Dňa 29. marca 2020 bol na našom portáli zverejnený stručný prehlaď týkajúci sa práv a povinností zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb (ďalej len „SZČO“) v sociálnej a daňovej oblasti v súvislosti s vyhlásenou mimoriadnou situáciou, a to podľa právneho stavu platnému k 29. marcu 2020. Článok je možné nájsť TU.
zdroj:
Od prípravy pôvodného prehľadu došlo k prijatiu viacerých zmien, ktoré v nadväznosti na mimoriadnu situáciu zavádzajú nové opatrenia pre zamestnávateľov a SZČO s cieľom zmierniť ekonomický dopad pandémie na ich zárobkovú činnosť.
Vzhľadom na veľké množstvo prijatých zmien sú, za účelom zachovania prehľadnosti tohto článku, uvádzané tie opatrenia, ktoré možno z praktického hľadiska považovať za tie najzásadnejšie, a to:
- Odklad podania daňového priznania
- Zmeny vo veci nároku na ošetrovné, resp. nemocenské v prípade karantény či izolácie
- Možnosť získať finančný príspevok na udržanie pracovného miesta a pri poklese tržieb
- Skrátenie minimálnej lehoty na pozastavenie živnosti
- Odklad poistných odvodov
- Odklad splácania úveru
- Odklad podania daňového priznania
Ako bolo uvedené v predchádzajúcom prehľade, nariadením vlády č. 48/2020 Z.z. o zániku daňového nedoplatku zodpovedajúceho nezaplatenej sankcii prislúchajúcej k zaplatenej dani z príjmov došlo k faktickému predĺženiu lehoty na podanie daňového priznania z dani z príjmov, posledný deň ktorej by bol inak 31. marec 2020, 30. apríl 2020 alebo 31. máj 2020, a to až do 30. júna 2020, bez potreby podávania oznámenia o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania. V uvedenej lehote je zároveň potrebné daň z príjmu aj zaplatiť.
Celé znenie nariadenia vlády SR je možné nájsť TU.
V daňovej, resp. finančnej oblasti následne došlo k prijatiu zákona č. 67/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 (ďalej len „zákon č. 67/2020 Z.z.“), ktorý nadobudol účinnosť dňa 4. apríla 2020 a ktorý rieši daňové a finančné opatrenia komplexnejšie.
Jedným z prijatých opatrení v rámci uvedenej novely je možnosť odkladu daňového priznania dane z príjmov.
V zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z.z. sa lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmu za zdaňovacie obdobie, ktorého posledný deň lehoty na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu uplynie počas obdobia pandémie, predlžuje tak, že daňové priznanie stačí podať v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie.
V lehote na podanie daňového priznania k dani z príjmov je platiteľ dane, daňovník, dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu povinný daň z príjmov aj zaplatiť.
Z uvedeného teda vyplýva, že termín na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2019 sa predlžuje do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie (napr. ak obdobie pandémie skončí v júni 2020, lehota na podanie daňového priznania a zaplatenie dane bude do 31. júla 2020). V uvedenej lehote je daňovník povinný daň z príjmu aj zaplatiť (a to aj v prípade, ak daňové priznanie už podal v pôvodnej lehote do 31. marca 2020).
V prípade daňovníka, ktorý podal správcovi dane oznámenie alebo žiadosť podľa osobitného predpisu (§ 49 ods. 3 až 5 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“)), t.j. odklad daňového priznania, a ktorému lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov uvedená v oznámení alebo žiadosti uplynie počas obdobia pandémie, sa daňové priznanie podáva rovnako v lehote do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dôjde k skončeniu obdobia pandémie.
Obdobím pandémie sa v súlade s § 2 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z.z. rozumie obdobie od 12. marca 2020, keď bola vládou SR na území Slovenskej republiky vyhlásená mimoriadna situácia v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-2 do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom vláda mimoriadnu situáciu odvolá.
Celé znenie zákona č. 67/2020 Z.z. je možné nájsť TU.
- Zmena vo veci nároku na ošetrovné, resp. nemocenské v prípade karantény či izolácie
V súvislosti so zmiernením dôsledkov mimoriadnej situácie pre zamestnávateľov a SZČO došlo zároveň k prijatiu zákona č. 63/2020 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 63/2020“). Zákon č. 63/2020 Z.z. nadobudol účinnosť dňa 27. marca 2020, pričom, okrem iného, mení zákonnú úpravu nároku na ošetrovné a nemocenské v prípade karantény či izolácie.
- Nárok zamestnanca alebo povinne nemocensky poistenej SZČO na nemocenské v prípade, ak mu bolo nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia.
