ROZHOVOR s M. Štrkolcom: „Dohody štátu s kajúcnikmi by mali byť formalizované a mali by byť určené ich minimálne obsahové náležitosti“

Ak by sa viedla štatistika najfrekventovanejšie používaných právnických pojmov popredné miesta by dnes zastával kajúcnik či spolupracujúci obvinený. O súčasnej právnej úprave, aplikačnej praxi, o rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Adamčo, či o právnej úprave dohôd s kajúcnikmi sme sa rozprávali s Martinom Štrkolcom z Právnickej fakulty UPJŠ.

clause-67400_1280.jpgzdroj: pixabay.com

Otvorme diskusiu samotným označením kajúcnik, ktoré sa u nás vžilo pre spolupracujúcich páchateľov. Ide skôr o pojem, s ktorým je spojené prejavenie úprimnej ľútosti nad vlastným konaním. Hovorí sa však, že v mnohých prípadoch ide o pragmatický obchod so štátom ako o úprimné spytovanie svedomia... Je vhodné hovoriť pri spolupracujúcich páchateľoch ako o kajúcnikoch?

Pojem kajúcnik, ako aj pojmy spolupracujúci páchateľ, respektíve spolupracujúci obvinený nie sú legálnymi pojmami. Keďže zákonodarca v Trestnom poriadku nevymedzuje ich zákonnú definíciu, pre ich správne chápanie je nutné uplatniť výkladové metódy vo vzťahu k trestno-procesným inštitútom, pri ktorých je zákonnou podmienkou ich uplatnenia určitá forma spolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaní. Aj z tohto dôvodu je podľa môjho názoru najvhodnejšie používanie pojmu spolupracujúci obvinený. Je tiež potrebné si uvedomiť existenciu subjektívneho prvku vo forme vnútorného psychického vzťahu páchateľa trestného činu vo vzťahu ku spôsobenému následku, ktorý je v prípade spolupracujúcich osôb nevyhnutné skúmať až v čase po vzniku ich trestnej zodpovednosti. V tom- ktorom prípade je veľmi obtiažne vôbec objektívne zistiť, aký je skutočný motív osoby spolupracujúcej s orgánmi činnými v trestnom konaní, keďže jej naznačené subjektívne pocity môžu byť vo vonkajšom svete prezentované či už nepravdivo alebo skreslene.

Z pohľadu aktuálnej právnej úpravy je preto správnejšie hovoriť o spolupracujúcom obvinenom aj z dôvodu, že inštitúty dočasného odloženia vznesenia obvinenia, zastavenia trestného stíhania (spolupracujúceho obvineného), podmienečného zastavenia trestného stíhania spolupracujúceho obvineného a dohody o vine a treste sa viažu práve k procesnému statusu obvineného, pričom  podľa právnej úpravy pre svoju aplikáciu nevyžadujú prejavenie akejkoľvek formy ľútosti. Podstatou využitia uvedených inštitútov je podieľanie sa na objasňovaní špecifickej trestnej činnosti, respektíve ochota určitej osoby spolupracovať pri vyšetrovaní týkajúcom sa iných osôb.

Jedným dychom je potrebné dodať, že pojem kajúcnik ako synonymum k spolupracujúcemu obvinenému bol vytvorený skôr judikatúrou súdov, pričom práve tým došlo k jeho postupnému zaužívaniu v aplikačnej praxi. Osobne sa domnievam, že bez ohľadu na to, ako budeme ďalej označovať osobu spolupracujúcu s orgánmi činnými v trestnom konaní je potrebné zamerať sa najmä na obsah a podmienky uplatnenia zmienených trestno- procesných inštitútov.

 

Inštitút spolupracujúceho páchateľa je súčasťou nášho trestného zákonodarstva od roku 2005 kedy boli prijaté nové trestné kódexy. Ako možno za túto dobu zhodnotiť skúsenosti a poznatky  z jeho aplikácie?

Inštitút podmienečného zastavenia trestného stíhania, a taktiež inštitút dohody o vine a treste boli do Trestného poriadku zakotvené až po jeho rekodifikácii s účinnosťou od 1. januára 2006. Aj ,,starý“ Trestný poriadok však zakotvoval inštitút dočasného odloženia vznesenia obvinenia a zastavenia trestného stíhania vo vzťahu ku osobe obvineného spolupracujúcej s orgánmi činnými v trestnom konaní.

Dočasné odloženie vznesenia obvinenia je namieste aplikovať napríklad v prípade, ak spomedzi viacerých dôvodne podozrivých osôb je potrebné niektorú z nich pre účely ďalšieho dokazovania ,,ponechať“ v procesnom postavení svedka, a to aj napriek tomu, že v rozhodnom čase už sú splnené podmienky pre vznesenie obvinenia aj vo vzťahu k tejto osobe. V uvádzanom prípade sa tak vyžaduje určitá forma spolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaní už v iniciálnych štádiách trestného konania.

Ďalšie inštitúty je voči konkrétnej osobe možné využiť až po tom, čo jej bolo vznesené obvinenie. Základný rozdiel medzi zastavením trestného stíhania voči osobe spolupracujúceho obvineného (§ 215 ods. 3 Trestného poriadku) a podmienečným zastavením trestného stíhania spolupracujúceho obvineného (§ 218 ods. 1 Trestného poriadku) nie je v zákonných podmienkach, ktorých splnenie je potrebné pre ich aplikáciu, ale v materiálnych dôsledkoch ich uplatnenia. Podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného totiž predpokladá plynutie skúšobnej doby, počas ktorej je spolupracujúci obvinený za účelom osvedčenia sa povinný pokračovať v objasňovaní trestnej činnosti, v súvislosti s ktorou mu bolo trestné stíhanie podmienečne zastavené. V prípade zastavenia trestného stíhania spolupracujúceho obvineného sa toto rozhodnutie po nadobudnutí právoplatnosti stáva záväzným vo svojom formálnom, ako aj materiálnom zmysle, a teda je s výnimkou aplikácie mimoriadnych opravných prostriedkov nezmeniteľné, čo v zásade neposkytuje žiadne záruky budúceho objasňovania určitej trestnej činnosti v rámci súdnej časti trestného konania.

Špecifickým sa v naznačenom smere javí inštitút dohody o vine a treste, pri ktorého zakotvení nebolo podľa môjho názoru primárnym úmyslom zákonodarcu aplikovať ho v prípade spolupracujúcich obvinených, keďže z relevantných ustanovení Trestného poriadku týkajúcich sa aplikácie tohto odklonu požiadavka akejkoľvek formy spolupráce medzi obvineným a orgánmi činnými v trestnom konaní vôbec nevyplýva. Táto je však čiastočne daná vykonávacou vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 619/2005 Z. z. o podmienkach a postupe prokurátora pri konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu v znení neskorších predpisov, podľa ktorej prokurátor pri zvažovaní vhodnosti dohody o vine a treste v konkrétnom prípade má do úvahy brať aj ochotu obvineného spolupracovať pri vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní iných obvinených. O dohode o vine a treste možno v prípade spolupracujúcich obvinených uvažovať najmä v prípadoch, kedy by uplatnenie vyššie uvedených inštitútov ústiacich do úplnej beztrestnosti bolo neprimerané, a to či už pre závažnosť skutkov tvoriacich vlastný predmet trestného konania, nedostatočnú formu spolupráce obvineného s orgánmi činnými v trestnom konaní z kvalitatívneho alebo kvantitatívneho hľadiska, respektíve z iných relevantných dôvodov. Je potrebné dodať, že využitím dohody o vine a treste spolupracujúci obvinený môže docieliť určitú výhodu v otázke trestu, nie však v otázke samotnej viny, ktorá sa aj  v takomto prípade odvíja od ustálenej dôkaznej situácie.

Čo sa skúseností s týmito inštitútmi týka, podľa môjho názoru je ich úspešnosť potrebné hodnotiť od prípadu k prípadu a až s určitým časovým odstupom, a to najskôr v čase nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia týkajúceho sa skutkov, na ktorých objasňovaní sa spolupracujúci obvinený podieľal.

 

Potvrdilo sa základné východisko, že určitý typ trestnej činnosti nie je možné bez spolupracovníka odhaliť vôbec alebo oveľa ťažšie? Pre ktorú trestnú činnosť to platí najviac?

Zákonodarca už pri rekodifikácii v roku 2005 priamo v zákone určil, že odhaľovanie za účelom tzv. kvalifikovanej spolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaní sa musí týkať trestného činu korupcie, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, alebo zločinu spáchaného organizovanou skupinou alebo zločineckou skupinou alebo trestných činov terorizmu. V prípade dočasného odloženia vznesenia obvinenia sa tento postup môže týkať aj odhaľovania trestného činu úkladnej vraždy. Naproti tomu, je využitie dohody o vine a treste v prípade spolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaní možné pri akomkoľvek trestnom čine.

Osobne sa stotožňujem s názorom zákonodarcu, že v podmienkach Slovenskej republiky sú práve prípady trestných činov korupcie, respektíve trestných činov spáchaných organizovanou a zločineckou skupinou náročné na ich objasňovanie, keďže sa spravidla vyznačujú vyššou mierou sofistikovanosti a hierarchickej štruktúrovanosti pri ich páchaní. Ani v tomto smere nemožno nespomenúť, že spolupracujúcemu obvinenému nemožno zastaviť ani podmienečne zastaviť trestné stíhanie v prípade, ak sa jedná o organizátora, návodcu, respektíve objednávateľa trestného činu, na ktorého objasnení sa má podieľať.

De lege ferenda by však bolo vhodné zamyslieť sa aj nad modifikáciou výpočtu uvedenej skupiny trestných činov, keďže skúsenosti naznačujú, že v niektorých prípadoch sú predmetné inštitúty aplikované bez toho, aby sa jednalo o niektorý z nich. Ako príklad je možné uviesť napríklad drogové trestné činy, ktoré nie sú spáchané organizovanou, či zločineckou skupinou.

