Výber z diskusie

S tvrdením, že "nemožno použiť judikatúrou ustálené pravidlá o doručení momentom dôjdenia do dispozičnej sféry zamestnanca, pretože právna úprava neobsahuje osobitné pravidlá" nemožno celkom súhlasiť, hoci je pravdou, že tieto pravidlá sa neuplatnia v ich čistej podobe (ako ju predpokladá Občiansky zákonník). Osobitné pravidlá sú v tomto kontexte upravené v ustanovení § 38 ods. 4 ZP, podľa ktorého "Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne." Z uvedeného vyplýva, že sa nevyžaduje reálne prevzatie zásielky, ale postačuje jej dôjdenie do sféry dispozícii zamestnanca - rozdiel oproti "čistej" teórii dôjdenia, ktorá má svoj právny základ v § 45 ods. 1 OZ je v tom, že podľa OZ je doručenie účinné samotným dôjdením, pričom v prípade podľa ZP musí pristúpiť druhá právna skutočnosť, ktorou je vrátenie zásielky ako nedoručiteľnej - tu sa dá predísť obštrukciám tým, že aj úložnú lehotu na pošte si môže zamestnávateľ nastaviť. Ustanovenie § 38 ods. 4 ZP teda pokrýva prípady obštrukčného správania zamestnanca, ktorý sa snaží zmariť doručenie (napr. ak úmyselne nepreberá poštu alebo neoznámil zamestnávateľovi novú adresu a na pôvodne oznámenej adrese sa nezdržuje). Ale takisto súhlasím, že právna úprava by mohla byť v tomto smere precíznejšia, nakoľko doručovanie patrí medzi najvýznamnejšie právne inštitúty s ktorým sú spojené významné právne dôsledky - niekedy totiž aj formálne a obsahovo perfektný právny úkon stojí a padá na správnom dodržaní pravidiel doručovania.
27.07.2015 o 13:49:07
Tie pojmy pochádzajú ešte z pôvodného návrhu smernice (http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=CELEX:51990PC0314(01)&from=EN), ktorý stál na koncepte 'personal data file'. Následne bol vo vzťahu k tomuto pojmu definovaný aj 'controller of the file' . Keď bol ten návrh prerobený a prijatý, tak im vypadol ten "file", ale úplne nelogicky zachovali "controllera". Ten už v skutočnosti teraz nemá čo kontrolovať, lebo kontrolovať sa dá len konkrétny zachytený súbor dát, a nie ich neurčitá množina. V logike prerobeného návrhu by bolo lepšie, keby spracovateľa osobných údajov nazvali jednoducho "processor". Ale tento pojem zase nelogicky priradili controllerovmu subcontractorovi. Každopádne, je to jedna z horšie napísaných smerníc, aké som čítal. A nie je to len tým slovenským prekladom, ktorý je tiež katastrofálny a pýta si jedno riadne korigendum. Keď čítate akékoľvek európske case-law k tejto smernici, tak vidíte, ako sa s tým musel natrápiť prekladateľ do slovenčiny. Celé je to korunované slovenským zákonom, ktorý vyzerá ako jeden veľký legislatívny pokus o vtip. Potom logicky z právnej úpravy vyplývajú takéto absurdné závery, a dalo by sa ich nájsť aj oveľa viac. Celý neporiadok sa začína na úrovni pojmov a definícií, tým, že sa tie pojmy snažia byť čo najširšie, namiesto toho, aby sa snažili byť presné a rozlišujúce.
21.07.2015 o 23:37:47
Súhlas. Hľadanie skutočného významu pojmov je neraz obrovskou výzvou. Na druhej strane, aspoň majú právnici čo robiť :)
20.07.2015 o 15:40:41
No inak mne absolútne nesedí použitie pojmov prevádzkovateľ a sprostredkovateľ, aj keď boli používané už v prechádzajúcom predpise - javí sa mi to tak, že preklad resp. výber pojmov nerobil človek, ktorý ma nejaký špeciálny cit pre právnu terminológiu
20.07.2015 o 15:12:50
Na doplnenie.... Páči sa mi český preklad čl. 2 písm. e) 95/46/ES: „Zpracovatelem“ fyzická nebo právnická osoba, orgán veřejné moci, agentura nebo jakýkoli jiný subjekt, který zpracovává osobní údaje pro správce.
