Sudcovia vedia svoje aj o sexuálnych praktikách. A dokážu v rámci súdenia a posúdenia konkrétneho prípadu poskytnúť aj nejednu cennú radu do života. Potvrdiť to môže napríklad rozhodnutie Obvodného súdu (Amtsgericht) Mönchengladbach v Spolkovej republike Nemecko z 25. apríla 1991.
Žalobca objednal v cestovnej kancelárii pre seba a svoju manželku dvojtýždňový dovolenkový pobyt (15. – 29. august 1990) v hoteli L. C. na Menorke, za slušnú cenu 3078 mariek, v dvojlôžkovej izbe s manželskou posteľou. Po príchode do hotela žalobca postrehol, že v pridelenej izbe nie je manželská posteľ (spoločné dvojlôžko), ale dve samostatné (a v tom zmysle oddelené) postele. Už prvú noc zistil, že je citeľne obmedzený vo svojich spánkových a sexuálnych návykoch. Počas celej štrnásťdňovej dovolenky nemal jediný uspokojivý a harmonický sexuálny zážitok. Oddelené postele, ktoré navyše stáli na klzkej podlahe z dlaždičiek, sa totiž pri každom i tom najmenšom pohybe začali v strede od seba vzďaľovať. Tento stav preto takmer úplne bránil plnohodnotnému intímnemu styku.
Žalobca z uvedeného dôvodu požadoval náhradu škody v sume 20% z ceny dovolenkového pobytu. Očakávaná kvalita zotavenia, rozptýlenia a harmonického vzťahu so svojou životnou partnerkou preto utrpeli značnú ujmu. U oboch manželov to viedlo k znechuteniu, mrzutosti, nespokojnosti, dokonca i k hnevu. Obzvlášť tým bola postihnutá celková hodnota dovolenky na zotavenie.
Žalobca podal žalobu na zaplatenie sumy 615,60 mariek (DM) so 4% úrokom od 11. októbra 1990. Žalovaná cestovná kancelária žiadala, aby súd žalobu odmietol, pretože sa domnievala, že žaloba nemôže byť myslená vážne.
Súd žalobu pripustil. Pripustil však argument žalovanej, že ľahko by mohol vzniknúť dojem, že žaloba nie je myslená vážne.
Občiansky súdny poriadok samozrejme nepredvída takýto prípad, takže preň neexistujú ani žiadne predvídané právne následky. Obvodný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol:
„Žaloba však v každom prípade nie je odôvodnená. Žalobca bližšie neobjasnil, aké sú jeho osobitné sexuálne návyky, ktoré predpokladajú spoločné dvojlôžko. Tento bod však netreba objasňovať, pretože tu nejde o osobitné návyky žalobcu, ale o to, či postele nie sú vhodné pre priemerného klienta. Nie je tomu tak. Súdu sú známe viaceré typické a bežne zaužívané sexuálne polohy, ktoré možno vykonávať na jednotlivej posteli a síce k spokojnosti zúčastnených. Avšak i vtedy, ak uznáme, že žalobca má určité sexuálne praktiky, ktoré si vyžadujú dvojitú manželskú posteľ, v skutočnosti neexistuje nijaký nedostatok, pretože jeho zdanie by sa dalo šmahom ruky svojpomocne odstrániť. Ak sa totiž chyba dá ľahko odstrániť, možno takýto počin očakávať aj od klienta cestovnej kancelárie s tým, že cena za zájazd sa nezníži a že nevznikne ani nárok na náhradu škody.
Žalobca predložil fotografiu postelí, na ktorej sa dá poznať, že posteľné matrace sú uložené na stabilnej podložke, ktorá je zrejme z kovu. Vyžadovalo si to len šikovné ruky (priemernú zručnosť) a záležitosť sa dala vybaviť v priebehu niekoľkých minút. To znamená, pripevniť k sebe šnúrou obidva kovové rámy postelí, aby sa obidve postele prestali od seba vzďaľovať. Mohlo sa stať, že žalobca nemal takúto pomôcku poruke. Šnúra sa však dá zaobstarať rýchlo a za lacný peniaz. Až do zaobstarania šnúry žalobcovi napríklad mohol poslúžiť opasok z jeho nohavíc, pretože v takejto chvíli určite nebol používaný na to, aby plnil svoju pôvodnú funkciu...“
Záverečné tri bodky v tomto prípade ako keby symbolicky pripomínali dierky na opasku.
Titulky vpísané nad dierky v opasku klienta
Amtsgericht = všeobecný súd prvého stupňa v Nemecku; obvodný súd, u nás okresný súd
Jobst-Hubertus Bauer (narodený 1945) = štúdium na Univerzite vo Freiburgu honorárny profesor pracovného práva, partner veľkej advokátskej kancelárie, autor knihy Právo kuriózne. Zábavne a smutno (Recht kurios. Amüsantes und trauriges), v ktorej opisuje aj tento vybraný príklad
Spisová značka = 5a C 106/91 z 25. apríla 1991 (AG Mönchengladbach)
Alexander Bröstl
Ilustračné foto: pixabay.com