Výber z diskusie

Aj v trestnom poriadku sa pri konkretizacii osoby pri potrebe nezamenitelnosti a jej urcitosti pouzivaju v spisoch aj prezyvky. tzv alias
09.08.2016 o 09:08:20
Spravna odpoved je podla mojho nazoru ze advokat je prevadzkovatel a informovat protistranu nemusi. Zakon o advokacii priamo opravnuje advokata ziskavat a spracuvat spracuvat osobne udaje klientov a inych fyzickych osob v rozsahu nevyhnutnom na ucely vykonu advokacie. Taketo opravnenie by nedavalo zmysel, ak by bol advokat sprostredkovatelom, nakolko ten odvodzuje svoje opravnene spracuvat osobne udaje od klienta. Cize advokat je prevadzkovatel, ktoreho pravny zaklad je priamo v zakone o advokacii a preto nepotrebuje v zmysle § 10 ods. 2 zakona o ochrane osobnych udajov ani suhlas protistrany na spracuvanie jej osobnych udajov. Klient podla mojho nazoru je tiez v postaveni prevadzkovatela ale na inom pravnom zaklade, a to bud § 10 ods. 3 pism g) zakona o ochrane osobnych udajov (tzv. legitimate interest exemption) alebo v pripade dokonca aj citlivych osobnych udajov § 14 pism. e) zakona o ochrane osobnych udajov (tzv. legal claims exemption). Ide tiez o vynimky z poziadavky ziskavat suhlas protistrany v tomto pripade. Potom tu mame ustavenie § 15 ods. 3 zakona o ochrane osobnych udajov, podla ktoreho netreba plnit informacnu povinnost ak je pravny zaklad uvedeny o.i. v osobitnom zakone alebo priamo v zakone o ochrane osobnych udajov. To je aj v pripade advokata aj klienta. Advokat by si ale z pohladu svojho suladu zo zakonom mal viest samostatny evidencny list informacneho systemu, v ktorom spracuva udaje na ucel vykonu advokacie.
04.08.2016 o 13:45:55
Dobry den prajem. Je to tak ako pisete - v zasade navrh na platak spisovany este podla OSP moze obsahovat vsetky nalezitosti vyzadovane podla §§ 127 a 131 a nasl. CSP. Ak tomu tak nebude sud by mal vyzvat na ich doplnenie ci upravu postupom podla § 129 CSP
13.07.2016 o 07:08:49
Dobry den, zaujimalo by ma, ako bude sud postupovat v pripade, ak mu dojde navrh na vydanie platobneho rozkazu vyhotoveny este vramci starej upravy (ucastnici, a najma petit este vramci OSP) avsak na sud podany az po 1.7.2016. Bude sud v takomto pripade vyzyvat zalobcu na opravu navrhu, resp. zaloby? dakujem pekne Lukas
12.07.2016 o 21:28:31
Ak je účastníkom konania fyzická osoba, uvedenie jej dátumu narodenia je fakultatívnou náležitosťou žaloby, nakoľko rodné číslo je chránené ako osobný identifikátor. Dátum narodenia fyzickej osoby nie je náležitosťou žaloby, a jeho neuvedenie nespôsobuje neúplnosť žaloby. Dátum narodenia účastníka nie je povinnou osobitnou náležitosťou ani návrhu, ani platobného rozkazu. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. apríla 2016, sp. zn. 3Obo/35/2015)
13.06.2016 o 22:11:29
Na podporu uvedených názorov poukazujem na názor K. Csacha v článku "Spotrebiteľské zmluvy v aplikačnej praxi dostupný tu http://www.ja-sr.sk/files/Spotrebitelske%20zmluvy%20v%20aplikacnej%20praxi.pdf "Právna úprava zodpovednosti za vady je vybudovaná na existencii dvoch rozdielnych koncepcií zodpovednosti za plnenie s vadami. Prvou je zodpovednosť za vady existujúce v čase plnenia (základ v § 499 OZ) a druhou je tzv. záruka za akosť, teda zodpovednosť za vady, ktoré vzniknú aj neskôr, počas záručnej doby (základ v § 502 OZ). Jednoducho povedané, zodpovednosť za vady zabezpečuje, že bude plnené bez vád (vec nie je pokazená) a záruka za akosť garantuje, že plnenie bude bez vád počas celej záručnej doby (vec sa nepokazí). Zákonom ustanovená záruka za akosť nachádza uplatnenie iba v prípade predaja tovaru v obchode (§§ 619 ods. 2 a nasl. OZ), .... Klasickú zodpovednosť za vady predpokladá zákon tak pri všeobecnom odplatnom prenechaní veci (§ 499 OZ), pri kúpnej zmluve všeobecne (596 a nasl. OZ), osobitne pri predaji v obchode (§ 619 ods. 1 OZ)....."
