Novela zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní

Začiatkom roka 2020 nadobudol účinnosť zákon č. 320/2019 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní“ a/alebo „zákon“).

Predmetom zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je, okrem iného, zákonné vymedzenie nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ktoré zákon definuje tak pozitívne ako aj negatívne.

V zmysle pozitívneho vymedzenia obsiahnutého v § 2 zákona sa za nelegálnu prácu považuje závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a

  1. nemá s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer, alebo
  2. je štátnym príslušníkom krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, iným zmluvným štátom Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou, alebo osobou bez štátnej príslušnosti a zároveň a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu, konkrétne podľa § 21 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti, a

a nelegálnym zamestnávaním sa rozumie zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu

  1. fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer,
  2. fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra,
  3. štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa § 21 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti, alebo
  4. zamestnávanie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky v rozpore s osobitným predpisom[1] a ktorý vykonáva závislú prácu.

Na druhej strane, za nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie sa v zmysle § 2a zákona doposiaľ nepovažoval prípad, keď pre fyzickú osobu – podnikateľa vykonával prácu jeho príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ktorý súčasne

  • je dôchodkovo poistený,
  • je poberateľom dôchodku, alebo
  • je žiakom, alebo študentom do 26 rokov veku.

Rozoberanou novelou, účinnou od 1. januára 2020 sa okruh výnimiek uvedených v § 2a zákona, na ktoré sa zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania nevzťahuje rozšíril, keď k fyzickej osobe – podnikateľovi zákonodarca doplnil tiež spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá má najviac jedného spoločníka - fyzickú osobu. V dôsledku uvedeného sa zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania od 1. januára 2020 nevzťahuje na prácu vykonávanú príbuzným jediného spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, rovnako za súčasného splnenia podmienky, že táto osoba je dôchodkovo poistená, je poberateľom dôchodku alebo žiakom alebo študentom do 26 rokov veku.

V zmysle uvedeného novelizovaný § 2a zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní znie:

„(1) Nelegálna práca nie je práca, ktorú pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, alebo pre právnickú osobu, ktorá je spoločnosťou s ručením obmedzeným a ktorá má najviac jedného spoločníka, ktorý je fyzickou osobou, vykonáva príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel tejto fyzickej osoby alebo tohto spoločníka, ak tento príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel je dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo je žiakom alebo študentom do 26 rokov veku.

(2) Nelegálne zamestnávanie nie je, ak pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, alebo pre právnickú osobu, ktorá je spoločnosťou s ručením obmedzeným a ktorá má najviac jedného spoločníka, ktorý je fyzickou osobou, vykonáva prácu príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel tejto fyzickej osoby alebo tohto spoločníka, ak tento príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel je dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo je žiakom alebo študentom do 26 rokov veku.“

Podľa dôvodovej správy k predmetnej novele bolo jej účelom zosúladiť právnu úpravu v otázke nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania pri fyzických osobách – podnikateľoch a jednoosobových spoločností s ručením obmedzeným z dôvodu faktickej podobnosti týchto dvoch subjektov. Aby boli zakotvené výnimky pre oba subjekty rovnaké, aj pri jednoosobových spoločnostiach s ručením obmedzeným platí predmetná výnimka bez ohľadu na počet jej zamestnancov.

S názorom zákonodarcu o tom, že „spoločnosť s r.o. s jediným spoločníkom predstavuje de facto fyzickú osobu-podnikateľa“ možno polemizovať, to však nič nemení na skutočnosti, že v dôsledku novej právnej úpravy sa jednoosobové spoločnosti s ručením obmedzeným vyhnú možným sankciám v prípade, ak im pri ich podnikaní budú pomáhať rodinní príslušníci.  

Len pre doplnenie, v prípade porušenia zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania môže Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, resp. Inšpektorát práce uložiť pokutu tak osobe, ktorá v rozpore s dotknutou právnou úpravou vykonáva prácu, ako aj osobe, ktorá v rozpore s týmito pravidlami prácu využíva. Možnosť uloženia pokuty pre osobu vykonávajúcu nelegálnu prácu upravuje priamo zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, pričom táto môže byť uložená do výšky 331,- €. Postih pre osoby, ktoré nelegálnu prácu využívajú obsahujú viaceré osobitné predpisy, v zmysle ktorých je právnickej, resp. fyzickej osobe, ktorá porušila zákaz nelegálneho zamestnávania možné uložiť pokutu vo výške od 2.000.-€ do 200.000,- €, pri nelegálnom zamestnávaní dvoch a viac fyzických osôb súčasne najmenej 5.000,- €. Zároveň platí, že takejto osobe nemôže byť po dobu troch rokov poskytnutá dotácia v zmysle § 8a zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, nemôže sa po dobu troch rokov zúčastniť verejného obstarávania a že takáto fyzická či právnická osoba, ktorej bola právoplatne uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania je povinná zaplatiť taktiež tzv. dodatočné platby podľa § 7a zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ako napr. dohodnutú dlžnú mzdu, dodatočné platby rovnajúce sa odvodovým povinnostiam a pod..


Ján Lengvarský, www.lengvarsky.sk

Ilustračné foto: pixabay.com



[1] Za osobitný predpis tu zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní označuje zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 75/2013 Z. z. a zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

 

PRINT
PRINT
Diskusia
Pridať nový príspevok
|právnik od roku
Portál Ulpianus
Kontakt
Partnerom projektu je:

SPOLUPRACUJEME S: