Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb

Juraj Palúš

§ 12 (Trest zrušenia právnickej osoby)

§ 12

Trest zrušenia právnickej osoby

(1) Súd uloží trest zrušenia právnickej osoby, ktorá má sídlo v Slovenskej republike, ak jej činnosť bola úplne alebo prevažne využívaná na páchanie trestnej činnosti.

(2) Súd môže uložiť trest zrušenia právnickej osoby aj vtedy, ak právnickú osobu odsudzuje za trestný čin, za ktorý Trestný zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie.

(3) Právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bol uložený trest zrušenia právnickej osoby, vstupuje právnická osoba do likvidácie.

(4) Ak je právnickou osobou komoditná burza, môže súd uložiť trest zrušenia právnickej osoby až po vyjadrení príslušného orgánu, ktorý udeľuje povolenie na vznik a činnosť komoditnej burzy podľa osobitného predpisu, k možnostiam a dôsledkom jeho uloženia; na toto vyjadrenie súd pri svojom rozhodovaní prihliadne.

(5) Ak je právnickou osobou dohliadaný subjekt finančného trhu podliehajúci dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska, súd mu môže uložiť trest zrušenia právnickej osoby až po vyjadrení Národnej banky Slovenska k možnostiam a dôsledkom jeho uloženia; na toto vyjadrenie súd pri svojom rozhodovaní prihliadne.

 

Všeobecne k trestu zrušenia právnickej osoby

Trest zrušenia právnickej osoby predstavuje nový druh trestnej sankcie, ktorá doteraz nebola v právnom poriadku upravená. Formálno-právne ide o najprísnejší trest, ktorý možno právnickej osobe uložiť, keďže fakticky znamená „právnu smrť“ právnickej osoby. Z hľadiska dosahu na právnickú osobu má však porovnateľný efekt ako trest prepadnutia majetku, keďže trest prepadnutia majetku sa vykonáva formou konkurzu, ktorý má v podmienkach Slovenskej republiky spravidla likvidačný charakter.

 

Trest zrušenia právnickej osoby je koncipovaný v dvoch formách – obligatórnej a fakultatívnej.

 

V kontexte § 4 ods. 5 je zrejmé, že vyvodzovaniu trestnej zodpovednosti voči právnickej osobe nebráni skutočnosť, že právnická osoba už bola zrušená („Trestná zodpovednosť právnickej osoby nezaniká ... jej zrušením...“). Táto skutočnosť však bráni uloženiu trestu zrušenia právnickej osoby právnickej osobe, ktorá už bola zrušená.

 

Z § 11 ods. 4 vyplýva zákaz súčasného uloženia trestu zrušenia právnickej osoby a trestu prepadnutia majetku; tejto problematike sa podrobnejšie venuje komentár k § 11 ods. 4 a § 12.

 

Legitímnou otázkou v prípade trestu zrušenia právnickej osoby je otázka, čo v prípade zrušenia právoplatného rozhodnutia, ktorým bol uložený trest zrušenia právnickej osoby po výkone tohto rozhodnutia. Zákon túto otázku výslovne nerieši. Faktom však je, že niet zákonného mechanizmu, ktorým sa by „obnovila“ existencia zrušenej či zaniknutej právnickej osoby. V prípade nezákonnosti pôvodného rozhodnutia však možno uplatňovať voči štátu náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 

Obligatórne uloženie trestu zrušenia právnickej osoby

Odsek 1 upravuje obligatórnu formu uloženia trestu zrušenia právnickej osoby, a to za splnenia dvoch podmienok.

 

Prvou podmienkou je, že ide o právnickú osobu so sídlom na území Slovenskej republiky. Z uvedeného vyplýva, že trest zrušenia právnickej osoby v obligatórnej forme nie je možné uložiť právnickej osobe, ktorá nemá sídlo na území Slovenskej republiky, hoci jej trestná činnosť spadá do jurisdikcie slovenských súdov, resp. orgánov činných v trestnom konaní (§ 2 ods. 4 a 5).

 

Druhou podmienkou je, že táto právnická osoba bola úplne alebo prevažne využívaná na páchanie trestnej činnosti. Je irelevantné, ako je formálne vyjadrené účelové určenie právnickej osoby (predmet podnikania, predmet činnosti a pod.), podstatné pri posudzovaní tejto podmienky je skutočné konanie právnickej osoby, a teda, či je väčšina jej aktivít fakticky zameraná na páchanie trestnej činnosti. 

