Zverejňovanie súdnych rozhodnutí a ustálená súdna prax

Civilný sporový poriadok na viacerých miestach používa slovné spojenie rozhodovacia prax, ktorá v rôznych podobách nadobúda normatívny význam. Ide o kategórie ustálená rozhodovacia prax, rozdielna rozhodovacia prax a absentujúca rozhodovacia prax k určitej právnej otázke. Pre praktické uvedenie týchto kategórií do života je nevyhnutné vytvorenie materiálno-technických predpokladov. Jedným z týchto predpokladov je zabezpečenie publikácie súdnych rozhodnutí (predovšetkým všetkých rozhodnutí Najvyššieho súdu SR!) a ich verejná dostupnosť ako aj zabezpečenie dostatočne efektívneho vyhľadávania.

justice-2755765_640 (1).jpgzdroj: pixabay.com

Je bežnou praxou, že nie je všetky rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (ďalej len „najvyšší súd“) sú zverejnené a nie je tajomstvom, že ani vyhľadávací nástroj na stránke najvyššieho súdu nespĺňa moderné technické štandardy na cielené vyhľadávanie judikatúry.

To, že technické možností vyhľadávania a dôsledného poznania judikatúry v podmienkach Slovenskej republiky sú nevyhovujúce (a preto účastník/strana konania nie je schopný poznať, resp. rozlišovať čo je ustálená súdna prax a čo rozdielna súdna prax), potvrdzujú aj informácie Kancelárie Najvyššieho súdu SR ako spracovateľa štúdie uskutočniteľnosti „Informačný systém Kancelárie Najvyššieho súdu“ (dostupné na TU časť dokumenty: SU-SU-MD-su_141.pdf), v ktorej je uvedené: „V súčasnosti nie je najvyšší súd schopný plniť ani zákonné minimum povinností viažuce sa na riadne zverejňovanie všetkých rozhodnutí, t. j. doterajšej rozhodovacej praxe, a to len v dôsledku nedostatočného a nekvalitného technického riešenia. Dôsledkom tejto situácie je, že ani sám sudca, resp. jeho asistent, nemá k dispozícii ucelený obraz o predchádzajúcej rozhodovacej praxi pre konkrétny právny problém, nakoľko neexistuje miesto, ktoré by obsahovalo všetky rozhodnutia najvyššieho súdu a bolo dostupné“.

Rovnako kriticky sa k dostupnosti a vyhľadávaniu judikatúry vyjadrilo aj združenie sudcov za otvorenú justíciu, ktoré uvádza, že nie všetky rozhodnutia sú verejne dostupné a že aj tie, ktoré zverejnené sú, je problematické vyhľadať cez relevantné vyhľadávacie kritériá (kľúčové slová, právne oblasti, paragrafové znenia a pod.). Združenie sudcov za otvorenú justíciu dodáva, že úplne zlyháva rýchla a prehľadná orientácia v judikatúre súdov (dostupné TU). 

Možno si položiť legitímnu otázku, že ak samotný najvyšší súd nemá dostatočné nástroje, aby poznal vlastnú rozhodovaciu činnosť, ako toho má byť schopný účastník/strana konania a navyše rozlišovať či v jeho spore alebo právnej veci ide o ustálenú súdnu prax alebo rozdielnu rozhodovaciu prax. Nemožno preto očakávať od účastníkov/strán konania a ich zástupcov dokonalú znalosť celej rozhodovacej činnosti všetkých senátov najvyššieho súdu.

V prvom rade musia byť vytvorené technické predpoklady, aby boli zverejňované najmä všetky rozhodnutia najvyššieho sudu v rámci bezplatných a verejne dostupných online platforiem (či už vyhľadávače na stránkach najvyššieho súdu alebo Ústavného súdu SR, príp. túto úlohu môže plniť informačný portál Slov-Lex).

Po druhá, nestačí len existencia vyhľadávača ako komplexného zdroja judikatúry, ale tento vyhľadávač musí disponovať po technickej stránke funkcionalitami dostatočnými na efektívny rešerš judikatúry, t. j. pre vyhľadanie riešenia konkrétnej právnej otázky v judikatúre musia byť implementované účinné nástroje vyhľadávania judikátov a to na základe možnosti zadania vstupných parametrov ako napr. ustanovenie právneho predpisu, kľúčové slová a pod. Systém by mal pracovať tak, aby výsledkom zadania konkrétnych parametrov boli len relevantné rozhodnutia (často sa stáva, že systém vyhodí množstvo rozhodnutí, ktoré so zadanými vstupmi nijako nesúvisia).

