Odpadnutie dôvodov a zrušenie neodkladného (zabezpečovacieho) opatrenia

Dôvodom zrušenia predbežného opatrenia podľa ustanovenia § 77 ods. 2 OSP (pozn. teraz § 334 CSP) je, že pominú dôvody, pre ktoré bolo predbežné opatrenie nariadené. Táto formulácia postihuje predovšetkým tie prípady, kedy došlo k zmene pomerov, čo má za následok, že predbežné opatrenie už nie je nutné ani účelné. K zmene pomerov súd musí prihliadnuť a vyvodiť potrebný záver. Predbežné opatrenie možno však zrušiť aj vtedy ak sa dodatočne zistí, že predpokladané dôvody dané nie sú. Nie je totiž vylúčené, že neskôr, alebo tiež pri vykonávaní dôkazov vo veci samej súd zistí, že predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia neboli dané.

(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. júna 2011, sp. zn. 4 M Cdo 5/2011)

CSP2.jpgzdroj: redakcia

Zhrnutie skutkového stavu:

Odporca sa svojím návrhom z 30. októbra 2009 domáhal zrušenia predbežného opatrenia podľa § 77 ods. 2 O.s.p., ktoré bolo nariadené uznesením (v poradí druhým) Okresného súdu Kežmarok zo 14. júla 2008 č.k. 8 C 33/2008-271, ktorým tento zakázal žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. X., katastrálneho územia V., vedenom na Katastrálnom úrade Prešov, Správa katastra Kežmarok, okres Kežmarok, obec V., a to parcely registra „C“ (bližšie špecifikované vo výroku tohto uznesenia), a to najmä previesť vlastnícke právo k nim na inú osobu, založiť ich, zriadiť k nim vecné bremeno alebo ich dať do nájmu tretej osobe. Vo zvyšnej časti návrh zamietol a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy odvolacieho konania 1 000 Sk (33,19 Eur). Na odvolanie odporcu Krajský súd v Prešove uznesením zo 17. októbra 2008 sp. zn. 4 Co 137/2008 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Návrh na zrušenie predbežného opatrenia odporca zdôvodnil nedôvodnosťou nároku navrhovateľky, neplatnosťou zmluvy o obstaraní obchodnej záležitosti, skutočnosťou, že navrhovateľka nesprostredkovala predaj nehnuteľnosti a neprimeranosťou predbežného opatrenia.

Okresný súd Kežmarok uznesením z 5. februára 2010 č.k. 8 C 33/2008-777 návrh odporcu na zrušenie predbežného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Kežmarok zo 14. júla 2008 č.k. 8 C 33/2008-271 podaný na Okresný súd Kežmarok zamietol a zamietol i totožný návrh odporcu podaný na Okresný súd Poprad. V súvislosti s tvrdením odporcu, že predbežné opatrenie nemalo byť nikdy vydané, nakoľko zo skutočností a faktov, ktoré navrhovateľka uvádzala, nevyplýva nárok na odmenu za sprostredkovanie, súd zdôraznil, že o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol pri súčasnom hodnotení jednotlivých listinných dôkazov predložených navrhovateľkou, dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní nevykonával. Osvedčením zisťoval najvýznamnejšie právne skutočnosti relevantné pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčené skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javili ako nanajvýš pravdepodobné. Pokiaľ odporca v časti návrhu na zrušenie predbežného opatrenia namieta neprimeranosť predbežného opatrenia v čase rozhodovania o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, súd prvého stupňa konštatoval, že uvádza len tie skutočnosti, ktoré zohľadnil i súd odvolací v rámci rozhodovania o odvolaní proti uzneseniu, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené, pričom žiadne iné dôvody, pre ktoré by nariadené byť nemalo odporca v návrhu na jeho zrušenie neuvádzal. Okresný súd ďalej uviedol, že odporca v návrhu na zrušenie predbežného opatrenia neosvedčil ani existenciu takých právnych skutočností, na základe ktorých by bolo možné prijať právny záver, že dôvody nariadenia v čase od jeho vydania až do dňa rozhodovania o návrhu na jeho zrušenie  pominuli.

Proti týmto uzneseniam súdov nižších stupňov na podnet odporcu podal mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky, žiadal ich zmeniť tak, že zruší predbežné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Kežmarok zo 14. júla 2008 č.k. 8 C 33/2008-271 pri uplatnení dovolacieho dôvodu podľa § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p., t.j. že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Svoje rozhodnutie zdôvodnil citáciou ustanovení § 1 až 3, § 74 ods. 1, § 75 ods. 1, 2 a § 77 ods. 2 O.s.p., majúc za to, že súdy vec nesprávne posúdili tým, že nesprávne vyložili ustanovenia § 77 ods. 2 v spojení s § 75 ods. 2 a § 102 ods. 1 O.s.p. Pri správnom výklade citovaných zákonných ustanovení je súd konajúci o návrhu na zrušenie predbežného opatrenia povinný predbežné opatrenie zrušiť, ak predbežné opatrenie bolo vydané na zabezpečenie tvrdeného nároku, hoci z právneho posúdenia skutkových tvrdení navrhovateľa predbežného opatrenia vyplýva, že jeho tvrdený nárok nie je dôvodný. Poukázal na to, že súd je v konaní o vydanie predbežného opatrenia, ako aj v konaní o návrhu na zrušenie predbežného opatrenia povinný skúmať, či tvrdený nárok, ktorému sa predbežným opatrením poskytuje ochrana, môže byť na základe právneho posúdenia tvrdených skutočností dôvodný. V danom prípade sa predbežným opatrením poskytla ochrana tvrdeného nároku, ktorý predstavuje nárok navrhovateľky voči odporcovi  zo Zmluvy o obstaraní obchodnej záležitosti z 3. mája 2007 na zaplatenie provízie za obstaranie obchodnej záležitosti (sprostredkovania predaja nehnuteľnosti). Poukázal na čl. 3 ods. 3 označenej zmluvy, z ktorej vyplýva, že poskytovateľ splní svoj záväzok obstaraním „záväzného“ záujemcu, pričom navrhovateľka tvrdí, že záujemcu obstarala. Mal za to, že zo žiadnych skutkových tvrdení navrhovateľky nevyplýva, že záujemca, ktorého obstarala bol „záväzný“. Z tvrdení navrhovateľky vyplýva, že obstarala záujemcu, ktorý mal ochotu pozemky kúpiť, nevyplýva však, že by záujemca mal záväzok pozemky kúpiť. Po právnom posúdení skutkových tvrdení navrhovateľky považoval za potrebné uzavrieť, že žalovaný nárok, ktorému sa predbežným opatrením poskytla ochrana nie je dôvodný. Navrhovateľka totiž neprodukovala žiadne tvrdenia o tom, že záujemca, ktorého obstarala bol „záväzný“. Konajúce súdy mali po právnom vyhodnotení skutkových tvrdení navrhovateľky dospieť k záveru, že žalovaný nárok nespĺňa podmienku dostatočného osvedčenia. Podmienky na vydanie predbežného opatrenia preto neboli splnené. Ak bolo predbežné opatrenie napriek tomu vydané, mali konajúce súdy návrhu odporcu na zrušenie predbežného opatrenia vyhovieť a predbežné opatrenie zrušiť.

Navrhovateľka navrhla mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora odmietnuť, keďže podľa jej názoru (s poukazom na rozhodovaciu činnosť dovolacieho súdu) neboli splnené základné náležitosti mimoriadneho dovolania formulované v § 243e ods. 1 O.s.p. Mala za to, (v prípade, že dovolací súd bude považovať dovolanie za prípustné), že uplatnený dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia nie je naplnený.

Odporca navrhol mimoriadnemu dovolaniu vyhovieť.

Z odôvodnenia rozhodnutia:

Najvyšší súd Slovenskej republiky v danej veci konal ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že mimoriadne dovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou na tento opravný prostriedok (§ 243g O.s.p.) preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie nie je dôvodné.

V konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora je dovolací súd viazaný rozsahom dovolania, ako aj uplatneným dovolacím dôvodom vrátane jeho obsahového vymedzenia (§ 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.). Obligatórne sa zaoberá len vadami konania uvedenými v § 237 O.s.p. a inými vadami pokiaľ tieto vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takéto vady dovolateľ v mimoriadnom dovolaní nenamietal a dovolací súd ich ani nezistil.

Dovolateľ v mimoriadnom dovolaní ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak súd síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora spochybňuje postup súdov pri samotnom rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia a následne pri rozhodovaní o návrhu odporcu o zrušenie predbežného opatrenia, keď ako jediný argument uvádza nedostatočne osvedčený uplatnený nárok navrhovateľky, keďže nepreukázala splnenie svojho záväzku vyplývajúceho z článku 3 ods. 3 zmluvy z 3. mája 2007, t.j. obstaranie „záväzného“ záujemcu.

