Poznámky k nezákonnosti Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR

Nie­len v od­bor­ných kru­hoch re­zo­nu­je už nie­koľ­ko me­sia­cov té­ma tý­ka­jú­ca sa in­špek­cie MV SR, te­da naj­mä to­ho, či in­špek­čná služ­ba mi­nis­ter­stva je ale­bo nie je sú­čas­ťou Po­li­caj­né­ho zbo­ru, či je op­ráv­ne­ná žia­dať súd o pou­ži­tie in­for­mač­no-tech­nic­kých pros­tried­kov pod­ľa zá­ko­na o ochra­ne pred od­po­čú­va­ním (zá­kon č. 166/2003 Z. z.), res­pek­tí­ve či je in­špek­čná služ­ba op­ráv­ne­ná na ve­de­nie vy­šet­ro­va­nia pod­ľa Tres­tné­ho po­riad­ku.

Pre úpl­nosť pri­po­me­niem, že oh­ľad­ne tej­to prob­le­ma­ti­ky bo­li vy­da­né v ro­ku 2015 dve vý­kla­do­vo od­liš­né roz­hod­nu­tia Naj­vyš­šie­ho sú­du SR. Ide o roz­su­dok sp. zn. 1 To 1/2015 z 29.05.2015 (ďa­lej v texte len roz­hod­nu­tie se­ná­tu JUDr. Ha­ra­bi­na), kto­rý skon­šta­to­val, zjed­no­du­še­ne po­ve­da­né, že in­špek­čná služ­ba nie je sú­čas­ťou Po­li­caj­né­ho zbo­ru a pre­to nie je op­ráv­ne­ná na žia­da­nie od­pos­lu­chov v zmys­le zá­ko­na o ochra­ne pred od­po­čú­va­ním a nie je ani op­ráv­ne­ná na ve­de­nie vy­šet­ro­va­nia pod­ľa Tres­tné­ho po­riad­ku. K úpl­ne opač­né­mu zá­ve­ru dos­pel Naj­vyš­ší súd SR v uz­ne­se­ní sp. zn. 5 Tdo 42/2015 zo dňa 02.07.2015  (ďa­lej v texte len roz­hod­nu­tie se­ná­tu JUDr. Kli­men­ta).

Vzhľa­dom k to­mu, že doš­lo k roz­diel­nej roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti naj­vyš­šie­ho sú­du oh­ľad­ne tej is­tej spor­nej otáz­ky má dňa 29.09.2015 za­sad­núť tres­tnop­ráv­ne ko­lé­gium Naj­vyš­šie­ho sú­du SR a pri­jať zjed­no­cu­jú­ce sta­no­vis­ko.

Mé­diá, po­li­ti­ci, či mi­mov­lád­ne or­ga­ni­zá­cie jed­not­ne po­pie­ra­jú správ­nosť roz­hod­nu­tia se­ná­tu JUDr. Ha­ra­bi­na (a to tak­mer vý­hrad­ne len z dô­vo­du, že ide o roz­hod­nu­tie se­ná­tu JUDr. Ha­ra­bi­na, t. j. bez to­ho, aby sa bliž­šie oboz­ná­mi­li s pou­ži­tou práv­nou ar­gu­men­tá­ciou a pod­ro­bi­li ju od­bor­nej po­le­mi­ke) a v pod­sta­te kaž­dé­mu, kto nez­die­ľa ich ná­zor sa hro­zí „vy­zle­če­ním z ta­lá­ra“, res­pek­tí­ve ve­de­ním dis­cip­li­nár­ne­ho ko­na­nia (len pri­po­mí­nam, že roz­hod­nu­tie se­ná­tu JUDr. Ha­ra­bi­na bo­lo mé­dia­mi, či niek­to­rý­mi dom­ne­lý­mi od­bor­ný­mi auto­ri­ta­mi ozna­če­né za svoj­voľ­né v pod­sta­te len pre­to, že ide o roz­hod­nu­tie se­ná­tu JUDr. Ha­ra­bi­na, na­koľ­ko kaž­dý ob­jek­tív­ny po­zo­ro­va­teľ, kto­rý sa sku­toč­ne oboz­ná­mil s tým­to roz­hod­nu­tím mu­sel zis­tiť, že ob­sa­hu­je pod­rob­nú práv­nu ar­gu­men­tá­ciu, pod­rob­ný vý­klad spor­ných práv­nych us­ta­no­ve­ní, s kto­rým sa dá ale­bo ne­dá súh­la­siť, ale cel­kom ur­či­te ho ne­mož­no ozna­čiť za svoj­voľ­ný).