26.05.2016 o 10:29:06
Sú tu občania Slovenskej republiky, ktorých tento štát zákonom č.140/2014 Z.z. v podstate vyhlásil za nesvojprávnych, pretože nemôžu predávať svoj majetok, ktorý vlastnili 100 a viac rokov ? Ja som také malé hospodárstvo s výmerou 0,8 hektára kúpil a teraz mám z toho nervy...
24.05.2016 o 16:39:57
Pripájam odkaz na ďalšie relevantné zdroje, pre tých ktorí majú záujem hlbšie polemizovať nad danou problematikou: http://www.lexforum.cz/438 a http://jinepravo.blogspot.sk/2010/12/jezdit-na-cerno-se-nesmi.html
19.05.2016 o 15:25:38
Na doplnenie problematiky poukazujem na tento článok http://www.pravnelisty.sk/clanky/a288-zakladne-vychodiska-principu-ultima-ratio.
09.05.2016 o 15:47:15
diskusia k téme tu http://www.lexforum.cz/596
06.05.2016 o 09:12:37
V tejto súvislosti poukazujem na článok v BSA 4/2016 od I. Syrového "Náhradu za stratu času pri úkone advokátskeho koncipienta", ktorý dospel k rovnakému záveru a to v prospech priznania nároku za stratu času aj za úkon, na ktorom sa zúčastnil advokátsky koncipient.
29.04.2016 o 15:34:55
Rovnako by ma zaujímalo stanovisko SAK a Úradu na ochranu osobných údajov.
07.04.2016 o 08:46:49
Prečo sú diskriminovaní spoločníci a konatelia s.r.o aj keď nemajú žiadny príjem z tejto činnosti a úrady práce ich odmietajú zaevidovať a vyplácať im dávky v nezamestnanosti, nakoľko sa považujú za SZČO? Nie je to v rozpore so základnými článkami Ústavy SR? Domnievam sa, že aplikácia takéhoto zákona- č. 461/2003 Z.z. s poukázaním na paragraf 68 zák. č. 513/1991 Z.z. /obch. zákonník/ je v príkrom rozpore s čl. 12 Ústavy SR a taktiež s čl. 35 Ústavy SR. Je to zjavná diskriminácia. Domnievam sa, že kritériom na dávky v nezamestnanosti a zaevidovanie ako uchádzača o prácu na úrade práce by mala byť skutočnosť, či dosahoval /dosahuje/ touto činnosťou príjem a nie ho nútiť rušiť /predať/ s.r.o. Čo keď sa rozhodne, že trebárs o rok obnoví činnosť s.r.o. /nastanú pre neho priaznivejšie podmienky/ a potom by musel prejsť pri novej registrácii s.r.o. administratívnym kolotočom znova /nehovoriac o kolkoch a ďalších výdavkoch/. Myslím si, že ak niekto vlastní s.r.o., z ktorej nemá žiaden príjem by nemal byť takto obmedzovaný ani diskriminovaný-poukazujem taktiež na čl. 20 Ústavy SR. Kedy už niekto napraví takýto chybný a diskriminačný zákon-zjavne v rozpore s Ústavou SR?