Za dočasnú pracovnú neschopnosť v zmysle § 33 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) sa po „novom“ popri chorobe a úraze považuje aj situácia, ak boli zamestnancovi alebo povinne nemocensky poistenej SZČO nariadené karanténne opatrenia alebo izolácia. Aj v takomto prípade preto uvedeným osobám vzniká právo na nemocenské.
Zamestnancovi, ktorý bol v čase trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 uznaný za dočasne práceneschopného z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie, vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 zákona o sociálnom poistení alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57 zákona o sociálnom poistení.
Z uvedeného dôvodu preto zamestnávateľ nemá povinnosť uhrádzať takémuto zamestnancovi náhradu príjmu v zmysle zákona č. 462/2003 Z.z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov za prvých 10 dní práceneschopnosti, ako tomu bolo doposiaľ.
Je potrebné myslieť na to, že uvedený nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti platí iba pre zamestnanca, ktorý bol počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 uznaný za dočasne práceneschopného z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie, nie z „klasických“ dôvodov, t.j. z dôvodu choroby či úrazu.
Čo sa týka povinne nemocensky poistenej SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, ktorá bola v čase trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 uznaná za dočasne práceneschopnú z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie, výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 zákona o sociálnom poistení alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57 zákona o sociálnom poistení.
- Nárok na ošetrovné
Predmetným zákonom zároveň došlo k predĺženiu obdobia vyplácania dávky ošetrovného, ktoré sa od nadobudnutia jej účinnosti poistencovi (okrem iného) poskytuje v prípade, ak sa stará o dieťa do dovŕšenia jedenásteho roku veku, alebo do dovŕšenia osemnásteho roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, ak:
- dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia,
- predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu alebo
- fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať.
V tejto súvislosti zároveň platí, že zamestnanec, povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená SZČO, dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti nie sú povinní platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti od prvého dňa tejto osobnej a celodennej starostlivosti až do jej skončenia, pričom počas uvedenej doby sa povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti neprerušuje.
Celé znenie zákona č. 63/2020 Z.z. je možné nájsť TU.
- Možnosť získať finančný príspevok na udržanie pracovného miesta a pri poklese tržieb
Pre zamestnávateľov a SZČO predstavuje jednu z najzaujímavejších zmien novela zákona č. 5/2004 Z.z o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“), ktorá spočíva v doplnení § 54 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti. V zmysle novely sa za aktívne opatrenie na trhu práce od nadobudnutia účinnosti novely považujú tiež „projekty na podporu udržania pracovných miest vrátane pracovných miest, na ktorých sa vykonáva alebo prevádzkuje samostatná zárobková činnosť, a na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov, ktoré schvaľuje ministerstvo alebo ústredie po schválení podmienok vládou Slovenskej republiky a realizuje ústredie alebo úrad.“
Uvedené ustanovenie predstavuje legislatívny rámec pre poskytovanie príspevkov pre zamestnávateľov a SZČO, ktorí boli povinní uzatvoriť svoje prevádzky, resp. ktorým v dôsledku mimoriadnej situácie klesli tržby.
Uvedené príspevky sú v zásade dva, a to:
- Príspevok na podporu zamestnávateľov, ktorí v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového alebo výnimočného stavu na základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR uzatvorili svoje prevádzky
- Príspevok na podporu zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb, ktorým v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového alebo výnimočného stavu poklesli tržby.
Nárok na príspevok podľa písmena A. majú zamestnávatelia (okrem subjektov verejnej správy), a to vrátane SZČO, ktorí sú zamestnávateľmi, ktorí udržia pracovné miesta aj v prípade povinnosti prerušenia alebo obmedzenia svojej prevádzkovej činnosti na základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR.
Nárok na príspevok podľa písmena B. majú:
- zamestnávatelia (okrem subjektov verejnej správy), a to vrátane SZČO, na ktorých sa v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie nevzťahuje povinnosť uzatvorenia prevádzok, ale ktorí napriek poklesu tržieb udržia pracovné miesta,
- SZČO, ktorým z dôvodu mimoriadnej situácie poklesli tržby, a to bez ohľadu na to, či sa na nich v súlade s opatrením Úradu verejného zdravotníctva vzťahovala alebo nevzťahovala povinnosť uzatvoriť prevádzky.
Pri všetkých vyššie uvedených subjektoch platí, že žiadateľom o príspevok môže byť len subjekt, ktorý vznikol a začal prevádzkovať svoju činnosť najneskôr k 1. februáru 2020.