Na­priek to­mu, že prob­le­ma­ti­ka zá­kon­nos­ti vy­ko­ná­va­nia čin­nos­ti in­špek­čnej služ­by je čis­to od­bor­nou té­mou, do­po­siaľ som ne­zaz­na­me­nal žiad­nu od­bor­nú dis­ku­siu o tej­to prob­le­ma­ti­ke (nap­rík­lad v od­bor­ných ča­so­pi­soch, na se­mi­ná­roch a po­dob­ne). Vý­nim­ku tu pred­sta­vu­je len pí­som­né sta­no­vis­ko Práv­nic­kej fa­kul­ty UK v Bra­tis­la­ve (pozri TU). Všet­ko čo do­po­siaľ od­zne­lo, a to naj­mä v mé­diách, ne­má nič spo­loč­né s ve­de­ním ra­cio­nál­nej od­bor­nej po­le­mi­ky o spor­nej práv­nej prob­le­ma­ti­ke.

Vzhľa­dom k uve­de­né­mu sa po­kú­sim as­poň o struč­nú od­bor­nú práv­nu ar­gu­men­tá­ciu oh­ľad­ne prob­le­ma­ti­ky in­špek­čnej služ­by a to bez to­ho, aby som dop­re­du od­mie­tal niek­to­rí z práv­nych ná­zo­rov, nap­rík­lad len pre­to, že ho vy­slo­vil se­nát pod ve­de­ním JUDr. Ha­ra­bi­na.

Po dôs­led­nom oboz­ná­me­ní sa z obid­vo­mi vy­ššie uve­de­ný­mi roz­hod­nu­tia­mi naj­vyš­šie­ho sú­du som ná­zo­ru, že práv­na ar­gu­men­tá­cia vy­slo­ve­ná v roz­hod­nu­tí se­ná­tu JUDr. Ha­ra­bi­na je správ­na, lo­gic­ká a zod­po­ve­da­jú­ca sú­čas­né­mu sta­vu práv­nej úp­ra­vy.

V struč­nos­ti si do­vo­lím pre­zen­to­vať aké ar­gu­men­ty ma k to­mu zá­ve­ru vied­li.

Pod­ľa § 4 ods. 1 zá­ko­na o Po­li­caj­nom zbo­re (zá­kon č. 171/1993 Z. z.) sa Po­li­caj­ný zbor čle­ní na služ­bu kri­mi­nál­nej po­lí­cie, služ­bu fi­nan­čnej po­lí­cie, služ­bu po­riad­ko­vej po­lí­cie, služ­bu dop­rav­nej po­lí­cie, služ­bu že­lez­nič­nej po­lí­cie, služ­bu ochra­ny ob­jek­tov, služ­bu hra­nič­nej a cu­dzi­nec­kej po­lí­cie, služ­bu oso­bit­né­ho ur­če­nia, služ­bu ochra­ny ur­če­ných osôb a in­špek­čnú služ­bu.

Z uve­de­né­ho us­ta­no­ve­nia je zrej­mé, že in­špek­čná služ­ba má byť v zmys­le zá­ko­na o Po­li­caj­nom zbo­re sú­čas­ťou Po­li­caj­né­ho zbo­ru. Práv­ne (de iure) te­da in­špek­čná služ­ba mu­sí byť (ob­li­ga­tór­ne) sú­čas­ťou Po­li­caj­né­ho zbo­ru a nie je prí­pus­tné, aby exis­to­va­la pa­ra­lel­ne mi­mo štruk­tú­ry Po­li­caj­né­ho zbo­ru, res­pek­tí­ve, aby neexis­to­va­la vô­bec (te­da, aby Po­li­caj­ný zbor ne­mal ako svo­ju sú­časť in­špek­čnú služ­bu).

To na­po­kon vy­plý­va aj z us­ta­no­ve­nia § 4 ods. 2 zá­ko­na o Po­li­caj­nom zbo­re pod­ľa kto­ré­ho služ­by Po­li­caj­né­ho zbo­ru pô­so­bia v rám­ci út­va­rov Po­li­caj­né­ho zbo­ru, kto­ré zria­ďu­je a zru­šu­je mi­nis­ter.

