Zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov

Autor: Alexander Bröstl ml. , Tomáš Čentík
§ 15 (Zmluva o nájme podniku na poľnohospodársku výrobu)

TRETIA ČASŤ

NÁJOM PODNIKU NA POĽNOHOSPODÁRSKU VÝROBU

§ 15

Nájomná zmluva o nájme podniku na poľnohospodársku výrobu (ďalej len „podnik“) sa spravuje ustanoveniami osobitného predpisu1) o nájomnej zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak.

______________________________________________________________________________

1) § 663 až 684 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

1. Zmluva o nájme podniku na poľnohospodársku výrobu

ZoNPP upravuje aj ďalší osobitný typ nájomnej zmluvy, ktorým je nájom podniku na poľnohospodársku výrobu. V súvislosti s dispozíciami s podnikom slovenský právny poriadok pozná predovšetkým zmluvu o predaji podniku (§ 476 a nasl. Obchodného zákonníka), ktorá upravuje podmienky odplatného prevodu podniku. Nájom podniku je spomínaný aj v zákone o konkurze a reštrukturalizácii, avšak bez toho, aby boli bližšie špecifikované akékoľvek požiadavky na takúto nájomnú zmluvu.

 

Podnik je definovaný v ustanovení § 5 Obchodného zákonníka a rozumie sa ním „súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť.“

 

Uvedená definícia slúži len na účely Obchodného zákonníka, je však potrebné uviesť, že je všeobecne prijímaná pre celú oblasť súkromného práva a ZoNPP neobsahuje žiadnu inú definíciu tohto pojmu - nakoniec na túto definíciu odkazuje aj dôvodová správa k ZoNPP. Z týchto dôvodov je potrebné z tejto definície vychádzať aj na účely tohto typu nájomnej zmluvy.

 

Vzhľadom na použité vymedzenie podniku (podnik na poľnohospodársku výrobu) bude pri posudzovaní toho, či sa na predmet nájmu vzťahujú ustanovenia ZoNPP o nájme podniku rozhodujúce to, či podnik bude fakticky spôsobilý na poľnohospodársku výrobu – bude sa teda posudzovať charakter jednotlivých zložiek (vlastníctvo pozemkov, strojov, zvierat a podobne) a nie to, či je subjekt, na ktorý sa podnik viaže oprávnený na poľnohospodársku výrobu (aj keď je to málo pravdepodobné, hypoteticky môže mať podnik spôsobilý na poľnohospodárku výrobu subjekt, ktorý nemá na túto činnosť podnikateľské oprávnenia).

 

Nájomná zmluva o nájme podniku na poľnohospodársku výrobu sa bude spravovať ustanoveniami §§ 663 - 684 Občianskeho zákonníka s odchýlkami uvedenými v ZoNPP a to v ustanoveniach §§ 15-19 ZoNPP – pre jednotlivé nájomné vzťahy patriace ku podniku sa samozrejme uplatnia ustanovenia §§ 1-14 ZoNPP.

 

Zákonodarca v dôvodovej správe netajil inšpiráciu z českej právnej úpravy zmluvy o nájme podniku – pri porovnaní vtedajšej českej právnej úpravy so znením ZoNPP nemožno prehliadnuť, že niektoré ustanovenia boli z českej právnej úpravy prevzaté v doslovnom znení, avšak len čiastočne, čo podľa nášho názoru prináša len ďalšie pochybnosti pri výklade jednotlivých ustanovení.

ustanovenie nebolo novelizované

Z dôvodovej správy k zákonu č. 504/2003 Z.z.:

Podnik je špecifickým predmetom obchodnoprávnych vzťahov (§ 5 Obchodného zákonníka) a nová úprava záložného práva umožnením zriadenia záložného práva robí podnik predmetom právnych vzťahov aj v pôsobnosti Občianskeho zákonníka. Na rozdiel od zmluvy o predaji podniku (§ 476 Obchodného zákonníka), zmluva o nájme podniku, ako jedna z právnych foriem dispozície podnikateľa s podnikom, nie je zákonom upravená ako osobitný zmluvný typ. Splnomocňovacie ustanovenie § 22 ods. 9 písm. d) zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov umožnilo vydať nariadením vlády bližšiu úpravu uzatvárania nájomnej zmluvy o nájme poľnohospodárskeho podniku alebo jeho časti a jej náležitosti. Táto úprava je v § 8 až 10 nariadenia vlády č. 208/1994 Z. z.

Právo poľnohospodárskych nájmov vo viacerých európskych krajinách pozná popri nájme jednotlivých poľnohospodárskych pozemkov alebo ich súboru aj nájom celých roľníckych hospodárstiev (fariem). Zmluvu o nájme podniku pozná aj české obchodné právo.

Zhodne s poňatím členenia úpravy nájmu v legislatívnom zámere Občianskeho zákonníka na všeobecnú úpravu nájomnej zmluvy a na osobitné nájmy podľa predmetu a účelu nájmu, by mala pre nájom podniku platiť všeobecná úprava nájomnej zmluvy a doplňujúca špeciálna úprava vyplývajúca z osobitostí tohto predmetu právnych vzťahov.

Nenašli sa žiadne diskusné príspevky
Právnik od roku Reagovať