Civilný mimosporový poriadok
Dôvodová správa k zákonu č. 161/2015 Z.z.:
Osobitná povaha, ako aj funkcie mimosporového konania odôvodňujú zavedenie komplexnej právnej úpravy osobitného mimoriadneho opravného prostriedku, dovolania generálneho prokurátora. V mimosporovom konaní, ktorého základným rysom je silný verejný záujem na vyriešení otázok tvoriacich predmet týchto konaní sa nemôže vyskytnúť otázka súladnosti tohto inštitútu s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd či s konštantnou judikatúrnou líniou ESĽP. Generálny prokurátor ako osobitný orgán ochrany práva je procesne legitimovaný na uplatnenie tohto mimoriadneho opravného prostriedku tam, kde to vyžaduje verejný záujem či ochrana práv a nápravu nemožno zjednať inak. Prípustnosť mimoriadneho dovolania je na posúdení hodnotového balansu nad vážnosťou zásahu do práv a právom chránených záujmov, ktoré sú predmetom konania vo vzťahu k princípu zachovania právnej istoty integrovaného v právoplatnom rozhodnutí súdu.
Dovolanie generálneho prokurátora sa nepripúšťa voči rozhodnutiu najvyššieho súdneho orgánu sústavy všeobecného súdnictva a z dôvodov právnej istoty proti rozsudkom o rozvode, neplatnosti či neexistencii manželstva a vo veci návratu maloletého vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.
Navrhuje sa zachovať lehota jedného roka od právoplatnosti napádaného rozhodnutia, ako aj náležitosti a dôvody v zásade v intenciách doterajšieho inštitútu mimoriadneho dovolania.
Na konanie o dovolaní generálneho prokurátora sa primerane použijú ustanovenia CSP, vrátane ustanovení o rozhodnutí dovolacieho súdu.
K osobitnej časti
V osobitnej časti CMP predkladateľ ustanovuje spôsobom taxatívneho výpočtu konania, ktoré majú mimosporový charakter. Všeobecná subsidiarita CSP sa v osobitnej časti CMP prejavuje osobitnou osnovou týchto konaní, pričom v ostatných veciach, ktoré nie sú výslovne upravené v CMP, sa postupuje podľa všeobecných ustanovení CSP (normatívne vyjadrené: niektoré ustanovenia o...). Predkladateľ v ustanoveniach o jednotlivých typoch konaní precizuje predovšetkým predmet konania, miestnu príslušnosť, účastníkov konania, návrhovosť alebo beznávrhovosť konkrétneho typu konania, otázku nariadenia pojednávania alebo možnosti konať aj bez pojednávania a otázku formy a spôsobu meritórneho rozhodnutia (či sa rozhoduje rozsudkom alebo uznesením vo veci samej).
Tejto všeobecnej štruktúre zásadne zodpovedá štruktúra jednotlivých typov mimosporových konaní.