Podľa § 77 ods. 2 O.s.p. predbežné opatrenie súd zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

Dôvodom zrušenia predbežného opatrenia podľa vyššie citovaného ustanovenia je, že pominú dôvody, pre ktoré bolo predbežné opatrenie nariadené. Táto formulácia postihuje predovšetkým tie prípady, kedy došlo k zmene pomerov, čo má za následok, že predbežné opatrenie už nie je nutné ani účelné. K zmene pomerov súd musí prihliadnuť a vyvodiť potrebný záver.

Predbežné opatrenie možno však zrušiť aj vtedy ak sa dodatočne zistí, že predpokladané dôvody dané nie sú. Nie je totiž vylúčené, že neskôr, alebo tiež pri vykonávaní dôkazov vo veci samej súd zistí, že predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia neboli dané, napr. majetok dlžníka stačí k uspokojeniu nárokov ohrozeného účastníka (čo odporca aj v konaní o nariadenie predbežného opatrenia i v konaní o zrušenie predbežného opatrenia preukazoval špecifikáciou rozsahu svojho nehnuteľného majetku – poznámka dovolacieho súdu). Z tých istých dôvodov môže súd predbežné opatrenie čiastočne zrušiť.

Vzhľadom však na viazanosť dovolacieho súdu rozsahom a dôvodmi mimoriadneho dovolania dovolací súd pri rozhodovaní o ňom zameral pozornosť len na ním tvrdený argument, keď vychádzal z uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené a z uznesenia odvolacieho súdu, ktorým uznesenie súdu prvého stupňa bolo potvrdené s možnými právnymi dôsledkami na rozhodnutie o návrhu na zrušenie predbežného opatrenia.

V preskúmavanej veci z uznesenia o nariadení predbežného opatrenia zo 14. júla 2008 č.k. 8 C 33/2008-271 vyplýva, že navrhovateľka existenciu vzťahu medzi ňou a odporcom osvedčila Zmluvou o obstaraním obchodnej záležitosti z 3. mája 2007 a Poverením k sprostredkovaním predaja pozemku z toho istého dňa. V ďalšom súd skúmal splnenie podmienky potrebnosti dočasnej úpravy pomerov. Aj odvolací súd sa vo svojom potvrdzujúcom uznesení zo 17. októbra 2008 sp. zn. 4 Co 137/2008 stotožnil so záverom súdu prvého stupňa o osvedčenosti danosti práva Zmluvou o obstaraní obchodnej záležitosti z 3. mája 2007. Treba súhlasiť s odvolacím súdom, že predbežným opatrením súd nerozhoduje vo veci samej, ale len poskytuje ochranu účastníkovi, ktorý preukázal danosť práva ako aj obavu, že výkon súdneho rozhodnutia, resp. exekúcia bude ohrozený. Správne preto odvolací súd konštatoval, že okolnosti týkajúce sa uzavretia danej zmluvy, predstavenia záujemcu o kúpu nehnuteľností, vrátane ďalších okolností nie sú rozhodujúce pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia. Na uvedenom názore súdy oboch stupňov zotrvali aj pri posudzovaní splnenia podmienok v súvislosti s prejednávaným návrhom na zrušenie predbežného opatrenia. Dovolací súd poznamenáva, že vzhľadom na to, že v konaní o nariadenie predbežného opatrenia súd rozhoduje spravidla bez výsluchu účastníkov, bez vykonávania dokazovania, spravidla vychádza iba zo skutočností uvádzaných v návrhu, akékoľvek vyjadrovanie sa súdu k splneniu či nesplneniu povinností vyplývajúcich z právneho vzťahu založeného zmluvou (v danej veci zmluvou z 3. mája 2007), či už v konaní o nariadenie predbežného opatrenia ako aj v konaní o zrušenie predbežného opatrenia by znamenalo neprípustnú prejudíciu.

Z uvedených dôvodov dovolací súd nezistil, že by rozhodnutia súdov oboch stupňov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), tak ako to obsahovo vymedzil generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní, preto mimoriadne dovolanie zamietol (§ 243b ods. 4 v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).