20.07.2015 o 14:14:51
Zatiaľ som sa nestretol s názorom, že by ochrana osobných údajov v zmysle nášho zákona bola zmysluplná. Ak si však uvedomíme, aké obrovské následky môže mať zneužitie OÚ v dnešnej informačnej spoločnosti, je ochrana osobných údajov viac než na mieste. Pozitívne vnímam aj aktuálnu pozíciu štátu pri zabezpečovaní ochrany, nakoľko význam osobných údajov si dnes podľa mňa uvedomuje len menšina z nás. Pokiaľ ide o advokátov, zrejme by nemohli plniť svoje úlohy bez toho, aby spracúvali OÚ "cudzích" osôb (v zmysle neklientov). Otázka je, či vôbec advokát v Tebou načrtnutom prípade (teda klient sa obrátil na advokáta z dôvodu, že niekto neplní ako má) funguje ako sprostredkovateľ. Sprostredkovateľa vnímam ako niekoho, kto spracúva OÚ pre prevádzkovateľa napr. formou outsourcingu (napr. nejaká IT firma spravujúca databázu klientov), teda advokát z môjho pohľadu funguje ako prevádzkovateľ. Ak sa klient chce brániť, podľa mňa poskytne údaje advokátovi podľa 10 ods. 3 písm. g) 122/2013 a advokát s údajmi ďalej pracuje v zmysle § 3 ods. 1 písm. h) /ak môžeme povedať, že poskytovanie právnych služieb osobám, ktorých práva sú ohrozené alebo porušené prispieva k zabezpečovaniu verejného záujmu/.
20.07.2015 o 14:04:14
Európsky súd pre ľudské práva 7. júla 2015 vyhlásil rozsudok týkajúci sa spravodlivého zadosťučinenia v prípade Bittó a ďalší proti Slovenskej republike. Ide o prvý z prípadov týkajúcich sa regulovaného nájomného, v ktorom ESĽP rozsudkom z 28. januára 2014 rozhodol o porušení práva na pokojné užívanie majetku, zaručeného článkom 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, vlastníkov domov s regulovaným nájomným a otázku ich odškodnenia odročil na ďalšie konanie. V súvislosti s týmto rozsudkom zástupkyňa SR pred ESĽP pripomína, že v rozsudku z 28. januára 2014 k meritu veci v tomto prípade ESĽP s poukazom na to, že mu bolo podaných ďalších 13 podobných sťažností a štátom uskutočnené legislatívne opatrenia neriešia situáciu existujúcu pred ich zavedením, uviedol, že štát bude v zmysle článku 46 Dohovoru povinný uskutočniť ďalšie opatrenia, predovšetkým zaviesť osobitný prostriedok nápravy, ktorý umožní získať osobám v podobnej situácii náhradu škody za zistené porušenie. Vzhľadom na uvedené bude dnešný rozsudok ESĽP predstavovať pre vnútroštátne orgány významný návod pri prijímaní všeobecných opatrení na výkon rozsudku z 28. januára 2014, nad ktorým dohliada Výbor ministrov Rady Európy. Zdroj: https://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=1981
13.07.2015 o 10:01:09
pre doplnenie v novom Civilnom sporovom poriadku bude výslovne ustanovené: Čl. 4 (1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. z tejto dikcie čl. 4 CSP vyplýva, že vyššie uvedené myšlienkové postupy a interpretačné metódy dostali aj explicitnú normatívnu podobu
02.07.2015 o 16:01:50
Ak odvolanie nemá náležitosti uvedené v § 205 ods. 1 a 2 O.s.p., možno ho odmietnuť, len ak odvolací súd nemôže pre nedostatok týchto náležitostí postupovať v opravnom konaní tak, ako mu ukladá zákon, t.j. prejednať ho a rozhodnúť o ňom a zároveň ten, kto odvolanie podal, bol súdom prvého stupňa (§ 209 ods. 1 O.s.p.) alebo odvolacím súdom (§ 211 ods. 1 O.s.p.) vyzvaný a správne poučený o tom, ako má chýbajúce náležitosti doplniť. Súd plní svoju povinnosť podľa § 209 ods. 1 a § 211 ods. 1 O.s.p. bez ohľadu na to, či odvolacia lehota už uplynula a tiež bez ohľadu na skutočnosť, či je účastník zastúpený advokátom, resp. má sám právnické vzdelanie. Ak by preto účastník sám svoje odvolanie neodôvodnil, bolo by povinnosťou prvostupňového, resp. odvolacieho súdu vyzvať ho na odstránenie vady odvolania s poučením o spôsobe ako má postupovať, a tiež o následkoch nesplnenia si svojej povinnosti. Až potom by mohol odvolací súd pristúpiť k odmietnutiu odvolania účastníka, ktoré by stále nemalo požadované náležitosti. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 5. decembra 2012, sp. zn. 6 Cdo 343/2012)
26.06.2015 o 10:01:05
Štandardom je osvedčovanie skutočností vyvolávajúcich (potencionálne) právne následky (priebeh skutkového deja, splnenie právom predvídaných podmienok...) Legalizáciu však dôvodovka považuje za špecifickú formu osvedčenia. Podľa mňa to znamená, že sa osvedčuje len skutočnosť, že podpis patrí podpisujúcemu. Nič viac. Inak... dôvodovka pri legalizácii nehovorí o listine. Hovorí len o overení pravosti podpisu. Čiže listinou podľa § 58 možno rozumieť len "nosič" podpisu. Našu polemiku zrejme vyrieši až čas, kedy budeme všetko podpisovať zaručeným elektronickým podpisom. Aj prázdne dokumenty :)
25.06.2015 o 15:56:44
nerozumiem celkom tvrdeniu, že sa vymyká z rámca osvedčovania právne významných skutočností, keďže legalizácia je upravená v ustanovení s názvom "Osvedčovanie právne významných skutočností" po pravde tá dôvodová správa ma veľmi nepresvedčila - navyše je to v rozpore s § 58 ods. 1 NP, podľa ktorého "notár osvedčuje skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv, alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky" z toho vyplýva, že listina je spôsobilá na overenie podpisu len v tom prípade, ak obsahuje nejakú z uvedených skutočností toto som vygúglil len tak pre ilustráciu http://www.notar-nz.sk/sluzby7.htm notár tam konštatuje, že "Pri osvedčovaní podpisov často prichádza k žiadosti o osvedčenie podpisu na prázdnom formulári alebo prázdnej listine, v takýchto prípadoch musím úkon vždy odmietnúť, kvôli tomu, že nejde o právne významnú skutočnosť".
25.06.2015 o 15:19:17
súhlasím, ale stále podpis na listine :)
25.06.2015 o 15:02:02
Čo na to dôvodovka ... "Notár je štátom poverený osvedčiť, že sa pred ním udiala určitá skutočnosť, alebo, že ju zistil, ktorá môže mať právny význam." "Špecifickou formou osvedčovania je overovanie správnosti opisu listín a overovanie pravosti podpisov / legalizácia /." Ak teda legalizácia bola zamýšľaná ako špecifická forma osvedčovania, vymyká sa rámcu osvedčovania právne významných skutočností. Opačne, legalizovať možno aj právne bezvýznamný podpis.
25.06.2015 o 14:31:10
Čisto formalisticky možno povedať, že notár by mal vzhľadom na znenie § 58 NP overiť podpis aj na prázdnej listine. Otázne je, čo sa rozumie pod listinou v kontexte NP. V užšom zmysle to môže byť len hmotný nosič (papier), t.j. prázdna listina a v širšom zmysle listina obsahujúca určitý obsah (napr. právny úkon, príp. iná právne významná skutočnosť). Istý korektív umožňujúci notárovi odmietnuť podpis na prázdnej, resp. neúplnej listine možno vidieť najmä cez prizmu § 2 ods. 2 v spojení s § 36 ods. 1 NP. Uvedené však bude závisieť na interpretácii pojmu listina. Ak však vychádzame z toho, že overovanie podpisu je systematicky zaradené pod osvedčovanie právne významných skutočností, tak mi z toho logicky vyplýva, že listina by mala obsahovať určitý text, nakoľko samotný prázdny papier sám o sebe nie je ničím právne významný.
25.06.2015 o 13:52:25
Súhlasím, že pri legalizácii notár nezodpovedá za správnosť údajov v listine, ale trvám na tom, že osvedčiť pravosť podpisu možno len na listine. Žiaden právny predpis nestanovuje, čo možno za listinu považovať. Ako som uviedol v príspevku, právny poriadok pozná mnoho listín, ktoré sa javia ako neúplné, ale majú právny význam, napr. návrh zmluvy a pod. Ale keď zákon napr. na účely vkladu do katastra nehnuteľností vyžaduje overený podpis napr. na zmluve o prevode nehnuteľností, tak asi uznáte, že je správny postup notára, aby vyžadoval, aby to naozaj bola zmluva, teda s uvedením podstatných náležitostí (zmluvné strany, predmet aj kúpna cena). Pokiaľ si ale účastník praje overiť podpis napr. na návrhu zmluvy, myslím si, že notár overí podpis aj na takom dokumente s tým, že ale v popise listiny to uvedie.
25.06.2015 o 10:27:10
Súhlasím. Zmyslom legalizácie je podľa mňa len osvedčiť, že podpis patrí podpisujúcemu. Právne účinky nespôsobuje legalizácia ale podpis. Ak sa chcem vystaviť riziku zneužitia nevyplneného plnomocenstva, môžem to urobiť aj bez toho, aby bola pravosť môjho podpisu osvedčená. Je úlohou notára brániť mi v tomto riziku? Chápem význam § 2 ods. 2 NotPor, ale nestačí, ak notár pri osvedčovaní podpisu na prázdnej listine upozorní účastníka na možné právne riziká a vyhotoví o tom záznam? Tým učiní zadosť svojim povinnostiam a zabezpečí dostatočnú ochranu účastníka.
25.06.2015 o 08:19:07
Nikdy som celkom nerozumel tomu, že notár nechcel osvedčiť napríklad nevyplnené plnomocenstvo (bez splnomocnenca), či zmluvu, kde druhá zmluvná strana bola "vybodkovaná". účelom overenia je len a len osvedčenie toho, že podpis na listine je osoby x.y. či sa listina menila potom nie je vecou notára. Navyše listinu môžu predsa meniť zmluvné strany aj potom - kľudne možu škrtať prepisovať, jednoducho meniť obsah zmluvy resp. listiny. Čiže zatiaľ postrádam presvedčivý argument o tom, že by notár nemohol osvedčovať neúplné listiny... z § 58 NP mi nič také nevyplýva
24.06.2015 o 22:27:07
Notár podľa § 58 ods. 4 NP síce nezodpovedá za pravdivosť skutočností uvádzaných v listine, ale na druhej strane notár osvedčuje (a zodpovedá za to), že osoba, ktorej podpis má byť osvedčený v jeho prítomnosti, listinu vlastnoručne podpísala alebo podpis na listine uznala pred ním za vlastný. Pravosť podpisu je teda možné osvedčiť len na listine. Otázka znie, čo je listina? Notár ako orgán právnej prevencie dbá o usporiadanie právnych vzťahov, teda sa domnievam, že v prípade neuvedenia podstatných náležitostí v listine a po upozornení klienta, notár úkon vykonať môže, ale akýkoľvek zásah do listiny po overení, znižuje jej hodnovernosť. Napriek tomu, že osvedčovacia doložka neobsahuje popis listiny, tento je rozlišujúcim prvkom identifikácie každej jednej legalizácie. To znamená, že notár nemôže "overiť podpis" na prázdnej listine ani s tvrdením účastníka, že však vy overujete len podpis.
24.06.2015 o 15:24:20
Zaujal ma názor, že notár nesmie vykonať legalizáciu, ak listina neobsahuje skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv, alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky. Ak teda predložím splnomocnenie bez údajov splnomocnenca, notár odmietne vykonať legalizáciu z dôvodu, že plnomocenstvo nie je platné? Neznamená to ale potom, že ak osvedčí pravosť podpisu pod absolútne neplatným právnym úkonom, preberá zodpovednosť za jej obsah? Podľa mňa 58 ods. 4 je aplikovateľný len v prípade, že podpisovaná listina nejaké skutočnosti obsahuje a neznamená, že listina musí obsahovať právne významné skutočnosti. Napokon, popis obsahu listiny nepatrí medzi náležitosti osvedčovacej doložky. To by mohlo znamenať, že podpis možno overiť aj na prázdnej listine. V osvedčovacej knihe sa síce musí uviesť druh (názov) listiny, ale nemôže byť tento druh "prázdna listina"?
24.06.2015 o 11:18:05
V tejto súvislosti mi nie je jasné akým spôsobom sa odhaduje tá škoda zrejme prevyšujúca 3990 Eur - ak je vodič úplný laik, tak to je pre neho španielska dedina spraviť nejaký odhad. Je nejakým spôsobom sankcionované, ak ide iba o škodovú udalosť a privolám policajtov?
22.06.2015 o 10:42:17