ULPIANUS - interaktívne právnicke komentáre

V tomto príspevku sa venujem opisu jednotlivých dôkazných prostriedkov tak, ako ich vymedzuje zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v súvislosti s predchádzajúcou právnou úpravou obsiahnutou v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“).

V zmysle ustanovenia § 187 ods. 2 CSP dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Vzhľadom na to, že ide o demonštratívny výpočet, pripúšťa sa použitie aj iných druhov dôkazných prostriedkov, ktoré možno v rámci sporového konania navrhnúť.

 

K výsluchu strany

Výsluch strany ako dôkazný prostriedok prichádza do úvahy v prípade, ak je potrebné vyhodnotiť tvrdené skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 150 ods. 2 CSP, ktoré ustanovuje, že na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

Súd je oprávnený nariadiť výsluch strany výlučne na návrh. Primárne bude takýto návrh podávať strana, ktorá chce pred súdom vypovedať, nie je však vylúčené, aby strana navrhla výsluch protistrany. V prípade, ak súd nariadi výsluch strany, CSP ustanovuje povinnosť strán ustanoviť sa na výsluch. O tej povinnosti je súd povinný strany poučiť.

CSP zavádza aj možnosť písomnej odpovede strany na položené otázky o tvrdených skutočnostiach. Takýto postup súdu prichádza do úvahy iba výnimočne z dôvodov hospodárnosti a to v prípade, ak možno predpokladať, že tento postup bude dostatočný.

Pri výsluchu strany sa primerane použije ustanovenie o zachovávaní mlčanlivosti pri výpovedi svedka podľa ustanovenia § 203 CSP. V súčasnej právnej úprave sa neuvádza povinnosť strán vypovedať pravdu a nič nezamlčovať v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 131 OSP. Skutočnosť, že strana pri svojom výsluchu uvedie nepravdivé skutočnosti alebo zamlčí skutočnosti podstatné pre rozhodnutie vo veci samej jej nezakladá trestnoprávnu zodpovednosť za trestný čin krivej výpovede v zmysle § 346 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon.

Výsluch strany prebieha obdobne ako výsluch svedka opísaný nižšie v texte.

K výsluchu strany v mimosporovom konaní je možné poznamenať, že „dôkaz výsluchom účastníka bude pravidlom, pretože jeho obsah môže významne pomôcť zisteniu skutkového stavu, na ktorom je zainteresovaný aj účastník“[1].

Pri hodnotení dôkazu vykonaného výsluchom strany je potrebné aby súd prihliadol na skutočnosť, že „strana vypovedá vo svojej veci, a to nemôže zostať bez povšimnutia“[2]. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 96/99 je „výsluch účastníka konania iba jedným z dôkazných prostriedkov, nevykonanie dôkazu výsluchom účastníka konania nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O. s. p.“[3].

 

K výsluchu svedka

Súd je oprávnený nariadiť výsluch svedka výlučne na návrh. V prípade, ak súd nariadi výsluch svedka, CSP ukladá svedkovi povinnosť dostaviť sa na predvolanie na súd a vypovedať ako svedok. V prípade výsluchu konkrétneho svedka neprichádza do úvahy jeho zastúpenie inou osobou, nakoľko svedok je „nezastupiteľnou fyzickou osobou. Je bez právneho významu, či ide o dieťa alebo dospelého jedinca, duševne chorú osobu alebo človeka, ktorý vzbudzuje pochybnosti o svojich predpokladoch vnímať a reprodukovať skutočnosti objektívneho sveta. To sú iba okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na hodnotenie takého dôkazného prostriedku.“[4].

CSP ustanovuje možnosť súdu uložiť svedkovi povinnosť odpovedať na položené otázky písomne, a to len výnimočne z dôvodov hospodárnosti. Ide o inštitút písomnej výpovede svedka - tzv. sworn affidavit. Aj v prípade, ak súd využije túto možnosť, bude mať vo vzťahu k svedkovi poučovaciu povinnosť v rovnakom rozsahu ako pri výsluchu svedka priamo na súde. Trovy spojené s písomnou výpoveďou svedka znáša strana, ktorá jeho výsluch navrhla. Dôvodová správa odlišuje inštitút písomnej výpovede svedka od tzv. čestného vyhlásenia, ktoré „má charakter iba súkromnej listiny bez akejkoľvek poučovacej povinnosti a bez potenciálnej hrozby trestnoprávnych následkov trestného činu krivej výpovede [5]“.

