Trestná zodpovednosť právnických osôb

Vláda  Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 26. augusta 2015 schválila zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Z dôvodovej správy, čo nebýva pravidlom, ponúka celkom zaujímavé čítanie a základný vstup do problematiky trestnej zodpovednosti právnických osôb. Môžete sa tak dozvedieť, že v súčasnosti sa uplatňujú tri modely trestnej zodpovednosti právnických osôb  - prvým je priama trestnoprávna zodpovednosť (anglosaská oblasť a niektoré európske kontinentálne krajiny), kedy sa voči právnickým osobám vyvodzujú priame tresty, ktoré nie sú podmienené stíhaním fyzickej osoby. Ďalej je to nepriama či pseudo - trestnoprávna zodpovednosť, v prípade ktorej formálno-právne trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb nie je vyjadrená a trestne zodpovedné sú len fyzické osoby konajúce v mene právnickej osoby, zákon ale súčasne umožňuje právnickým osobám v trestnom konaní uložiť niektoré trestnoprávne sankcie, ktoré sa ukladajú v záujme ochrany spoločnosti pred trestnými činmi. Pri treťom prístupe sa protiprávna činnosť právnických osôb postihuje normami administratívnoprávnej povahy -  napr. v Nemecku o sankcii proti právnickej osobe v prvom stupni rozhoduje správny orgán a v odvolacom konaní súd v trestnom konaní.

Autori nového predpisu resp. dôvodovej správy pripomínajú, že v našich podmienkach nejde o prvý pokus o trestnoprávne postihovanie právnických osôb – priama zodpovednosť bola neúspešne navrhovaná v rámci rekodifikácie trestnoprávnych noriem v roku 2005, ako aj neskôr v rokoch 2006 a 2007. 

V roku 2010 boli v rámci novelizácie Trestného zákona do jeho textu začlenené §§ 83a a 83b, ktoré zodpovedajú modelu nepriamej trestnej zodpovednosti právnických osôb a ktoré upravujú dve ochranné opatrenia: zhabanie peňažnej sumy a zhabanie majetku.

Podľa dostupných štatistických údajov predkladateľ zákona konštatuje, že neeviduje využitie týchto ustanovení v praxi a v trestnom konaní nebola prostredníctvom tejto úpravy platnej od roku 2010 postihnutá žiadna právnická osoba. Rovnako aj predstavitelia OECD (voči ktorej má Slovensko záväzok prijať trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb) súčasnú právnu úpravu nepovažujú za zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, ale v podstate za úpravu konfiškácií ich majetku resp. jeho časti.

Model nepriamej zodpovednosti (resp. časť jeho prvvkov) sa u nás teda veľmi neuchytil – podľa dôvodovej správy koncept zodpovednosti právnických osôb v podobe administratívnej zodpovednosti právnických osôb prostredníctvom správneho práva trestného, po vzore právnej úpravy Spolkovej republiky Nemecko, by bol uplatniteľný v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky len za predpokladu vytvorenia novej hmotnoprávnej a procesnej úpravy v oblasti správneho práva a jeho previazania s trestným procesom s rizikom možnej pochybnosti o ústavnosti tohto riešenia.

V prípade novej právnej úpravy sa preto vychádza z konceptu priamej trestnej zodpovednosti právnických osôb.

Z nášho pohľadu je zaujímavé legislatívne riešenie celej problematiky – zákonodarca nepristupuje k novelizovaniu Trestného zákona a Trestného poriadku, ale do jedného predpisu spojil hmotnoprávne a procesnoprávne osobitosti trestnej zodpovednosti právnických osôb.  Ak bude zákon schválený stane sa akýmsi doplnkom ku obidvom trestným kódexom, ktoré sa v prípadoch ak to nový predpis neustanoví inak, alebo to vylučuje povaha veci, použijú subsidiárne.  

Zákon pozostáva zo šiestich častí – prvá popri predmete zákona upravuje (v trestnom práve obzvlášť dôležitú) pôsobnosť zákona. Nasleduje druhá časť upravujúca základy trestnej zodpovednosti (napríklad sa vymedzujú trestné činy právnických osôb, predpoklady ich trestnej zodpovednosti ale aj účinná ľútosť) a na ňu nadväzujúca tretia časť obsahujúca samotné tresty. Štvrtá  a piata časť  patria trestnému konaniu – obsahujú osobitné pravidlá pre trestné konanie voči právnickým osobám a výkon trestu voči nim. Predmetom poslednej časti sú spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia.

Nás pri prvom pohľade na nový predpis zaujímali dve otázky – tresty pre právnické osoby a predpoklady trestnej zodpovednosti právnických osôb.

Najprísnejším trestom, o ktorom s patričnou dávkou zveličenia možno povedať, že ide o trest smrti pre právnickú osobu bude trest zrušenia právnickej osoby. Tento trest súd uloží právnickej osobe, ktorá má sídlo v Slovenskej republike, ak jej činnosť bola úplne alebo prevažne využívaná na páchanie trestnej činnosti. Tento trest môže byť uložený aj vtedy, ak súd právnickú osobu odsudzuje za trestný čin, za ktorý Trestný zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie. Právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bol uložený trest zrušenia právnickej osoby, vstupuje právnická osoba do likvidácie.

Ďalšími trestami sú:

  • trest prepadnutia majetku,​
  • trest prepadnutia veci,
  • peňažný trest,
  • trest zákazu činnosti,
  • trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie,
  • trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie,
  • trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní,
  • trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku

Katalóg trestných činov za ktoré môže byť právnická osoba zodpovedná je uvedený v § 3 návrhu zákona, v § 4 sú potom upravené predpoklady trestnej zodpovednosti právnickej osoby – z tohto ustanovenia vyplýva, že trestná zodpovednosť právnickej osoby nebude daná len v dôsledku konania štatutárneho orgánu, resp. osôb, ktoré sú jeho členmi, ale aj osôb, ktoré vykonávajú kontrolnú činnosť alebo dohľad v rámci  právnickej osoby, aj keď nemajú iný vzťah k právnickej osobe, ďalej osôb, ktoré vykonávajú rozhodujúci vplyv na riadenie právnickej osoby (podľa dôvodovej správy ide o tzv. „tieňových“ alebo „shadow“ manažérov,) ale aj zamestnancov či iných osôb v obdobnom postavení pri plnení pracovných úloh.

Trestná zodpovednosť právnickej osoby nie je  podmienená vyvodením trestnej zodpovednosti voči vyššie uvedeným fyzickým osobám a nie je podmienená ani zistením, ktorá konkrétna fyzická osoba konala vyššie uvedeným spôsobom.

Zákon výslovne ustanovuje, že trestná zodpovednosť právnickej osoby nezaniká vyhlásením konkurzu, vstupom do likvidácie, jej zrušením alebo zavedením nútenej správy a do úvahy prichádza aj vtedy, ak k  spáchaniu trestného činu došlo v čase od založenia právnickej osoby do jej vzniku, ďalej ak   právnická osoba vznikla, ale súd rozhodol o jej neplatnosti, tiež v prípade, že právny úkon, ktorý mal založiť oprávnenie na konanie za právnickú osobu, je neplatný alebo neúčinný, a aj vtedy ak fyzická osoba, ktorá konala za právnickú osobu, nie je za takýto trestný čin trestne zodpovedná.

Nový právny predpis sa dotkne veľkého množstva právnych predpisov; dôvodová správa rozlišuje tri skupiny:

  • prvú skupinu novelizovaných predpisov predstavujú zákony, ktorých zmena reaguje primárne na zrušenie doterajšej právnej úpravy tzv. nepravej trestnej zodpovednosti právnických osôb a jej nahradenie novou právnou úpravou. Ide najmä o novelizáciu Trestného zákona, Trestného poriadku, zákona o registri trestov, zákona o konkurze a reštrukturalizácii, zákona o verejnom obstarávaní, zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy.
  • druhú skupinu predstavujú zákony, ktoré upravujú úradnú evidenciu zápisom do ktorej právnické osoby vznikajú. V tomto prípade sa novelizácie zameriavajú na rozšírenie údajov evidovaných o právnických osobách, a to o údaje o trestoch a ochranných opatreniach uložených v trestnom konaní právnickej osobe.
  • tretiu skupinu novelizovaných zákonov, ktorá je súčasne najpočetnejšia, predstavujú zákony, ktoré regulujú vydávanie povolení, licencií, či oprávnení na výkon rôznorodých špecializovaných činností, kde predpokladom udelenia povolenia (licencie, oprávnenia atď.) je preukázanie bezúhonnosti.

Sme skutočne plní očakávaní aký osud návrh zákona postretne v parlamente – možno sa to nezdá, ale ide o maličkú revolúciu v domácom trestnom práve, kedy sa prísne individuálna trestná zodpovednosť fyzickej osoby značne modifikuje. Nevyhnutne je s tým spojené naladenie sa na nové ponímanie trestnej zodpovednosti, pri ktorom možno očakávať viacero teraz ešte netušených aplikačných aj doktrinálnych problémov. Parlament preto môže byť pri schvaľovaní zákona zdržanlivý, na druhej strane určitý tlak na zákonodarný orgán predstavuje, že ide už o staršiu úlohu z legislatívneho plánu úloh a súčasne o záväzok Slovenskej republiky voči OECD, s ktorého splnením sme už v omeškaní.

Šaňo Bröstl ml.

Ilustračné foto: pixabay.com

Tlačiť
Diskusia neobsahuje žiadne príspevky
Právnik od roku Reagovať