O nevyhnutnosti týchto dvoch podmienok v súvislosti s prístupom k judikatúre písal Milan Hlušák na portáli lexforum.sk (dostupné TU ), kde trefne poznamenal, že nevyhnutnosťou nebude len formálna dostupnosť k rozhodnutiam najvyššieho súdu, ale aj premyslený systém vyhľadávania a „prehrabávania“ sa v judikátoch s tým, že to, čo teraz používa web najvyššieho súdu, absolútne nepostačuje.

Konkrétne normatívne podoby významu rozhodovacej praxe sú upravené nasledovne:

  1. Čl. 2 ods. 2 CSP: „Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo“. Povinnosť rešpektovať ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, resp. povinnosť dôkladne a presvedčivo odôvodniť prípadný odklon od nej pritom zaťažuje všetky všeobecné súdy Slovenskej republiky (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. 12. 2019, sp. zn.: 3Obdo/64/2019). Rozhodnutia súdov iných štátov, a teda ani rozhodnutia Ústavného súdu ČR a Najvyššieho súdu ČR pod tento pojem nespadajú (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. októbra 2017, sp. zn. 6Cdo/129/2017).
  1. § 48 ods. 1 CSP: „Ak senát najvyššieho súdu pri svojom rozhodovaní dospeje k právnemu názoru, ktorý je odlišný od právneho názoru, ktorý už bol vyjadrený v rozhodnutí iného senátu najvyššieho súdu, postúpi vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu. V uznesení o postúpení veci odôvodní svoj odlišný právny názor“. Ak ide o prípad, keď rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne a kedy je daná prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP, nie sú splnené podmienky na postúpenie veci podľa § 48 ods. 1 CSP veľkému senátu. V takomto prípade má prejednávajúci senát možnosť buď sa prikloniť k jednému právnemu názoru alebo za správny bude považovať druhý (odlišný) právny názor. Vec prejednávajúci senát v rámci prípustnosti dovolania podľa tohto zákonného ustanovenia inú možnosť nemá (uznesenie veľkého senátu občianskoprávneho kolégia NS SR zo dňa 28.4.2020 sp. zn. 1VCdo 3/2019). Z toho vyplýva, že na veľký senát sa možno obrátiť iba v prípade potreby prelomenia (odklonu) od existujúcej judikatúry – v prípade rozdielnej rozhodovacej praxe sa má zjednotenie riešiť formou publikovania v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR.
  1. § 220 ods. 3 CSP: „Ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu“. Aby bolo možné vyhodnotiť, či dochádza k odklonu je nevyhnutné poznať ustálenú súdnu prax, čoho predpokladom je jej dostupnosť a vytvorenie technických podmienok na efektívne vyhľadávanie (rovnakú povinnosť má aj odvolací súd podľa § 393 ods. 3 CSP).
  1. § 421 ods. 1: „Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne“.

Z relevantných ustanovení CSP vyplýva, že poznanie rozhodovacej (súdnej) praxe je mimoriadne dôležité pre aplikáciu jednotlivých procesných inštitútov. Popri otázke dôslednej publikácie súdnych rozhodnutí a vytvorenia nástrojov na ich účinné vyhľadávanie je potrebné definovať tiež to, čo sa považuje za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu na účely § 421 CSP.

Podľa aktuálnych trendov najvyššieho súdu je ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do tohto pojmu však možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 6. marca 2017, sp. zn. 3 Cdo 6/2017). Koľko nepublikovaných rozhodnutí môže predstavovať ustálenú súdnu prax zatiaľ nebolo predmetom posudzovania najvyššieho súdu - podľa Ústavného súdu SR však dve rozhodnutia nemôžu predstavovať ustálenú prax dovolacieho súdu (I. ÚS 115/2020).

Do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 CSP treba podľa najvyššieho súdu zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v Zborníkoch najvyšších súdov č. I, II. a IV vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986 (R 71/2018). Nad týmto vymedzením ustálenej rozhodovacej praxe možno polemizovať, pretože prístup k týmto rozhodnutiam je limitovaný, keďže nie sú voľne dostupné (niektoré, ale nie všetky, sa nachádzajú v platených platformách ako EPI, ASPI a pod., čo ale nie dostatočným riešením, pretože to nespĺňa elementárnu podmienku verejnej a bezplatnej dostupnosti).

V tejto súvislosti ostáva otvorená otázka, na ktorú doposiaľ judikatúra nedala odpoveď, čo v prípade, ak po rozhodnutí publikovanom v zbierke sú vydané protichodné „nepublikované“ rozhodnutia (bez postúpenia veľkému senátu). Inými slovami, kde je hranica, kedy tieto rozhodnutia založia rozdielnu rozhodovaciu prax, t. j. dokedy je možné považovať rozhodnutie publikované v zbierke za ustálenú súdnu prax. Aj ustálená súdna prax publikovaná v zbierke totiž môže zmeniť postupom času charakter ustálenosti, ak nasledovný judikatúrny vývoj je poznamenaný masívnym výskytom protichodných rozhodnutí. Ako príklad z praxe možno uviesť dlhodobo spornú a pertraktovanú otázku, či nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f) OSP (teraz § 420 písm. f) CSP) – v tomto prípade síce existovalo publikované rozhodnutie R 111/1998, avšak neskoršia judikatúra bola poznačená značnou protichodnosťou, čo si vyžiadalo opätovné zjednotenie novým publikovaným rozhodnutím R 2/2016.

Kým nebudú nastolené otázky vyriešené, nebude naplnený princíp predvídateľnosti rozhodnutí, ktorý je obsahovou súčasťou právnej istoty. Zároveň to bude mať za následok sťažený prístup k dovolaciemu konaniu, pretože aplikácia § 421 CSP vyžaduje, že prístup k judikatúre dovolacieho súdu je plne funkčný.


Vzor citácie: ČENTÍK, T.: Zverejňovanie súdnych rozhodnutí a ustálená súdna prax. 27.01.2021. Dostupné na https://www.ulpianus.sk/blog/zverejnovanie-sudnych-rozhodnuti-a-ustalena-sudna-prax/. ISSN: 2644-528X