 

U nás sa stalo známym rozhodnutie ESĽP vo veci Adamčo proti Slovenskej republike. Čo je podstatou tohto rozhodnutia?

Ťažiskovým predmetom prieskumu zo strany ESĽP bola námietka sťažovateľa spočívajúca v jeho odsúdení na základe výpovede svedka, ktorá podľa  jeho názoru slúžila na získanie výhody v inom trestnom konaní, v ktorom bol tento svedok obvinený z trestného činu vraždy. Sťažovateľ argumentoval, že k zmene výpovede tohto svedka v jeho neprospech došlo až po dvoch oslobodeniach sťažovateľa spod obžaloby, do času ktorých tento svedok spolu až päťkrát poprel, že by mal s trestnou vecou sťažovateľa čokoľvek spoločné. Pri svojej šiestej výpovedi však už sťažovateľa označil za strelca, pričom zároveň uviedol, že práve on mal sťažovateľa dopraviť na miesto trestného činu. Sťažovateľ teda v konečnom dôsledku namietal, že jeho odsúdenie bolo v rozhodnej miere založené práve na zmenenej výpovedi tohto svedka. ESĽP konštatoval, že dôkaz od tohto svedka predstavoval ak nie jediný, tak prinajmenšom rozhodujúci dôkaz vo vzťahu k vine sťažovateľa. Podľa názoru ESĽP však sťažovateľ nedostal na svoju námietku zo strany dovolacieho súdu, ani Ústavného súdu Slovenskej republiky žiadnu odpoveď. Rovnako ESĽP pripomenul, že aj záver odvolacieho súdu, podľa ktorého tento svedok v súvislosti so svojou svedeckou výpoveďou proti sťažovateľovi nedostal žiadnu výhodu je v rozpore s následným priebehom udalostí spočívajúcom v zastavení trestného stíhania kajúcnika pre vraždu, z ktorej bol obvinený aj sťažovateľ.

ESĽP ďalej poukázal aj na skutočnosť, že o všetkých výhodách, ktoré tento svedok získal v súvislosti s výpoveďou proti sťažovateľovi vystupoval v rôznych trestných konaniach ten istý prokurátor. Základný argument ESĽP vo vzťahu k vysloveniu porušenia čl. 6 Dohovoru zo strany Slovenskej republiky spočíval v tom, že vnútroštátne súdy v trestnom konaní vedenom proti sťažovateľovi výpoveď tohto svedka aj napriek všetkému uvedenému posúdili a preskúmali len ako akýkoľvek iný ,,bežný“ dôkaz, pričom dôkladne nepreskúmavali výhody, ktoré tento svedok zmenou svojej svedeckej výpovede proti sťažovateľovi získal, a to bez ohľadu na skutočnosť, či ich získal výlučne v súvislosti s trestným stíhaním vedeným voči sťažovateľovi alebo v súvislosti s akýmkoľvek iným trestným stíhaním.

Odkaz ESĽP plynúci z citovaného rozhodnutia je varovný prst poukazujúci na prílišný formalizmus týkajúci sa skúmania vierohodnosti výpovedí svedkov - kajúcnikov v trestných konaniach Slovenskej republiky, kde sa doterajšia prax všeobecných súdov, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky v zásade obmedzovala na pomerne stručné a abstraktné konštatovania typu, že žiadne neprimerané výhody na strane svedka ,,kajúcnika“ získané neboli a zároveň sa nejednalo o jediný usvedčujúci dôkaz vo vzťahu k odsúdeniu určitej osoby. Netreba však opomínať, že kritérium vierohodnosti dôkazu predstavuje obligatórne hodnotiace kritérium nielen vo vzťahu k hodnoteniu výpovedí svedkov - kajúcnikov, ale aj vo vzťahu k hodnoteniu akéhokoľvek iného dôkazu vykonaného v trestnom konaní, čo nepochybne vyplýva z obsahu zásady voľného hodnotenia dôkazov. Podľa môjho názoru tak ESĽP v zásade pripomenul orgánom aplikujúcim právo, aby sa v prípade svedkov-kajúcnikov osobitne a s náležitou starostlivosťou venovali práve vierohodnosti ich výpovedí vo vzťahu k identifikácii možných výhod, ktoré im zo spolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaní vyplynuli v konkrétnom prípade, a taktiež vo vzťahu k proporcionalite týchto výhod.

 

Aká miera spolupráce pre získanie benefitov je potrebná? Postačuje priznanie resp. usvedčovanie pri skutkoch, pre ktoré sa vedie trestné konanie, alebo je potrebné podať svedectvo aj o orgánom činným v trestnom konaní dovtedy neznámej trestnej činnosti?

Pri dočasnom odložení vznesenia obvinenia, zastavení trestného stíhania (spolupracujúceho obvineného) a podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného je podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku potrebné, aby sa spolupracujúca osoba na objasňovaní enumerovaných trestných činov podieľala ,,významnou mierou“. Pri dohode o vine a treste z už spomínaného podzákonného predpisu vyplýva požiadavka ,,ochoty obvineného spolupracovať“ pri vyšetrovaní trestnej činnosti iných osôb. Z uvedeného je zrejmé, že bez skúmania bližších okolností každého konkrétneho prípadu nemožno a priori určiť, aká miera spolupráce je pre získanie naznačených výhod potrebná. Aplikácia predmetných inštitútov je v zásade možná nielen v prípade, ak spolupracujúca osoba objasňuje trestnú činnosť, pre ktorú je alebo bola pôvodne sama trestne stíhaná, ale taktiež v prípade, ak objasňuje trestnú činnosť, v rámci ktorej má od úplného počiatku procesné postavenie svedka. Nezvyčajnou nie je ani kombinácia oboch foriem naznačených spoluprác.

 

Kritici často hovoria o tom, že spolupracujúci páchateľ získava neopodstatnené výhody. Je v poriadku ak získa úplnú  či podmienenú beztrestnosť? Rovnako je kritizované, že tieto osoby nie sú postihované majetkovo – čiže popri beztrestnosti alebo nízkom treste si môžu ponechať majetky či peniaze pochádzajúce z trestnej činnosti. Ak už spolupracujúci páchateľ získa takéto výhody, nemal by sa aspoň siahať na jeho majetok pochádzajúci z trestnej činnosti?

Ako som už naznačil, rozsah výhod, ktoré určitá osoba získa na základe spolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaní sa v zásade odvíja od viacerých faktorov. Medzi najdôležitejšie podľa môjho názoru patrí kvantitatívne, ako aj kvantitatívne kritérium týkajúce sa objasňovania určitej trestnej činnosti, a to najmä vo vzťahu k potenciálnej možnosti naplniť prostredníctvom takto získaných dôkazov účel trestného konania vymedzený Trestným poriadkom. Z oboch týchto kritérií je častým predmetom odborných diskusií práve kvalitatívne kritérium, ktoré je nutné posudzovať nielen z pohľadu komplementárnych dôkazov k výpovedi spolupracujúcej osoby, ale najmä z pohľadu jej vierohodnosti v kontexte pripomienok vyslovených  aj v rozhodnutí ESĽP Adamčo proti Slovenskej republike. Práve zhodnotením všetkých dôkazov v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov s osobitným zameraním sa na preskúmateľné hodnotenie výpovede svedka kajúcnika v okolnostiach konkrétneho trestného konania je podľa môjho názoru možné dôjsť k spoľahlivému a správnemu záveru o opodstatnenosti úplnej, respektíve podmienenej beztrestnosti, prípadne zníženia trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby vymedzenú Trestným zákonom.

Je pravdou, že zákonom č. 312/2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku  došlo s účinnosťou od 1. januára 2021 k nepriamej novelizácii trestných kódexov vrátane výrazného rozšírenia kompetencií orgánov činných v trestnom konaní a súdu vo vzťahu k procesnému zaisťovaniu nástrojov trestnej činnosti a výnosov z trestnej činnosti. Zároveň je však potrebné dodať, že pre zhabanie, respektíve prepadnutie majetku zahŕňajúceho takéto výnosy z trestnej činnosti vo vzťahu ku spolupracujúcim obvineným, u ktorých nedôjde k odsúdeniu naďalej absentuje relevantný hmotnoprávny podklad. V prípade páchateľov trestných činov odsúdených na základe ich spolupráce so štátnymi orgánmi prostredníctvom konania o dohode o vine a trestu však minimálne vo vzťahu k uloženiu trestu prepadnutia majetku taký zákonný rámec existoval už aj pred prijatím citovaného zákona.

 

Ako prebieha „dohoda so štátom“? Nemôže sa stať, že pôvodnú dohodu s prokurátorom samotná prokuratúra prípadne súd nebude akceptovať, alebo bude trvať na prísnejších podmienkach. Akú má spolupracujúci páchateľ istotu, že dohody, ktoré sú, predpokladám, postavené na dobrom slove, budú dodržané?

Dohoda spolupracujúceho obvineného so štátnymi orgánmi nielenže nemá vo všeobecne záväzných právnych predpisoch stanovenú predpísanú formu, ale rovnako nie sú určené ani jej minimálne obsahové náležitosti. Môže vyvstávať otázka, či uzatváranie takýchto dohôd so spolupracujúcimi obvinenými vôbec rešpektuje požiadavku zákonnosti vyplývajúcu z princípu legality zakotveného v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky...

Odhliadnuc od uvedeného spolupracujúci obvinený za právneho stavu de lege lata nedisponuje akýmikoľvek garanciami, či a v akom rozsahu orgány činné v trestnom konaní, respektíve súd v konečnom dôsledku zohľadnia túto jeho spoluprácu pri objasňovaní konkrétnej trestnej činnosti. Potvrdzujú to taktiež niektoré medializované prípady, pri ktorých súd odmietol navrhovanú dohodu o vine a treste z dôvodu jej zrejmej neprimeranosti. Najmä v prípade dohody o vine a treste uzatvorenej medzi spolupracujúcim obvineným a prokurátorom sa tak spolupracujúci obvinený nemôže vonkoncom spoliehať na sľúbené dodržanie neformálnych dohôd uzatvorených s orgánmi činnými v trestnom konaní, keďže o vine a treste rozhoduje s konečnou platnosťou výlučne súd ako nezávislý a nestranný orgán ochrany zákonnosti.