Príspevok podľa písmena A. je poskytovaný vo výške vyplatenej náhrady mzdy za čas prekážok v práci na strane zamestnávateľa, najviac však vo výške 80 % z jeho priemerného zárobku a súčasne najviac vo výške 1.100,- €.
Tu je nutné si uvedomiť, že zamestnávateľ má nárok na príspevok na každého zamestnanca, ktorému nemôže prideľovať prácu z dôvodu prekážok na strane zamestnávateľa (t.j. z dôvodu prerušenia alebo obmedzenia svojej prevádzkovej činnosti) a len počas ich trvania, nie na zamestnanca, ktorý si počas uvedeného obdobia čerpal dovolenku, bol dočasne práceneschopný, či ošetroval člena rodiny. To isté platí aj pre príspevok podľa písmena B. pre zamestnávateľov, vrátane SZČO ktoré sú zamestnávateľmi.
Príspevok podľa písmena B. je pre SZČO (ktorá nie je zamestnávateľom), ktorej poklesli tržby poskytovaná v paušálnej sume vo výške:
90,- € pri poklese tržieb o 10% a viac,
150,- € pri poklese tržieb o 20% a viac,
210,- € pri poklese tržieb o 30% a viac,
270,- € pri poklese tržieb o 40% a viac,
za mesiac marec a
180,- € pri poklese tržieb o 20% a viac,
300,- € pri poklese tržieb o 40% a viac,
420,- € pri poklese tržieb o 60% a viac,
540,- € pri poklese tržieb o 80% a viac,
za mesiac apríl a za každý nasledujúci mesiac.
Čo sa týka príspevku podľa písmena B. pre zamestnávateľa, ktorému nebola uložená povinnosť uzatvoriť prevádzku avšak ktorému napriek tomu klesli tržby, jeho výška spolu so spôsobom jej výpočtu je obdobná ako v prípade vyššie uvedeného paušálneho príspevku pre SZČO, pričom podrobnosti ohľadne tohto príspevku budú zverejnené na webovej stránke www.neprepustaj.sk a www.pomahameludom.sk po 13. apríli 2020.
Žiadosti o poskytnutie príspevku možno podávať elektronicky, a to na e-mailovú adresu príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého územnom obvode zamestnávateľ alebo SZČO, ktorá je zamestnávateľom udrží pracovné miesta alebo v ktorom SZČO prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, resp. iným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny určeným Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny.
Bližšie informácie týkajúce sa podmienok nároku na príspevok, vrátane podrobností ohľadne podávania žiadosti, je možné nájsť na vyššie uvedených webových stránkach, zriadených pre tento účel.
- Skrátenie minimálnej lehoty na pozastavenie živnosti
Dňa 9. apríla 2020 nadobudol účinnosť zákon č. 73/2020 Z.z. ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v súvislosti s ochorením COVID-19 (ďalej aj „zákon č. 73/2020 Z.z.“), medzi inými tiež zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) (ďalej len „živnostenský zákon“), do ktorého sa dopĺňa § 80af, s názvom „Prechodné ustanovenie súvisiace s krízovou situáciou spôsobenou ochorením COVID-19“.
V zmysle uvedeného ustanovenia sa pri pozastavení prevádzkovania živnosti podľa § 57 ods. 4 a 5 živnostenského zákona počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 neuplatňuje podmienka podľa § 57 ods. 6 živnostenského zákona, a teda že pozastavenie živnosti nemôže trvať kratšie ako šesť mesiacov.
V nadväznosti na uvedené je preto počas trvania mimoriadnej situácie možné pozastaviť živnosť na akúkoľvek potrebnú dobu, najviac však na dobu 3 rokov.
Po dobu, po ktorú má živnostník v celom rozsahu pozastavenú živnosť (vo všetkých predmetoch podnikania) nie je povinný uhrádzať poistné na sociálne poistenie, pričom v dôsledku pozastavenia živnosti súčasne prestáva byť platiteľom poistného pre účely zdravotného poistenia, a preto v prípade, ak spĺňa podmienky na to, aby za neho platil poistné štát alebo zamestnávateľ, nie je povinný platiť ani zdravotné poistenie.
Pozastavenie živnosti je potrebné v zákonných lehotách oznámiť tak sociálnej poisťovni (v lehote 30 dní), príslušnej zdravotnej poisťovni (v lehote 8 pracovných dní) ako aj daňovému úradu (v lehote 30 dní).
Celé znenie zákona č. 73/2020 Z.z. môžete nájsť TU.
- Odklad poistných odvodov
Dňa 6. apríla 2020 nadobudol účinnosť zákon č. 68/2020 Z.z. (ďalej len „zákon č. 68/2020“), ktorým dochádza k novelizácii zákona o sociálnom poistení a ďalších osobitných zákonov, a ktorého podstatou je zakotvenie možnosti odkladu splatnosti poistného na sociálne a zdravotné poistenie. V zmysle uvedeného zákona dochádza k odkladu:
- poistného na sociálne poistenie za mesiac marec 2020, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ alebo povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, za predpokladu, že u nich dôjde k poklesu čistého obratu v zmysle § 2 ods. 15 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve (ďalej len „zákon o účtovníctve“) alebo k poklesu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v zmysle § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov o 40 % a viac, a
- preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie za mesiac marec 2020 ktoré je povinný platiť zamestnávateľ alebo samostatne zárobkovo činná osoba, za predpokladu, že v dôsledku mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19, u nich došlo k medziročnému poklesu čistého obratu v zmysle § 2 ods. 15 zákona o účtovníctve alebo k poklesu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v zmysle § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov o 40 % a viac.
Za uvedených podmienok sú poistné na sociálne poistenie a preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie splatné v termíne do 31. júla 2020.
Vo vzťahu k zamestnávateľovi je potrebné zdôrazniť, že uvedený odklad sa vzťahuje odvodov, ktoré zamestnávateľ uhrádza sám za seba, t.j. nie odvodov, ktoré odvádza za svojich zamestnancov.
Čo sa týka spôsobu určenia poklesu čistého obratu a príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, tento je stanovený nariadením vlády SR č. 76/2020 Z. z., ktoré nadobudlo účinnosť dňa 10. apríla 2020 a ktorého znenie môžete nájsť TU.
V tejto súvislosti zákon o sociálnom poistení predpokladá, že vláda SR môže svojim nariadením rozšíriť odklad odvodov aj vo vzťahu k ďalším mesiacom, než je marec 2020.
Čo sa týka spôsobu podávania žiadostí o odklad odvodových povinnosti, formulár pre odklad poistného na sociálne poistenie je možné nájsť na webovej stránke sociálnej poisťovne, pričom vo vzťahu k odkladu preddavku na verejné zdravotné poistenie je vhodné kontaktovať priamo príslušnú zdravotnú poisťovňu.
Celé znenie zákona č. 68/2020 Z.z. môžete nájsť TU.
- Odklad splácania úveru
Dňa 9. apríla 2020 nadobudol účinnosť zákon č. 75/2020 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19.
Predmetným zákonom došlo k zakotveniu možnosti odkladu splácania úverov, a to tak pre spotrebiteľov, ako aj malých zamestnávateľov a fyzické osoby – podnikateľov.
Vo vzťahu k malým zamestnávateľom a fyzickým osobám – podnikateľom je odklad splátok úverov upravený v § 30i a nasl. zákona č. 67/2020 Z.z..
To, kto sa považuje za „malého zamestnávateľa“ upravuje § 25 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z.z., ktorý za malého zamestnávateľa označuje malé a stredné podniky v zmysle Prílohy č. I. nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26. 6. 2014) v platnom znení.
V zmysle uvedeného nariadenia Európskej komisie v zásade platí, že kategóriu mikropodnikov, malých a stredných podnikov tvoria podniky, ktoré zamestnávajú menej ako 250 osôb a ktorých ročný obrat nepresahuje 50 mil. EUR a/alebo celková ročná súvaha nepresahuje 43 mil. EUR.
V rámci tejto skupiny sa potom rozlišujú podskupiny mikropodnik a malý podnik, kde za mikropodnik sa považuje podnik, ktorý zamestnáva menej ako 10 osôb a ktorého ročný obrat a/alebo celková ročná súvaha nepresahuje 2 mil. EUR a za malý podnik sa považuje podnik, ktorý zamestnáva menej ako 50 osôb a ktorého ročný obrat a/alebo celková ročná súvaha nepresahuje 10 mil. EUR.
Celé znenie nariadenia Európskej komisie môžete nájsť TU.
Podstata možnosti odkladu splácania úveru spočíva v tom, že v prípade, ak oprávnený subjekt splní zákonné podmienky a o odklad splácania úveru požiada, je veriteľ povinný splácanie úveru odložiť, a to na dobu uvedenú v žiadosti, najviac na dobu deviatich mesiacov odo dňa splatnosti najbližšej neuhradenej splátky úveru, ktorej splatnosť nastala po dni podania žiadosti o odklad splácania úveru (ak je veriteľom banka alebo lebo pobočka zahraničnej banky), resp. najviac na dobu troch mesiacov odo dňa splatnosti najbližšej neuhradenej splátky úveru, ktorej splatnosť nastala po dni podania žiadosti o odklad splácania úveru (v prípade iných veriteľov)
Rovnako platí, že banky (vrátane pobočky zahraničnej banky) možno o odklad splácania úveru požiadať iba raz. V prípade iných veriteľov je možný ešte jeden dodatočný odklad, opäť na dobu najviac troch mesiacov, a to v prípade, ak dlžník oznámi veriteľovi svoj záujem o ďalší odklad splácania úveru najneskôr pred uplynutím pôvodného obdobia odkladu splácania úveru.
Je potrebné mať na vedomí že na odklad splácania úveru má dlžník nárok, t.j. posúdenie žiadosti nie je na svojvôli veriteľov, ale odklad sa povolí každému dlžníkovi, ktorý spĺňa zákonom stanovené podmienky, ktorými sú:
- dlžník nie je v omeškaní so splátkou úveru, pri ktorom žiada odklad splácania úveru, dlhšie ako 30 dní pred podaním žiadosti o odklad splácania úveru,
- dlžník nebol k 29. februáru 2020 v omeškaní so splátkou úveru dlhšie ako 30 dní aspoň vo výške 100 EUR pri inom úvere poskytnutom tým istým veriteľom,
- dlžník nebol ku dňu podania žiadosti o odklad splácania úveru v stave zlyhania podľa osobitného predpisu (pozn.: stav zlyhania je definovaný v článku 178 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27. 6. 2013) v platnom znení, ktoré môžete nájsť TU
- žiadosť o odklad splácania úveru je riadne vyplnená, a
- žiadosť o odklad splácania úveru obsahuje náležitosti podľa vzoru, ktorý je uvedený v prílohe č. 3 zákona č. 67/2020 Z.z..
Zároveň platí, že veriteľ v súvislosti s odkladom splácania úveru a s tým súvisiacou zmenou zmluvy o úvere nesmie:
- vyžadovať od dlžníka dodatočné zabezpečenie úveru,
- požadovať úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu, alebo
- podmieniť odklad splácania úveru ďalšími podmienkami.
Dlžník môže o odklad splátok požiadať v čase pandémie, a to písomne, pričom za písomnú formu sa na účely podania žiadosti rozumie nie len podanie v listinnej podobe, ale tiež žiadosť podaná telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila (vrátane žiadosti podanej elektronickými prostriedkami a podpísanej zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou).
Veriteľ informuje dlžníka o povolení odkladu splácania úveru alebo o odmietnutí povolenia odkladu splácania úveru v lehote najneskôr do 30 dní od doručenia úplnej žiadosti o odklad splácania úveru. Ak veriteľ nepovolil odklad splácania úveru, je povinný to dlžníkovi odôvodniť. Ak veriteľ dlžníka o tejto skutočnosti v určenej lehote neinformuje považuje sa odklad splácania úveru za povolený.
V súvislosti s odkladom splátok úveru je potrebné mať a vedomí, že odklad splácania nemá vplyv na príznak zlyhania a nezhoršuje kreditnú kvalitu dlžníka.
Zároveň však platí, že úver sa aj v čase jeho odkladu úročí, čo v konečnom dôsledku bude znamenať, že celková výška nákladov na úver bude vyššia, ako by bola v prípade, ak by dlžník o odklad splátok nepožiadal. Uvedené však neznamená, že sa banky, resp. iní veritelia nemôžu so svojimi dlžníkmi dohodnúť pre dlžníkov výhodnejšie podmienky.
V prípade, ak sa spolu so splátkou úveru uhrádza aj platba za poistenie uzatvorené v súvislosti so zmluvou o úvere a ak povinnosť dlžníka, ktorý podal žiadosť o odklad splácania úveru platiť za poistenie trvá aj počas odkladu splácania úveru (ak sa veriteľ s dlžníkom nedohodne inak), veriteľ informuje takéhoto dlžníka aj o spôsobe a výške tejto platby.
Zároveň je potrebné spomenúť že odklad splácania úverov sa vzťahuje tiež na úvery, ktorých splatnosť bola dohodnutá na požiadanie veriteľa – v takomto prípade platí, že počas obdobia pandémie veriteľ nemôže dlžníka požiadať o splatenie úveru.
Celé znenie novelizovaného zákona č. 67/2020 Z.z. je možné nájsť TU.
Prehľad je vyhotovený k právnemu stavu platnému k 10. aprílu 2020.
Ján Lengvarský