K námietke navrhovateľky, že mimoriadne dovolanie nie je možné vecne prejednať, pretože je procesne neprípustné, dovolací súd poznamenáva, že ďalší návrh na zrušenie predbežného opatrenia by odporca mohol podať až za predpokladu zmeny okolností, teda takých, ktoré doteraz neboli posudzované, pretože právoplatné uznesenie, ktorým súd zamietol návrh na zrušenie predbežného opatrenia by tvorilo prekážku veci právoplatne rozsúdenej (§ 159 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 O.s.p.). Len v prípade takejto zmeny pomerov by do úvahy prichádzala možnosť dosiahnutia ochrany práv a právom chránených záujmov (§ 243e ods. 1 O.s.p.) – podaním nového návrhu na zrušenie predbežného opatrenia.

Procesná prípustnosť mimoriadneho dovolania proti uzneseniu súdu, ktorým bol zamietnutý návrh na zrušenie predbežného opatrenia nie je preto vylúčená ustanovením § 243e ods. 1 O.s.p. Z týchto zásad vychádza aj zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Cpj 15/2010 ohľadne posudzovania prípustnosti mimoriadneho dovolania proti uzneseniu, ktorým bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý.

Komentár:

Jedným z procesných prostriedkov ako dosiahnuť zrušenie neodkladného (zabezpečovacieho) opatrenia je popri odvolaní osobitný návrh na jeho zrušenie podľa § 334 CSP (vzhľadom na § 344 CSP je tento prostriedok aplikovateľný aj na zabezpečovacie opatrenie). Z hľadiska koncepcie de lege lata vyplýva, že dôvody, na ktorých je založený návrh na zrušenie neodkladného opatrenia by mali byť odlišné od dôvodov, na ktorých je postavené odvolanie proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia. Inak by sa stieral rozdiel medzi týmito procesnými inštitútmi a dochádzalo by k neprípustnému zásahu do právoplatného rozhodnutia bez zmeny skutkových okolností.

Návrh na zrušenie neodkladného opatrenia predstavuje špecifický prvok autoremedúry v civilnom procese v tom zmysle, že o zrušení neodkladného opatrenia rozhoduje inštančne ten istý súd, ktorý neodkladné opatrenie nariadil. Už aj táto skutočnosť by mala viesť k záveru, že dôvody návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia by mali byť odlišné od odvolacích dôvodov, pretože v opačnom prípade by dochádzalo k splývaniu právomoci súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu, resp. prípadnému vylúčeniu právomoci odvolacieho súdu.

Podľa ustanovenia § 334 CSP „súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené“. Obdobné ustanovenie obsahoval aj Občiansky súdny poriadok, podľa ktorého „predbežné opatrenie súd zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené (§ 77 ods. 2 OSP)“.

Z hľadiska textácie § 334 CSP je potrebné pod odpadnutím (pominutím) dôvodov rozumieť takú procesnú situáciu, keď v čase vydania neodkladného opatrenia existovali určité dôvody, ktoré viedli súd k jeho vydaniu (a odvolací súd k jeho potvrdeniu), pričom tieto odpadli až ex post. Pod dôvodmi, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené treba rozumieť všetky zákonom predpísané podmienky, ktorých splnenie sa vyžaduje na jeho nariadenie a to napr. existencia nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana; obava, že exekúcia bude ohrozená; potreba neodkladnej úpravy pomerov a pod.

Zo slovného spojenia „odpadnú dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené“ vyplýva, že tieto dôvody v čase rozhodovania existovali, pričom prestali existovať (odpadli) až po vydaní rozhodnutia. O pominutí (odpadnutí) dôvodov nemožno uvažovať tam, kde tieto dôvody nikdy neexistovali. Ak tieto dôvody na začiatku boli dané a zanikli až neskôr, na riešenie tejto skutočnosti slúži právny prostriedok, ktorým je návrh na zrušenie neodkladného opatrenia. Ak dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia neboli dané ani v čase vydania rozhodnutia, objektívne ani nemohli odpadnúť, keďže ani neexistovali. Na tento účel slúži právny prostriedok, ktorým je odvolanie, pretože posúdenie existencie dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia v čase vydania uznesenia sudu prvej inštancie je v réžii odvolacieho sudu.