 

Ak sú súčasne splnené obe uvedené podmienky, súd obligatórne uloží trest zrušenia právnickej osoby.

Fakultatívne uloženie trestu zrušenia právnickej osoby

Fakultatívna možnosť uloženia trestu zrušenia právnickej osoby je upravená v odseku 2. Podmienkou uloženia trestu zrušenia právnickej osoby je v tomto prípade skutočnosť, že súd odsudzuje právnickú osobu za trestný čin, za ktorý Trestný zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie. Pre naplnenie tejto požiadavky postačuje, aby osobitná časť Trestného zákona ustanovovala za trestný čin trest odňatia slobody aspoň dvadsaťpäť rokov; nie je teda potrebné, aby išlo o skutkovú podstatu, pri ktorej Trestný zákon umožňuje uložiť aj ako trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov a súčasne trest odňatia slobody na doživotie. Trestným činom treba rozumieť niektorý z trestných činov uvedených v § 3. Pri bližšej analýze katalógu trestných činov právnických osôb možno uviesť, že za daného stavu prichádza do úvahy fakultatívna možnosť uloženia trestu zrušenia právnickej osoby, ak súd odsudzuje právnickú osobu za trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 4 TZ, obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 5 TZ, sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 4 TZ, legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 4 TZ, všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 4 TZ, nedovolenej výroby a držania jadrových materiálov, rádioaktívnych látok, vysoko rizikových chemických látok a vysoko rizikových biologických agensov a toxínov podľa § 298 ods. 4 TZ, teroru podľa § 313 a 314 ods. 3 TZ, rozširovania detskej pornografie podľa § 369 ods. 4 TZ a terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419 TZ.

 

Pri fakultatívnej forme trestu zrušenia právnickej osoby sa nevyžaduje, aby išlo o právnickú osobu so sídlom na území Slovenskej republiky.

Účinky uloženia trestu zrušenia právnickej osoby

Účinkom právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým uložil trest zrušenia právnickej osoby, je vstup takejto právnickej osoby do likvidácie. Likvidácia je teda zákonným následkom zrušenia právnickej osoby v trestnom konaní, čo zodpovedá koncepcii zrušovania a zániku právnických osôb tak ako to predpokladá Občiansky zákonník. Likvidácia sa vykoná podľa pravidiel ustanovených osobitnými predpismi upravujúcimi postavenie tej-ktorej právnickej osoby. Ak takýchto osobitných ustanovení niet, použijú sa ustanovenia Obchodného zákonníka (§ 20a ods. 4 OZ).

 

Pri bližšej analýze všeobecnej úpravy a osobitných úprav likvidácie právnických osôb je badateľná ingerencia orgánov verejnej moci do toho procesu. V prípade obchodných spoločností je týmto orgánom registrový súd, v prípade iných právnych foriem sú to napríklad Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v prípade nadácií, neziskových organizácií, občianskych združení. Prehľad týchto orgánov verejnej moci uvádzam v komentári k § 23. Pri výkone trestu zrušenia právnickej osoby sa preto predpokladá súčinnosť medzi týmito štátnymi orgánmi, osobu likvidátora nevynímajúc.

Osobitné prípady uloženia trestu zrušenia právnickej osoby

Ustanovenia odsekov 4 a 5 upravujú osobitnú podmienku uloženia trestu zrušenia právnickej osoby v prípade komoditnej burzy a v prípade právnických osôb, ktoré sú dohliadanými subjektmi finančného trhu zo strany Národnej banky Slovenska. Touto podmienkou je povinná predchádzajúca konzultácia možností a dôsledkov uloženia trestu zrušenia právnickej osoby s príslušným orgánom. Na vyjadrenie príslušného orgánu má súd prihliadnuť.

 

Právna úprava komoditných búrz je obsiahnutá v zákone č. 92/2008 Z. z. o komoditnej burze a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. Ministerstvo financií Slovenskej republiky je v prípade komoditnej burzy subjektom, ktorý udeľuje povolenie na vznik a činnosť komoditnej burzy. Z uvedeného dôvodu je aj štátnym orgánom, s ktorým sa vykonáva povinná konzultácia.

