Správny súdny poriadok
§ 250
(1) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením uloží žalovanému, aby v určenej lehote konal a rozhodol, vydal opatrenie alebo vykonal úkon, prípadne začal z úradnej povinnosti administratívne konanie. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť vydané rozhodnutie, opatrenie alebo oznámenie o vykonanom úkone, prípadne o začatí administratívneho konania.
(2) Vo výroku uznesenia podľa odseku 1 správny súd uvedie označenie žalovaného, predmet konania a jeho číslo, ak ide o žalobu podľa § 242 ods. 1, uloženú povinnosť a primeranú lehotu na jej splnenie, nie však dlhšiu ako tri mesiace; dĺžkou lehoty navrhnutou žalobcom správny súd nie je viazaný. Na návrh žalovaného môže správny súd uznesením predĺžiť lehotu určenú na odstránenie nečinnosti; navrhnutou dĺžkou lehoty správny súd nie je viazaný.
Dôvodová správa k zákonu č. 162/2015 Z.z.:
Správny súd rozhoduje v konaní len uznesením.
Odstránenie nečinnosti po podaní žaloby je dôvodom pre zastavenie konania. Ak nie je žaloba dôvodná, správny súd ju zamietne.
Pri zistení dôvodnosti žaloby, t.j. nečinnosti, správny súd alternatívne uloží žalovanému, aby v určenej lehote :
- konal a rozhodol,
- vydal opatrenie,
- vykonal úkon,
- začal z úradnej povinnosti administratívne konanie.
Vyhovením žalobe sa v zmysle § 250 ods. 1 konanie nekončí. Žalovaný je následne povinný preukázať v určenej lehote správnemu súdu, že svoju nečinnosť odstránil. Dĺžku tejto lehoty určí správny súd podľa okolností veci tak, aby táto nebola dlhšia ako tri mesiace. Pri tomto určení môže vychádzať aj zo žalobného návrhu, avšak v ňom uvedenou lehotou nie je viazaný. Na návrh žalovaného môže správny súd lehotu určenú na odstránenie nečinnosti uznesením predĺžiť, pričom rovnako nie je viazaný dĺžkou lehoty uvedenou v návrhu.
Ak žalovaný svoju nečinnosť v určenej lehote bezdôvodne neodstráni, správny súd mu môže uložiť pokutu. Takto rozhodnúť môže správny súd aj bez návrhu, pričom ak rozhoduje na návrh, nie je viazaný výškou pokuty v ňom uvedenou. Pri rozhodovaní o pokute bude správny súd posudzovať najmä relevanciu dôvodov, ktoré žalovanému zabránili v odstránení nečinnosti, pričom si môže vyžiadať aj stanovisko orgánu verejnej správy nadriadeného žalovanému.
Navrhovaná právna úprava je teda oproti pôvodnému zneniu § 250t a § 250u OSP konzekventnejšia, pretože následok nerešpektovania súdneho rozhodnutia zo strany žalovaného neprenáša na žalobcu, ktorý už nemusí podať ďalšiu žalobu, o ktorej by sa rozhodovalo v novom konaní (§ 250u OSP). Realizáciu odstránenia nečinnosti teda „odsleduje“ správny súd v tom istom konaní, v ktorom uložil žalovanému príslušným spôsobom konať.
Konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ak táto bola podaná dôvodne a správny súd rozhodol podľa § 250, sa preto skončí až uznesením o zastavení konania podľa § 251 ods. 2, predpokladom vydania ktorého je preukázanie odstránenia nečinnosti žalovaným správnemu súdu.