 

Neboli by vhodnejšie, ak by takéto dohody boli formalizované, mali zákonom určené limity  a stávali sa súčasťou trestného spisu – napríklad preto, aby súd vedel pri hodnotení výpovedi spolupracujúceho páchateľa posúdiť mieru výhod a ich dopad na výpoveď?

V zmysle záverov rozoberaného rozhodnutia ESĽP Adamčo proti Slovenskej republike, a taktiež vzhľadom na to čo som uviedol v predchádzajúcej odpovedi by sa najvhodnejším riešením javilo práve striktné formálne zakotvenie týchto dohôd v rámci Trestného poriadku. Mali by pritom byť vymedzené ich minimálne obsahové náležitosti, základné zásady spolupráce ich signatárov a zároveň povinnosť orgánov činných v trestnom konaní, respektíve súdov uchovávať ich rovnopis v rámci obsahu vyšetrovacieho, respektíve súdneho spisu. Domnievam sa, že práve týmto návrhom de lege ferenda by sa aspoň čiastočne podarilo zabezpečiť určitú mieru preskúmateľnosti vierohodnosti výpovede spolupracujúcej osoby v kontexte celkovej dôkaznej situácie zohľadňujúcej aj rozsah poskytnutých výhod, čím by zároveň došlo k eliminácii rizík, na ktoré v uvedenom smere poukazuje aj ESĽP.

Je však potrebné dodať, že aj takto formalizovaná dohoda by v prípade konania o dohode o vine a treste za právneho stavu de lege lata nepredstavovala pre obvineného akúkoľvek garanciu, čo do výšky súdom ukladaného trestu, a teda jej opodstatnenie je z tohto pohľadu možné vzhliadať výlučne vo vzťahu k zastaveniu trestného stíhania, respektíve podmienečnému zastaveniu trestného stíhania spolupracujúcich obvinených.

 

Veľmi zaujímavé je postavenie advokáta, ktorý zastupuje spolupracujúceho páchateľa. Ten pravdepodobne očakáva, že aj advokát je určitou zárukou toho, že dohoda sa naplní v prisľúbenom rozsahu...

Vzhľadom k tomu, že spolupracujúci obvinený nemá ani po splnení zákonných podmienok na žiadny z načrtnutých procesných postupov právny nárok, je zastúpenie obhajcom skôr faktickou ako právnou garanciou naplnenia dohody v prisľúbenom rozsahu. Zohľadňujúc skutočnosť, že motiváciou obvinených spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní sú v niektorých prípadoch negatívne dôsledky ich väzobného stíhania je možné uzavrieť, že spolupracujúci obvinený je vo väčšine prípadov zastúpený obhajcom ani nie tak z dôvodu určitých garancií, ale práve z dôvodu povinnej obhajoby väzobne stíhanej osoby.

 


JUDr. Martin Štrkolec, PhD. pôsobí ako odborný asistent na Katedre trestného práva Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach, kde po pedagogickej stránke čiastočne zabezpečuje výučbu predmetu Trestné právo procesné. V rámci svojej publikačnej činnosti je autorom, respektíve spoluautorom jednej vedeckej monografie a viacerých vysokoškolských učebníc, vedeckých článkov a príspevkov publikovaných na domácich, ako aj zahraničných konferenciách. Pôsobí taktiež ako advokát so sídlom v Košiciach, pričom v rámci svojej advokátskej praxe sa primárne zameriava na poskytovanie právnych služieb klientom v oblasti trestného konania. Zároveň je členom pracovnej skupiny Slovenskej advokátskej komory pre trestné právo.

Pozn: Názory M. Štrkolca uvedené v tomto rozhovore nevyjadrujú stanoviská,postoj či názory inštitúcii na ktorých pôsobí.