CSP zavádza nový inštitút zabezpečenia prítomnosti svedka na pojednávaní priamo stranou, ktorá jeho výsluch navrhla. Primárne bude prítomnosť svedka zabezpečovať práve strana, v prospech ktorej má svedok vypovedať. Súčasne sa strane ukladá povinnosť o tejto skutočnosti vopred upovedomiť súd a protistranu. Bude zaujímavé sledovať, ako sa s týmto novým inštitútom vyrovnajú súdy a samotné strany, akým spôsobom bude môcť strana zabezpečiť prítomnosť svedka na pojednávaní (zabezpečením prepravy svedka z miesta bydliska na súd a späť napr. preplatením cestovného) a akým spôsobom a či vôbec si bude môcť strana vyúčtovať napr. preplatenie cestovného svedkovi v rámci trov konania.

V prípade, ak strana nedokáže zabezpečiť prítomnosť svedka, ktorého navrhla, na pojednávaní, požiada o predvolanie svedka súd. V návrhu na výsluch svedka uvedie:

1. identifikačné údaje svedka v rozsahu jeho mena, priezviska, prípadne dátumu jeho narodenia,
2. adresu, z ktorej možno svedka predvolať; ak nie je adresa svedka strane známa, súd svedka predvolá z adresy evidovanej v registri obyvateľov Slovenskej republiky
3. a označenie skutočností, ktoré majú byť výsluchom svedka preukázané.

Súd v predvolaní svedka uvedie strany a predmet konania. CSP ustanovuje, že v prípade, ak sa nepodarí prítomnosť svedka na pojednávaní zabezpečiť stranou a následne ani súdom, súd zamietne návrh na výsluch svedka.

Je povinnosťou súdu zabezpečiť, aby výpoveď svedka nebola ovplyvnená jeho prítomnosťou na pojednávaní. Za týmto účelom je súd povinný vyslúchnuť každého svedka samostatne, v neprítomnosti svedkov, ktorých ešte nevyslúchol. CSP ďalej ustanovuje možnosť spoločného výsluchu tých svedkov, ktorých výpovede si odporujú – ide o tzv. konfrontáciu svedkov.

Priebeh výsluchu možno v zmysle teórie rozlíšiť na dva štádiá:

1.      štádium ad generalia

pred samotným výsluchom svedka je súd povinný zistiť nasledujúce skutočnosti:

1.  totožnosť svedka, a to v rozsahu jeho identifikačných údajov, tzn. mena, priezviska a dátumu narodenia
2.  adresu trvalého pobytu svedka
3. vzťah svedka k stranám konania
4. iné údaje súd zistí o svedkovi v prípade, ak možno predpokladať, že budú potrebné na konanie

následne súd poučí svedka o nasledujúcich skutočnostiach:

1.  o povinnosti svedka vypovedať pravdu a nič nezamlčovať
2.  o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede
3.  ustanovenie § 346 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon upravuje trestný čin krivej výpovede, ktorého podstata spočíva v tom, že kto ako svedok v konaní pred súdom uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie, alebo kto takú okolnosť zamlčí, potrestá sa odňatím slobody na jeden až päť rokov
4. o práve svedka odoprieť výpoveď
5.  o práve svedka na svedočné
6. k právu svedka odoprieť výpoveď:

Svedok je oprávnený odoprieť výpoveď len v prípadoch taxatívne ustanovených v CSP, a to:

1. ak by svojou výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám v zmysle § 116 a 117 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
2.  ak by svojou výpoveďou porušil spovedné tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá mu bola zverená ako osobe poverenej pastoračnou starostlivosťou ústne alebo písomne pod podmienkou zachovať mlčanlivosť

• uvedené vyplýva zo Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou (oznámenie č. 326/2001 Z. z.) a zo Zmluvy medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami (oznámenie č. 250/2002 Z. z.)
• na základe vyššieuvedeného je spovedné tajomstvo a tajomstvo informácie nedotknuteľné
• právo odmietnuť vypovedať sa vzťahuje nielen na výsluch zo strany súdov, ale aj na výsluch pred ostatnými štátnymi orgánmi

CSP ukladá svedkovi dve základné povinnosti, a to povinnosť oznámiť odopretie výpovede bezodkladne po tom, ako sa o povinnosti svedčiť dozvedel, a povinnosť preukázať dôvody odopretia výpovede; o dôvodnosti odopretia výpovede rozhoduje súd.

2.      štádium ad specialia

Toto štádium možno rozdeliť na dve časti, a to na monologickú a na dialogickú časť výsluchu. Monologická časť výsluchu spočíva v tom, že svedok na základe výzvy súdu, súvisle opíše všetko, čo vie o predmete výsluchu. Dialogická časť výsluchu spočíva v tom, že sa svedkovi kladú otázky, a to zo strany súdu a jednotlivých strán, prípadne aj zo strany iných subjektov prítomných na pojednávaní so súhlasom súdu. Zakazuje sa kladenie otázok, ktoré navádzajú na odpoveď (tzv. sugestívne otázky), otázok, klamlivých (tzv. kapciózne otázky) a otázok, ktoré obsahujú skutočnosti, ktoré sa majú zistiť z výpovede svedka.

V rámci právnej úpravy výsluchu svedka je upravená aj otázka zachovávania mlčanlivosti pri výpovedi svedka. Svedok je povinný pri svojej výpovedi zachovávať mlčanlivosť:

1.  o údajoch chránených podľa osobitného predpisu
2.  a inú zákonom ustanovenú alebo štátom uznanú povinnosť mlčanlivosti.

Obdobne ako pri práve svedka odoprieť výpoveď, CSP ukladá svedkovi dve základné povinnosti, a to povinnosť oznámiť zákaz výpovede bezodkladne po tom, ako sa o povinnosti svedčiť dozvedel, a povinnosť preukázať dôvody zákazu výpovede; o dôvodnosti zákazu výpovede rozhoduje súd.

Výsluch svedka povinného zachovávať mlčanlivosť pri svojej výpovedi je prípustný len v prípade, ak bol svedok na podnet súdu oslobodený od povinnosti mlčanlivosti a to príslušným orgánom alebo tým, v koho záujme túto povinnosť má. Uvedené primerane platí aj tam, kde sa vykonáva dôkaz inak ako výsluchom.

 

K listinám

Pomerne stručná úprava listín ako dôkazných prostriedkov v CSP sa zameriava na stanovenie spôsobu vykonania dôkazu listinou a na samostatné vymedzenie verejných listín.

V zmysle uvedeného sa dôkaz listinou vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah. Výnimkou z tohto všeobecného pravidla, keď sa nepoužije uvedený postup je prípad, ak bol odpis listiny doručený strane sporu v priebehu konania a súčasne listina alebo jej obsah nebol spochybnený protistranou.

Za verejné listiny CSP považuje:

1. listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci a
2. listiny vyhlásené za verejné osobitným predpisom -  ako príklad možno uviesť notárske zápisnice.

Verejné listiny potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak. Ide o zjednodušenie definície verejných listín v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 134 OSP.

Všetky ostatné listiny nevymedzené CSP ako verejné sa považujú za súkromné listiny, ktoré sa od verejných listín odlišujú „stupňom ich dôkaznej sily“[6]. Na popretie pravdivosti verejných listín je nevyhnutné predloženie dôkazu opakom, kým na popretie súkromných listín „stačí procesná námietka, ktorá nemusí byť ani odôvodnená“[7]. V druhom prípade bude na strane, ktorá predložila súkromnú listinu, ktorú protistrana poprela, aby preukázala jej „pravosť a pravdivosť“[8].