ilustračné foto: pixabay.com

Tlačiť
Tomáš ČentíkPrávnik od roku 201122.07.2022 o 15:14:30Reagovať
I. Súčasná právna úprava konania v Civilnom sporovom poriadku sa v určitých inštitútoch líši od predchádzajúcej. Inštitúty procesnej obrany a procesného útoku predchádzajúca právna úprava nepoznala, a preto aj odvolávanie sa na judikatúru interpretujúcu predchádzajúcu právnu úpravu bez reflektovania obsahu a významu aktuálne účinnej právnej úpravy nie je korektným namietaním odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ak k nemu došlo v dôsledku zmeny právnej úpravy a povinnosťou odvolacieho súdu bolo uplatňovať procesné predpisy účinné v čase jeho rozhodovania. To platí o to viac, ak všeobecný súd odklon riadne odôvodnil. II. Námietka sťažovateliek o nezohľadnení námietky premlčania uplatnenej na pojednávaní pred odvolacím súdom nemôže znamenať nesprávne právne posúdenie veci, pretože sa neopiera o aktuálne účinnú právnu úpravu ani o z nej odvodenú judikatúru dovolacieho súdu. (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 619/2021 zo 7. decembra 2021)
Tomáš ČentíkPrávnik od roku 201122.07.2022 o 15:12:31Reagovať
Zjednocovanie rozhodovania senátov najvyššieho súdu je (aj) vecou veľkého senátu príslušného kolégia tohto súdu. Po takom vyriešení určitej právnej otázky je určite z hľadiska právnej istoty nežiaduce, ak sa judikatúrny stav opätovne zmení bez zmeny pre rozhodovanie podstatného právneho predpisu. Zároveň však platí, že pokiaľ zákonodarca s postupom zmeny právneho názoru veľkého senátu o tej istej otázke následným rozhodnutím veľkého senátu v inom zložení výslovne počíta, ide o „poistku omylu“ a vyšší stupeň zjednocovacieho procesu na účel aplikačnej optimalizácie. Novorozhodujúci sudcovia najvyššieho súdu nemôžu v predmetnej situácii svoj odlišný právny názor ignorovať a, naopak, postupujú ex officio, pričom taký ich zákonne súladný postup nemôže byť z hľadiska práva na súdnu ochranu neúspešnej strany v konaní v zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy úspešne napadnutý ako ústavne nekonformný. Sťažovateľom avizované (ako možné) neustále preklápanie riešenia dotknutej právnej otázky postupne sa líšiacimi rozhodnutiami veľkého senátu kolégia v inom zložení je eliminované mechanizmom prijímania stanoviska podľa § 21 ods. 3 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 610/2021 z 30. novembra 2021)
Tomáš ČentíkPrávnik od roku 201122.07.2022 o 15:07:00Reagovať
Judikatúra všeobecných súdov nie je v čase nemenná a zmenu ustáleného právneho názoru vykonanú v súlade s ustanoveným procesným postupom nemožno vylúčiť. Opačný výklad by nezodpovedal zmyslu a účelu, pre ktorý zákonodarca zriadil veľký senát. Ak teda dôjde k zmene právneho názoru vysloveného veľkým senátom, nemožno v aplikácii neskoršieho a aktuálneho názoru (v čase rozhodovania senátu o kasačnej sťažnosti) na vec sťažovateľky vzhliadnuť porušenie jej označených práv. Z uvedených dôvodov, ako aj z povahy rozhodnutia veľkého senátu vyplýva, že v prípade prebiehajúceho zjednocovacieho konania je vhodné vyčkať ostatný právny názor, aby bol v prebiehajúcom konaní aplikovaný výsledok aktuálneho uváženia, keďže vo všeobecnosti platí, že neskorší právny názor nahrádza skorší, má teda pri výklade sporných otázok prednosť. Neuvedenie osobitného odôvodnenia k tejto všeobecne známej základnej zásade procesného práva nemožno hodnotiť ako arbitrárnosť či nespreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 527/2021 z 11. novembra 2021)
Tomáš ČentíkPrávnik od roku 201122.07.2022 o 14:35:21Reagovať
I. Zákonná povinnosť zakotvená pre dovolací súd v § 48 Civilného sporového poriadku nie je viazaná na procesnú aktivitu príslušnej strany v spore, keďže sa týka samotnej podstaty výkonu právomoci dovolacieho súdu ako zjednocovateľa judikatúry. II. Jediné rozhodnutie dovolacieho senátu nemožno považovať za vyriešenie dotknutej právnej otázky v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu. Opačný záver by pro futuro znemožnil dovolací prieskum právnej otázky vrátane možnosti jej riešenia prostredníctvom veľkého senátu. (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 273/2021 zo 7. decembra 2021)
Tomáš ČentíkPrávnik od roku 201122.07.2022 o 14:23:35Reagovať
I. Porušenie povinnosti predložiť vec veľkému senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky danej § 48 ods. 1 Civilného sporového poriadku nie je iba porušením tohto zákonného ustanovenia, ale s ohľadom na čl. 48 ods. 1 prvú vetu Ústavy Slovenskej republiky aj pochybením, ktoré má ústavnoprávny rozmer. Z ústavného príkazu, že „nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi“, ako jedného z princípov právneho štátu vyplýva, že nerešpektovanie zákona v otázke, v akom zložení má byť vec rozhodovaná, predstavuje vo svojich dôsledkoch porušenie čl. 48 ods. 1 ústavy. To isté a contrario platí aj v prípade, ak bezdôvodne veľký senát odmietne vo veci mu predloženej rozhodnúť. II. Výklad § 48 ods. 1 CSP veľkým senátom (občianskoprávneho kolégia) najvyššieho súdu, v dôsledku ktorého rozhodovanie o dovolaní prípustnom podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP zo svojej právomoci vylúčil a túto zúžil len na rozhodovanie o dovolaní prípustnom podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP (t. j. prípady, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu), je ústavne neakceptovateľný. (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 189/2021 z 20. októbra 2021)
Tomáš ČentíkPrávnik od roku 201122.06.2022 o 15:37:24Reagovať
V prípade, ak účastník konania argumentuje konkrétnymi rozhodnutiami najvyšších súdnych autorít, eventuálne rešpektovaným názorom právnej vedy, je potrebné najskôr zaujať stanovisko k otázke, či ide o ustálený právny názor alebo skôr o názor výnimočný, ktorý z ustálenej praxe vybočuje. Pre najvyšší súd však nestačí iba poukázanie na to, že „ide o výnimku z ustálenej súdnej praxe“, ale treba uviesť aj dôvod, pre ktorý tomu tak je, a odôvodniť, na základe čoho právny názor jedného, resp. dvoch senátov správneho kolégia proti právnemu názoru iných dvoch senátov treba považovať za „ustálenú rozhodovaciu prax“, resp. vyjadriť sa k tomu, prečo sa považuje názor iných senátov za nesprávny. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 41/2020 z 12. mája 2020)
Ondrej CapcaraPrávnik od roku 027.10.2021 o 18:19:09Reagovať
Vážený p. Čentík Je možné aby mi MS SR na trestné oznámenie na znalca v odbore cestná premávka,, dopravné nehody" napísala, že moje Tr. oznámenie zamíetá a odkladá? Tu je tot trestné oznámenie Capcara Ľuboš, Ždiarska 23, 04012 Košice 14.06.2021 Mgr. Mária Kolíková Ministerstvo spravodlivosti SR Račianska 71 813 11 Bratislava Vec Podávam sťažnosť v súbehu s trestným oznámením podľa § 62 ods.1) v súbehu s § 196 ods,1) T r. poriadku vo veci Znaleckého posudku č. 36/2019 zo dňa 03.05.2019 ohľadne dopravnej nehody zo dňa 11.02.2019 s p. zn. KRPZ-KE-KD 12.26/2019-P, pre porušenie § 347 ods.1 písm. b), ods.2 písm. b) T r. zákona, porušenie § 26 ods.1 písm. b) zákona č.382/2004 Z.z. na Ing. Ladislava Imricha, znalec v odbore Doprava cestná- odvetvie: nehody v cestnej doprave. Odôvodnenie Dňa 18.02.2019 zaslal poverený príslušník PZ npor. Gabriel Rozman UZNESENIE č. ČVS: ORP-20/DI-KE-2019, v ktorom ho vyzýva aby vypracoval znalecký posudok k dopravnej nehode zo dňa 11.02.2019 a uložil mu znalecký posudok vyhotoviť v dvoch vyhotoveniach a to do 30 dní! Poverený policajt Ing. Imricha poučil v UZNESENI o trestných následkoch nepravdivého znaleckého posudku podľa § 347 Tr. zákona! V dopravnej nehode som bol ako účastník obvinený pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona. Niekoľkokrát som požiadal policajta Rozmana a JUDr. Tokára aby mi zaslali znalecký posudok vypracovaný Ing. Imrichom. Obaja mi znalecký posudok odmietli poskytnúť!! Policajt Rozman ako aj prokurátor JUDr. Tokár hrubo porušili moje právo oboznámiť sa so znaleckým posudkom znalca s cestnej dopravy, ktorý vypracoval Ing. Imrich, napriek tomu, že som o tieto spisy požiadal 2 niekoľkokrát aj formou zákona č.211/2000!! Policajt Rozman a JUdrlant Tokár hrubo porušili moje práva dané úst. § 34 ods.1) Tr. poriadku!! Dvakrát som požiadal ministerku spravodlivosti Mgr. Máriu Kolíkovú o preskúmanie rozhodnutia Okresného súdu Košice II č. 1Sprl/46/2020 zo dňa 12.11.2020 a rozhodnutie Kraj. súdu v Košiciach č. 1Sprl/163/2020 zo dňa 17.12.2020!! Až na príkaz MS SR