Tlačiť
Ondrej CapcaraPrávnik od roku 027.10.2021 o 18:07:41Reagovať
Vážený p. Štrkolec Je možne aby GPSR Žilinka svojvoľne a beztrestne porušoval zákony SR? Posúďte sám a poraďte ako postupovať proti tomuto prokurátorovi. Ľuboš Capcara Ždiarska 23 04012 Košice 13.05.2021 JUDr. Maroš Žilinka Generálny prokurátor SR Štúrova 2, 812 85 Bratislava 1 Vec Podľa § 62 ods.1) v súbehu s § 196 ods,1) T r. poriadku vo veci dopravnej nehody zo dňa 11.02.2019 s p. zn. KRPZ-KE-KD 12.26/2019-P, týmto podávam T r. oznámenie pre porušenie § 326 ods. 1 písm. a), ods.2 písm. c.), ods.3 písm. c), § 399 oda.1 ), § 344 ods.2 písm. a) písm. b), písm. c), písm. d) T r. zákona, porušenie § 2 ods.10) T r. poriadku, porušenie § 5 písm. a), písm. d) zákona o prokuratúre č.153/2001 Z. z,. Porušenie § 9 ods.1 zákona 514/2003 Z.z. Boli porušené moje práva dané ÚS SR podľa čl. 1 ods. 2, čl. 7 ods. 5, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II JUDr. Igorom Tokárom na tom základe, že ako dozorný prokurátor vo veci č. ČVS : ORP-20/DI-KE-2019 dopravnej nehody zo dňa 11.02.2019 hrubo porušil ustanovenie § 230 ods. 2 písm. d) Tr. poriadku. Ako dozorný prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II, JUDr. Igor Tokár vo veci Dopravnej nehody zo dňa 11.02.2019 pod č. ČVS: ORP-20/DI-KE-2019 svojou hrubou nedbanlivosťou mi spôsobil škodu nesprávnym úradným postupom stratou na zisku v hodnote 5000 euro porušením § 9 ods.1 zákona 514/2003 Z.z. v plnom rozsahu! Ako dozorný prokurátor nad vyšetrovaním JUDr. Igor Tokár zapríčinil HRUBÉ porušenie ustanovenia § 5, 7, 9, 10, 12, 21, ), § 33 ods.1), ods.2), ods.3), ods.5), § 119. ods.3), §121 2 ods.2), ods.3), § 131 ods. 1), § 158 ods.1), § 159 ods.1), § 185 ods.2), § 199 ods.1), § 201 ods.2), § 203 ods.1 písm. c), ods.2), §206 ods.1), ods.2), ods.3), § 208 ods.1), § 209 ods.3), § 210), § 230 ods.2 písm. a), písm. b), písm. d), písm. i), § 232 ods.2), § 235 písm.. d) Trestného poriadku v súbehu porušenie môjho základného práva podľa čl. 12, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na spravodlivé prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov!! JUDr. Igor Tokár zapríčinil enormné prieťahy v konaní, ktoré mali za následok zrušenie mojej živnosti čim zapríčinil nesolventnosť mojej rodiny a ušlého zisku v hodnote 5000 Euro, porušil moje právo na spravodlivý súdny proces, na ktorom by som obhájil svoju nevinu vo veci dopravnej nehody zo dňa 11.02.2019. Jeho arbitrárnym postupom mi odmietol zoznámiť sa so znaleckým posudkom vyhotoveným znalcom z odboru cestná doprava Ing. Ladislavom Imrichom. Mám podozrenie, že znalec Ing. Ladislav Imrich sfalšoval znalecký posudok v prospech manželov Remetových o čom prokurátor JUDr. Tokár má vedomosť. Prokurátor arbitrárne preťahoval konanie vo veci mojej dopranej nehody tak dlho, že predseda Okresného súdu Košice II JUDr. Lokša musel vo veci 6T/67/2020 vydať pod nátlakom skorumpovaného klientelizmom JUDr. Tokára Trestný rozkaz č. 6T/67/2020-297 a to v rekordnom termíne ( 09.10.2020-30.10.2020 t.j. za 22 dní?) aby sa zmestil trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel vo výmere 22 mesiacov pretože prieťahy v konaní, ktoré zapríčinil prokurátor JUDr. Tokár presiahli právnu mieru!! Pred tým ako sudca JUDr. Lokša vyhotovil konečné rozhodnutie sa ani len nepozastavil nad tým, že výpovede manželov Remetových boli nepravdivé a zavadzajúce. Prokurátor JUDr. Tokár a JUDr. Lokša si latentne preštudovali ( keď si ich preštudovali?) výpovede manželov Remetových a vôbec si už neprečítali Znalecký posudok č. 15/2019 zo dňa 24.02.2019 vyhotovený MUDr. Borisom Lisanským. Keby sa JUDr. Tokár a JUDr. Lokša len trocha venovali veci, zistili by tieto skutočnosti: 3 V zápisnici č. ČVS: ORP—20/DI-KE-2019 o výsluchu svedka zo dňa 18.02.2019 svedok Lenka Remeta Petrovková uvádza, citujem : Pri približovaní sa ku križovatke nám z pravej strany vošlo do cesty osobné motorové vozidlo čiernej farby, typ som si nevšimla. V tej rýchlosti som len skríkla a sklonila som hlavu dole smerom k prístrojovej doske. Potom došlo k nárazu a ja si už nič nepamätám . Nepamätám si ani ako som sa dostala z vozidla, že ma manžel vyberá, pamätám si až moment, keď som bola v sanitke v ošetrení lekárov. Počas jazdy som bola riadne pripútaná bezpečnostným pásom, vždy sa pripútavam, nakoľko môj brat zomrel pri dopravnej nehode. Keby si prečítal skorumpovaný klientelizmom JUDr. Tokár a samosudca JUDr. Lokša Znalecký posudok č. 15/2019 zo dňa 24.02.2019 tak by sa tam dočítali na strane 4 toto, citujem : Poškodená Lenka Remeta Petrovková bola dňa 11.02. 2019 v čase okolo 09.55 hod. po ošetrení na mieste privezená vozidlom rýchlej lekárskej pomoci na ambulanciu Kliniky úrazovej chirurgie UN L. Pasteura na Rastislavovej ul. v Košiciach, kde počas vyšetrenia udáva : Bola účastníčka autonehody, spolujazdec, pripútaná bola, airbag strelil, udrela si hlavu o airbag, v bezvedomí nebola, nezvracala, na okolnosti si pamätá... Keby dvaja skorumpovaní klientelizmom verejní činitelia JUDr. Tokár a JUDr. Lokša, vykonávali svoju prácu tak ako im to zákon ukladá (§ 2 ods.10 správneho poriadku), vykonali by nové vyšetrovanie kde by sa svedkovia autonehody vypočuli opätovne v prítomnosti mojej osoby a znalca v odbore cestná doprava, ktorému by som kládol otázky, ktoré by súviseli z polohou vozidiel po dopravnej nehode a iné!! Pretože pochybujem, že títo dvaja vysokoškolsky vzdelaní v odbore právo verejní činitelia pochopili o čom to píšem tak im to polopaticky vysvetlím : 4 Poškodená Lenka Remeta Petrovková vo svojej výpovedi na OR PZ v Košiciach uviedla, že : V tej rýchlosti ( ktorú rýchlosť myslela, tú akou išiel jej manžel aby stihol ešte na semafore zelenú ?) som len skríkla a sklonila som hlavu dole smerom k prístrojovej doske. Potom došlo k nárazu a ja si už nič nepamätám!! Toto je dôkaz, že poškodenej Lenke Remeta Petrovkovej v čase nárazu do môjho vozidla sa jej hlava nachádzala v spodnej časti prístrojovej dosky a vystrelený airbeg vystrelil ponad jej hlavu a preto poškodená narazila na prístrojovú dosku, ktorá jej zapríčinila opísané zranenia MUDr. Borisom Lisanským. V znaleckom posudku č.15/2019 zo dňa 24.02.2019 sa uvádza : Po ošetrení na mieste privezená vozidlo rýchlej lekárskej pomoci na ambulanciu Kliniky úrazovej chirurgie UN L. Pasteura v Košiciach uvádza, že bola účastníčka autonehody, spolujazdec, pripútaná bola, airbag strelil, udrela si hlavu o airbag, v bezvedomí nebola, nezvracala, na okolnosti si pamätá... Na strane 5 sa v znaleckom posudku č.15/2019 zo dňa 24.02.2019 uvádza : Zlomenina nosových kostí bez posunu kostených úlomkov Popis zranenia a mechanizmus jeho vzniku: Priamy tupý náraz do tvárovek oblasti hlavy na oblasť nosa intenzitou, ktorá presahuje medzu pevnosti kostného tkaniva nosových kostí, v prípade dopravnej nehody u posádky motorového 5 vozidla spravidla následok nárazu na palubnú dosku, respektíve interiér vozidla pri vymrštení tela pri náhlom zastavení, respektíve náraze vozidla do prekážky...a podobne. Pomliaždenie ľavej strany tváre Popis zranenia a mechanizmus jeho vzniku: Tupý náraz do tváre s opuchom, pomliaždením podkožným krvným výronom, v prípade dopravnej nehody u posádky motorového vozidla spravidla následok nárazu na palubnú dosku, respektíve interiér vozidla pri vymrštení tela pri náhlom zastavení, respektíve náraze vozidla do prekážky...a podobne. Podvrtnutie krčnej oblasti chrbtice ľahkého stupňa Popis zranenia a mechanizmus jeho vzniku: Natiahnutie, prípadne natrhnutie svalových a väzivových štruktúr sklbení stavcov krčnej chrbtice / kľbne puzdra, väzy krčnej chrbtice, väzivové úpony premosťujúcich svalov, s krvnými výronmi do zranených mäkkých častí krku, najčastejšie nekoordinovaným pohybom krčnej oblasti chrbtice po náraze na hlavu, v prípade dopravnej nehody u posádky motorového vozidla spravidla následok nárazu na palubnú dosku, respektíve interiér vozidla pri vymrštení tela pri náhlom zastavení, respektíve náraze vozidla do prekážky...a podobne. 6 Na strane 8 a 13 sa neisto znalec MUDr. Boris Lisanský, v.r. EČ 912043 vyjádril: Vzhľadom na charakter, rozsah a lokalizáciu posudzovaných zranení a absenciu vážnejších zranení hlavy tváre a hrudníka, predpokladám , že poškodená bola v momente nehody riadne pripútaná bezpečnostným pásom ????????????????????????????????????????????????????????? Poškodená Lenka Remeta Petrovková nemohla byť pripútaná pásmi pretože v inkriminovanom čase pred nárazom sa prudko zohla a oprela sa o prístrojovú dosku, (tak to opísala pred policajným vyšetrovateľom Rozmanom dňa 18.02.2019), keby bola p. Lenka Remeta pripútaná pásmi, prudký pohyb smerom dolu by nemohla vykonať pretože by jej v tom zabránil bezpečnostný pás!!! Pretože p. Lenka Remeta pripútaná nebola, zapríčinila si sama opísané poranenia !! Z toho vyplýva, že Lenka Remeta Petrovková mala dostatok času pred nárazom do môjho vozidla sa zohnúť !! Nárazom do môjho vozidla vystrelil airbag ale vzhľadom na to, že p. Lenka Remeta sa sklonila smerom na dol k prístrojovej doske, airbeg vystrelil ponad jej hlavu a preto si poranenia spôsobila o prístrojovú dosku tak ako to v posudku uvádza znalec MUDr. Boris Lisanský ,, následok nárazu na palubnú dosku, respektíve interiér vozidla pri vymrštení tela pri náhlom zastavení, respektíve náraze vozidla do prekážky...a podobne.