ULPIANUS - interaktívne právnicke komentáre

Nevyhnutným predpokladom pre začatie oddlžovacieho konania je podanie návrhu na povolenie oddlženia zo strany dlžníka – fyzickej osoby; takéto konanie súd nemôže začať z vlastného podnetu. Návrh na povolenie oddlženia musí byť podaný do dňa zrušenia konkurzu na príslušnom konkurznom súde. Návrh na povolenie oddlženia však môže byť podaný aj skôr, a to spolu s návrhom na vyhlásenie konkurzu. Návrh na povolenie oddlženia podaný po zrušení konkurzu (k uvedenému pozri výklad k ust. § 102 ZKR) musí súd vždy zamietnuť.

Návrh na povolenie oddlženia musí popri všeobecných náležitostiach návrhu v zmysle Občianskeho súdneho poriadku obsahovať aj odôvodnenie, ktoré vyjadruje poctivý zámer dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich záväzkov. Uvedená náležitosť návrhu nie je v zákone nijako konkretizovaná a zákon ani nestanovuje, čo možno považovať za splnenie tejto náležitosti. Z podmienok pre povolenie oddlženia možno vyvodiť, že poctivý zámer dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich záväzkov možno vidieť v plnení povinností dlžníka (úpadcu) počas konkurzného konania (teda nie len počas konkurzu), ako aj v preukázanej snahe vynaložiť primerané úsilie na získanie zamestnania ako zdroja príjmu alebo začať podnikať s týmto cieľom.

Súd je o návrhu na povolenie oddlženia povinný rozhodnúť vždy až po zrušení konkurzu, a to bez ohľadu na to, v ktorom štádiu konkurzného konania bol tento návrh podaný. ZKR súdu ustanovuje povinnosť rozhodnúť o tomto návrhu bezodkladne po zrušení konkurzu. Splnenie tejto povinnosti bolo do 31. decembra 2011 znemožnené tým, že súd bol povinný najskôr odvolať po zrušení konkurzu správcu z funkcie (k tomu pozri výklad k ust. § 102 ZKR) a až následne mohol rozhodovať o povolení oddlženia. Ak k tomu pripočítame skutočnosť, že súdy o návrhu na povolenie oddlženia rozhodujú v zásade po vypočutí dlžníka (z dôvodu zachovania práv dlžníka na verejné prejednanie jeho veci), možno konštatovať, že od zrušenia konkurzu do rozhodnutia súdu o návrhu o povolení oddlženia v praxi častokrát prejde aj niekoľko mesiacov.  V konaniach začatých po nadobudnutí účinnosti novely ZKR zákonom č. 348/2011 Z.z. už súd do funkcie správcu v oddlžení ustanovuje správcu úpadcu, nemusí ho teda pred rozhodovaním o návrhu na povolenie oddlženia odvolať z funkcie, čo významným spôsobom skráti obdobie medzi zrušením konkurzu a rozhodovaním o povolení oddlženia. Pre posúdenie, či sa v danom prípade jedná o konanie začaté pred nadobudnutím účinnosti spomínanej novely alebo až po nej, je rozhodujúci deň doručenia návrhu na povolenie oddlženia príslušnému konkurznému súdu.

Súd pri rozhodovaní o povolení oddlženia zohľadňuje jednak to, či dlžník počas konkurzného konania riadne plnil svoje povinnosti ustanovené ZKR, ďalej to, či dlžník pracuje (alebo podniká) a v neposlednom rade aj to, aká je výška jeho čistého príjmu a aká je celková suma pohľadávok riadne prihlásených do konkurzu, ktorá zostala po jeho zrušení neuspokojená.

Súčasná rozhodovacia prax konkurzných súdov sa v posledných rokoch posunula od striktne formálneho k materiálnemu hodnoteniu predpokladov pre povolenie oddlženia. Pri prvých oddlženiach súdy vychádzali z toho, že ak došlo k zrušeniu konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku a dlžník si počas celého konkurzného konania riadne plnil svoje povinnosti, a to tak vo vzťahu k súdu, ako aj vo vzťahu k správcovi, súd nemal inú možnosť, než povoliť oddlženie daného dlžníka. Postupne sa začala presadzovať koncepcia, podľa ktorej súdy pri hodnotení poctivého zámeru dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov zohľadňujú výšku zistených pohľadávok (k tomu pozri výklad k ust. § 32 ZKR), ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, ako aj výšku jeho čistého príjmu. Ak súd dospeje na základe uvedeného k záveru, že miera uspokojenia zistených pohľadávok neuspokojených v konkurze bude, po uvážení konkrétnych okolností prípadu, po ukončení skúšobného obdobia (k tomu pozri výklad k ust. § 168 ZKR) dostatočná, oddlženie dlžníkovi povolí. V opačnom prípade jeho návrh zamietne.

V prípade, že súd oddlženie podnikateľovi povolí, v uznesení mu zároveň ustanoví nového správcu pre celé štádium oddlženia a určí mu rozsah právnych úkonov, ktoré budú počas skúšobného obdobia podliehať súhlasu tohto správcu. Za správcu pre oddlžovacie konanie súd v konaniach začatých po nadobudnutí účinnosti novely ZKR zákonom č. 348/2011 Z.z., od 1. januára 2012, ustanoví správcu úpadcu, teda tú istú osobu, ktorá vykonávala funkciu správcu v konkurze. V konaniach začatých pred 1. januárom 2012 je súd povinný ustanoviť do funkcie oddlžovacieho správcu osobu vybranú náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Pre posúdenie, či sa v danom prípade jedná o konanie začaté pred nadobudnutím účinnosti spomínanej novely alebo až po nej je rozhodujúci deň doručenia návrhu na povolenie oddlženia príslušnému konkurznému súdu. Súd v uznesení zároveň určí, v akých lehotách je povinný predkladať súdu správy o svojej činnosti.

V uznesení o povolení oddlženia súd zároveň určí dlžníkovi sumu finančných prostriedkov, ktoré je povinný na konci každého skúšobného roka poskytnúť správcovi na uspokojenie jeho záväzkov. V praxi súdy výšku týchto finančných prostriedkov určujú vždy iba na rok s tým, že o sume na nasledujúci rok skúšobného obdobia rozhodnú vždy po ukončení prebiehajúceho skúšobného roka a to po zohľadnení aktuálneho stavu tohto konania.

Uznesenie o povolení oddlženia je súd povinný bezodkladne zverejniť v Obchodnom vestníku a zároveň ho doručiť dlžníkovi a oddlžovaciemu správcovi. Proti uzneseniu o povolení oddlženia nie je odvolanie prípustné, čo považujeme za značný nedostatok súčasnej právnej úpravy najmä z dôvodu, že výšku finančných prostriedkov, ktoré je povinný na konci každého skúšobného roka poskytnúť správcovi na uspokojenie jeho veriteľov a odmeny správcu určuje súd na základe vlastnej úvahy. Stanovenie možnosti prehodnotenia jej výšky odvolacím súdom by určite prispelo k zjednoteniu rozhodovania súdov o tejto otázke. 

V uznesení o povolení oddlženia súd taktiež určí rozsah právnych úkonov, ktoré budú počas skúšobného obdobia podliehať súhlasu oddlžovacieho správcu. Rozsah týchto právnych úkonov závisí od úvahy súdu, nakoľko nie je povinnosťou dlžníka tento rozsah v návrhu vymedziť. Ak by tak aj dlžník urobil, súd týmto vymedzením nie je viazaný.