Môže byť právnická osoba blízkou osobou?

S kategóriou blízkych osôb sa možno stretnúť na viacerých miestach právneho poriadku, pričom s existenciou blízkej osoby spája právo významné právne dôsledky. Napríklad pri prevode spoluvlastníckeho podielu na blízku osobu sa neuplatňuje predkupné právo (§ 140 OZ), pri odporovateľnosti právnych úkonov medzi blízkymi osobami sa uplatňuje vyvrátiteľná právna domnienka ukracujúceho úmyslu (§ 42a OZ), pri prevode poľnohospodárskeho pozemku na blízku osobu sa neuplatňuje postup podľa zákona č. 140/2014 Z .z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Táto kategória je dlhodobo prirodzene spájaná s fyzickými osobami, avšak nemožno vylúčiť, že za blízke osoby môžu byť považované aj právnické osoby navzájom, príp. fyzické osoby a právnické osoby medzi sebou. Vývoj práva ako aj vývoj sociálnych vzťahov nastolil potrebu zaoberať sa otázkou, či v súčasnej dobe je opodstatnené obmedzovať inštitút blízkych osôb výlučne na fyzické osoby. Za ostatné obdobie možno zaznamenať značný rozmach vzniku rôznych druhov právnických osôb, preto je nevyhnutné, aby výklad právnych noriem reflektoval na sociálny vývoj, resp. aktuálnu sociálnu realitu. Túto skutočnosť nemožno nechať bez povšimnutia aj s ohľadom na princíp rovnosti pred zákonom, t. j. rovnaké pravidlá by sa mali vzťahovať na všetky osoby bez ohľadu na to, či ide o fyzické osoby alebo právnické osoby.

Nevidíme žiaden rozumný dôvod, prečo by mal platiť odlišný právny režim v závislosti od toho, či sa jedná o fyzické osoby alebo právnické osoby. Právnické osoby nemožno vnímať iba ako umelo vykonštruované útvary. Každá právnická osoba totiž prejavuje svoju vôľu navonok prostredníctvom fyzických osôb (napr. štatutárnych orgánov), resp. je tvorená fyzickými osobami, ktoré z činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom profitujú (napr. spoločníci obchodnej spoločnosti). Osobné, majetkové alebo iné prepojenie teda môže existovať nielen medzi samotnými fyzickými osobami, ale tiež medzi právnickými a fyzickými osobami ako aj medzi právnickými osobami navzájom. Hlavným predpokladom je to, aby medzi fyzickými osobami, ktoré pôsobia v štruktúrach právnickej osoby a fyzickými osobami na strane druhej existovala „blízkosť“, resp. určitá kvalifikovaná prepojenosť.

Právnické osoby možno považovať za blízke osoby na základe dvoch interpretačných prístupov a to prostredníctvom (i) výkladu ustanovenia § 116 druhá veta OZ alebo (ii) analogického použitia ustanovenia § 116 OZ v spojení s § 853 ods. 1 OZ. Rozdiel medzi týmito prístupmi spočíva v tom, že prvý z nich má značne užší rozsah aplikácie, pretože ho možno vzťahovať len na situácie v rozsahu druhej vety § 116 OZ, kdežto pri druhom interpretačnom prístupe sa § 116 uplatní na právnické osoby v celom rozsahu.

Pojem blízka osoba je definovaný v ustanovení § 116 OZ, kde sa uvádza, že „blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.“ Z textácie prvej vety ustanovenia § 116 OZ je pojmovo vylúčené, aby sa vzťahovalo na právnické osoby, pretože takýto druh príbuzenstva je typický iba pre fyzické osoby. Na právnické osoby je však aplikovateľná druhá veta § 116, ktorá hovorí vo všeobecnosti o osobách (nielen o fyzických osobách) a obdobnom pomere, t. j. neviaže blízke osoby iba na rodinný pomer. Z ustanovenia § 116 druhá veta OZ, teda vyplýva, že osobami blízkymi môžu byť aj právnické osoby, ktoré sú tak vzájomne prepojené, že v prípade, ak by ujmu utrpela jedna z týchto osôb, druhá by to pociťovala ako ujmu vlastnú.

Podľa druhého interpretačného prístupu pomocou analógie legis, je možné aplikovať na právnické osoby celú hypotézu § 116 OZ. V tomto prípade sa nebude vyžadovať pri osobách vymenovaných v prvej vete splnenie podmienky, aby ujmu, ktorú utrpela jedna z týchto osôb, pociťovala druhá osoba ako ujmu vlastnú, ale automaticky sa bude mať za to, že ide o blízke osoby. Napríklad ak spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá má jediného spoločníka a konateľa uzavrie s fyzickou osobou zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu, pričom konateľ a spoločník je vo vzťahu k tejto fyzickej osobe príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel, bude automaticky naplnená podmienka blízkej osoby (o to viac to platí v prípade, ak ide o totožnú fyzickú osobu). V prípade prvého interpretačného prístupu jazykové znenie § 116 prvá veta OZ neumožňuje rozšírenie aj na právnické osoby – uvedené je možné len formou analogického (obdobného) uplatnenia § 116 prvá veta OZ v spojení s § 853 ods. 1 OZ. Poradie jednotlivých interpretačných prístupov by malo byť založené na preferencii prvého prístupu, pretože analógia je v zásade použiteľná len vtedy, ak určitá otázka nie je v zákone riešená - ak by teda bol akceptovateľný prvý interpretačný prístup, ktorý je založený na jazykovom výklade § 116 druhá veta OZ, vylučovalo by to použitie druhého interpretačného prístupu pokiaľ ide o aplikáciu inštitútu blízkej osoby na právnické osoby.

V súdnej praxi sa pripúšťa aplikácia kritéria blízkosti aj na právnické osoby, avšak uplatňuje sa hybridný model, ktorý obsahuje výklad opierajúci sa o oba interpretačné prístupy. Z dostupných súdnych rozhodnutí možno poukázať na nasledovné:

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.06.2014, sp. zn. 5Co/235/2013:

Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Z citovaného ustanovenia nevyplýva, že by osobou blízkou mala byť iba fyzická osoba, keď z vety za bodkočiarkou je zrejmé, že iné osoby (fyzické, ale i právnické) v pomere obdobnom rodinnému sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako ujmu vlastnú. Právnické osoby sú subjektmi, vytvorenými fyzickými osobami, ktorým zákon priznáva postavenie právnických osôb. Pre právnickú osobu je charakteristické, že svoju vôľu nevytvára sama osebe, ale len prostredníctvom fyzických osôb, a to tých, ktoré sú k tomu podľa práva povolané. Len prostredníctvom fyzických osôb právnická osoba tiež prejavuje svoju vôľu navonok (najmä robí právne úkony). Právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú jej štatutárnym orgánom, právne úkony môžu za právnickú osobu konať i iní jej zamestnanci alebo členovia, ak to stanovujú vnútorné predpisy alebo je to vzhľadom k ich pracovnému zaradeniu obvyklé. Nepochybné je, že medzi právnickou osobou a fyzickými osobami vznikajú vzťahy, a to vzťahy nielen právne, a že ujmu, ktorú utrpela právnická osoba, môžu určité fyzické osoby dôvodne pociťovať ako ujmu vlastnú. Ak právnická osoba vytvára svoju vôľu a prejavuje svoju vôľu navonok len prostredníctvom fyzických osôb, vznikajú vzťahy tiež medzi právnickou osobou a týmito fyzickými osobami; fyzické osoby, ktoré sú povolané vytvárať vôľu právnickej osoby a ktoré prejavujú jej vôľu navonok, majú zrejme vždy určité záujmové väzby a vzťahy k tejto právnickej osobe. U fyzických osôb, ktoré robia za právnickú osobu právne úkony, je treba - najmä s prihliadnutím k tomu, že ich prostredníctvom sa utvára vôľa právnické osoby - uvažovať s tým, že majú z titulu svojho postavenia (a z neho vyplývajúcej zodpovednosti) k tejto právnickej osobe taký vzťah, že by dôvodne pociťovali ujmu, ktorú utrpela právnická osoba, ako ujmu vlastnú. Z analogického použitia ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka potom vyplýva, že tieto fyzické osoby sú z hľadiska ustanovenia § 140 vety prvej Občianskeho zákonníka osobami blízkymi tejto právnickej osobe.

Mimo fyzických osôb, ktoré robia za právnickú osobu právne úkony, majú vzťahy k právnickej osobe a záujem na jej pomeroch aj ďalšie fyzické osoby. Z hľadiska jej vystupovania v právnych vzťahoch nemôže však byť významný akýkoľvek ich vzťah k právnickej osobe. Tak ako vo vzťahoch medzi fyzickými osobami nie je z hľadiska ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka podstatná akákoľvek ich vzájomná väzba, ale iba vzťah určitej kvality, založený na pomere rodinnom alebo na pomere obdobnom pomere rodinnému, musí aj vzťah tejto ďalšej fyzickej osoby a právnickej osoby vykazovať určité vlastnosti. Tak je tomu najmä v prípade, kedy fyzická osoba je spoločníkom, členom alebo zamestnancom právnickej osoby, alebo má k právnickej osobe iný obdobný vzťah, a súčasne sa jej  právne pomery právnickej osoby podstatným spôsobom dotýkajú. Za analogického použitia ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka je potom možné dovodiť, že za osobu blízku právnickej osobe je treba považovať tiež fyzickú osobu, ktorá je spoločníkom, členom alebo zamestnancom právnickej osoby alebo ktorá má k právnickej osobe iný obdobný vzťah a súčasne, ak by dôvodne pociťovala ujmu, ktorú utrpela právnická osoba, ako ujmu vlastnú.

 

Rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 28.05.2014, sp. zn. 5Co/145/2013:  

V súdnej praxi badať snahu rozšíriť pojem blízkej osoby, a to pomocou analógie (§ 853 OZ) i na právnické osoby. Tak je tomu najmä pri aplikácii pojmu „blízka osoba“ vo vzťahu k odporovateľnému právnemu úkonu a vo vzťahu k prevodu spoluvlastníckeho podielu na blízku osobu. Aj v tomto prípade musí vzťah konajúceho subjektu a „blízkej osoby“ vykazovať určité vlastnosti. Tak je tomu najmä v prípade, ak je fyzická osoba spoločníkom, členom alebo zamestnancom právnickej osoby alebo má k nej iný obdobný vzťah a súčasne sa jej pomery právnickej osoby podstatným spôsobom dotýkajú. Z analogického použitia ustanovenia § 116 OZ možno vyvodiť, že za osobu blízku právnickej osobe možno tiež považovať fyzickú osobu, ktorá je spoločníkom, členom alebo zamestnancom právnickej osoby alebo ktorá má k právnickej osobe obdobný vzťah a súčasne, keby dôvodne pociťovala ujmu, ktorú by utrpela právnická osoba ako vlastnú ujmu. O takýto vzťah ide najmä v prípade vzťahu fyzickej osoby k spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej je táto fyzická osoba jediným spoločníkom a zároveň aj konateľom (pozri § 105a a § 132 OBZ). Z uvedeného vyplýva, že vzťah blízkych osôb sa zakladá jednak na príbuzenstve a na manželstve alebo ak ide o osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom, za predpokladu, že ich vzťahy vykazujú takú kvalitu, že by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako ujmu vlastnú. Bývalí manželia, teda tí, ktorých manželstvo zaniklo rozvodom, môžu byť osobami blízkymi, len ak sú osobami v pomere obdobnom rodinnému pomeru a ak by ujmu, ktorú utrpel jeden z nich, druhý dôvodne pociťoval ako ujmu vlastnú.

Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku z 01.08.2002, sp. zn. 21 Cdo 2192/2001 konštatoval, že „právnické osoby sú subjekty, ktoré boli vytvorené ľuďmi (fyzickými osobami) a ktorým zákon priznáva postavenie právnických osôb. Pre právnickú osobu sú okrem iných charakteristické, že svoju vôľu nevytvárajú samy o sebe, ale len prostredníctvom fyzických osôb, a to tých, ktoré sú k tomu podľa práva povolané. Len prostredníctvom fyzických osôb právnická osoba taktiež prejavuje svoju vôľu navonok ... Právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú jej štatutárnym orgánom, a právne úkony môžu robiť za právnickú osobu aj iní jej zamestnanci alebo členovia, ak to stanovia jej vnútorné predpisy alebo to je vzhľadom k ich pracovnému zaradeniu obvyklé...... je zrejmé, že zákon uvažuje tiež s tím, že právnická osoba môže byť osobou blízkou dlžníkovi - fyzickej osobe. Otázku osoby blízkej je treba v tomto prípade ... riešiť pomocou analógie (§ 853 Obč. zák.). ... právnická osoba je v zmysle ustanovenia § 42a ods. 2 Obč. zák. osobou blízkou dlžníkovi, ktorý je fyzickou osobou, ak je dlžník jej štatutárnym orgánom (členom štatutárneho orgánu), ako aj vtedy, ak je dlžník spoločníkom, členom alebo zamestnancom tejto právnickej osoby, prípadne ak má k nej iný obdobný vzťah, a súčasne, keby dôvodne pociťoval ujmu, ktorú utrpela právnická osoba, ako ujmu vlastnú.“

 

Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 28.06.2011, sp. zn. 21 Cdo 4124/2010:

Rovněž právnická osoba může mít (za určitých předpokladů) postavení osoby blízké ve smyslu § 116 občanského zákoníku vůči fyzické osobě. Právnická osoba tak je např. osobou blízkou dlužníku, který je fyzickou osobou, je-li dlužník jejím statutárním orgánem (členem statutárního orgánu), jakož i tehdy, je-li dlužník společníkem, členem nebo zaměstnancem této právnické osoby, popřípadě má-li k ní jiný obdobný vztah, a současně, kdyby důvodně pociťoval újmu, kterou utrpěla právnická osoba, jako újmu vlastní (srov. v poměrech aplikace ustanovení § 42a odst. 2 občanského zákoníku rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 1.8.2002 sp. zn. 21 Cdo 2192/2001, který byl uveřejněn pod č. 53 ve Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek, roč. 2004).

Ačkoli v ustanovení § 196a obch. zák. ani v jiných ustanoveních obchodního (či občanského) zákoníku není výslovně uvedeno, kdo se rozumí osobou blízkou osobám vypočteným v ustanovení § 196a odst. 1 obch. zák., nelze z nedostatku výslovné právní úpravy dovozovat, že by osobou blízkou osobám vypočteným v ustanovení § 196a odst. 1 obch. zák. nemohla být právnická osoba. Otázku osoby blízké je zde tak třeba řešit (srov. též rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 27.1.2010 sp. zn. 29 Cdo 4822/2008, uveřejněný pod č. 9 v časopise Soudní judikatura, roč. 2010) pomocí analogie (§ 1 odst. 2 obch. zák. a § 853 občanského zákoníku).

 

Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa  27.01.2010, sp. zn. 29 Cdo 4822/2008:

Otázkou, zda právnická osoba může být osobou blízkou osobě fyzické, se Nejvyšší soud zabýval již v rozsudku uveřejněném pod číslem 53/2004 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek (dále též jen R 53/2004 ), v němž formuloval a odůvodnil závěr, podle něhož se právnická osoba pro účely ustanovení § 42a odst. 2 zákona č. 40/1964 Sb., občanského zákoníku (dále též jen obč. zák. ) považuje za osobu blízkou dlužníku, který je fyzickou osobou, je-li (mimo jiné) dlužník jejím statutárním orgánem (členem statutárního orgánu). Obdobný závěr lze učinit i ve vztahu k ustanovení § 196a obch. zák.

Ačkoli v tomto ustanovení ani v jiných ustanoveních obchodního (či občanského) zákoníku není výslovně uvedeno, kdo se rozumí osobou blízkou osobám vypočteným v § 196a odst. 1 obch. zák., nelze z nedostatku výslovné právní úpravy dovozovat, že by osobou blízkou osobám vypočteným v § 196a odst. 1 obch. zák. nemohla být právnická osoba. Zákon naopak vychází z toho, že účastníkem právních úkonů spadajících do režimu § 196a obch. zák. bude akciová společnost, popř. společnost s ručením omezenýma nevylučuje ani, aby právnická osoba stála na druhé straně dotčeného právního úkonu.

Stejně jako při posuzování vzájemných poměrů účastníků odporovatelných právních úkonů je i v případě transakcí spadajících do režimu ustanovení § 196a obch. zák. otázku osoby blízké třeba řešit pomocí analogie (§ 1 odst. 2 obch. zák. a § 853 obč. zák.).

Proto i zde platí, že u fyzických osob, které činí (mohou činit) jménem právnické osoby právní úkony, je třeba zejména s přihlédnutím k tomu, že jejich prostřednictvím se utváří vůle právnické osoby uvažovat s tím, že mají z titulu svého postavení (a z něj vyplývající odpovědnosti) k této (své) právnické osobě takový vztah, že by důvodně pociťovaly újmu, kterou utrpěla právnická osoba, jako újmu vlastní. Z analogického užití ustanovení § 116 obč. zák. proto vyplývá, že tyto fyzické osoby jsou i z hlediska ustanovení § 196a obch. zák. osobami blízkými této právnické osobě (viz R 53/2004). 

 

Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa  29.04.2004, sp. zn. 22 Cdo 1836/2003:

Občanský zákoník v § 140 ani v jiných ustanoveních výslovně neuvádí, kdo je blízkou osobou v případě, že jde o převod spoluvlastnického podílu na právnickou osobu. Jestliže však zákon takový převod umožňuje, pak je zřejmé, že zákon počítá také s tím, že právnická osoba může být osobou blízkou spoluvlastníku fyzické osobě a otázku osoby blízké je v tomto případě třeba řešit pomocí analogie zákona (§ 853 ObčZ), jak také uvedly správně soudy obou stupňů.

Nejvyšší soud v rozsudku, sp. zn. 21 Cdo 2192/2001, z 1. 8. 2002, publikovaném pod č. 168 v časopise Soudní judikatura 9/2002, uvedl, že právnická osoba je ve smyslu ustanovení § 42a odst. 2 ObčZ osobou blízkou dlužníku, který je fyzickou osobou, je-li dlužník jejím statutárním orgánem (členem statutárního orgánu), jakož i tehdy, je-li dlužník společníkem, členem nebo zaměstnancem této právnické osoby, popřípadě má-li k ní jiný obdobný vztah, a současně, kdyby důvodně pociťoval újmu, kterou utrpěla právnická osoba, jako újmu vlastní. V tomto rozhodnutí také podrobně rozvedl charakteristiku právnických osob jako subjektů, které byly vytvořeny lidmi (fyzickými osobami) a kterým zákon přiznává postavení právnických osob, a poukázal na to, že mezi právnickou osobou a fyzickými osobami vznikají vztahy, a to nejen právní, a že újmu, kterou utrpěla právnická soba, mohou určité fyzické osoby důvodně pociťovat jako újmu vlastní. 

To znamená, že vkládá-li spoluvlastník svůj spoluvlastnický podíl k nemovitosti do společnosti s ručením omezeným, jejímž je společníkem, jde o převod spoluvlastnického podílu na právnickou osobu jako osobu jemu blízkou a předkupní právo podle § 140 ObčZ ostatním spoluvlastníkům nevzniká. 

 

Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa  01.08.2002, sp. zn. 21 Cdo 2192/2001:

Občanský zákoník v ustanovení § 42a obč. zák. a ani v jiných ustanoveních výslovně neuvádí, kdo se rozumí osobou blízkou dlužníku, který je fyzickou osobou, učinil-li odporovaný právní úkon s právnickou osobou nebo ve prospěch právnické osoby. Z nedostatku výslovné právní úpravy nelze dovozovat, že by právnická osoba nemohla být osobou blízkou dlužníku, který je fyzickou osobo; může-li být odporovaný právní úkon učiněn s právnickou osobou nebo v její prospěch a nerozlišuje-li se v ustanovení § 42a obč. zák. mezi fyzickými a právnickými osobami (v ustanovení § 42a obč. zák. se hovoří v souvislosti s tím, s kým dlužník učinil odporovaný právní úkon, o "druhé straně" nebo o "osobách"), je zřejmé, že zákon uvažuje také s tím, že právnická osoba může být osobou blízkou dlužníku - fyzické osobě. Otázku osoby blízké je třeba v tomto případě - jak správně uvádí žalobce - řešit pomocí analogie (§ 853 obč. zák.). 

