Zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov
DRUHÁ ČASŤ
NÁJOM POZEMKU NA POĽNOHOSPODÁRSKE ÚČELY PRI PREVÁDZKOVANÍ PODNIKU
§ 7
(1) Ak prenajatý pozemok slúži na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti pri prevádzkovaní podniku3) nájomcu, spravujú sa práva a povinnosti prenajímateľa a nájomcu ustanoveniami § 1 až 6, ak nie je v tejto časti ustanovené inak.
(2) Ustanovenia tejto časti sa primerane použijú, aj keď je nájomcom právnická osoba založená alebo zriadená štátom, obcou alebo vyšším územným celkom, ktorá nie je podnikateľom a vykonáva poľnohospodársku činnosť na plnenie svojich úloh.
(3) V zmluve o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku možno dohodnúť, že pozemky sa prenajímajú i na vykonávanie rybárskeho práva4) alebo dohodnúť, že nájomca môže zastupovať prenajímateľa v konaniach podľa osobitného predpisu5) za primeranej výšky nájomného.
_____________________________________________________________________
3) § 5 Obchodného zákonníka.
4) § 4 zákona č. 139/2002 Z. z. o rybárstve.
5) Zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
znenie ustanovenia od 1.januára 2004 do 31. augusta 2009 (novela zákonom č. 274/2009):
§ 7
(1) Ak prenajatý pozemok slúži na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti pri prevádzkovaní podniku3) nájomcu, spravujú sa práva a povinnosti prenajímateľa a nájomcu ustanoveniami § 1 až 6, ak nie je v tejto časti ustanovené inak.
(2) Ustanovenia tejto časti sa primerane použijú, aj keď je nájomcom právnická osoba založená alebo zriadená štátom, obcou alebo vyšším územným celkom, ktorá nie je podnikateľom a vykonáva poľnohospodársku činnosť na plnenie svojich úloh.
(3) V zmluve o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku možno dohodnúť, že pozemky sa prenajímajú i na vykonávanie rybárskeho práva4) alebo na vykonávanie práva poľovníctva5) za primeranej výšky nájomného.
______________________________________________________________________________
3) § 5 Obchodného zákonníka.
4) § 4 zákona č. 139/2002 Z. z. o rybárstve.
5) § 3 a 14 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov.
Z dôvodovej správy k zákonu č. 504/2003 Z.z.:
Národohospodársky významná väčšina výmery poľnohospodárskej pôdy používanej na poľnohospodársku výrobu je dlhodobo v nájme podnikateľov v poľnohospodárstve.
Využitie pôdy na poľnohospodársku výrobu vyžaduje rozsiahle výdavky na udržiavanie, obnovu a zvyšovanie úrodnosti pôdy, na výkonnú techniku pre rastlinnú výrobu, dopravu a manipuláciu a na stavby a infraštruktúru.
Trvanie nájmu primerané výrobno-hospodárskym cyklom je prirodzeným záujmom nájomcu. Pri zachovaní hospodárskej rovnováhy zmluvných strán je tiež prirodzeným záujmom tých prenajímateľov, ktorým nie je dostupný iný spôsob ekonomického využitia ich vlastníckeho práva k pozemku.
Pre samotné vytváranie biologického majetku nie je rozhodujúce, či podnikateľ pôdu na riadenie a ovplyvňovanie biologických procesov využíva na základe vecného (vlastníckeho) alebo obligačného (nájomného) práva. Pre posudzovanie finančnej situácie a výnosovosti podniku, vrátane jeho úverovej spôsobilosti, nie je ale bez významu ovládanie pozemku alebo jeho budúcich úžitkov podnikom v čase, primerane povahe týchto procesov a dostupným technológiám rastlinnej a živočíšnej výroby a pravdepodobnosť, že budúce úžitky budú plynúť podniku. V tomto kontexte je podstatné, či právne podmienky ovládania pôdy a jej úžitkov na základe nájmu bránia alebo nebránia vkladom do pôdy a riadnemu hospodáreniu na nej a či nájomca má možnosť plného využitia investícií, ktoré do pôdy vloží na udržanie a zlepšenie úrodnosti pôdy;
Ak má ísť o dlhodobejšie trvanie nájmu, je potrebné všeobecnú úpravu nájomnej zmluvy doplniť o úpravu právneho mechanizmu pre prípad, že dodatočne nastanú okolnosti, ktoré vedú k podstatnej zmene rovnováhy v plneniach zmluvných strán v dôsledku zmeny nákladov na získavanie úžitkov z predmetu nájmu alebo zmeny hodnoty týchto úžitkov, ktorý by neviedol k skončeniu nájmu ale k zmene záväzkov tak, aby došlo k obnoveniu rovnováhy zmluvy a udržanie účelu zmluvy pre obe zmluvné strany.
Postavenie zmluvných strán na ktoré sa vzťahuje táto časť navrhovaného zákona je podstatne ovplyvnené dôsledkami neusporiadania pozemkového vlastníctva a oddelenosti vlastníctva pozemkov a ostatných majetkových hodnôt potrebných na poľnohospodársku výrobu. Na jednej strane prenajímatelia, ktorí v podstatnej časti nemajú možnosť alebo záujem hospodáriť na vlastných pozemkoch a na druhej strane producenti, ktorí na hospodárske využitie svojho majetku potrebujú pôdu, ktorú nevlastnia vôbec alebo v dostatočnej výmere. To obmedzuje možnosti výberu oboch a vystavuje ich istej odkázanosti a závislosti a tak vyvoláva zreteľa hodnú nevýhodu, ktorá v modernom zákonodarstve pripúšťa právnu preferenciu takejto znevýhodnenej zmluvnej strany, modifikujúcu princíp formálnej rovnosti strán.
Ak prenajatý pozemok slúži na prevádzkovanie podniku nájomcu, stáva sa právo nájmu zložkou podniku, ako právo patriace podnikateľovi, ktoré slúži na prevádzkovanie podniku.
Poľnohospodárstvo (poľnohospodárska činnosť) je v návrhu ponímané v zmysle štatistických klasifikácií a medzinárodných účtovných štandardov, ktoré ho charakterizované ako riadenie a ovplyvňovanie biologických procesov na základe využitia pôdy a ďalších prírodných, ako aj industriálnych faktorov, zahŕňajúcich biologickú transformáciu (kvantitatívne a kvalitatívne zmeny) biologického majetku (živé zviera alebo rastlina). Sú k nemu priraďované aj s ním súvisiace služby.
Osobitné ustanovenie k § 663 Občianskeho zákonníka navrhuje reguláciu doby nájmu.
Investičné vklady do pôdy majú životnosť 15 – 20 rokov, poľnohospodárska technika 6 – 12 rokov, trvalé porasty 12 rokov od prvého roku plodnosti, stavby pre poľnohospodársku výrobu sa daňovo odpisujú 20 rokov.
S prihliadnutím na to a na istý význam už v platnom zákonodarstve pripisovaný päťročnému nájmu, pre prípad, že prenajatý pozemok má slúžiť na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti pri prevádzkovaní podniku nájomcu, navrhuje sa minimálna doba trvania nájmu na 5 rokov, pričom ak bola nájomná zmluva uzavretá na dobu neurčitú, nemožno ju vypovedať pred uplynutím tejto lehoty. Zároveň treba ustanoviť aj hornú hranicu doby nájmu.
S prihliadnutím na dlhodobejšie trvanie nájmu je navrhovaný rozsah starostlivosti nájomcu prirodzene väčší ako podľa navrhovanej všeobecnej úpravy poľnohospodárskeho nájmu v prvej časti navrhovaného zákona.
Kým navrhovaná subsidiárna úprava v § 3 predpokladá v prvom rade zmluvné určenie účelu zmluvy a naň nadväzujúci rozsah povinností nájomcu, v tomto ustanovení sa navrhuje v odseku 1 kogentne ustanoviť účel využívania predmetu nájmu a v odseku 2 udržiavaním predmetu nájmu v spôsobilom stave zaťažuje nájomcu. Pre nájomcov poľnohospodárskych a lesných pozemkov ustanovujú určité povinnosti pri hospodárení na nich aj predpisy na ich ochranu ako prírodných zdrojov a zložiek životného prostredia; návrh na ne odkazuje.
Návrh upúšťa od používania výrazu „starostlivosť riadneho hospodára“ (§ 22 ods. 6, ods. 9 písm. a) zákona č. 229/1991 Zb., § 2 nariadenia vlády č. 208/1994 Z. z.) a pridržiava sa terminológie všeobecnej úpravy nájomnej zmluvy („užívať vec riadnym spôsobom“).
Rozdelenie nákladov pri poľnohospodárskom využití pozemku medzi prenajímateľa a nájomcu plynie z vymedzenia práv, ktoré nájomca nadobúda z nájomnej zmluvy.
Nájomca prirodzene znáša náklady na výkon svojho práva brať úžitky z prenajatej veci (na branie úžitkov: na zber úrody alebo na inú exploatáciu biologického majetku).
Riadne užívanie poľnohospodárskeho pozemku, ktorého výsledkom je vznik úžitkov, zahŕňa aj bežné obnovenie a udržiavanie produkčných schopností užívaného pozemku a v tomto rozsahu aj znášanie nákladov na udržiavanie predmetu nájmu v stave spôsobilom na poľnohospodárske využitie.
Pre nájomcov poľnohospodárskych a lesných pozemkov ustanovujú určité povinnosti pri hospodárení na nich aj predpisy na ich ochranu ako prírodných zdrojov a zložiek životného prostredia, ktorých dodržiavanie je podľa citovaného nariadenia vlády základom starostlivosti riadneho hospodára.
Navrhovaná úprava v odseku 3 sa nedotýka postavenia prenajímateľa ako účastníka administratívneho konania napr. o pozemkových úpravách alebo o zmene využitia územia.
Vymedzenie práva na odpustenie alebo zľavu nájomného pre mimoriadne okolnosti vedie k spravodlivému rozdeleniu strát pri nájme pozemkov medzi stranami z dôvodov, ktoré majú v podstate povahu vyššej moci. Pri dlhodobom využití prenajatého pozemku na podnikateľsky vykonávanú poľnohospodársku výrobu je namieste reflektovať aj významnú zmenu hospodárskych pomerov alebo obmedzujúcich vplyvov opatrení na ochranu prírody a pod.
Právo na odpustenie alebo na zľavu nájomného umožňuje riešiť jednorazové nepriaznivé vplyvy na výnosy z prenajatého pozemku, pričom výška nájomného zostáva pre budúcnosť nezmenená. Je namieste, aby obom zmluvným stranám bolo priznané zákonné právo na úpravu (nové určenie) výšky nájomného a pre ten prípad ustanovené skutočnosti rozhodujúce pre zvýšenie alebo zníženie výšky nájomného, ak si strany takúto tzv. kĺzavú doložku nedohodnú, pričom to bude aj interpretačné pravidlo ak si ju dohodnú bez určenia týchto kritérií.
Väzba dodatočnej úpravy na regulované nájomné alebo cenový index poľnohospodárskych výrobkov je známa z viacerých európskych krajín. Úroveň obvyklých cien je všeobecnou zásadou.
Navrhovanej úprave dĺžky nájmu sa prispôsobuje aj obnovenie nájomnej zmluvy na základe tzv. tichého súhlasu druhej strany dojednanej na určitú dobu (osobitné ustanovenie k § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a beh výpovednej lehoty ak ide o nájom na neurčitú dobu.
V odseku 3 sa preberá ustanovenie § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
Pre budúcnosť nie je potrebné preberať výpovedné dôvody pre zmluvný i tzv. zákonný nájom ustanovené na základe splnomocňovacieho ustanovenia § 22 ods. 9 písm. c) zákona č. 229/1991 Zb. nariadením vlády č. 208/1994 Z. z. (§ 6), nakoľko sú kryté dôvodmi odstúpenia od nájomnej zmluvy podľa všeobecnej úpravy nájomnej zmluvy (§ 679 Občianskeho zákonníka).
Odstránenie informačnej asymetrie na trhu nájmov poľnohospodárskych pozemkov vyžaduje vytvorenie právnych základov pre uchovávanie relevantných informácií.
Návrh ponecháva nedotknutú bezformálnosť nájomnej zmluvy podľa všeobecnej úpravy Občianskeho zákonníka, zavádza však povinnosť písomného potvrdenia o obsahu zmluvy, ktorou, primerane okolnostiam, zaťažuje nájomcu. Okrem účinkov na právnu istotu strán je písomná forma významná aj s ohľadom na zavádzanú možnosť zmien výšky nájomného, i s ohľadom na potrebu nájomcom vedenej evidencie pozemkov v nájme, na ktorých hospodári, pre potreby evidencie ceny nájmu a pre potreby evidencie plôch, na ktorú sa viaže štátna podpora pre poľnohospodárstvo.
Zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v § 16 ods. 6 ustanovuje povinnosť nájomcov viesť evidenciu pozemkov, na ktoré sa vzťahuje, pričom pokiaľ ide o poľnohospodárske pozemky, odkazuje na nariadenie vlády č. 208/1994 Z. z., ktoré jednak žiadnu evidenciu neupravuje a jednak sa navrhuje zrušiť. Preto sa zavádza základný obsah evidencie a splnomocnenie na vydanie vykonávacieho predpisu. Evidencia bude nadväzovať na súbory geodetických a popisných informácií katastra nehnuteľností a požiadavky identifikačného systému pre poľnohospodárske parcely zavádzaného v súvislosti s vytváraním podmienok pre prijímanie platieb zo zdrojov EÚ.
Podľa vymedzenia predmetu úpravy zákona o cenách (zákon č. 18/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov) sa tento zákon vzťahuje aj na cenu nájmu (§ 1 ods. 1), úprava cenovej evidencie a cenových informácií však nezohľadňuje stav v oblasti nájmu pozemkov na poľnohospodárske účely. Navrhuje sa preto rozšíriť povinnosti na úseku cenovej evidencie a cenových informácií aj na nájomcov pozemkov.
S ohľadom na navrhovanú úpravu dodatočného zníženia alebo zvýšenia nájomného sa navrhuje zaviesť zverejňovanie potrebných informácií, ktoré by umožnilo sfunkčniť tento mechanizmus a predísť komplikovaným sporom o výšku nájomného.
Z dôvodovej správy k zákonu č. 274/2009 Z.z.:
Novelizácia zákona č. 504/2003 Z. z. o nájmepoľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesnýchpozemkov a o zmeneniektorých zákonov v znení neskorších predpisov je potrebné vykonať z dôvodu vzniku problémov pri prenájme poľovníckych revírov podľa dvoch právnych noriem.
Ustanovenia §§ 7-14 ZoNPP upravujú nájom pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku – v praxi ide o najčastejšie aplikovanú časť zákona, nakoľko sa dotýka všetkých podnikateľských subjektov, ktoré vykonávajú poľnohospodárstvo resp. poľnohospodársku výrobu ako podnikateľskú činnosť a obhospodarujú pozemky, ktoré nie sú v ich vlastníctve.
Na nájomné resp. podnájomné zmluvy, predmetom ktorých je nájom/podnájom pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa budú vzťahovať ustanovenia § 7-14 ZoNPP, ďalej ustanovenia §§ 1- 6 ZoNPP (pred ktorými majú prednosť ustanovenia §§ 7-14 ZoNOO) a ustanovenia o nájomnej zmluvy obsiahnuté v § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka (pred ktorými majú prednosť v prvom rade ustanovenia §§ 7-14 ZoNPP a v druhom rade ustanovenia §§ 1-6 ZoNPP).
Predchádzajúca právna úprava, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 208/1994 Z. z. o nájme poľnohospodárskych a lesných nehnuteľností a o nájme poľnohospodárskeho podniku neupravovala osobitný „podnikateľský nájom“ ale len nájomnú zmluvu všeobecne – dôvodová správa k ZoNPP uvádza, že pre využitie pôdy na poľnohospodársku výrobu si vyžaduje vysoké investície a trvanie nájmu primerane výrobno – hospodárskym cyklom je prirodzeným záujmom nájomcu. Podľa dôvodovej správy „Ak má ísť o dlhodobejšie trvanie nájmu, je potrebné všeobecnú úpravu nájomnej zmluvy doplniť o úpravu právneho mechanizmu pre prípad, že dodatočne nastanú okolnosti, ktoré vedú k podstatnej zmene rovnováhy v plneniach zmluvných strán v dôsledku zmeny nákladov na získavanie úžitkov z predmetu nájmu alebo zmeny hodnoty týchto úžitkov, ktorý by neviedol k skončeniu nájmu ale k zmene záväzkov tak, aby došlo k obnoveniu rovnováhy zmluvy a udržanie účelu zmluvy pre obe zmluvné strany.“ a ďalej, že „Postavenie zmluvných strán na ktoré sa vzťahuje táto časť navrhovaného zákona je podstatne ovplyvnené dôsledkami neusporiadania pozemkového vlastníctva a oddelenosti vlastníctva pozemkov a ostatných majetkových hodnôt potrebných na poľnohospodársku výrobu. Na jednej strane prenajímatelia, ktorí v podstatnej časti nemajú možnosť alebo záujem hospodáriť na vlastných pozemkoch a na druhej strane producenti, ktorí na hospodárske využitie svojho majetku potrebujú pôdu, ktorú nevlastnia vôbec alebo v dostatočnej výmere. To obmedzuje možnosti výberu oboch a vystavuje ich istej odkázanosti a závislosti a tak vyvoláva zreteľa hodnú nevýhodu, ktorá v modernom zákonodarstve pripúšťa právnu preferenciu takejto znevýhodnenej zmluvnej strany, modifikujúcu princíp formálnej rovnosti strán“.
Aplikácia ustanovení §§ 7-14 ZoNPP prichádza do úvahy, ak je predmetom nájmu poľnohospodársky pozemok a prenajatý pozemok musí slúžiť na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti pri prevádzkovaní podniku.
K pojmu poľnohospodársky pozemok pozri bližšie komentár k § 1 ZoNPP.
Druhý predpoklad, vykonávanie poľnohospodárskej činnosti je určujúcim kritériom iba na strane nájomcu – ak bude prenajímateľ podnikateľom vykonávajúcim poľnohospodársku činnosť a poľnohospodársky pozemok bude prenajímať nepodnikateľovi alebo podnikateľskému subjektu, avšak nie v oblasti poľnohospodárstva budú sa uplatňovať ustanovenia §§1-6 ZoNPP.
Sme toho názoru, že zákonodarca nezvolil najvhodnejšiu terminológiou, ak použil pojem „vykonávanie poľnohospodárskej činnosti pri prevádzkovaní podniku“ s odkázal na ustanovenie § 5 Obchodného zákonníka, ktoré obsahuje definíciu podniku, podľa ktorej „Podnikom sa účely tohto zákona (Obchodného zákonníka) rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť.“ Uvedený pojem nepredstavuje štandardnú formuláciu pre to, čo mal zákonodarca na mysli – postačujúcim by podľa nás bolo vymedzenie typu „vykonávanie poľnohospodárskej činnosti ako podnikania“ alebo „ak sa nájom týka jeho podnikateľskej činnosti“. Napriek tomu je, podľa nášho názoru, málo pravdepodobné, aby sa dalo dospieť k inému záveru ako je uvedený ďalej (napríklad, že predpokladom uplatnenia tejto časti zákona musí byť aj skutočné prevádzkovanie poľnohospodárskeho podniku, nie iba formálna existencia oprávnenia na výkon poľnohospodárstva). Nasvedčuje tomu aj odsek 2, v ktorom je už použitý pojem „podnikateľ“.
Podnikateľom v oblasti poľnohospodárstva sú v praxi fyzické osoby - samostatne hospodáriaci roľníci alebo právnické osoby, ktoré podnikajú v tejto oblasti – podľa súčasného znenia živnostenského zákona poľnohospodárstvo a lesníctvo včítane predaja nespracovaných poľnohospodárskych a lesných výrobkov za účelom spracovania alebo ďalšieho predaja nie sú živnosťou a pre ich výkon nie je potrebné splnenie ani žiadnych osobitných podmienok. Voľnou živnosťou sú však činnosti súvisiace s poľnohospodárstvom, napríklad „poskytovanie služieb v poľnohospodárstve a záhradníctve“ a „chov vybraných druhov zvierat“. I keď táto otázka nemusí byť jednoznačná, rozhodujúcim je podľa nášho názoru oprávnene na výkon činnosti „poľnohospodárstvo a lesníctvo včítane predaja nespracovaných poľnohospodárskych a lesných výrobkov za účelom spracovania alebo ďalšieho predaja“.
Ako sme uviedli vyššie, právny status prenajímateľa nie je pre aplikáciu ustanovení § 7 a nasl ZoNPP zákona rozhodujúci – je však potrebné, si vzhľadom na znenie ustanovenia § 261 Obchodného zákonníka uvedomiť, že ak bude prenajímateľom podnikateľ a prenájom sa bude týkať jeho podnikateľskej činnosti (napríklad bude podnikať v oblasti prenájmu nehnuteľnosti alebo takisto v oblasti poľnohospodárstva) bude sa jednať o obchodnoprávny záväzkový vzťah, na ktorý sa bude vzťahovať úprava Obchodného zákonníka (napríklad v otázkach premlčania, náhrady škody a podobne) - pri ostatných kategóriách prenajímateľov pôjde o občianskoprávny vzťah.