 

Dohliadanými subjektmi finančného trhu zo strany Národnej banky Slovenska sú najmä banky, pobočky zahraničných bánk, obchodníci s cennými papiermi, pobočky zahraničných obchodníkov s cennými papiermi, burzy cenných papierov, centrálni depozitári cenných papierov, správcovské spoločnosti, pobočky zahraničných správcovských spoločností, podielové fondy, zahraničné subjekty kolektívneho investovania, poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničných poisťovní, pobočky zahraničných zaisťovní, pobočky poisťovní z iného členského štátu, pobočky zaisťovní z iného členského štátu, dôchodkové správcovské spoločnosti, dôchodkové fondy, doplnkové dôchodkové poisťovne, doplnkové dôchodkové spoločnosti, doplnkové dôchodkové fondy, platobné inštitúcie, pobočky zahraničných platobných inštitúcií, inštitúcie elektronických peňazí, pobočky zahraničných inštitúcií elektronických peňazí, samostatní finanční agenti, finanční poradcovia, Fond ochrany vkladov, Garančný fondu investícií, Slovenská kancelária poisťovateľov, konsolidované celky, subkonsolidované celky, finančné holdingové inštitúcie, zmiešané finančné holdingové spoločnosti, finančne konglomeráty. K tomu pozri § 1 ods. 3 písm. a) zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V prípade Fondu ochrany vkladov a Garančného fond investícií je vylúčená trestná zodpovednosť, a teda neprichádza do úvahy ani uloženie trestu zrušenia právnickej osoby [k tomu pozri § 5 ods. 1 písm. f)]. Vzhľadom na dohľadové právomoci Národnej banky Slovenska je táto subjektom, s ktorým sa vykonáva povinná konzultácia v prípade uvedených právnických osôb.

 

V prípade uvedených subjektov môže súd uložiť trest zrušenia takejto právnickej osoby až po predchádzajúcom vyjadrení Ministerstva financií Slovenskej republiky v prípade komoditnej burzy a Národnej banky Slovenska v ostatných prípadoch, ktoré sa vyjadria k možnostiam a dôsledkom uloženia tohto trestu.

 

Zákon predpokladá, že súd na takéto vyjadrenie prihliadne pri rozhodovaní. Prihliadnutím na vyjadrenie v tomto prípade znamená, že súd musí toto vyjadrenie vziať do úvahy pri rozhodovaní o treste; týmto vyjadrením však súd vzhľadom na čl. 50 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nie je viazaný. Uvedené platí o to viac, že pri obligatórnej forme trestu zrušenia právnickej osoby je diskutabilné, či je vyjadrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky a Národnej banky Slovenska vôbec určujúce. Relevancia tohto vyjadrenia je teda daná skôr v prípade fakultatívnej formy trestu zrušenia právnickej osoby.

 

Zákon síce neustanovuje lehotu, v akej sa má Ministerstvo financií Slovenskej republiky a Národná banka Slovenska vyjadriť, čo však nebráni tomu, aby ju určil priamo súd v intenciách § 3 ods. 2 TP.

Dôvodová správa k zákonu č. 91/2016 Z.z.:

Upravujú sa podmienky pre uloženie trestu zrušenia právnickej osoby. V odseku 1 sa navrhuje jeho obligatórne uloženie v prípadoch, ak činnosť právnickej osoby bola úplne alebo prevažne využívaná na páchanie trestnej činnosti, teda v prípadoch ak činnosť právnickej osoby je obmedzená na páchania trestnej činnosti. V odseku 2 sa upravuje fakultatívne uloženie trestu zrušenia právnickej osoby, a to v prípadoch, ak súd odsudzuje právnickú osobu za trestný čin, za ktorý Trestný zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie. V odseku 3 sa ustanovuje, že právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bol uložený trest zrušenia právnickej osoby, takáto právnická osoba vstupuje do likvidácie. V odseku 4 sa stanovuje postup súdu v prípade uloženia trestu zrušenia právnickej osoby, ktorá je komoditnou burzou a to vyžiadaním si vyjadrenia príslušného orgánu verejnej správy, ktorý udeľuje povolenie na vznik a činnosť komoditnej burzy osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 92/2008 Z. z. o komoditnej burze a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. V odseku 5 sa obdobným spôsobom upravuje postup súdu v prípade uloženia trestu zrušenia právnickej osoby, ktorá je dohliadaným subjektom finančného trhu podliehajúcim dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska.

Podrobnosti výkonu trestu zrušenia právnickej osoby upravuje návrh zákona v § 30.

Diskusia
Nenašli sa žiadne diskusné príspevky
Portál Ulpianus
Kontakt
Partnerom projektu je:

SPOLUPRACUJEME S: