Zanedlho nadobudne účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok). Pozrime sa teda letmo na zopár jeho ustanovení o vylúčení sudcov:
Vylúčenie sudcu a iných osôb
§ 49
(1) Sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.
Vylúčenie sudcu na základe jeho oznámenia
§ 50
(1) Ak sudca, ktorý má spor prejednať a rozhodnúť, zistí skutočnosti, pre ktoré je vylúčený, bezodkladne ich oznámi predsedovi súdu. (...)
(2) O vylúčení sudcu rozhoduje bezodkladne predseda súdu.
Ako vidia zaujatosť sudcov iní a čo o nej píšu?
Zaujatosť sudcu sa chápe tak, že má dve široké podoby. Subjektívna zaujatosť, ako ju nazýva Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP), alebo reálna zaujatosť, ako je známa v common law, sa zakladajú na dokazovaní sudcových záujmov a motívov. Objektívna zaujatosť pre ESĽP a zjavná zaujatosť v common law prichádzajú do úvahy, ak tu je nebezpečenstvo, pravdepodobnosť, riziko, možnosť alebo predtucha (tušenie) predsudku alebo nedostatku spravodlivosti (férovosti) sudcu. Obsah testu objektívnej alebo zjavnej zaujatosti je sporný najmä kvôli podstatným odlišnostiam v otázkach možného stanovenia hraníc jej preukázateľnosti. Nedeliteľnou súčasťou tejto otázky je i otázka komu sa sudca musí zdať zaujatý. Presnejšie, mala by byť zaujatosť zjavná sudcovi, voči ktorému sa uplatňuje námietka alebo jeho sudcovským kolegom, pristupujúcim k záležitosti objektívne, alebo pozorovateľovi, ktorý nemá vzťah k sporu, ale nie je tak dobre informovaný ako sudca.
A teraz príklad:
Stanovisko predsedu Najvyššieho súdu Spojených štátov amerických Williama H. Rehnquista k svojmu možnému vylúčeniu pre zaujatosť z roku 2000
Microsoft Corporation si najala právnu firmu Goodwin, Procter & Hoar v Bostone ako miestneho poradcu v súkromných anti-trustových súdnych sporoch. Môj syn James C. Rehnquist je partnerom v tejto firme, a je jedným z právnych zástupcov, ktorí pracujú na týchto prípadoch. Preto som dlho uvažoval o tom, či si jeho zastupovanie vyžaduje, aby som sa vylúčil zo záležitostí Microsoftu pred týmto Súdom (ďalej aj „Najvyšší súd“, aj „tento Súd“, či „Súd“). Prešiel som dôležité právne orgány a konzultoval som s mojimi kolegami. Rozhodol som sa, že by som sa z týchto prípadov nemal dať vylúčiť.
28 U.S. Code v § 455 stanovuje právne kritéria pre vylúčenie federálnych úradníkov, sudcov, a sudcov Najvyššieho súdu. Tento predpis sa člení na dva pododdiely, pričom obidva sa vzťahujú na aktuálnu situáciu.
Odsek § 455(b) vymenúva osobitné okolnosti, pri ktorých sa vyžaduje vylúčenie, vrátane situácie, keď sa o dieťati sudcu „vie, ... že má záujem, ktorý by mohol byť podstatne ovplyvnený výsledkom procesu.“ § 455(b) 5 (iii). Keďže toto ustanovenie bolo vyložené v príslušnom precedenčnom práve (case law), nejestvuje nijaký rozumný základ pre úsudok, že záujmy môjho syna alebo jeho právnej firmy budú podstatne ovplyvnené procesom aktuálne prebiehajúcim pred Najvyšším súdom. Podľa môjho chápania si Microsoft prenajal firmu Godwin, Procter & Hoar na základe hodinovej mzdy podľa bežných firemných sadzieb. Dokonca aj vtedy, ak sa domnievam, že nepeňažné záujmy môjho syna sú podľa tohto predpisu dôležité, bolo by nerozumné a špekulatívne uzavrieť, že výsledok nejakého sporu Microsoftu pred týmto súdom by mal dopad na tieto záujmy, ak by ani on, ani jeho firma neboli odviedli žiadnu prácu v týchto záležitostiach. Verím teda, že moja pokračujúca účasť je v súlade s § 455(b) 5 (iii).
Odsek § 455(a) obsahuje všeobecnejšie vyhlásenie, že sudca „sa má vylúčiť z každého sporu, v ktorom by sa mohla rozumne namietať jeho nestrannosť.“ Ako tento Súd uviedol, čo podľa § 455(a) rozhoduje „to nie je realita zaujatosti alebo predsudku, ale jej zdanie.“ [Liteky v. United States, 510 U. S. 540, 548 (1994)]. Toto preskúmanie je objektívne, teda urobené z hľadiska objektívneho pozorovateľa, ktorý je informovaný o všetkých súvisiacich faktoch a okolnostiach. [Pozri: In re Drexel Burnham Lambert Inc., 861 F.2d 1307, 1309, (CA2 1988).] Už som vysvetlil, že osobné a finančné záujmy môjho syna nebudú ovplyvnené tým, že Najvyšší súd rozhoduje o záležitostiach Microsoftu. Preto neverím tomu, že dobre informovaný človek by usúdil, že zdanie nevhodnosti existuje jednoducho preto, lebo môj syn zastupuje, v inom prípade, účastníka sporu, prebiehajúceho na tomto Súde.
Je pravda, že obidvoje, zastupovanie môjho syna a kauza pred týmto Súdom, majú vzťah k možnej anti-trustovej zodpovednosti Microsoftu. Rozhodnutie tohto súdu o anti-trustovej zodpovednosti by mohlo mať významný vplyv na vyhliadky Microsoftu v anti-trustových sporoch pred inými súdmi. Ale, vzhľadom na postavenie tohto Súdu na vrchole federálneho súdnictva je dopad mnohých našich rozhodnutí často značne široký. Skutočnosť, že naše rozhodovanie o prebiehajúcom spore by mohlo potenciálne ovplyvniť vyhliadky Microsoftu na anti-trustovú zodpovednosť v iných prípadoch, podľa mňa, výrazne neodlišuje súčasnú situáciu od iných prípadov, o ktorých tento Súd rozhoduje. Dokonca naše najvšednejšie rozhodnutie vykladajúce nejasný federálny predpis by mohlo mať významný dopad na klientov našich detí, ktoré praktizujú právo. Pripisovanie takého širokého záberu § 455(a) sa zdá byť v rozpore so štandardom „rozumnej osoby,“ ktorú zahŕňa. Myslím si, že objektívny pozorovateľ, ktorý je o týchto skutočnostiach informovaný, by neusúdil, že moja účasť v prebiehajúcich veciach Microsoftu vzbudzuje zdanie zaujatosti.
Napokon, je dôležité spomenúť negatívny dopad, ktorý môže mať nepotrebné vylúčenie čo i len jedného sudcu, na Súd. Tu – na rozdiel od situácie na okresnom súde alebo na odvolacom súde – neexistuje spôsob nahradenia zaujatého sudcu. Nielenže Súd je zbavený účasti jedného zo svojich deviatich členov, ale párny počet zostávajúcich sudcov dokonca vytvára riziko potvrdenia rozhodnutia nižšieho súdu súdom, ktorý je rozdelený na rovnaké časti.
(Pokračovanie)
Titulky na talári:
Rehnquist, William Hubbs (1924 – 2005) = americký sudca pôsobiaci na Najvyššom súde Spojených štátov amerických v rokoch 1972-1986 ako sudca (Associate Justice) a od roku 1986 do roku 2005 ako 16. predseda (Chief Justice) tohto súdu. Po odchode Warrena E. Burgera z postu predsedu v roku 1986 ho prezident Ronald Reagan vymenoval za nového predsedu. Liberáli protestovali. Hoci bol konzervatívcom, Najvyšší súd počas jeho predsedníctva prijal viaceré liberálne rozhodnutia vo veciach potratov, trestu smrti, desegregácii škôl, k liberálom sa pridal v otázkach manželstiev gejov a slobody slova.