sa Okresný súd v Košiciach uráčil rozhodnúť, že mi pošle žiadaný znalecký posudok znalca Ing. Ladislava Imricha a to 24.05.2021!!! Bolo mi hrubo odňaté právo na poskytnutie fotokópii znaleckého posudku Ing. Ladislava Imricha a to prokurátorom JUDrlantom Igorom Tokárom a hore uvedenými Okr. a Kraj. súdom!!! Ako dozorný prokurátor vo veci JUDr. Igor Tokár, neupozornil vyšetrujúceho policajta Rozmana na porušenie ustanovenia o vyšetrovaní mojej osoby ako svedka, pričom svojím rozhodnutím č. ČVS: ORP-20/DI-KE-2019 až dňa 24.07.2019 bolo vznesené na moju osobu obvinenie z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona a to bez toho aby som si znalecký posudok prečítal v prípade sa voči nemu odvolal alebo kládol znalcovi otázky!!! Znalec Ing. Ladislav Imrich nedodal v danej lehote znalecký posudok z dopravnej nehody zo dňa 11.02.2019 a to do 30 dní, ktoré mu určil policajt Rozman Uznesením zo dňa 18.02.2019. Ing. Imrich ukončil svoj znalecký posudok dňa 03.05.2019 ale poslal ho policajtovi Rozmanovi až v 7 mesiaci 2019 roku!!!! Privolaný znalec v Odbore cestná doprava Ing. Ladislav Imrich uviedol nepravdy v znaleckom posudku ( ktorý bol dodaný až po 5 mesiacoch policajtovi Rozmanovi), ktorý ho poslal dozornému prokurátorovi JUDr. Tokárovi, ktorí zrejme usúdili, že nehodu zapríčinil vodič p.Remata a preto sa dohodli na tom, že začnú spoločne preťahovať vyšetrovacie úkony aby mohli v konečnom dôsledku zmariť moje právo na 3 súdny proces kde by som sa pomocou právneho zástupcu ( čo mi nebolo umožnené zákonným ustanovením podľa § 34 ods.1 Tr. poriadku) obhájiť voči trestnému stíhaniu podľa § 158 ods. 1 Tr.zákona . Bolo mi odmietnuté prokurátorom JUDr. Igorom Tokárom, predsedom Okresného súdu Košice II JUDr. Adriánom Pažúrom, predsedkyňou Kraj. súdu Košice JUDr. Federikou Zozuľákovou ako aj podpredsedom Kraj. súdu JUDr. Jozefom Maruščákom oboznámiť sa so znaleckým posudkom, klásť znalcovi otázky a možnosť spochybniť znalecký posudok Ing. Ladislava Imricha v konaní pred sudcom a prípadne povereným obhajcom, ktorý mi bol vyšetrujúcim policajtom Rozmanom odmietnutý, napriek tomu, že som o znalecký posudok požiadal formou zákona č. 211/ 2000 Z.z Po neustálych sťažnostiach na MS SR mi konečne bol zaslaný dňa 07.06.2021 Znalecký posudok č.36/20219 zo dňa 03.05.2019???? Po dôkladnom prečítaní posudku. Tak ako som predpokladal Ing. Ladislav Imrich, je nekompetentný ako znalec v odbore cestná doprava lebo v mojom ( alebo viacerých prípadoch) hrubo porušil ustanovenie § 347 Tr. zákona!! Odôvodnenie Dňa 11.02.2019 som sa chcel dostať z ulice Peknej domov nad Jazerom, kde mám trvalé bydlisko. Na hlavnej ceste Rastislavova smerom k starej nemocnici stála kolóna motorových vozidiel pretože mali na semafore červenú. Vodič, ktorý si všimol, že dávam smerovkou znamenie na odbočovanie vľavo, ostal stať na úrovni križovatky. Chvíľku som postál na úrovni križovatky ulice Peknej a pozeral som na vodiča stojaceho po mojej ľavej ruke, ktorý mi dal znamenie, že môžem bezpečne prejsť križovatkou. Keďže sa jedná o vodiča, ktorý tým, že mu bol vydaný DI PZ vodičský preukaz je spôsobilý a náležite poučený o dôležitom rozhodnutiu ( pokynom ruky) som sa pohol smerom na úroveň stojaceho auta, s ktorého mi vodič dal pred tým pokyn, že môžem pokračovať v jazde . 4 Videl som ako sa vodič pozrel do spätného zrkadla a keďže nevidel v ľavom jazdnom pruhu žiadne vozidlo, dal mi pokyn aby som pokračoval v jazde. Vyprosujem si, aby nespôsobilý znalec Ing. Imrich, ktorý na strane 29 zn. posudku uráža a vyjadruje sa o vodičovi ako o nespôsobilej a nepoučenej osobe!! Taktiež si vyprosujem od Ing. Imricha aby sa vyjadroval k mojej technike jazdy ako nesprávnej!! Ing. Imrich má moju osobu za hlupáka? Opak je pravdou!!! Keď mi dal vodič pokynom ruky, že môžem pokračovať v jazde, pohol som sa a zastavil som na úrovni stojacích aut, tak aby som sa presvedčil, že vodič mi dal správny pokyn a na vozovke sa nenachádza žiadne vozidlo. Keď som sa presvedčil, že na vozovke nie je žiadne vozidlo, pohol som sa smerom na jazdný pruh, ktorý smeruje na sídlisko nad Jazerom ( smer Ryba). Keď som sa nachádzal s mojim autom už v mojom jazdnom pruhu , zbadal som ako asi zo vzdialenosti 50 m sa na moju zadnú časť auta rúti asi 90 km rýchlosťou vozidlo značky Pegueot , ktorého vodič balancoval zo strany na stranu ako by sa nevedel rozhodnúť na ktorú stranu sa ma zaradiť. Predpokladám, že vodič Peugeotu sa nevenoval náležite cestnej premávke a v poslednej chvíli videl moje auto ako prechádzam z jeho jazdného pruhu na môj jazdný pruh a zrejme spanikáril a v dôsledku, že by mohol naraziť v dôsledku intenzívneho brzdenia a šmyku auta do vpravo stojacích vozidiel, strhol volant vľavo čím narazil do mojej ľavej časti vozidla, ktoré už bolo v jazdnom pruhu na smer Ryba. Vodič p. Remeta jednoznačne zapríčinil kolíziu dňa 11.02.2019!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Nekompetentný znalec Ing. Imrich nikde neuvádza pod akým uhlom vodič Peugeotu narazil do môjho auta! 5 Vo svojej výpovedi p. Remeta vypovedá, že volant držal rovno a prudko brzdil, ale Ing. Imrich na strane 19 znaleckého posudku tvrdí, že, citujem: Vodič vozidla Peugeot 407 reagoval na vznik kolíznej situácie intenzívnym brzdením , pričom sa s najväčšou pravdepodobnosťou sa pokúsil zabrániť stretu vozidiel aj náhlou zmenou smeru jazdy vľavo. Akých vozidiel? Vpravo alebo vľavo???????? P. Ing. Imrich !!!!!!!!!! Nevedel som, že Ing. Ladislav Imrich sedel ako duch na sedadle za vodičom p. Remetom a všetko pozorne sledoval!? Kde tento neznalec videl aby sa vodiči vyhli kolízii tak, že sa navzájom zrazia!! Nakoľko mám automatickú prevodovku nevyvinul som dostatočnú rýchlosť aby som sa rýchlo vzdialil na bezpečné miesto vpravo na okraj môjho jazdného pruhu pred nebezpečným vodičom p. Remetom!! Tu by som chcel upozorniť nespôsobilého znalca Imrich na to, že keby si riadne popozeral fotokópie priložené k posudku tak by si všimol, že na strane 54 posudku je jasne vidieť, že môj Opel Vectra má AUTOMATICKÚ PREVODOVKU a preto akcelerácia z miesta je pomalšia ako u mechanických prevodoviek!!! JA, ako majiteľ tohto vozidla som si toho plne VEDOMÝ!!! Tento rozdiel však znalec Imrich nepozná!!!! Týmto chcem povedať, že keby som videl na konci cesty ( kde je výhľad až ku križovatke smer na cintorín, okolo 100 m) vozidlo, nepohol by som sa z miesta pokiaľ by to nebolo bezpečné!!!! Bol som vodičom s povolania a mám 30 ročnú prax a po celú tuto dobu som nemal jedinú kolíziu!! Neznalec Ing. Ladislav Imrich na svojich video rozprávkach vykresluje ako 6 Peugeot 407 naráža do môjho Opelu Vectra. Ako tento neznalec vedel, že vozidlo Peugeot išlo tesne pri ľavej čiare, ktorá oddeluje jazdné pruhy?? ( pardon on sedel ako duch za vodičom Remetom)! Pritom v znal. posudku na strane 16 je nakreslený náčrt, na ktorom Ing. Imrich uvádza, že p. Remeta správne uviedol miesto stretu vozidiel a to v bode 6. 20m od pravej krajnice . Tu by som dal do pozornosti hrubé pochybenie v prospech vodiča p. Remetu a v môj neprospech neznalca Ing. Imricha, ktorý vo svojich výpočtoch zámerne neuviedol šírku a dlžku vozidla Pegueot 407 pretože pri nákrese na liste č. 12 Ing. Imrich uvádza, že šírka jedného jazdného pruhu je 4.20 m a celková šírka vozovky je 11.1 m ??!! 3x 4.20= 11.1 m??? Takže, keď šírka jedného jazdného pruhu je 4.20 m, v ktorom stáli vozidla na signál ,, červená“ vodič Peugeotu sa pohyboval pri ľavom kraji vozovky, Šírka auta Peugeot je 1911 cm, to znamená, že od oddelovacej čiary pravého jazdného pruhu a krajom Peugeotu bola medzera 2289 cm!! Stojace vozidlo v pravom jazdnom pruhu, predpokladajme, že má šírku 200 cm, vozidlo stálo v strede vozovky takže na každej jeho strane je voľný priestor 110 cm, takže p. neznalec Ing. Imrich, koľko je 2289 cm +1100 cm? Vedľa stojacích aut v pravom jazdnom pruhu by bezpečne prešla TATRA 111!!!! Vozidlo p. Remetu by bezpečne prešlo okolo vpravo stojacích aut!!!!! Preto som s prekvapením čítal úryvok z fantastického románu pod názvom ,, znalecký posudok č. 36/2019 zo dňa 03.05.2019“ kde je 7 napísané, že vodič Peugeotu sa snažil vyhnúť kolízii odbočením doľava, priamo do môjho vozidla!! Nakoľko dlžka Pegueotu 407 je 4676 cm, pri rotácii Peugeotu 407 okolo svojej osi sa znalec alebo neznalec Ing. Imrich neopýtal sám seba v akej vzďalenosti pravého jazdného pruhu kde stáli čakajúce auta na zelenú, by sa nachádzal Pegueot 407 pri rotácii