Odsek 2 komentovaného ustanovenia rozširuje pôsobnosť druhej časti zákona aj o jednu skupinu nájomcov, ktorí nie sú podnikateľmi – pôjde o prípady, ak je nájomcom právnická osoba založená alebo zriadená štátom, obcou alebo vyšším územným celkom a vykonáva poľnohospodársku činnosť na plnenie svojich úloh.
Právna úprava rybárstva je v súčasnosti obsiahnutá v zákone č. 139/2002 Z. z. o rybárstve. Podľa uvedeného právneho predpisu je rybárske právo „oprávnenie chrániť, chovať a loviť ryby vo vodách určených ako rybárske revíry a ulovené ryby si privlastňovať, ako aj oprávnene užívať na to v to v nevyhnutnej miere pobrežné pozemky“. Rybárske právo zo zákona patrí štátu.
Predmetný právny predpis ďalej upravuje podmienky prideľovania rybárskeho práva, podmienky lovu rýb, či ich ochrany.
Komentované ustanovenie predpokladá možnosť v zmluve o nájme poľnohospodárskeho pozemku dohodnúť, že pozemky sa súčasne prenajímajú aj na vykonávanie rybárskeho práva – fakticky sa jedná o súhlas prenajímateľa na užívanie resp. spoluužívanie pozemku na osobitný účel, ktorým je výkon rybárstva.
Takýto súhlas má výlučne súkromnoprávny charakter a nájomca musí následne spĺňať všetky ďalšie podmienky pre výkon rybárstva podľa uvedeného právneho predpisu (k tomu pozri najmä § 4 zákona o rybárstve).
ZoNPP v takýchto prípadoch predpokladá primerané nájomné – nájomné by malo teda zohľadňovať skutočnosť, že oprávnenie nájomcu je širšie, ako len pri bežnom nájme pozemkov. Nakoľko je však nájomné vždy vecou dohody zmluvných strán máme za to, že sa jedná len o určité deklaratórne ustanovenie, ktoré má zmluvné strany naviesť k tomu, že za osobitné oprávnenie by mal nájomca prenajímateľovi priplatiť.
Právnym predpisom upravujúcim vzťahy súvisiace s poľovníctvom je zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý s účinnosťou od 1. septembra 2009 nahradil zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve (v nadväznosti na to, bola vykonaná aj novela ZoNPP).
Do pôsobnosti tohto predpisu patrí:
a) podmienky zachovania druhovej pestrosti a zdravých populácií voľne žijúcej zveri a jej prirodzených biotopov,
b) uznávanie, zmeny a využitie poľovných revírov,
c) poľovnícke hospodárenie, plánovanie a dokumentáciu,
d) ochranu poľovníctva a zveri, starostlivosť o zver, zlepšovanie životných podmienok zveri a pôsobnosť poľovníckej stráže,
e) vznik, registráciu a zánik poľovníckej organizácie,
f) organizáciu, postavenie a pôsobnosť Slovenskej poľovníckej komory,
g) podmienky na lov a zužitkovanie zveri,
h) náhradu škody spôsobenej poľovníctvom, zverou a na zveri,
i) pôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku poľovníctva a štátny dozor v poľovníctve,
j) zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.
Komentované ustanovenie predpokladá možnosť v zmluve o nájme poľnohospodárskeho pozemku dohodnúť, že pozemky nájomca bude prenajímateľa zastupovať v konaniach podľa uvedeného predpisu – ide o zastupovanie na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov (§ 5 uvedeného zákona), kde sa rozhoduje o podaní žiadosti o uznanie poľovného revíru. Nájomca tak na základe splnomocnenia prenajímateľa získava právo spolurozhodovať o vytvorení poľovného revíru – na podanie návrhu na uznanie spoločného poľovného revíru je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých vlastníkov poľovných pozemkov počítaný podľa výmery poľovných pozemkov, z ktorých má byť poľovný revír uznaný
Plnomocenstvo pre nájomcu má výlučne súkromnoprávny charakter - ZoNPP v takýchto prípadoch predpokladá primerané nájomné, ktoré by malo zohľadňovať skutočnosť, že oprávnenie nájomcu je širšie, ako len pri bežnom nájme, pretože môže spolurozhodovať o vytvorení poľovného revíru. Nakoľko je však nájomné vždy vecou dohody zmluvných strán máme za to, že sa jedná len o určité deklaratórne ustanovenie, ktoré má zmluvné strany naviesť k tomu, že za osobitné oprávnenie by mal nájomca prenajímateľovi priplatiť.