“ Keby, ako opisuje v druhom rade na Klinike úrazovej chirurgii, že airbag vystrelil a ona si o neho udrela hlavu čo jej malo spôsobiť spomínané zranenia, bolo znalecky dokázané, že poranenia airbagom pri autonehodách sú minimálne!! 7 AKO FUNGUJE AIRBAG? Senzory zbierajú údaje o preťažení auta v priamom aj priečnom smere a reagujú na demoláciu hlavných nosníkov. V priebehu desiatich milisekúnd od začiatku nárazu dostane elektronika impulzy, tie okamžite spracuje a odpáli nálože vo vzduchových vankúšoch. Tuhé palivo nálože horí veľmi rýchlo a uvoľňuje obrovské množstvo plynu, ktorý naplní vaky. V priebehu 90 milisekúnd od začiatku nárazu sú airbagy nafúknuté a pripravené na kontakt s telom cestujúceho. Vzduchový vak nie je uzavretý balón, lebo má na obvode diery, cez ktoré vychádza plyn pod tlakom tela von. Všetko je naprogramované tak, aby telo dopadlo na vankúš presne v čase, keď sa začína jeho vyfukovanie. Najmodernejšie airbagy sa nafukujú podľa intenzity nárazu a tiež podľa hmotnosti pasažiera, ktorú sníma senzor v sedadle. Dokážu tiež poskytnúť ochranu pri dvojitom náraze. Pyrotechnika pre prípad nehody Moderné bezpečnostné pásy bývajú samonavíjacie, niekedy ešte doplnené pyrotechnickým napínačom, v novších vozidlách elektrickým predpínačom pre prípad nehody. Keď do niečoho silnejšie narazíte alebo niečo narazí do vášho vozidla, pyrotechnický napínač sa v zlomku sekundy aktivuje, bezpečnostný pás napne a vás pritiahne k sedadlu. Pomáha to eliminovať riziko zranenia spôsobené spätným nárazom. Okrem toho majú autá aj automatickú brzdu odvíjača či uzáver navíjača bezpečnostného pásu. Ten sa aktivuje v zákrutách, pri veľkom náklone vozidla, pri rýchlej akcelerácii, počas brzdenia alebo keď pás rýchlo potiahnete. Drží vás tak pevne v sedačke. Pri pokojnej jazde sa zámok samonavíjania pásu zase uvoľní. 8 Moja osoba vypovedala dňa 18.02.2019 na KR PZ v Košiciach : Pri vychádzaní z ulice Peknej smerom na ulicu Rastislavovu som dával prednosť vozidlám idúcim po hlavnej. V pravom jazdnom pruhu smer Stará nemocnica vozidla stáli nakoľko v ich smere bola na semafóre červená. Vozidlo v pravom jazdnom pruhu nechalo priestor na výjazd z ulice Peknej a vodič mi gestom naznačil, že môžem ísť. Ja som chcel odbočiť do ľava, cez okna stojacích vozidiel som mal slabší výhľad, ale nešlo nič tak som pokračoval v jazde. Prešiel som križovatku a zbadal som sa rútiace vozidlo na mňa. Snažil som sa mu vyhnúť avšak aj napriek tomu došlo k nárazu a to už v mojom jazdnom pruhu, smer križovatka Rastislavová- Južná trieda. Mám dojem, že vodič vozidla Peugeot išiel vyššou rýchlosťou ( predpokladám 90 km v hod, pretože sa objavil z nenazdajky, policajt mi z neznámych dôvodov nemeral brzdné dráhy) ako je rýchlosť povolená v meste a z nezistených príčin vošiel do môjho jazdného pruhu, pričom pri polohe vozidiel po nehode, ktoré ostali stáť je zjavné, že vozidlo Peugeot je otočené v protismere. Pričom vozidlo Peugeot rotovalo okolo svojej osi a zastavilo sa na vozovke, ktorá je určená pre vozidlá, ktoré idú smerom na cintorín alebo na Južnú triedu a to o 180 stupňov!! Keby vozidlo Peuguot zostalo vo svojom jazdnom pruhu, poškodilo by aj vozidlá súbežné stojacé v pravom jazdnom pruhu. Po nehode som bol v šoku, všetko sa zomlelo veľmi rýchlo. Je evidentné, že moja osoba sa nachádzala s mojím vozidlom v čase nárazu Peuguotu do môjho auta už v jazdnom pruhu, ktorý je určený na opačnú jazdu vozidiel a to smerom na Južnú Triedu!! Takže o nedaní prednosti v jazde mojou osobou nemôže byť ani reči!!!!! V prípade, že by to tak nebolo, rotujúci Peugeot jednoznačne poškodí vozidla v pravom jazdnom pruhu smerom na starú nemocnicu a ostane stáť vo svojom jazdnom pruhu!! 9 Je treba upozorniť na to, že v Zápisnici o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody č. ČVS: ORP-20/DI-KE-2019, č. DN: 580106/19/43 zo dňa 18-02-2019, Lok. IČ: KEW 10607/47/5 ani v Zázname dopravnej nehody č. ČVS: ORP-20/DI/KE-2019 zo dňa 12.02.2019 LČ KEW10607/47/3 sa nevyskytuje záznam brzdnej dráhy vozidla Peugeotu ?! Nedostatočným prešetrením veci sa policajt Rozman dopustil hrubého porušenia § 2 ods.10 Tr.poriadku!! Logicky s toho plyne, že znalecký posudok vyhotovený Ing. Imrichom mi bol odmietnutý, pretože je evidentné, že tento znalecký posudok je sfalšovaný v prospech manželov Remetových!! JUDr. Igor Tokár, ako dozorný prokurátor zvlášť hrubým spôsobom porušil ustanovenie Tr. poriadku § 230 písm. b) vyžadovať od policajta spisy, dokumenty, materiály a správy o stave konania vo veciach, v ktorých bolo začaté trestné stíhanie, na zistenie, či policajt včas začal trestné stíhanie a riadne v ňom postupuje. čl. 48 ods. 2 Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie č. 209/1992 Zb.) každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom… Prokurátor JUDr. Igor Tokár svojím arbitrárnym konaním zapríčinil, že sa moja vec neprerokovala bez zbytočných prieťahov v prítomností môjho obhajcu, sudcu, znalca v odbore cestná doprava, znemožnil mi oboznámiť sa so znaleckým posudkom znalca z odboru cestná doprava Ing. Ladislavom Imrichom a neumožnil mi klásť otázky tomuto znalcovi. 10 Orgány činné v trestnom konaní (policajt a prokurátor) sú povinné konať tak, aby neporušili právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, garantované článkom 48 ods. 2 Ústavy SR. Prá¬vo ob¬vi¬ne¬né¬ho v príp¬rav¬nom ko¬na¬ní ko¬nať bez zby¬toč¬ných prie¬ťa-hov je ús¬tav¬né prá¬vo,kto¬ré je preu¬ka¬za¬teľ¬né roz¬ho¬do¬va¬cou čin¬nos¬ťou ús-tav¬né¬ho sú¬du. Pod¬ľa ju¬di¬ka¬tú¬ry ús¬tav¬né¬ho sú¬du pred¬met¬né ús¬tav¬né prá-vo je po¬ru¬šo¬va¬né ne¬čin¬nos¬ťou or¬gá¬nov čin¬ných v tres¬tnom ko¬na¬ní a sú¬dov, ale¬bo nes¬práv¬nou čin¬nos¬ťou tých¬to or¬gá¬nov. Každá z uvedených úprav pritom reprezentuje požiadavku, aby v trestnom konaní bola zaručená ochrana v trestnom konaní zákonných práv a záujmov osoby, proti ktorej sa vedie Tr. konanie. Legislatívna úprava zásady práva na obhajobu uvedená v úst. § 2 ods. 9 Tr. poriadku vyjadruje, že každý, proti komu je vedené tr. stíhanie má právo na obhajobu. Z judikatúry ÚS SR tiež vyplýva, že právo na právnu pomoc podľa čl. 47 ods.2 ústavy je podľa okolností konkrétneho prípadu potrebne vykladať v spojení s čl. 50 ods.3 ústavy, pričom rozsah a intenzita ústavou zaručeného práva na obhajobu sa mení v okamžiku právneho postavenia oprávnenej osoby zo zadržaného na obvineného. Podľa článku 50 ods.3 Ústavy SR, obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu. Podrobnejšiu úpravu práva obvineného na obhajobu zakotvuje úst. § 34 Tr. poriadku, ktoré JUDr. Tokár zrejme neovláda alebo ovládať nechce!! Právo na obhajobu znamená, že ten proti komu sa vedie trestné konanie, musí byť v každom štádiu konania poučený o právach, umožňujúcich mu plné uplatnenie obhajoby a o tom, že si môže zvoliť obhajcu! Všetky orgány činné v trestnom konaní sú povinné umožniť mu uplatniť jeho práva. Toto právo sa vzťahuje na celé trestné konanie a zahrňuje najmä : 1) právo obvineného vedieť z čoho je obvinený ( § 34, § 206) 11 2) právo osobnej obhajoby (§34), ktoré môže obvinený realizovať buď aktívnym spôsobom alebo pasívnym spôsobom vo forme využitia práva odoprieť výpoveď. 3) povinnosť orgánov činných v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňovať všetky okolnosti svedčiace proti obvinenému a okolnosti svedčiace v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávať dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivo rozhodnúť (§2 ods.10) Tr. poriadku. 4) povinnosť orgánov v trestnom konaní a súdu poučiť obvineného o práve na obhajobu a poskytnúť mu plnú možnosť na jeho uplatnenie (§34 ods. 4) 5) právo zvoliť si obhajcu a vykonávať právo na obhajobu cestou svojho obhajcu ( § 34, § 36 a ďalšie) 6) právo na povinnú obhajobu ) §37, § 38), resp. právo na ustanovenie obhajcu v prípade, že obvinený nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby (§40 ods.2) Tr. poriadok. Boli mi hrubo odňaté tieto právo na obhajobu policajtom Rozmanom a prokurátorom JUDr. Tokárom!! Navyše dotknutá úprava zakotvuje povinnosť policajta uznesenie o vznesení obvinenia ( a rovnako aj uznesenie, ktorým bolo jednak začaté trestné stíhanie súčasne vznesené obvinenie (§206 ods.2 t r. poriadku) ihneď oznámiť obvinenému a v prípade, že bolo uznesenie oznámené jeho vyhlásením, povinnosť policajta bez meškania vydať obvinenému okamžite rovnopis tohto znenia. Toto Uznesenie č. ČVS : ORP-20/DI-KE-2019 zo dňa 24.07.2019 mi bolo doručené 30.07.2019. Voči tomuto uzneseniu som sa nemohol odvolať pretože mi nebolo umožnené požiadať o pridelení verejného obhajcu!! Právo na obhajobu – právo obvineného vedieť z čoho je obvinený predstavuje aj právo na preštudovanie vyšetrovacieho spisu po tom , čo bolo vyšetrovanie skončené. Čo sa však nestalo!! 12 Dotknuté právo je upravené v úst. § 208 Tr. poriadku a garantuje obvinenému možnosť v primeranej lehote preštudovať vyšetrovací spis a podať návrhy na doplnenie vyšetrovania, prípadne skráteného vyšetrovania. Policajt je pritom povinný upozorniť obvineného na možnosť využitia tohto práva najmenej tri dni vopred. Toto právo obvinenému umožňuje detailnejšie preniknúť do skutkových zistení vykonaných vyšetrovateľom , ktoré sa mu kladú za vinu a podať návrhy na doplnenie už vykonaného dokazovania. Toto právo mi bolo hrubo odmietnuté policajtom Rozmanom a následne prokurátorom JUDr. Tokárom!!!! Bolo mi odmietnutá účasť pri výsluchu svedkov dopravnej nehody manželov Remetov. Policajt Rozman hrubo porušil moje právo podľa § 213 Tr. poriadku. Policajt Rozman ako aj prokurátor JUDr. Tokár hrubo porušili moje právo oboznámiť sa so znaleckým posudkom znalca s cestnej dopravy, ktorý vypracoval Ing. Imrich, napriek tomu, že som o tieto spisy požiadal niekoľkokrát aj formou zákona č.211/2000, čím hrubo porušili moje práva dané úst. § 34 ods.1) Tr poriadku!! Pretože mi nebolo umožnené požiadať o verejného obhajcu, nevedel som sa právne brániť voči rozhodnutiam policajta Rozmana a prokurátora JUDr. Tokára. Nevedel som posúdiť správnosť rozhodnutí, ktoré vyprodukoval policajt Rozman a prokurátor JUDr. Tokár. Nevedel som sa právne správne odvolať voči Trestnému rozkazu č. 6T/67/2020-297 zo dňa 30.10.2020. 13 Nevedel som sa právne správne brániť voči OBŽALOBE č. 1 Pv 135/19/8803-55 zo dňa 08.10.2020 Skorumpovaný klientelizmom prokurátor JUDr. Tokár hrubo porušil moje práva dané Ústavou SR a arbitrárne bez toho aby som sa mohol obhajovať voči trestnému stíhaniu v zastúpení obhajcom podal na moju osobu dňa 08.10.2020 OBŽALOBU, ktorá bola doručená na Okresný súd Košice II dňa 09.10.2020 samosudcovi JUDr. Janovi Lokšovi, ktorý neuveriteľne promntne za 22 dní moju osobu odsúdil na : Podľa § 158 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorý sa podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 12 mesiacov! Podľa § 61 ods.1, ods. 2 Tr. zákona ukladá obvinenému aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel vo výmere 22 mesiacov. Tu chcem upozorniť, že po riadnom skrátenom vyšetrovaní, ktoré nesmie trvať viac ako 2 mesiace, som už po polovici trestu mohol požiadať o upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti !! Bolo mi hrubo odňaté právo na spravodlivé súdne konanie. Ako dozorný prokurátor vo veci JUDr. Igor Tokár, neupozornil vyšetrujúceho policajta Rozmana na porušenie ustanovenia o vyšetrovaní mojej osoby ako svedka, pričom svojím rozhodnutím č. ČVS: ORP-20/DI-KE-2019 až dňa 24.07.2019 bolo vznesené na moju osobu obvinenie z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona a to z dôvodu, že súdny znalec Ing. Ladislav Imrich nedodal v danej lehote znalecký posudok z dopravnej nehody zo dňa 11.02.2019 a to do 30 dní, ktoré mu určil policajt Rozman Uznesením zo dňa 18.02.2019. Ako obvinený mám podľa § 2 ods. 9 Tr. poriadku nárok na obhajcu. Toto právo mi bolo hrubo odopreté nezákonným postupom policajta Rozmana, keďže moju osobu policajt Rozman vypočúval ako SVEDKA! 14 Prokurátor JUDr. Tokár latentným postojom k veci zapríčinil, že vyšetrovanie vo veci sa neúnosne preťahovali. Tento skorumpovaný klientelizmom dozorný prokurátor JUDr. Tokár na to policajta Rozmana neupozornil, čím porušil ustanovenie § 230 ods.2 písm. d) Tr. poriadku. Pretože prieťahy v konaní pokračovali, podal som na Okresný súd Košice II ŽIADOSŤ o pridelenie verejného obhajcu k prípadu 1 Pv 135/19/8803-14. Okresný súd Košice- okolie preposlal moju Žiadosť JUDr. Tokárovi, ktorý si okamžite spomenul na ustanovenie § 230 ods.2 písm. d) Tr. priadku a zaslal mi OZNÁMENIE č. 1 Pv 135/19/8803-32 zo dňa 18.05.2020 ( priložená kópia)!! Pretože prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II JUDr. Imrich Tokár porušil ustanovenie § 9 ods.1), zákona 514/2003 Z,z § 9 Nesprávny úradný postup (1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. (2) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Vec Predbežné prejednanie nároku na náhradu škody. 15 V zmysle § 15 ods. 1) Zákona 514/2003Z.z o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci Vás žiadam o prejednanie môjho návrhu na uspokojenie nároku na náhradu škody pre porušenie ustanovenia § 9 ods.1 Zákona 514/2003 Z.z Okresnou prokuratúrou Košice II vo veci č. ČVS: ORP-20/DI-KE-2019 zo dňa 11.02.2019. Vychádzajúc z uvedeného a zohľadňujúc skutočnosť, že Okresná prokuratúra Košice II svojím nekonaním v predmetnej veci zapríčinila, 1) arbitrárnymi prieťahmi v konaní moju finančnú krízu, 2) po vynesení právoplatného rozsudku požiadať o podmienečné upustenie od zvyšku trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlo. 3) musel som odmietnuť množstvo ponúk na vykonanie mojich služieb, pričom mi vznikla minimálna strata ušlého zisku 5000 euro. 4) OP Košice II je príčinou, že som musel vymazať moju podnikateľskú činnosť z obchodného registra. 5) boli porušené moje práva dané Ústavou SR Boli porušené moje občianske práva dané Ústavou SR. Preto žiadam aby mi Okresná prokuratúra Košice II vyplatila formou peňažnej dávky za ušlý zisk, a to 5000 euro. Preto, že boli porušené moje práva dane Ústavou SR na spravodlivý súdny proces, ako nemajetkovú ujmu Žiadam vyplatiť mojej osobe formou peňažnej dávky 10 000 euro. Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR „Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.“ 16 Odôvodnenie Dňa 11.02.2019 som bol účastníkom dopravnej nehody v čase 09.35. hod. na ul. Rastislavova. V ten deň som viedol vozidlo značky Opel Vectra EČ KE 821 LD. Pri vychádzaní z ulice Pekná som odbočil do ľava na ulicu Rastislavovú pričom som z ľavej strany nezbadal žiadne idúce auto. V momente keď som sa už nachádzal vo svojom jazdnom pruhu sa vynorilo motorové vozidlo značky Peugeot 407 EČ BJ 454 BM, ktoré išlo smerom k nemocnici Luisa Pasteura na ulicu Rastislavová v Košiciach a to takou veľkou rýchlosťou, odhadujem 90 km v hodine, že ( mám podozrenie, že vodič Pegueotu 407 viezol manželku so zraneniami do nemocnice, ktoré potom po nehode uviedli, že zranenie sa stali pri autonehode), vodič Peguotu 407 Lubomír Remata mi narazil do zadnej časti môjho vozidla, ktoré sa otočilo o 180 stupňov. Je nutne upozorniť, že auto vodiča Lubomíra Rematu narazilo do môjho auta už v mojom jazdnom pruhu. Domnievam sa, že privolaný znalec v Odbore cestná doprava Ing. Ladislav Imrich uviedol nepravdy v znaleckom posudku ( ktorý bol dodaný až po 5 mesiacoch policajtovi Rozmanovi), ktorý ho poslal dozornému prokurátorovi JUDr. Tokárovi, ktorí zrejme usúdili, že nehodu zapríčinil vodič p.Remata a preto sa dohodli na tom, že začnú spoločne preťahovať vyšetrovacie úkony aby mohli v konečnom dôsledku zmariť moje právo na súdny proces kde by som sa pomocou právneho zástupcu ( ktorý mi nebol ponúknutý zákonným ustanovením podľa § 34 ods.1 Tr. poriadku) obhájiť voči trestnému stíhaniu podľa § 158 ods. 1 Tr.zákona a preto mi bolo odmietnuté prokurátorom JUDr. Igorom Tokárom, predsedom Okresného súdu Košice II JUDr. Adriánom Pažúrom, predsedkyňou Kraj. súdu Košice JUDr. Federikou Zozuľákovou ako aj podpredsedom Kraj. súdu JUDr. Jozefom Maruščákom oboznámiť sa so znaleckým posudkom, klásť znalcovi otázky 17 a možnosť spochybniť znalecký posudok Ing. Ladislava Imricha v konaní pred sudcom a povereným obhajcom, ktorý mi bol vyšetrujúcim policajtom Rozmanom odmietnutý, napriek tomu, že som o znalecký posudok požiadal formou zákona č. 211/ 2000 Z.z Dňa 11.02.2019 mi bol bezprostredne po dopravnej nehode odobratý vodičský preukaz. Dňa 18.02.2019 som bol vypočutý povereným policajtom nopr. Gabrielom Rozmanom. Vyšetrovateľ p. Rozman dňa 11.02.2019 napísal Uznasenie č. ČVS.ORP-20/DI-KE-2019, v ktorom v zmysle§ 199 ods. 1 Tr. poriadku,, ZAČAL“ voči mojej osobe trestné stíhanie vo veci prečinu,, Ublíženia na zdraví“ podľa § 158 Tr. zákona, ktoré zaslal na Okresnú prokuratúru Košice II, ktorá Uznesenie prijala 15.02.2019 pod č. 1Pv 135/19/8803. Uznesenie o začatí trestného stíhania mojej osoby mi nebolo poslané, nebolo mi nijako oznámené o t r. stíhaní ani iným spôsobom a preto som sa k nemu nemohol vyjadriť po prípade podať odvolanie. Dňa 18.02.2019 som bol vypočutý policajtom p. Rozmanom o 9 00 hod ako ,, Svedok“ a poučený podľa § 127 Tr. poriadku, napriek tomu, že som bol obvinený z prečinu podľa § 158 Tr. zákona!! Nezákonným vypočúvaním ako svedka mi bolo odobraté moje právo na obhajcu ( poučenie podľa § 122 ods.1 Tr. poriadku mi malo byť prečítané poučenie uvedené v § 121 ods.2 ako obvinenej osobe, ktorá ma právo vypovedať alebo odoprieť vypovedať a mám právo si zvoliť obhajcu). Táto možnosť mi bola odopretá! Nebol som poučený ako obvinený v intenciách : 18 § 34 ods.1 T r. poriadku § 34 ods.3 T r. poriadku § 34 ods. 4 T r. poriadku § 34 ods. 5 T r poriadku § 65 ods. 3 T r. poriadku Policajt Rozman si dovolil moju osobu uviesť do omylu svojím arbitrárnym poučením mojej osoby, ktoré ja napísané v Zápisnici o výsluchu svedka pod č. ČVS: ORP-20/DI-KE-2019 zo dňa 18.02.2019 pod označením : Vyjadrenie svedka k poučeniu citujem : Bol som riadne poučený podľa poučenia uvedeného na prvom a druhom liste zápisnice o výsluchu svedka. Zvlášť som bol poučený podľa § 130 ods.1, 2, tr. poriadku, kde ,, Výslovne vyhlasujem, že toto právo nevyužívam a vypovedať budem“ Policajt Rozman porušil ustanovenie § 375 ods.1), ods. 2) tr. zákona a dozorný prokurátor JUDr. Tokár si toho nevšimol!! Bolo mi odopreté policajtom Rozmanom ako svedkovi dožadovať sa kópie mojej výpovede zo dňa 18.02.2019!! Dňa 17.04.2019 mi bolo doručená Výzva č. KRPZ-KE-KD12- 26/2019-P zo dňa 17.04.2019, v ktorej ma Bc. Andrea Hricíková vyzýva podľa § 33 Správneho poriadku k vyjadreniu sa, citujem: K zápisnici z DN zo dňa 12.02.2019 pod č. KRPZ-KE-KD12-26/2019-P, k zápisnici o ohliadke miesta cestnej dopravnej nehode zo dňa 18.02.2019, k začatí tr. stíhania mojej osoby zo dňa 11.02.2019, k zápisnici o výsluchu 19 svedka Ľuboša Capcaru zo dňa 18.02.2019, k zápisnici o výsluchu svedka Ľubomíra Remetu zo dňa18.02.2019, k zápisnici o výsluchu svedka Lenky Remeta Petrovkovej zo dňa 18.02.2019, k uzneseniu o pribratí znalca z odboru doprava cestná zo dňa 18.02.2019, k zápisnici o uznesení pribratí znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia zo dňa 18.02.2019 a znalecký posudok k číslo 15/2019 MUDr. Borisa Lisanského, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácie zo dňa 24.02.2019. Nakoľko v tejto roššade chýbala zápisnica znaleckého posudku znalca z odboru cestná doprava Ing. Ladislava Imricha, výzvu som ignoroval!! Z Výzvy a jej obsahu zo dňa 17.04.2019, v ktorej sa nenachádzal znalecký posudok Ing. Ladislava Imricha , znalca s odboru cestná doprava, som vydedukoval dve možnosti : V Uzneseniu č. ČVS: ORP-20/DI-KE-2019 zo dňa 18.02.2019 sa píše: V zmysle § 142 ods.1 Tr. poriadku vo veci prečinu,, Ublíženie na zdraví“ podľa § 158 Tr. zákona priberám ako znalca z odboru: Dopravná cestná- odvetvie: nehody v cestnej doprave Ing. Ladislav Imrich, Košice............... Znalecký posudok podajte písomne v dvoch vyhotoveniach do 30 dní!!!!! 1) Znalec Ing. Ladislav Imrich, nedodal Znalecký posudok do stanovenej 30 lehoty danú policajtom Rozmanom !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! 2) Znalecký posudok mi bol nezákonne odopretý!!!!!!!!!!!! Bolo mi doručené Uznesenie ČVS:ORP-20/DI-KE-2019 zo dňa 24.07.2019, v ktorom mi nopr. Rozman oznamuje, že moju osobu Ľuboš Capcara podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku stíha za prečin ,, UBLÍŽENIE NA ZDRAVÍ“ podľa § 158 Tr. zákona. 20 Skrátené vyšetrovanie nopr. Rozmana trvalo ,, 5 mesiacov“???? Podľa môjho názoru prieťahy v konaní do 24.07.2019 spôsobilo nedodanie znaleckého posudku Ing. Imrichom v stanovenej lehote, ktorú v Uznesení zo dňa 18.02.2019 od neho požadoval policajt Rozman a latentný postoj policajta Rozmana a prokurátora JUDr. Tokára, pretože neurgovali urýchlené poslanie znaleckého posudku znalcom Ing. Ladislavom Imrichom. Nedodanie znaleckého posudku nijako policajt Rozman ani prokurátor JUDr. Tokár od Ing. Imricha nevyžadovali, pretože im to z osobných dôvodov voči mojej osobe vyhovovalo!! Proti Uzneseniu zo dňa 24.07.2019 som sa neodvolal a to z dôvodu, že som čakal na Obžalobu vo veci ,, Ublíženie na zdraví“ , a na určenie dátumu hlavného pojednávania Okr. súdom Košice II . Pretože vodičský preukaz mi bol odobratý 11.02.2019, skrátené vyšetrovanie podľa Tr. poriadku musí byť ukončené do 2 mesiacoch a moja osoba po platnom rozhodnutiu súdom má zákonný nárok požiadať o odpustenie polovice trestu zakázanej činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlo a toto právo mi bolo odopreté nezákonným konaním prokurátora JUDr. Tokára a to porušením § 230 Tr. poriadku!! Nečinnosť v konaní mojej veci policajta Rozmana a prokurátora JUDr. Tokára pokračovali ďalej, preto som sa : Dňa 14.11.2019 som napísal na ODI ODDN Rampová 7 040 81 Košice Sťažnosť na porušovanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného ustanovením 21 článku 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky k odstráneniu stavu právnej neistoty. Kópiu Sťažnosti prikladám. Túto sťažnosť som poslal formou doporučeného listu dňa 21.11.2019 na adresu ,, ODI Oddelenie dopravných nehôd, Rampová 7, Košice. 21 Na moju sťažnosť ODI Oddelenie dopravných nehôd mi neodpovedalo do ukončenia tr. stíhania, t.j. 11.02.2021!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Prieťahmi v konaní prokurátorom JUDr. Tokárom pokračovalo ďalej. Bola mi poslaná Výzva č. 1 Pv 135/19/8803-14 zo dňa 19.02.2020 na konanie o dohode o vine a treste podľa § 232 a následne Trestného poriadku- predvolanie a to na 03.03.2020. Prikladám kópiu Výzvy zo dňa 19.02.2020. Tu je treba sa pozastaviť na tom, že JUDr. Tokár po 1 roku začal konať vo veci, keďže DN sa udiala 11.02.2019!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Výzvu inicioval bez môjho vedomia prokurátor JUDr. Tokár arbitrárne!! Vo Výzve bolo uvedené : Vzhľadom na uvedené Vám oznamujem, že dohodovacie konanie s obvineným sa uskutoční dňa 03.03.2020 o 09.00 hod. na Okresnej prokuratúre Košice II, na ulici Mojmírovej č. 5 v Košiciach ( za obchodným domom Dargov) 1 poschodie, č. dverí 104/A. So sebou prineste preukaz totožnosti a toto predvolanie. Vaša účasť nie je povinná. Pretože nečinnosť prokurátora JUDr. Tokára trvala ďalej, dňa 10.06.2020 som poslal Sťažnosť na porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov Okresnej prokuratúre Košice II. Na túto sťažnosť som do skončenia konania nedostal žiadnu odpoveď!! Prikladám kópiu Sťažnosti zo dňa 10.06.2020. Dňa 22.06.2020 som poslal na Krajskú prokuratúru Košice, žiadosť o preskúmaní postupu prokurátora podľa § 210 Tr.poriadku. Dňa 29.07.2020 som dostal upovedomenie č. 4 Kn 102/20/8800-5 zo dňa 14.07.2020, v ktorom ma JUDr. Martina Chmurová upovedomuje, že : 22 Vaše podanie zo dňa 14.11.2019 nie je súčasťou vyšetrovacieho spisu. Z akého dôvodu nopr. Rozman nepriložil moju sťažnosť zo dňa 14.11.2019 k vyšetrovaciemu spisu???? Prikladám zmätočnú odpoveď JUDr. Martiny Chmurovej, ktorá chaoticky opisuje ako JUDr. Tokár dodržuje dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní podľa § 230 ods.1 ) Tr. poriadku!! Prikladám Upovedomenie č. 4 Kn 102/20/8800-5 zo dňa 14.07.2020 JUDr. Tokár dostal dňa 24.07.2019. Uznesenie ČVS:ORP-20/DI-KE-2019 zo dňa 24.07.2019, v ktorom mu nopr. Rozman oznamuje, že moju osobu Ľuboš Capcara podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku stíha za prečin ,, UBLÍŽENIE NA ZDRAVÍ“ podľa § 158 Tr. zákona. Po mojej Sťažnosti zo dňa 22.06.2020 sa skorumpovaný klientelizmom prokurátor JUDr. Tokár rozhýbal a začal sa zaoberať svojimi povinnosťami, ktoré mal uplatňovať už po upozornení policajtom Rozmanom zo dňa 24.07.2019!!! JUDr. Tokár 7 mesiacov arbitrárneho preťahovania v konaní policajta Rozmana neuplatnil ustanovenie § 230 ods.2 písm.b) Tr. poriadku??? Chronologický Vám popíšem začatie skorumpovaného klientelizmom JUDr. Tokára konanie po 12 mesiacoch od nehody zo dňa 11.02.2019, ktoré prikladám ako dôkaz ako pracuje JUDr. Tokár vo funkcii prokurátora, ktorý je platený z daní občanov SR ako aj z mojich daní : 23 Dňa 19.02.2020 sa uráčil bez môjho povolenia moju osobu vyzvať listom č. 1 Pv 135/19/8803-14 na dohodovacie konanie o vine a treste podľa § 232 Tr. poriadku a to po 12 mesiacoch!!!!!! Dňa 04.03.2020 poslal oznámenie mojej osobe č. 1 Pv 135/19/8803-17, v ktorom mi JUDr. Tokár oznamuje, že po 12 mesiacoch využíva svoje právo dane § 230 ods. 2 písm.d) Tr. poriadku!!!!!!! 11.02.2019 mi bol odobratý VP a 19.02.2020 mi dozorný prokurátor pošle Výzvu na dohodu o vine a treste?!?! Tento prokurátor JUDr. Tokár má moju osobu za hlupáka? Sám je hlupák! Bolo mi doručené predvolanie č. 1 Pv 135/19/8803-14 zo dňa 19.02. 2020, v ktorom ma JUDr. Igor Tokár, prokurátor Okresnej prokuratúry Košice, Vyzýva na konanie o dohode o vine a treste podľa § 232 Tr. poriadku. Vo výzve sa uvádza, citujem: Vzhľadom na uvedené Vám oznamujem, že dohodovacie konanie s obvineným sa uskutoční dňa 03.03.2020 o 9.00 hod. na Okresnej prokuratúre Košice II, na ul. Mojmírovej č. 5 v Košiciach na 1 poschodí č. dverí 104/A. 24 So sebou prineste preukaz totožnosti a toto predvolanie. Vaša účasť nie je povinná. Dňa 03.03.2020 o 9.00 hod. som sa dostavil na Okresnú prokuratúru Košice II. JUDr. Tokár ma privítal na chodbe Okr. prokuratúry a nie v miestnosti č. dverí 104/A, ponúkol mi dohodu o vine a treste, ktorú som nemohol akceptovať. Ponuku som odmietol z dôvodu finančnej indispozície, ktorú mi zapríčinil JUDr. Tokár svojimi nezmyselnými prieťahmi v konaní! JUDr. Tokár mi povedal ,, TAK SA NEMÁME O ČOM BAVIŤ“ Ponuku som JUDr. Tokárovi odmietol a keď som bol už na odchode JUDr. Tokár mi povedal, že mi dáva 1 hodinu na rozmyslenie a keď sa do hodiny nevrátim posiela to na súd !!! Toto vyhrážanie ,, súdom“ sa udialo dňa 03.03.2020, do 08.10.2020 ( ďalších 7 mesiacov) JUDr. Tokár svoj sľub nesplnil!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Arbitrárne pokračoval v prieťahoch v konaní!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Pri odchode z prokuratúry som skorumpovaného klientelizmom JUDr. Tokára dôrazne vyzýval aby svoj sľub splnil!! Do 20-11-2020 som od JUDr. Tokára nedostal písomné vyhlásenie, že na moju osobu podáva OBŽALOBU, tak ako mu to zákon ukladá!! JUDr. Tokár ma moju osobu za hlupáka?? Sám je hlupák! Jasne som v SŤAŽNOSTI zo dňa 22.06.2020 uviedol, že žiadam o urýchlené skončenie vyšetrovania vo veci a skoré poslanie veci na súd! 25 Celá situácia mi pripadala ako by JUDr. Tokár čakal, že mu o hodinu donesiem ÚPLATOK?? Je nepochopiteľné, že JUDr.Tokár si dovolil arbitrárne porušiť ustanovenie § 232 ods.10) zákona č. 301/2005 Z.z!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Odmietnutie jeho ponuky nezapísal do zápisnice, tak ako mu to káže horeuvedené § ustanovenie!!! JUDr. Tokár zapríčinil moju finančnú krízu svojím arbitrárnymi prieťahmi v konaní. Svojou arbitrárnosťou mi znemožnil požiadať po vynesení rozsudku o podmienečné upustenie polovice zvyšku trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlo. Musel som odmietnuť množstvo ponúk na vykonanie mojich služieb, pričom mi vznikla finančná ujma formou ušlého zisku v tisíckach eur. Príčinou je arbitrárne porušenie JUDr. Tokárom ustanovenie § 5 písm. d) zákona o prokuratúre!! JUDr. Tokár je príčinou, že moju podnikateľskú činnosť som musel vymazať z obchodného registra!! Bolo mi doručené fiktívne upovedomenie č. 1 Pv 135/19/8803-17 zo dňa 04.03.2020, v ktorom ma JUDr. Tokár upovedomuje, že začína dodržiavať ustanovenie Tr. poriadku a to konkrétne § 230 ods.2 písm.d) s tým, že vrátil vyšetrovací spis na doplnenie skráteného vyšetrovania OR PZ Košice a doplňuje : A to na Vaše oboznámenie sa s výsledkami skráteného vyšetrovania, čo Vám doposiaľ nebolo umožnené?????????????????????????? Žiadne oboznámenie s výsledkami skráteného vyšetrovania mi neprišlo!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Bohu žiaľ, nebol som s výsledkami skráteného vyšetrovania oboznámený???? Ale fascinovalo ma, že si JUDr. Tokár vôbec spomenul na ustanovenie § 230 Tr. poriadku!!! 26 Prikladám kópiu tohto listu č. 1 Pv 135/19/8803-17 zo dňa 04.03.2020. Dňa 23.03.2020 som dostal ďalší fiktívne upovedomenie č. 1 PF 135/19/8803-23 zo dňa 23.03.2020, ktoré je obsahom totožné s Upovedomením č. 1 Pv 135/19/8803-17 zo dňa 04.03,2020 Prikladám kópiu listu č. 1 Pv 135/19/8803-23 zo dňa 23.03.2020! Opätovne som nebol oboznámený s výsledkami skráteného vyšetrovania!!! Dňa 03.03.2020 som písomnou zásielkou požiadal Okresný súd Košice II o pridelenie verejného obhajcu, ktorý mi bol odopretý nesprávnym postupom policajta Rozmana pri vyšetrovaní ako SVEDKA A NIE AKO OBVINENÉHO!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Okr. súd Košice II moju žiadosť preposlala na Okr. prokuratúru Košice II. Dňa 20.05.2020 mi bolo doručené Upovedomenie č. 1 Pv 135/19/8803-32 zo dňa 18.05.2020, v ktorom ma JUDr. Tokár upovedomuje, že podľa § 230 ods.2 písm. d) Tr. poriadku vrátil vec na doplnenie OR. PZ Košice za účelom ustanovenia obhajcu mojej osobe. Na ustanovenie obhajcu som čakal do 11.02.2021!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Prikladám kópiu listu č. 1 Pv 135/19/8803-32 zo dňa 18.05.2020. Bolo mi doručené Upovedomenie č. ČVS: ORP-20/DI-KE-2019 zo dňa 24.08.2020, v ktorom ma policajt Rozman upovedomuje, že : Po doplnení vyšetrovacieho spisu podľa pokynu dozorujuceho prokurátora Okr. prokuratúry Košice II bol dňa 24.08.2020 vyšetrovací spis ČVS: ORP-149/DI-KE-2020 vo veci prečinu,, Ublíženie na zdraví“ podľa § 158 Tr. zákona podľa § 209 ods. 1 s poukázaním na § 204 ods. 1 Tr. poriadku predložený na Okr. prokuratúru Košice II s konečným meritórnym rozhodnutím. Policajt Rozman poslal prokurátorovi JUDr. Tokárovi meritórne rozhodnutie vo veci dňa 24.08. 2020. Dopravná nehoda sa stala 11.02.2019 Tento prokurátor žalobu na moju osobu poslal až 09.10.2020 na Okresný súd Košice II!!! Skorumpovanému klientelizmom prokurátorovi trvalo obžalobu, ktorá bola napísaná na jednom liste A4 ďalší mesiac??????? 27 Je treba pripomenúť policajtovi Rozmanovi na jeho nezákonný postup ako verejného činiteľa, na dolu napísané ustanovenie, na ktoré dozorný prokurátor JUDr. Tokár nevedel alebo nechcel policajta upozorniť!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Zákon č. 301/2005 Z.z. Tr. poriadok § 201 (2) Policajt postupuje vo vyšetrovaní alebo v skrátenom vyšetrovaní tak, aby čo najrýchlejšie zadovážil podklady na objasnenie skutku v rozsahu potrebnom na posúdenie prípadu a zistenie páchateľa trestného činu. § 203 (2) Ak sa skrátené vyšetrovanie neskončí do dvoch mesiacov od vznesenia obvinenia, policajt prokurátorovi písomne oznámi, prečo nebolo možné skrátené vyšetrovanie skončiť a aké úkony je potrebné ešte vykonať. Prokurátor môže policajtovi pokynom zmeniť rozsah úkonov, ktoré majú byť ešte vykonané, alebo vo veci nariadiť vyšetrovanie. V upovedomení si policajt robil nadprácu alebo mal moju osobu za nebezpečného vraha????? Prečo tento policajt poukázal na ustanovenie § 204 ods. 1 Trestného poriadku?????????????????????????????? V tomto § sa doslovne uvádza : § 204 (1) Ak bola prokurátorovi odovzdaná spolu so spisom osoba, ktorá bola zadržaná ako podozrivá pri páchaní prečinu, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, bezprostredne po ňom, alebo po tom, čo odpadla prekážka jej bezprostredného zadržania najviac do 24 hodín po spáchaní prečinu a prokurátor ju neprepustí na slobodu, odovzdá ju najneskôr do 48 hodín od zadržania súdu, ktorému tiež podá obžalobu spolu so spisom. Ak prokurátor zistí dôvody väzby, súčasne navrhne, aby bol obvinený vzatý do väzby. Ako sa to mohlo stať, že verejný činiteľ neovláda základné zákony, ktoré sú jeho pracovná náplň. Zakrýva svoje prieťahy v konaní?????????????????? 28 Prikladám Upovedomenie č. ČVS: ORP- 20/DI-KE-2019 zo dňa 24.08.2020. Zároveň upozorňujem na identifikačné číslo, ktoré nesúhlasí s číslom na OBŽALOBE zo dňa 09.10.2020 spis ČVS: ORP-149/DI-KE-2020 vo veci prečinu,, Ublíženie na zdraví“ podľa § 158 Tr. zákona podľa § 209 ods. 1 s poukázaním na § 204 ods. 1 Tr. poriadku predložený na Okr. prokuratúru Košice II s konečným meritórnym rozhodnutím. V obžalobe č. 1Pv 135/19/8803-55 zo dňa 08.10.2020 sa uvádza : Trestná vec: Ľuboš Capcara Podáva: prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II Priložený spis: ORP-20/DI-KE-2019 Dňa 09. 10.2020 Dňa 19. 09.2020 som formou doporučeného listu poslal na Okresnú prokuratúru Sťažnosť na porušenie práva prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Prikladám kópiu. Dňa 08.10,2020 mi bolo doručené – upovedomenie č. 4Kn 102/20/8800-9 zo dňa 02.10.2020. Prikladám kópiu. Pretože som sa nestotožnil s klientelickou, zmätočnou a a právne nerelevantnou odpoveďou JUDr. Martiny Chmúrovej, podal som dňa 09.10.2020 Odvolanie voči tomuto upovedomeniu. Prikladám kópiu. Dňa 29.10.2020 mi bolo doručené upovedomenie č. 4 Kn 102/20/8800-16 zo dňa 20.10.2020, v ktorom sa JUDr. Martina Chmúrová, prokurátorka Krajskej prokuratúry Košice nevyjadruje k môjmu odvolaniu zo dňa 09-10-2020 ale klientelicky a zmätočne bez hanby oznámi, že ,, Vaše podanie v části procesných námietok považované za súčasť Vašej obhajoby“ 29 Táto klientelizmom nakazená prokurátorka mi však nenapísala pred akým súdom sa mojimi procesnými námietkami mam OBHAJOVAŤ?!?! S pozdravom
Právnik od roku Reagovať