01.04.2016 o 20:43:28
Odporúčam v tomto smere diskusiu, kde sa prezentujú aj opačné názory na predmetné problematiku tu http://www.lexforum.cz/576
22.03.2016 o 14:20:14
To, že článok zahral na notársku nôtu bolo myslené samozrejme zo žartu hoci nemožno prehliadnuť, že na neho reagujú najviac, resp. iba notári. Ako som už uviedol peniaze nie sú jediné a rozhodujúce kritérium. Pre objektívnosť a komplexnosť je však potrebné poukázat aj tento aspekt. Osobne som sa stretol s viacerými prípadmi, kedy 'bežní' ľudia využivajú elektronické podpisy, a navyše aj poplatok v plnej sume 66 eur je značne nižší ako náklady s dedičským konaním. Rovnako nikomu neradím spisovať kúpnu zmluvu so symbolickou kúpnou cenou - s tou disimuláciou to však nie je také automatické, nakoľko tam musia byť splnené určité podmienky, pričom judikatúra reagovala predovšetkým na situácie v súvislosti s predchádzajúca už neaktuálnou daňovou právnou úpravou. Uznávam však, že som opomenul uviesť, že tu je možné riziko právnych následkov spojených so simulovaným právnym úkonom za splnenia zákonných predpokladov, avšak to nebolo predmetom článku, ale iba vedľajšia poznámka na okraj. Ale už keď to bolo načaté, tak je potrebné povedať, že takáto kúpna zmluva bude platná ako darovacia zmluva. Namiesto invektív typu čo koho učili na škole by bolo do diskusie prínosnejšie prispieť vecnými argumentmi, ktoré z pohľadu notára v článku absentujú a ktoré by ešte bolo potrebné zohľadniť v rámci tejto komparácie.
28.02.2016 o 12:07:55
Podľa mňa nejde ani o to, že zahral na "notársku nôtu", ako o to, že sa pozeráme na riešenie vlastníckych vzťahov len prostredníctvom peňazí a toho, kde koľko ušetríme. Úprimne, chcel by som vidieť bežných ľudí, ako si elektronicky podávajú svoju "opajcnutú" zmluvu, len aby ušetrili 33€. Rovnako sa neviem zmieriť s tým, že im (občanom) kolega radíte spisovať kúpnu zmluvu so symbolickou kúpnou cenou. Neviem ako Vás, ale mňa učili, že simulovaný právny úkon je neplatný, čo potvrdzujú aj viaceré rozsudky Najvyššieho súdu SR. Tu nejde o to, že hráme na "notársku nôtu", tu ide o to, aby sme robili to, čo ľudia skutočne chcú a nie to, aby ušetrili niekoľko eur a nedali zarobiť zlým, zlým, zlým notárom.
27.02.2016 o 23:11:49
Ešte som zabudol podotknúť, že tento článok očividne udrel na 'notársku nôtu' :)
24.02.2016 o 20:27:30
Nie som si vedomý, aby článok vyznieval tendenčne – v článku sú z môjho pohľadu uvedené iba objektívne skutočnosti, ktoré poukazujú na jednotlivé výhody a nevýhody týchto inštitútov z rôznych hľadísk. V snahe o objektívnosť je článok ponechaný bez záveru v prospech či neprospech niektorého z týchto inštitútov. Taktiež snaha bola poukázať na jednotlivé stránky dedenia a darovania čo najúplnejšie, resp. na tie najzásadnejšie aspekty. Samozrejme súhlasím, aby sa klient obrátil na odborníka, ktorý mu túto problematiku kvalifikovane vysvetlí a ponúkne riešenie šité na mieru po zohľadnení všetkých špecifík. Aj napriek tomu pre väčšinu ľudí sú v dnešnej dobe smerodajné výdavky hoci by sa nemalo v záujme kvalitného riešenia veci rezignovať iba na ne, ale pri zahrnutí odmeny advokáta alebo notára za vypracovanie darovacej zmluvy sú náklady súvisiace s darovaním podľa môjho názoru radovo nižšie ako náklady s dedením. To len na margo nákladov. Ak je v článku pociťovať deficit detailnejšieho porovnania výhod a nevýhod, tak k tomu si dovolím uviesť, že to ani nebolo jeho ambíciou, aby tu ostal priestor aj využitie práce notárov a advokátov. Ambíciou však bolo aspoň v základných rysoch poukázať na jednotlivé kategórie, prostredníctvom ktorých si každá osoba orientačne dokáže vyhodnotiť svoju situáciu a s konkrétnym prevedením sa obrátiť na advokáta, príp. notára. Taktiež netvrdím, že darovacia zmluva je paušálne to pravé riešenie len z hľadiska nákladov – môže to však byť kľúčový argument napr. v prípade, ak u danej osoby prevládajú iné výhody darovania, ale je na pochybách, ale je u nej darovanie a dedenie na rovnako, tak v danom prípade myslím zavážia financie. Určite však peniaze nemajú ísť na úkor toho, ak po všetkých stránkach je pre danú osobu prijateľnejšie dedenie. K tomu vecnému bremenu pre úplnosť si dovolím poznamenať, že v praxi si viem len ťažko predstaviť, že by niekto kúpil nehnuteľnosť, kde je vecné bremeno doživotného bývania. Rovnako nemusí pridať na psychike ani dedičovi, ak jediný majetok, ktorý mohol zdediť bude vydražený v dôsledku dlhov poručiteľa za jeho života. Takže dedič môže v rámci dedenia skončiť s holým zadkom a búchať hlavu o stenu, prečo sa veci neriešili včas darovaním. To sú už ale mimoprávne špecifiká, ktoré si musia zainteresované osoby sami vyhodnotiť, resp. uvedomiť a podľa dospieť ku kompromisnému riešeniu ako vysporiadať majetkové vzťahy. Samozrejme netreba zabúdať na rozlišovanie výhod a nevýhod z pohľadu každej strany osobitne. Záverom musím súhlasiť, že vzhľadom na rôzne špecifiká je najvhodnejším riešením osloviť odborníka, pričom dodávam, že článok negeneralizoval, že darovanie je lepšie, pretože je lacnejšie.
