Aktuálna judikatúra práva EÚ zavádza pre spotrebiteľov možnosť domáhať sa pred súdom nového nároku, a to náhrady za „stratenú radosť z dovolenky“. Slovenská právna úprava podobný nárok nepozná a ani neupravuje. V tejto súvislosti vzniká otázka, či takéto odškodnenie (strata radosti zo zmarenej dovolenky) vylučuje z dôvodu potenciálnych duplicít konzumáciu nároku na nemajetkovú ujmu v peniazoch podľa § 13 ods. 2 a 3 OZ.
V Českej republike je tento nárok upravený v § 2956 ČOZ, podľa ktorého: „Vznikne-li škůdci povinnost odčinit člověku újmu na jeho přirozeném právu chráněném ustanoveními první části tohoto zákona, nahradí škodu i nemajetkovou újmu, kterou tím způsobil, jako nemajetkovou újmu odčiní i způsobené duševní útrapy.“
Náhrada za stratu radosti zo zmarenej dovolenky bola do európskej judikatúry zavedená rozsudkom Európskeho Súdneho dvora (ďalej v texte len „ESD“) zo dňa 12. marca 2002 Simone Leitner proti TUI Deutschland GmbH & Co. KG, vec C-168/00, druh konania: konanie o predbežnej otázke (čl. 234 SES), nárok na náhradu škody – odškodnenie nemajetkovej ujmy, interpretované ustanovenie: článok 5 smernice 90/314/EHS. Skutkové a právne okolnosti prípadu:
Rodičia Leitnerovci si u TUI Deutschland kúpili štrnásťdňový all inclusive pobyt na obdobie od 4. do 18. júla 1997 v Club Robinson Pamfiliya v tureckom meste Side. Približne v polovici pobytu sa u ich desaťročnej dcéry Simone objavili, podobne ako u mnohých ďalších hostí klubu, príznaky nákazy salmonelou. V dôsledku toho trpela Simone až do konca zájazdu nepríjemnými príznakmi tohto ochorenia, akými sú vracanie, vysoké teploty a hnačky, a celú dovolenku preležala v posteli.
Necelé tri týždne po návrate z dovolenky rodičia Leitnerovci podali TUI Deutschland sťažnosť na nekvalitné služby, týkajúce sa ochorenia ich dcéry. Vzhľadom na to, že táto sťažnosť zostala bez odpovede, zažalovali rodičia v mene ich dcéry Simone obstarávateľa zájazdu o zaplatenie náhrady škody vo výške 25.000 EUR. Žalovaná čiastka zahŕňala nielen odškodnenie primeraného bolestného, ale aj tzv. ideálnu škodu, majúc na mysli náhradu škody za to, že Simone musela prevažnú časť svojej dovolenky ležať v posteli.
Súd prvého stupňa priznal Simone bolestné, no odmietol časť žaloby týkajúcu sa náhrady škody z titulu ideálnej škody spôsobenej zmarenou radosťou z dovolenky. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v rakúskom práve neexistuje norma, ktorá by umožnila priznanie náhrady škody z titulu sklamania spojeného s pocitmi nešťastia a s nepríjemnosťami.
Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podali rodičia Simone odvolanie na Krajinský súd v meste Linz. Odvolací súd sa síce stotožnil s právnym posúdením veci, mal však pochybnosti o súlade právneho posúdenia s komunitárnym právom, a preto predložil na posúdenie ESD predbežnú otázku, či ustanovenie článku 5 smernice o zájazdoch zahŕňa aj nároky na náhradu nemajetkovej škody. ESD odpovedal, že ustanovenie článku 5 smernice zahŕňa aj nároky na náhradu nemajetkovej škody. Z citovaného článku 5 smernice vyplýva, že cestujúci má nárok na náhradu všetkých škôd, ktoré utrpel v dôsledku nedodržiavania ustanovení Zmluvy zo strany organizátora, vrátane náhrady škôd nemajetkového charakteru.
S prihliadnutím na rozhodnutie ESD zo dňa 12. 3. 2002, Simone Leitner v. TUI Deutschland GmbH & Co. KG, C-168/00, má spotrebiteľ podľa smernice Rady 90/314/EHS zo dňa 13. júna 1990 o súborných službách pre cesty, pobyty a zájazdy, okrem práva materiálnej povahy taktiež právo na náhradu škody nemateriálnej povahy (tzv. stratu radosti z dovolenky).
Mestský súd v Prahe sa rozsudkom zo dňa 28. 2. 2007, sp. zn. 69 Co 24/2007 priklonil k vyššie citovanému rozsudku ESD. Z odôvodnenia rozhodnutia:
Žalobkyňa sa domáhala od žalovaného zaplatenia žalovanej čiastky s odôvodnením, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným cestovnú zmluvu, avšak ten žalobkyni neposkytol ubytovanie v dohodnutom ubytovacom zariadení. Konkrétne žalobkyňa požadovala okrem iného zaplatenie čiastky 7.000 Kč, predstavujúcu príplatok za ubytovanie v zmluve určenom hoteli a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 18.888,80 Kč za „stratu radosti z dovolenky“, ktorú odvodzovala od čiastky, ktorú by jej zamestnávateľ vyplatil, keby nečerpala dovolenku.
Súd prvého stupňa konanie v časti zastavil a v časti týkajúcej sa vyššie uvedených nárokov žalobu zamietol s odôvodnením, že žalovaný ubytoval žalobkyňu v náhradnom hoteli porovnateľnej kvality a v porovnateľnej vzdialenosti z dôvodu, že v jednom z dohodnutých hotelov došlo k havárii vody a v druhom k poškodeniu izieb. Mal za to, že žalovaný postupoval v súlade s čl. X. Všeobecných podmienok pre účasť na zájazdoch (súčasť zmluvy), ktoré mu dávajú možnosť zameniť služby z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Ohľadne uvedenej havárie vody a poškodenia izieb podľa súdu prvého stupňa išlo o nepredvídateľnú udalosť, a teda nedošlo k porušeniu § 852d ČOZ.
Súd prvého stupňa nezistil dôvod ani pre nemateriálnu ujmu, lebo vyvodil, že neboli splnené podmienky pre zodpovednosť žalovaného za škodu, keď nedošlo k porušeniu právnej povinnosti, prípadne porušeniu záväzkov vyplývajúcich z uzatvorenej zmluvy (§ 852i a 852j ČOZ). Odvolací súd s odkazom na skutočnosť, že úprava cestovnej zmluvy v Občianskom zákonníku je implementáciou smernice rady 90/314/EHS z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb, najprv, okrem iného, konštatoval, že úprava cestovnej zmluvy je postavená na zvýšenej ochrane zákazníka pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv. Keďže sa žalobkyňa domáhala vrátenia preplatku, ktorý podľa cestovnej zmluvy zaplatila za ubytovanie v konkrétnom hoteli a táto služba jej nebola z akéhokoľvek dôvodu poskytnutá, je podľa súdu jej nárok opodstatnený.
Pokiaľ ide o nemateriálnu ujmu, Súdny dvor vo svojom rozhodnutí z 12. 3. 2002, Simone Leitner v. TUI Deutschland, C-168/00, na ktorý žalobkyňa poukazovala, rozhodol, že smernica sa má vykladať tak, že v zásade udeľuje spotrebiteľom právo na náhradu nemajetkovej ujmy vyplývajúcej z nesplnenia alebo nedostatočného plnenia služieb podľa cestovnej zmluvy. Avšak s ohľadom na skutočnosť, že rozsah nemajetkovej ujmy nebol v konkrétnom prípade taký značný, ako žalobkyňa tvrdila, odvolací súd ocenil nemajetkovú ujmu u žalobkyne na približne 15 % základnej ceny zájazdu.
Na to, aby nám letný čas priniesol oddych a otvoril priestor k novým inšpiráciám a naša vysnívaná dovolenka dopadla tak, ako si predstavujeme, je veľmi dôležité, aby sme si pri výbere dovolenky zahrnuli do zmluvy všetky špecifické nároky a požiadavky, o ktoré máme na dovolenke záujem, ako je napríklad výhľad na more alebo konkrétna vzdialenosť pláže od hotela. Týmto spôsobom môžeme úspešne minimalizovať riziko, že vybraný zájazd dopadne práve tak, ako si to neželáme.
Jakub Štefanko
14. decembra 2016
ilustračné foto: pixabay.com
Pozn.: Skrátená verzia článku pôvodne publikovaného na www.petranova.sk