 

K odbornému vyjadreniu a znaleckému dokazovaniu

CSP rozlišuje medzi odborným vyjadrením a znaleckým dokazovaním. Odborné vyjadrenie si súd vyžiada od odborne spôsobilej osoby v prípade, ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti (podľa predchádzajúcej právnej úpravy by súd v prípade potreby posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanovil znalca). Ak však bude rozhodnutie závisieť od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky a súčasne pre zložitosť posudzovaných otázok nebude postačovať odborné vyjadrenie, súd nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. V oboch prípadoch však bude súd postupovať na základe návrhu. Súd bude uprednostňovať odborné vyjadrenie pred znaleckým dokazovaním „z dôvodov hospodárnosti a zníženia nákladov konania“[9]. Ak súd ustanoví viacerých znalcov, je prípustné, aby vypracovali spoločný posudok.

Do úvahy prichádza aj možnosť nariadenia znaleckého dokazovania znaleckým ústavom, avšak len v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie alebo v prípade, ak závery znalcov sú v zrejmom rozpore. Predchádzajúca právna úprava ustanovovala možnosť preskúmania predloženého znaleckého posudku iným znalcom, vedeckým ústavom alebo inou inštitúciou – súčasná právna úprava však podobné ustanovenie neobsahuje. Preto na vypracovanie tzv. kontrolného znaleckého posudku bude možné uplatniť najmä ustanovenie § 207 ods. 3 CSP.

Úlohou znalca je zodpovedať položené otázky v písomnom znaleckom posudku. Znalec nie je oprávnený vyjadrovať sa k právnemu posúdeniu veci.

Znalecký posudok sa bude v zásade vždy vyhotovovať v písomnej forme okrem prípadu, ak by súd rozhodol inak, napr. ak by nariadil výsluch znalca na pojednávaní. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy bol postup opačný – primárne súd znalca vyslúchol a až ako subsidiárnu možnosť mohol uložiť znalcovi povinnosť vypracovať znalecký posudok písomne; výsluch znalca bol v podstate nevyhnutný vždy okrem odôvodnených prípadov, ak súd rozhodol, že postačujúci bude písomný znalecký posudok. Po predložení písomného znaleckého posudku znalcom súdu je súd povinný doručiť tento znalecký posudok stranám; v odôvodnených prípadoch ich súd len upovedomí o predložení znaleckého posudku znalcom. Do úvahy prichádza aj možnosť výsluchu znalca o skutočnostiach uvádzaných v znaleckom posudku, a to v prípade, ak bude súd takýto postup považovať za účelný.

CSP spresňuje inštitút súkromného znaleckého posudku, ktorý definuje ako znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. Pri vykonávaní tohto dôkazu sa bude postupovať rovnako akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca v prípade:

•  ak bol súkromný znalecký posudok predložený spolu so žalobou
•  a má všetky zákonom predpísané náležitosti
•  a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku.

Ak sa súkromný znalecký posudok vyhotovuje v priebehu konania, súd umožní znalcovi nahliadnuť do spisu alebo sa inak oboznámiť s informáciami potrebnými na vypracovanie znaleckého posudku.

Súd hodnotí znalecký posudok „ako každý iný dôkaz. Faktické (nie právne) obmedzenie spočíva v tom, že súd nie je spôsobilý hodnotiť odborné závery znalca z hľadiska ich vecnej správnosti. (...) Podstata hodnotenia znaleckého posudku spočíva v tom, že súd vezme do úvahy komplexnosť posudku, úplnosť odpovedí, vzťah posudku k iným vo veci vykonaným dôkazom a napokon vychádza aj zo zásad správneho formálnologického uvažovania.“[10].

CSP upravuje aj súčinnosť strán a tretích osôb v súvislosti so znaleckým dokazovaním. Súd je oprávnený ak je to na účely znaleckého dokazovania potrebné, uložiť strane alebo inej osobe povinnosť:

1.  dostaviť sa k znalcovi,
2.  predložiť znalcovi potrebné veci,
3.  podať znalcovi potrebné vysvetlenia,
4.  podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu, prípadne krvnej skúške, alebo
5.  niečo vykonať alebo znášať.

