Zákon o štátnej cene J.M. Hurbana a A. Dubčeka je v súlade s Ústavou SR

Národná rada Slovenskej republiky v októbri 2017  prijala zákon  č.  261/2017  Z.  z.  o  štátnej  cene  Jozefa Miloslava Hurbana a  štátnej cene Alexandra Dubčeka (celé znenie zákona TU).

concourt.jpgzdroj: concourt.sk

Podľa tohto zákona  udelením štátnej ceny Jozefa Miloslava Hurbana oceňuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky jednotlivca alebo kolektív za jeho mimoriadne významné zásluhy, výsledky práce alebo pôsobenie v oblasti legislatívy, práva, rozvoja demokracie alebo ústavnosti v Slovenskej republike.

Podobne udelením štátnej ceny Alexandra Dubčeka oceňuje vláda Slovenskej republiky jednotlivca alebo kolektív, ktorý sa významne zaslúžil o rozvoj v oblasti hospodárstva, vedy a techniky, školstva, kultúry, umenia, športu, sociálnej oblasti alebo v inej oblasti spoločenského života, alebo za významné šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí.

Obidve štátne ceny je možné udeliť aj občanovi iného štátu. S udelením uvedených štátnych cien je spojená odmena v sume 25-násobku  priemernej  mesačnej  nominálnej  mzdy  zamestnanca  v hospodárstve Slovenskej  republiky.

Krátko po tom, čo zákon nadobudol účinnosť (od 1. januára 2018)   vtedajší prezident podal na Ústavný súd SR návrh na začatie konania o súlade tohto zákona s Ústavou SR (ďalej len „ústava). Podstatou argumentácie prezidenta bolo že ústava v  čl.  102   ods.   1   písm. i)   ustanovuje, že prezident  udeľuje  vyznamenania,  ak  na  to  nesplnomocnil  iný  orgán. Žiaden  iný  ústavný  orgán  nemá  ústavou  zverenú  právomoc  udeľovať  vyznamenania.  Podľa  §  16  zákona  č. 522/2008  Z.  z.  o  vyznamenaniach  Slovenskej  republiky  v  znení  neskorších   predpisov,   ktorý   je   vykonávacím predpisom   (ďalej   len   „zákon  o  vyznamenaniach“),  vláda  a  národná  rada  môžu  len  navrhovať  udelenie vyznamenania.  Z  výlučného   oprávnenia   prezidenta   vyplýva,   že   „bez  splnomocnenia   prezidenta   nie   je  možné,  aby   iný   ústavný   orgán   Slovenskej   republiky   udeľoval   vyznamenania   alebo   im   formálne   a  obsahovo  rovnocenné   ocenenia,   za   aké   treba   považovať   aj   štátne   ceny.   Prezident   nesplnomocnil   žiaden   orgán  verejnej   moci   na   to,   aby   udeľoval   štátne   vyznamenania.

Prezident ďalej poukazoval na to,  že  štátne  ceny  zriadené  napadnutým  zákonom  sú  štátnymi  vyznamenaniami,  o čom  svedčia  tri  základné  argumenty:  „... prvým  argumentom  je  historický  výklad  pojmu  „štátna  cena“,  druhým dôvodom  je  porovnanie   formálnych  postupov  pri  ich  udeľovaní  a  posledným  dôvodom  je  ich  obsahová  totožnosť so  štátnymi  vyznamenaniami  tak,  ako  ich  upravuje  zákon  o  štátnych  vyznamenaniach.“  Podľa  navrhovateľa   «...z historického  výkladu  pojmu  „štátna  cena“  a  z  porovnaní  formálnych  postupov  a  materiálneho  obsahu  štátnych vyznamenaní  a  štátnych  cien  podľa  zákona   o  štátnych   cenách   je   zrejmé,   že   štátna   cena   je   len   iný  výrazový   prostriedok   pre  štátne   vyznamenanie,   ktorý   síce   má   historické   ukotvenie,   avšak   za   úplne   iných  legislatívnych  podmienok  (štátne  ceny  sa  zriaďovali  na  základe  zákonov  o  vyznamenaniach,  predpokladali  súhlas prezidenta  a  udeľoval  ich  spravidla  prezident).

Ústavný súd uznesením z 4. apríla 2018 prijal navrh na ďalšie konanie, nevyhovel však návrhu na pozastavenie účinnosti.

Včera, 12. februára 2020, ústavný súd rozhodol, že napadnutý zákon o štátnej cene je v súlade s ústavou (tlačovú správu nájdete TU). Akonáhle bude dostupné písomné rozhodnutie, budeme o ňom informovať.


Šaňo Bröstl ml.

Ilustračné foto: concourt.sk

Tlačiť
Diskusia neobsahuje žiadne príspevky
Právnik od roku Reagovať