Je nepochybné, že mezi právnickou osobou a fyzickými osobami vznikají vztahy, a to nejen vztahy právní, a že újmu, kterou utrpěla právnická osoba, mohou určité (některé) fyzické osoby důvodně pociťovat jako újmu vlastní. Utváří-li právnická osoba svoji vůli a projevuje-li svoji vůli navenek - jak uvedeno výše - jen prostřednictvím fyzických osob, vznikají vztahy rovněž mezi právnickou osobou a těmito fyzickými osobami; fyzické osoby, které jsou povolány vytvářet vůli právnické osoby a které projevují její vůli navenek, mají zřejmě vždy blízké zájmové vazby a vztahy k této (své) právnické osobě.

U fyzických osob, které činí (mohou činit) za právnickou osobu právní úkony, je třeba - zejména s přihlédnutím k tomu, že jejich prostřednictvím se utváří vůle právnické osoby - uvažovat s tím, že mají z titulu svého postavení (a z něj vyplývající odpovědnosti) k této (své) právnické osobě takový vztah, že by důvodně pociťovaly újmu, kterou utrpěla právnická osoba, jako újmu vlastní. Z analogického užití ustanovení § 116 obč. zák. proto podle názoru dovolacího soudu vyplývá, že tyto fyzické osoby jsou z hlediska ustanovení § 42a odst.2 obč. zák. osobami blízkými této právnické osobě.

Vedle fyzických osob, které činí (mohou činit) za právnickou osobu právní úkony, mají - jak uvedeno již výše - vztahy k právnické osobě a zájem na jejích poměrech další fyzické osoby. Z hlediska jejich vystupování v právních vztazích však nemůže být významný jakýkoliv jejich vztah k právnické osobě. Tak jako ve vztazích mezi fyzickými osobami není z hlediska ustanovení § 116 obč. zák. podstatná jakákoliv jejich vzájemná vazba, ale jen vztah určité kvality, založený na poměru rodinném nebo na poměru obdobném poměru rodinnému, musí i vztah této další fyzické osoby k právnické osobě - má-li mít v právu význam - vykazovat určité vlastnosti. Tak je tomu zejména v případě, je-li fyzická osoba společníkem, členem nebo zaměstnancem právnické osoby nebo má-li k právnické osobě jiný obdobný vztah, a současně se jí poměry právnické osoby podstatným způsobem dotýkají. Za analogického užití ustanovení § 116 obč. zák. proto dovolací soud dovodil, že za osobu blízkou právnické osobě je třeba považovat také fyzickou osobu, která je společníkem, členem nebo zaměstnancem právnické osoby nebo která má k právnické osobě jiný obdobný vztah, a současně, kdyby důvodně pociťovala újmu, kterou utrpěla právnická osoba, jako újmu vlastní.

Z uvedených důvodů dospěl Nejvyšší soud ČR k závěru, že právnická osoba je ve smyslu ustanovení § 42a odst.2 obč. zák. osobou blízkou dlužníku, který je fyzickou osobou, je-li dlužník jejím statutárním orgánem (členem statutárního orgánu), jakož i tehdy, je-li dlužník společníkem, členem nebo zaměstnancem této právnické osoby, popřípadě má-li k ní jiný obdobný vztah, a současně, kdyby důvodně pociťoval újmu, kterou utrpěla právnická osoba, jako újmu vlastní. 

 

K rovnakému záveru dospela s poukazom na judikatúru aj katastrálna prax – v katastrálnom bulletine č. 3/2016 sa v odpovedi na otázku pod č. 3 uvádza nasledovné (dostupné TU): „Áno, aj právnická osoba môže byť za určitých okolností „blízkou osobou“ fyzickej osobe na účely § 4 ods. 1 zákona č. 140/2014 Z. z. V zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 140/2014 Z. z. vlastník alebo iná osoba oprávnená previesť vlastníctvo poľnohospodárskeho pozemku môže poľnohospodársky pozemok, bez použitia postupu podľa § 4 odsekov 3 až 10 a podľa § 5 a 6 tohto zákona, previesť do vlastníctva blízkej osobe podľa § 116 Občianskeho zákonníka a osobe príbuznej podľa § 117 Občianskeho zákonníka. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku z 01.08.2002, sp. zn. 21 Cdo 2192/2001 konštatoval, že „právnické osoby sú subjekty, ktoré boli vytvorené ľuďmi (fyzickými osobami) a ktorým zákon priznáva postavenie právnických osôb. Pre právnickú osobu sú okrem iných charakteristické, že svoju vôľu nevytvárajú samy o sebe, ale len prostredníctvom fyzických osôb, a to tých, ktoré sú k tomu podľa práva povolané. Len prostredníctvom fyzických osôb právnická osoba taktiež prejavuje svoju vôľu navonok ... Právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú jej štatutárnym orgánom, a právne úkony môžu robiť za právnickú osobu aj iní jej zamestnanci alebo členovia, ak to stanovia jej vnútorné predpisy alebo to je vzhľadom k ich pracovnému zaradeniu obvyklé...... je zrejmé, že zákon uvažuje tiež s tím, že právnická osoba môže byť osobou blízkou dlžníkovi - fyzickej osobe. Otázku osoby blízkej je treba v tomto prípade ... riešiť pomocou analógie (§ 853 Obč. zák.). ... právnická osoba je v zmysle ustanovenia § 42a ods. 2 Obč. zák. osobou blízkou dlžníkovi, ktorý je fyzickou osobou, ak je dlžník jej štatutárnym orgánom (členom štatutárneho orgánu), ako aj vtedy, ak je dlžník spoločníkom, členom alebo zamestnancom tejto právnickej osoby, prípadne ak má k nej iný obdobný vzťah, a súčasne, keby dôvodne pociťoval ujmu, ktorú utrpela právnická osoba, ako ujmu vlastnú.“ Na vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky poukazuje aj slovenská odborná literatúra (napr. ŠTEVČEK, M., DULAK, A., BAJÁNKOVÁ, J., FEČÍK, M., SEDLAČKO, F., TOMAŠOVIČ, M. a kol.: Občiansky zákonník I., § 1 – 450. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, s. 726). V predmetnom rozhodnutí sa síce Najvyšší súd Českej republiky vykladal § 116 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastávame však názor, že tento výklad je možné aplikovať aj vo vzťahu k § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 140/2014 Z. z. v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na vyššie uvedené môže by za určitých okolností aj právnická osoba „blízkou osobou“ fyzickej osobe na účely § 4 ods. 1 zákona č. 140/2014 Z. z.

__________

Tomáš Čentík

30. mája 2018

ilustračné foto: pixabay.com

 

 

