného konfliktu alebo obe strany kompetenčného konfliktu súčasne, ak ide o žalobcu podľa § 414 písm. c). Správny súd môže navyše aj bez návrhu pribrať do konania ako ďalšieho žalovaného aj iný orgán verejnej správy, než ktorý bol označený v žalobe za stranu kompetenčného konfliktu.
Zákon upravuje, kto koná za orgán verejnej správy. Ak môže byť táto príslušnosť sporná, je na správnom súde, aby určil, či za orgán verejnej správy bude konať príslušný ústredný orgán štátnej správy.
Vymedzujú sa náležitosti žaloby a jej prílohy.
Vzhľadom na prevenčný charakter tohto konania vo vzťahu k zabráneniu postupu a rozhodovaniu orgánov verejnej správy „ultra vires“ posudzuje správny súd žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný jej žalobnými bodmi.
V určených prípadoch správny súd konanie uznesením zastaví. Ak žaloba nebude dôvodná, zastaví sa konanie z dôvodu, že nejde o kompetenčný konflikt. Pokiaľ správny súd nerozhodne inak, rozsudkom určí toho, kto má vo veci pôsobnosť konať, teda vyrieši kompetenčný konflikt. Správny súd tak rozhodne bez nariadenia pojednávania.