Keďže pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), odvolací súd nemôže v rámci podaného odvolania prihliadať na prípadné dodatočné odpadnutie dôvodov – na túto situáciu má slúžiť práve osobitný prostriedok nápravy, ktorým je návrh na zrušenie neodkladného opatrenia. Z toho vyplýva, že súd prvej inštancie je viazaný skutkovým a právnym stavom v čase vydania svojho rozhodnutia (teda nie v čase podania návrhu) – preto v rámci preskúmavania správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je rovnako aj pre odvolací súd rozhodujúci stav v čase vydania prvoinštančného rozhodnutia. Odvolací súd teda nemôže založiť svoje rozhodnutie a prihliadať na skutočnosti, ktoré nastali až po vydaní uznesenia súdu prvej inštancie o neodkladnom opatrení.

Z právnej vety komentovaného rozhodnutia však vyplýva opačný záver, a to, že na základe návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia v režime § 334 CSP možno zrušiť neodkladné opatrenie aj vtedy, ak dôvody na jeho nariadenie vôbec neexistovali, resp. podmienky na jeho vydanie neboli už v čase nariadenia neodkladného opatrenia splnené (dané).

Obdobné názory sú prezentované aj v judikatúre Ústavného súdu SR, ktorý uviedol, že sťažovateľka je zároveň tiež oprávnená navrhnúť (domáhať sa) aj zrušenie predbežného opatrenia, ak podľa jej názoru pominuli alebo vôbec neexistovali dôvody jeho nariadenia. Táto možnosť vyplýva priamo zo zákona [§ 77 ods. 2 OSP (I. ÚS 148/03, I. ÚS 102/05, II. ÚS 159/09, IV. ÚS 488/2011)].

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že Ústavný súd SR sa v ďalšom rozhodnutí (uznesenie Ústavného súdu SR z 3. augusta 2017, sp. zn. II. ÚS 491/2017) odklonil od vyššie uvedeného názoru, keď uvádza, že „jednou zo zákonných podmienok zrušenia predbežného opatrenia, ako aj neodkladného opatrenia je odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo nariadené [§ 77 ods. 2 OSP a § 334 CSP]. Zákonným dôvodom zrušenia predbežného opatrenia (vrátane neodkladného opatrenia) je zmena tých pomerov, ktoré oproti stavu rozhodujúcemu v čase jeho nariadenia boli relevantné pre jeho nariadenie. Z uvedeného potom a contrario vyplýva, že existencia/trvanie týchto dôvodov vytvára zároveň zákonnú prekážku, aby sa strana domáhajúca jeho zrušenia mohla dôvodne tohto návrhu aj domôcť. Táto konštrukcia je v podstate reflexiou požiadavky, že aj v prípade právoplatných nemeritórnych rozhodnutí je potrebné chrániť stav nimi vytvorený a zamedziť jeho následným revíziám, čo znamená, že o otázkach, o ktorých už súd právoplatne rozhodol, nebude možné v prebiehajúcom konaní na tom istom skutkovom a právnom základe vydať obsahovo iné (protikladné) rozhodnutie (porovnaj napr. stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. mája 2011 – pozri TU)“.

Vychádzajúc z tejto časti odôvodnenia teda platí, že súd v rámci rozhodovania o zrušení uznesenia o nariadení predbežného opatrenia nemôže preskúmavať správnosť pôvodného uznesenia o predbežnom opatrení, ale musí sa zaoberať iba otázkou, či strana domáhajúca sa zrušenia predbežného opatrenia vo svojom návrhu tvrdí také skutočnosti, ktoré nastali po vyhlásení uznesenia o predbežnom opatrení a ktoré zároveň znamenajú aj zmenu skutkových okolností/pomerov, pre ktoré bolo predbežné opatrenie nariadené. Pokračujúc v odôvodnení však Ústavný súd SR dodáva, že za takéto skutočnosti sa považuje aj situácia, keď v priebehu konania nastane kvalitatívny posun v otázke miery preukázania rozhodujúcich skutočností, napr. keď z pôvodne osvedčenej skutočnosti po vykonaní príslušného dokazovania je preukázané, že táto nie je splnená.

Názory na túto problematiku nie sú jednotné v právnej teórii. Niektorí autori prezentujú názor, že predmetom odvolacieho prieskumu môže byť iba splnenie zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia v čase vydania napadnutého rozhodnutia, a nie odpadnutie dôvodov jeho nariadenia, ako to predpokladá § 334 CSP, pričom na základe rovnakého princípu nemôže byť dôvodom na zrušenie neodkladného opatrenia podľa § 334 CSP to, že podmienky na jeho nariadenie neboli (spätne) nikdy splnené (SEDLAČKO, F. in: ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M., a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, str. 1133). Paradoxne ten istý autor na inom mieste publikácie ďalej tento záver oslabuje, keď uvádza, že v zmysle § 334 CSP možno neodkladné opatrenie zrušiť aj z toho dôvodu, že v konaní sa následne preukáže nesplnenie zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia s odôvodnením, že aj procesné dokázanie toho, že neodkladné opatrenie nemalo byť nikdy nariadené, možno z daného hľadiska považovať za odpadnutie dôvodov sui generis (SEDLAČKO, F. in: ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M., a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, str. 1134 a str. 1119).