Tlačiť
Dávid TluščákPrávnik od roku 201402.06.2018 o 09:25:25Reagovať
Možno podľa Vás uvedené vzťahovať aj na paragraf 211 Trestného poriadku ? V prípade ak poškodeným je napríklad jednoosobová s.r.o., ktorej jediný spoločník a konateľ je napr. brat podozrivého/obvineného. Do úvahy treba vziať tiež skutočnosť, že primárne je poškodeným s.r.o a jej majetok je oddelený od majetku jediného konateľa a spoločníka.
Tomáš ČentíkPrávnik od roku 201102.06.2018 o 19:49:07Reagovať
Netrúfam si s istotou povedať, či obdobný záver môže platiť aj v oblasti trestného práva, keďže trestným právom sa veľmi nezaoberám a toto odvetvie vykazuje určité špecifiká v porovnaní s občianskym právom. Vychádzajúc z nasledovných úvah to však nemusí byť úplne vylúčené: - okruh osôb vymenovaných v § 130 TP sa prelína s definíciou blízkej osoby podľa OZ - analógia v trestnom práve procesnom je prípustná, ak jej dôsledky nie sú v neprospech osoby, voči ktorej sa vedie trestné konanie (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PLz. ÚS 3/2014 z 22. októbra 2014; nález Ústavného súdu SR z 13. novembra 2014, sp. zn. IV. ÚS 414/2013-26) - v tejto súvislosti možno odkázať na nadčasovú publikáciu Ana­lo­gie v tres­tním prá­vu, kto­rú na­pí­sal JUDr. Jo­sef Ke­pert (bližšie info tu http://www.pravnelisty.sk/monitoring-literatury/a49-judr.-josef-kepert-analogie-v-trestnim-pravu) - analógia je metodologický nástroj na uzavretie medzier zákona, ktorej podstatou je to, že „spojuje právne dôsledky (dispozíciu) noriem s prípadmi, ktoré nie sú zahrnuté do ich jazykového vyjadrenia v právnych predpisoch“. Prípustnosť analógie musí vyplynúť z objektívnej teleologickej argumentácie, teda v zásade z účelu právneho predpisu (jeho teleologického pozadia) (Melzer, F. Metodologie nalézání práva. Úvod do právní argumentace. Praha : C. H. BECK, 2010, s. 240-241) - teleologické pozadie § 211 TP v spojení s § 130 TP umožňuje prijať záver, aby poškodená právnická osoba bola vo vzťahu k osobe, proti ktorej sa vedie trestné stíhanie, osobou s blízkym vzťahom obdobným rodinnému pomeru - účelom inštitútu súhlasu poškodeného je riešiť konflikt záujmu štátu na trestnom stíhaní a záujmu poškodeného na nestíhaní páchateľa. V určitých prípadoch má poškodený právo vyjadriť sa, či súhlasí s trestným stíhaním alebo nie. Poškodený musí mať blízky vzťah k páchateľovi. Poškodený môže byť v dôsledku potrestania páchateľa nepriamo postihnutý. Pokiaľ by došlo k odsúdeniu páchateľa trestného činu, mohol by to pociťovať poškodený - poškodený teda musí mať osobitný vzťah k páchateľovi trestného činu Osobitný vzťah poškodenej právnickej osoby k páchateľovi môže byť daný skrz osôb, ktoré sa podieľajú na činnosti tejto právnickej osoby buď ako majitelia (spoločníci, akcionári) alebo štatutárne orgány.
Alexander Bröstl ml.Právnik od roku 200630.05.2018 o 22:48:10Reagovať
Len pre zaujímavosť ako k tomu pristúpili v ČR v rámci rekodifikácie - §22 odsek 2 NOZ § 22 (1) Osoba blízká je příbuzný v řadě přímé, sourozenec a manžel nebo partner podle jiného zákona upravujícího registrované partnerství (dále jen „partner“); jiné osoby v poměru rodinném nebo obdobném se pokládají za osoby sobě navzájem blízké, pokud by újmu, kterou utrpěla jedna z nich, druhá důvodně pociťovala jako újmu vlastní. Má se za to, že osobami blízkými jsou i osoby sešvagřené nebo osoby, které spolu trvale žijí. (2) Stanoví-li zákon k ochraně třetích osob zvláštní podmínky nebo omezení pro převody majetku, pro jeho zatížení nebo přenechání k užití jinému mezi osobami blízkými, platí tyto podmínky a omezení i pro obdobná právní jednání mezi právnickou osobou a členem jejího statutárního orgánu nebo tím, kdo právnickou osobu podstatně ovlivňuje jako její člen nebo na základě dohody či jiné skutečnosti.
Tomáš ČentíkPrávnik od roku 201131.05.2018 o 21:31:09Reagovať
Obdobne paragrafové znenie prvej pracovnej verzie návrhu nového Občianskeho zákonníka, ktoré bolo zverejnené na portáli http://www.najpravo.sk/clanky/paragrafove-znenie-prvej-pracovnej-verzie-navrhu-noveho-obcianskeho-zakonnika.html: § 22 ods. 3: Ak zákon ustanovuje osobitné podmienky pre právne vzťahy medzi blízkymi osobami, uplatnia sa aj na vzťahy medzi právnickou osobou a jej orgánom alebo členom a spoločníkom, ibaže by ich uplatnenie bolo zjavne nedôvodné.
Právnik od roku Reagovať