23.02.2016 o 14:12:25
príspevok má ambíciu podať komplexné posúdenie dvoch tradičných inštitútov, ale vyznieva dosť tendenčne. Pokiaľ je pre klientov najpodstatnejšou otázkou výška nákladov, tak súhlasím, že v prípade rovnakého predmetu (napr. byt, dom) je darovanie spravidla lacnejšie ako poplatky za prejednanie dedičstva. Je to samozrejme relatívne, keďže autor len naznačil možnosť, že si účastník zmluvu môže vyhotoviť sami. Predpokladám ale, že väčšina ľudí sa s požiadavkou o vyhotovenie darovacej zmluvy obráti na odborníka, ktorým je notár alebo advokát. Neodporúčam na tak závažný úkon uspokojiť sa so vzorom, ktorý nájde klient na internete alebo v denníku pravda. Poplatok za vyhotovenie darovacej zmluvy je potom závislý na tom, kto pre klienta zmluvu vypracuje a na samotnom predmete prevodu. Porovnávať zodpovednosť notára alebo advokáta a výhody pre a proti je nad rámec tohto článku. Samozrejme odporúčam notára. To, čo mi ale v príspevku chýba je detailnejšie porovnanie výhody a nevýhody jednotlivých inštitútov. Pretože robiť tak závažný úkon, akým je prevod majetku len podľa toho, koľko za neho zaplatím, je scestné. Práve takéto zmýšľanie vedie k mnohým sporom, kedy už asi človek neráta, koľko ušetril za prípadne lacnejší úkon. Posledná poznámka: ani zriadenie vecného bremena, ani možnosť žiadať vrátiť dar nemusia byť dostatočnou ochranou darcu v prípade, ak sa vzťahy naštrbia natoľko, že darcovo právo zodpovedajúce vecnému bremenu je obmedzované, alebo vec bola následne prevedená, zaťažená. Ak vôbec vecné bremeno bolo zriadené, keďže častokrát práve notár musí klienta „prehovárať“, aby trval na zriadení vecného bremena. Napr. v prípade zaťaženia bytu obdarovaným, a realizácie napr. dobrovoľnej dražby, aj keď vecné bremeno ostáva po vydražení zachované, na psychike darcu to určite nepridá. Pri dedení, ostáva vlastníkovi celý obsah vlastníckeho práva zachovaný, t.j právo vec držať, užívať, požívať a disponovať a teda, z pozície postavenia a ochrany vlastníka je určite výhodnejšie dedenie, ktoré ho navyše už vôbec trápiť nebude. V každom prípade odporúčam návštevu odborníka, teda notára alebo advokáta, ktorý vie konkrétny prípad citlivo posúdiť a odporučiť riešenie. Nemožno totižto generalizovať, že darovanie je lepšie, pretože je lacnejšie. V jednom prípade bude pre vlastníka a prípadného nadobúdateľa vhodnejšie darovanie a pre iného naopak ponechať si vlastnícke právo a ponechať vyporiadanie jeho majetku na konanie o dedičstve.
23.02.2016 o 12:15:48
Dovolím si upozorniť v súvislosti s týmto článkom na diskusiu prebiehajúcu na http://www.pravnelisty.sk/clanky/a405-kde-su-hranice-aplikacie-principu-ultima-ratio-v-trestnom-prave
17.02.2016 o 00:37:37