Primerane sa použije ustanovenie o zachovávaní mlčanlivosti pri výpovedi svedka.

Postavenie znalcov ustanovuje zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, ktorý upravuje napr. definíciu znaleckej činnosti, demonštratívny výpočet úkonov znaleckej činnosti, spôsob vykonávania znaleckej činnosti a ďalšie otázky. V súvislosti so znaleckým posudkom ustanovuje spôsob jeho podania a jeho obsahové náležitosti. V zmysle tohto zákona písomne vyhotovený znalecký posudok obsahuje titulnú stranu, úvod, posudok, záver, prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku a znaleckú doložku, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou znaleckého posudku. Tento zákon bližšie upravuje aj znalecké ústavy.

 

K obhliadke

Podobne ako právna úprava listín, aj právna úprava obhliadky ako dôkazného prostriedku je relatívne stručná a zameriava sa na spôsob výkonu tohto druhu dôkazného prostriedku a na povinnosť predloženia predmetu obhliadky súdu.

V prípade, ak je predmetom obhliadky vec, ktorú možno dopraviť na súd, obhliadka sa vykoná priamo na pojednávaní. Ak však má byť predmetom obhliadky vec, ktorú na súd dopraviť nemožno, súd vykoná obhliadku na mieste a predvolá na ňu tých, ktorí sa predvolávajú na pojednávanie.

Na vykonanie tohto dôkazného prostriedku je nevyhnutné, aby mal súd predmet obhliadky k dispozícii. Preto CSP ustanovuje (ako „osobitnú formu edičnej povinnosti“[11]) povinnosť tomu, kto má vec, ktorá má byť predmetom obhliadky, aby ju na základe výzvy súdu predložil alebo sprístupnil. V prípade, ak si táto osoba svoju povinnosť nesplní, tzn. vec, ktorá má byť predmetom obhliadky, súdu nepredloží alebo nesprístupní, súd je oprávnený jej uložiť poriadkovú pokutu; o tomto právnom následku je súd povinný túto osobu poučiť. Primerane sa použije ustanovenie o odopretí výpovede svedka a o zachovávaní mlčanlivosti pri výpovedi svedka spomenuté v predchádzajúcom texte.

Osobitne treba posudzovať obhliadku ľudského tela. „K obhliadke ľudského tela môže súd pristúpiť iba v prípade, ak sa tým nezasiahne do fyzickej integrity osoby. V opačnom prípade je obhliadka ľudského tela vykonávaná znalcom – lekárom.“[12] „Ohliadku ľudského tela  alebo jeho časti nepovažujeme za ohliadku v procesnom zmysle, ak ju vykonáva znalec, aby mohol podať posudok.“[13]

 

K iným dôkazným prostriedkom

Z ustanovenia § 187 ods. 2 vyplýva, že okrem tam vymedzených dôkazných prostriedkov CSP nevylučuje možnosť predloženia aj iných druhov dôkazných prostriedkov CSP bližšie neupraveným. Práve z uvedeného dôvodu toto ustanovenie ďalej uvádza, že ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. Jediným obmedzením je skutočnosť, že dôkazy získané z týchto dôkazných prostriedkov musia prispieť k náležitému objasneniu veci a musia byť získané zákonným spôsobom.

 

Zdroje:

Učebnica občianskeho procesného práva 1. zväzok, Ján Mazák – Martina Jánošíková. vydavateľstvo IURIS LIBRI, spol. s.r.o., 2012, ISBN: 978-80-89635-00-9, 1. vydanie

Števček, M., Ficová, S. a kol., Občiansky súdny poriadok. I. diel. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2012

zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

Dôvodová správa k zákonu č. 160/2015 Civilný sporový poriadok

zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok

zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch

zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon

 

Autor: Bc. Laura Rózenfeldová