v 90 stupňovom uhle??!! Na strane 16 znal. posudku je vyznačené miesto nehody podľa p. Remetu 6.20m od pravej krajnice. Dlžka Pegueotu 407 je 4676 cm. Pri rotácii Pegueotu okolo osi v 90 stupňovom uhle by sa koľko cm nachádzalo auto p. Remetu v priestoroch pravého jazdného pruhu, Ing. Imrichu?? Policajt Ing. Imricha poučil v UZNESENI o trestných následkoch nepravdivého znaleckého posudku podľa § 347 Tr. zákona! Napriek tomuto poučeniu Ing. Ladislav Imrich toto poučenie nerešpektoval a opakovanie v znaleckom posudku vedome preferuje klamstvo, predkladá nezákonné dôkazy, ktoré sú jednoznačne v prospech vodiča p. Remetu a môj neprospech v konečnom rozhodnutiu súdu. Napríklad na str. 18 posudku Ing. Imrich presvedčivo prirovnáva kolíziu, na ktorej je jednoznačne vidieť, že vozidlo čelne narazilo do boku druhého vozidla!! Vodič Peugeotu narazil do môjho vozidla do boku pozdlžne ( neznalec Ing. Imrich neuviedol uhol nárazu)!! Na snímke vľavo neznámeho vozidla je vidieť, že to bol čelný náraz vozidla do boku druhého vozidla! Na snímke je evidentne vidieť, že vozidlo má rozbitý celú prednú časť !! Na snímke je evidentne vidieť, že vozidlo má deformovanú celú kapotu smerom do vnútra vozidla!!!!!! 8 Na snímke vpravo je evidentne vidieť, že na vozidle Peugeot je kapota deformovaná len na ľavej strane smerom k ľavému kolesu, ktoré nie je poškodené ( snímka na str. 43 posudku) a preto je evidentné, že vozidlo Peugeot sa po mojom ľavom zadnom blatníku šmýkalo až ku zadnému ľavému kolesu a to keď už som bol vo svojom jazdnom pruhu, ktoré je poškodené!! Ing. Ladislav Imrich porovnáva neporovnateľné aby zmaril spravodlivé vyšetrenie tejto dopravnej nehody a len v prospech p. Remetu!! Napriek tomu na str. 17 Ing. Imrich uvádza, že použil katalógové listy EVU! Tento Ing. Imrich robí z mojej osoby hlupáka? Sám je hlupák!! Celý znalecký posudok Ing. Ladislava Imricha vykazuje známky nepravdivých informácii, ktoré mali vplyv na konečné rozhodnutie súdu a výške trestu v neprospech mojej osoby ale v prospech p. Remetu. Žiadam aby znalecký posudok č.36/2019 zo dňa 03.05.2019 bol v celom rozsahu zrušený, pretože znal. posudok je nekompletný, nie sú konkretizované všetky argumentačné body, ktoré som uviedol v tr. oznámení na Ing. Ladislava Imricha. Opísal som zistené vady skutkového stavu. Boli neúplné a nedostatočné za účelom aby neznalec Ing. Imrich zmaril spravodlivé vyšetrenie DN!! Znalecký posudok je len formálny, obsah je nedostatočný, javí známky klientelizmu a výpočty sú nastavené v prospech p. Remetu!! Žiadam aby sa náležite a zákonne preskúmal znalecký posudok č. 36/2019 zo dňa 03.05.2019, ktorý vypracoval znalec v odbore cestná doprava Ing. Ladislav Imrich. Žiadam aby sa vykonal nový znalecký posudok!! V prípade dokázania porušenia § 347 Trestného zákona Ing. Ladislavom Imrichom si nárokujem od jeho osoby odškodnenie za nemajetkovú ujmu 9 10 000 eur , pretože Ing. Ladislav Imrich svojím preťahovaním v konaní (nedodal znal. posudok v zákonnej lehote) zapríčinil, že moja osoba sa včas nemohla zoznámiť s jej obsahom aby som sa k posudku mohol vyjadriť, dávať znalcovi otázky a prípadne sa voči nemu odvolal, ktoré žiadam vyplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia na moju domovú adresu. S pozdravom
Tomáš ČentíkPrávnik od roku 201119.03.2021 o 09:53:03Reagovať
Veľký senát NS SR korigoval svoje predošlé rozhodnutie nasledovne: "Trojčlenný senát najvyššieho súdu má povinnosť postúpiť vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu príslušného kolégia najvyššieho súdu postupom podľa ustanovenia § 48 ods. 1 C.s.p. nie len v situácii, ak sa chce odkloniť od právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí iného senátu najvyššieho súdu, ale aj v situácii, kedy pri rozhodovaní o určitej otázke existuje rozdielna rozhodovacia prax najvyššieho súdu. Úlohou veľkého senátu najvyššieho súdu je – nielen rozhodovať v prípade odklonu od skoršej (ustálenej) rozhodovacej praxe najvyššieho súdu – ale predovšetkým zjednocovanie judikatúry samotného najvyššieho súdu." (uznesenie Veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia NS SR dňa 25. 2. 2021, sp. zn. 1VObdo/1/2020, zdroj a právna veta: nsud.sk)
Právnik od roku Reagovať