Správny súdny poriadok
Šiesty diel
Zastúpenie
§ 49
(1) Žalobca musí byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom; to neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na spísanie žaloby. Splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť.
(2) Žalobca nemusí byť zastúpený podľa odseku 1
a) vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu podľa § 12,
b) v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b) až e), g) a i),
c) v konaní o správnej žalobe vo veciach slobodného prístupu k informáciám podľa osobitného predpisu,
d) ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.
(3) Advokát je oprávnený dať sa v konaní zastupovať iným advokátom.
Dôvodová správa k zákonu č. 162/2015 Z.z.:
Navrhované ustanovenie nadväzuje na doterajší § 250a OSP.
K odseku 1
Zásadne sa ponecháva obligatórne právne zastúpenie žalobcu. Zvýrazňuje sa, že žaloba má byť podaná (spísaná) už priamo advokátom, resp. práva znalou osobou. V správnom súdnictve je totiž značne obmedzená možnosť zmeny žaloby po uplynutí lehoty na jej podanie, a preto je pre rozhodovanie správneho súdu určujúci práve obsah žaloby (rozsah a dôvody), pričom samotné zastupovanie na pojednávaní je v podstate sekundárne.
K odseku 2
Ustanovenie tohto odseku vymedzuje výnimky z obligatórneho právneho zastúpenia.
V odseku 3 sa upravuje substitučné zastúpenie na základe plnomocenstva. Aj pre správne súdnictvo v súlade s § 16 ods. 2 a § 64 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“) a s vnútornými predpismi SAK (uznesenie PSAK č. 14 zo 7. novembra 2006) platí, že na výkon jednotlivých úkonov je advokát oprávnený poveriť advokátskeho koncipienta, ktorého zamestnáva, a že advokátsky koncipient nesmie advokáta zastupovať v konaní pred najvyšším súdom.