Podľa opačného názorového spektra môže byť dôvodom na zrušenie neodkladného opatrenia podľa § 334 CSP aj to, že takéto neodkladné opatrenie nemalo byť vôbec nariadené, pretože už v čase jeho vydania neboli splnené zákonné podmienky nariadenia neodkladného opatrenia (Kotrecová, A. in:  Števček, M., Ficová, S. a kol. Občiansky súdny poriadok. Komentár. 1. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2009, s. 160; Mazák, J.: Zabezpečovacie prostriedky v civilnom procese. 1. vydanie. Bratislava : IURA EDITION, 1997, s. 158).

Z jazykového a teleologického výkladu sa javí ako správnejší taký záver, podľa ktorého pod odpadnutím dôvodov v zmysle § 334 CSP možno rozumieť len situáciu, ak v čase vydania rozhodnutia o neodkladnom opatrení dôvody na jeho nariadenie existovali, avšak následne po jeho nariadení zanikli – za odpadnutie dôvodov teda nemožno považovať taký procesný stav, keď dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia tu od počiatku ani neboli, pričom táto skutočnosť bola preukázaná až v neskoršom štádiu, t. j. po vydaní neodkladného opatrenia. Inak by dochádzalo k obchádzaniu inštitútu odvolania, ktorého cieľom je odstraňovať nedostatky neodkladného opatrenia existujúce v čase jeho vydania. Absenciu splnenia zákonných podmienok (dôvodov) pre nariadenie neodkladného opatrenia má posudzovať odvolací súd v rámci odvolacieho konania, pričom túto činnosť nemôže nahrádzať ingerencia súdu prvej inštancie skrz ustanovenie § 334 CSP (v takom prípade by išlo o ďalšie tzv. skryté odvolanie). Návrh na zrušenie neodkladného opatrenia podľa § 334 CSP totiž nie je ďalším odvolaním, ale ide o osobitný prostriedok na zrušenie neodkladného opatrenia so samostatnými dôvodmi odlišnými od odvolacích dôvodov.

To, že sa v neskoršom štádiu môže preukázať nesplnenie zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, t. j. že neodkladné opatrenie nemalo byť vôbec vydané, nenapĺňa hypotézu odpadnutia dôvodov, ale znamená len toľko, že sa potvrdila (preukázala) neexistencia týchto dôvodov (podmienok) spätne.

Za typickú príčinu odpadnutia dôvodov podľa § 334 CSP možno považovať napr. splnenie vymáhaného nároku alebo zloženie peňažných prostriedkov určených na uspokojenie pohľadávky, ktorá je predmetom konania do notárskej úschovy (v takom prípade totiž odpadá dôvod, ktorým je obava, že exekúcia bude ohrozená).

Posúdenie otázky čo možno považovať za odpadnutie dôvodov v zmysle § 334 je osobitne významné vo vzťahu k splneniu podmienok na prípustnosť ústavnej sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd. Ústavná sťažnosť je totiž neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd (§ 132 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Od výkladu podmienky „odpadnutia dôvodov“ bude závisieť, či návrh na zrušenie neodkladného (zabezpečovacieho) opatrenia možno považovať v konkrétnom prípade za účinný právny prostriedok na dosiahnutie nápravy.


Celý text rozhodnutia je dostupný TU

Spracovanie a komentár k rozhodnutiu: Tomáš Čentík, 11. december 2019

Ilustračné foto: redakcia

Vzor citácie: ČENTÍK, T.: Odpadnutie dôvodov a zrušenie neodkladného (zabezpečovacieho) opatrenia. Publikované 11.12.2019. Dostupné na http://www.ulpianus.sk/judikatura-s-komentarom/odpadnutie-dovodov-a-zrusenie-neodkladneho-zabezpecovacieho-opatrenia/. ISSN:2644-528X

Tlačiť
Diskusia neobsahuje žiadne príspevky
Právnik od roku Reagovať