Správny súdny poriadok
§ 225
Lehota a miesto na podanie správnej žaloby
(1) Správna žaloba podľa § 221 ods. 1 musí byť podaná v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia o zaistení, rozhodnutia o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia.
(2) Správna žaloba podľa § 221 ods. 2 môže byť podaná kedykoľvek počas trvania zaistenia, a to aj opakovane. Ak správny súd rozhodol o zamietnutí žaloby, možno ďalšiu správnu žalobu bez uvedenia nových dôvodov podať až po uplynutí lehoty 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie správneho súdu o predchádzajúcej správnej žalobe nadobudlo právoplatnosť.
(3) Správna žaloba sa podáva žalovanému.
Dôvodová správa k zákonu č. 162/2015 Z.z.:
Konanie sa týka zaistenia upraveného v § 88 a § 88a zákona o pobyte cudzincov.
Podaním správnej žaloby sa možno domáhať:
- zrušenia rozhodnutia o zaistení,
- zrušenia rozhodnutia o predĺžení zaistenia,
- zrušenia rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia,
- určenia vyššie uvedeného rozhodnutia za nezákonné, ak žalobca bol zo zaistenia prepustený alebo
- prepustenia zo zaistenia.
Potreba preskúmavania trvania účelu zaistenia a s tým spojené oprávnenie správneho súdu priamo nariadiť prepustenie zo zaistenia vyplýva z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva [Buishvili proti Českej republike, rozsudok č. 30241/11 z 25. októbra 2012].
Žalobcom je zaistená fyzická osoba alebo fyzická osoba, ktorá bola zo zaistenia prepustená.
Žalovaným je policajný útvar, ktorý rozhodol o zaistení, o predĺžení zaistenia alebo o predĺžení lehoty zaistenia. Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Tým nie je dotknuté oprávnenie prokurátora vstúpiť do tohto konania. Rovnako prokurátor má možnosť aj sám podať správnu žalobu, pričom v takomto prípade bude fyzická osoba, ktorá je zaistená, účastníkom konania pred správnym súdom podľa § 32 ods. 3 písm. a).
Správnu žalobu proti rozhodnutiu o zaistení, rozhodnutiu o predĺžení zaistenia, rozhodnutiu o predĺžení lehoty zaistenia alebo na určenie nezákonnosti takéhoto rozhodnutia (§ 221 ods. 1) možno podať v subjektívnej sedemdňovej lehote, ktorá začína plynúť odo dňa doručenia rozhodnutia. Správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáha prepustenia zo zaistenia (§ 221 ods. 2) možno podať kedykoľvek počas zaistenia a to aj opakovane. Analogicky ako pri väzbe (§ 79 ods. 3 Trestného poriadku) sa však ustanovuje obmedzenie, podľa ktorého ďalšiu správnu žalobu bez uvedenia nových dôvodov môže žalovaný podať až po uplynutí 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie správneho súdu o predchádzajúcej správnej žalobe nadobudlo právoplatnosť.
Správna žaloba sa podáva policajnému útvaru, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie, resp. rozhodol o zaistení. Žalovaný nepodáva správnu žalobu na správnom súde, ale z dôvodu zrýchlenia konania sa preberá režim z § 88 ods. 7 a § 88a ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého sa správna žaloba podáva žalovanému.
Žalovaný následne pripojí k správnej žalobe podľa § 221 ods. 1 napadnuté rozhodnutie, resp. k správnej žalobe podľa § 221 ods. 2 súvisiace rozhodnutie o zaistení, predĺžení zaistenia alebo o predĺžení lehoty zaistenia, príslušný administratívny spis a svoje vyjadrenie k správnej žalobe. Žalovaný tak musí urobiť v lehote piatich pracovných dní odo dňa, keď mu bola správna žaloba doručená. V zmysle § 31 ods. 1 sa konanie začína až doručením správnej žaloby správnemu súdu. S podaním správnej žaloby nie je spojený odkladný účinok a správny súd ho nemôže priznať ani na návrh žalovaného.
Správny súd musí o správnej žalobe rozhodnúť do siedmich pracovných dní, od jej predloženia žalovaným. Táto lehota sa neuplatní, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený, t.j. pri rozhodovaní o určení nezákonnosti rozhodnutia o zaistení, predĺžení zaistenia, resp. predĺžení lehoty zaistenia. Správny súd o správnej žalobe rozhodne obligatórne na pojednávaní (§ 228).
Vo veci samej rozhoduje správny súd rozsudkom. Nedôvodnú žalobu správny súd zamietne.
Ak správny súd zistí dôvodnosť správnej žaloby, výrok jeho rozhodnutia závisí od toho, či ide o správnu žalobu podľa § 221 ods. 1 alebo 2.
Pri správnej žalobe podľa § 221 ods. 1 môže správny súd podľa povahy veci rozhodnúť štyrmi spôsobmi.
Prvým je zrušenie napadnutého rozhodnutia a nariadenie bezodkladného prepustenia žalobcu zo zaistenia.
Druhým spôsobom rozhodnutia je tzv. plná jurisdikcia, v rámci ktorej sa napadnuté rozhodnutie žalovaného o zaistení, predĺžení zaistenia alebo o predĺžení lehoty zaistenia priamo nahradí rozhodnutím správneho súdu o uložení miernejšieho donucovacieho opatrenia. Pod miernejším donucovacím opatrením sa pritom rozumie hlásenie pobytu alebo zloženie peňažnej sankcie podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov. Predpokladom ich uloženia je však preukázanie dôvodnosti takéhoto rozhodnutia na základe výsledkov dokazovania vykonaného správnym súdom na pojednávaní. Následkom uloženia miernejšieho donucovacieho opatrenia je logicky aj súčasné prepustenie žalobcu zo zaistenia.
Tretím spôsobom je zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátanie veci žalovanému na ďalšie konanie. Predpokladom toho je však zistenie vád, ktoré na jednej strane mali za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, na strane druhej však tieto vady môžu byť odstránené v ďalšom postupe žalovaného. Žalovaný následne buď bezodkladne vydá nové rozhodnutie o zaistení alebo o predĺžení zaistenia, resp. predĺžení lehoty zaistenia, ktoré už nebude postihnuté správnym súdom vytknutými vadami, alebo prepustí žalobcu zo zaistenia.
Štvrtým spôsobom je určenie nezákonnosti rozhodnutia o zaistení, predĺžení zaistenia alebo predĺžení lehoty zaistenia, ak žalobca bol po vykonanom zaistení ale ešte pred rozhodnutím správneho súdu zo zaistenia prepustený.
Pri správnej žalobe podľa § 221 ods. 2 môže správny súd podľa povahy veci rozhodnúť dvoma spôsobmi.
V rámci prvého spôsobu správny súd nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.
Pri druhom spôsobe správny súd nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia a rozhodne o uložení miernejšieho donucovacieho opatrenia. Opätovne ide o tzv. plnú jurisdikciu, ktorej predpokladom nastúpenia je preukázanie jej dôvodnosti na základe dokazovania vykonaného správnym súdom na pojednávaní.
Nutnosť zavedenia takejto plnej jurisdikcie zo strany správneho súdu vyplýva pritom z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie [Mahdi proti Bulharsku, rozsudok č. C-146/14 PPU z 5. júna 2014].