Aj z toh­to us­ta­no­ve­nia je pod­ľa môj­ho ná­zo­ru ne­po­chyb­né, že služ­by Po­li­caj­né­ho zbo­ru mu­sia (ob­li­ga­tór­ne) pô­so­biť v rám­ci út­va­rov Po­li­caj­né­ho zbo­ru, te­da nie v rám­ci út­va­rov, kto­ré or­ga­ni­zač­ne pod Po­li­caj­ný zbor ne­pa­tria. Tie­to út­va­ry Po­li­caj­né­ho zbo­ru sí­ce pod­ľa zá­ko­na zria­ďu­je a zru­šu­je mi­nis­ter, av­šak mô­že tak uro­biť len v rám­ci or­ga­ni­zač­nej štruk­tú­ry Po­li­caj­né­ho zbo­ru. Do­vo­lím si tvr­diť, že iný vý­klad us­ta­no­ve­nia § 4 ods. 2 zá­ko­na o Po­li­caj­nom zbo­re ani nie je mož­ný, na­koľ­ko to­to us­ta­no­ve­nie cel­kom jed­noz­nač­ne ho­vo­rí o tom, že mi­nis­ter má kom­pe­ten­ciu na zria­ďo­va­nie a zru­šo­va­nie út­va­rov len v rám­ci Po­li­caj­né­ho zbo­ru. Ak te­da služ­by Po­li­caj­né­ho zbo­ru mu­sia pod­ľa zá­ko­na pô­so­biť v rám­ci út­va­rov Po­li­caj­né­ho zbo­ru, nie je mož­né, aby zá­ro­veň moh­li pô­so­biť mi­mo or­ga­ni­zač­nej štruk­tú­ry Po­li­caj­né­ho zbo­ru. Tu tre­ba opä­tov­ne zdô­raz­niť, že ide o út­va­ry Po­li­caj­né­ho zbo­ru a nie o út­va­ry, kto­ré mô­žu ale aj ne­mu­sia byť sú­čas­ťou Po­li­caj­né­ho zbo­ru (už zo zá­kon­né­ho slo­va­né­ho spo­je­nia „út­var Po­li­caj­né­ho zbo­ru“ je zrej­mé, že út­var mu­sí byť sú­čas­ťou Po­li­caj­né­ho zbo­ru a ne­mô­že ísť o út­var Mi­nis­ter­stva vnút­ra SR ale­bo aj o út­var Mi­nis­ter­stva vnút­ra SR). Na­po­kon, nik­de v zá­ko­ne o Po­li­caj­nom zbo­re sa ne­na­chá­dza ani zmien­ka o tom, že by mi­nis­ter mo­hol vy­tvá­rať aký­si pa­ra­lel­ný Po­li­caj­ný zbor, či, že by mo­hol zria­ďo­vať út­va­ry mi­mo or­ga­ni­zač­nú štruk­tú­ru Po­li­caj­né­ho zbo­ru (prá­ve nao­pak, zo zá­ko­na o Po­li­caj­nom zbo­re je zrej­mé, že mi­nis­ter sa mô­že „po­hy­bo­vať len vo vnút­ri“, te­da v hra­ni­ciach or­ga­ni­zač­nej štruk­tú­ry Po­li­caj­né­ho zbo­ru).

Mož­no pre­to uza­vrieť, že práv­ne (pod­ľa zá­ko­na o po­li­caj­nom zbo­re) mu­sí in­špek­čná služ­ba pô­so­biť v rám­ci út­va­rov Po­li­caj­né­ho zbo­ru, te­da mu­sí byť sú­čas­ťou Po­li­caj­né­ho zbo­ru.

Ak sa za­me­ria­me na to, či je ten­to zá­kon­ný pred­pok­lad napl­ne­ný aj reál­ne (t.j., či fak­tic­ký stav zod­po­ve­dá práv­ne­mu) zis­tí­me, že fak­tic­ky in­špek­čná služ­ba Po­li­caj­né­ho zbo­ru neexis­tu­je. Na­mies­to in­špek­čnej služ­by Po­li­caj­né­ho zbo­ru reál­ne to­tiž exis­tu­je Sek­cia kon­tro­ly a in­špek­čnej služ­by Mi­nis­ter­stva vnút­ra SR.

Pod­ľa môj­ho ná­zo­ru je ne­po­chyb­né, že tá­to sek­cia je or­ga­ni­zač­nou sú­čas­ťou Mi­nis­ter­stva vnút­ra SR a nie Po­li­caj­né­ho zbo­ru. Na­po­kon, aj sa­mot­ná inter­ne­to­vá strán­ka MV SR de­fi­nu­je Sek­ciu kon­tro­ly a in­špek­čnej služ­by Mi­nis­ter­stva vnút­ra SR ako (ci­tu­jem) „sa­mos­tat­ný út­var Mi­nis­ter­stva vnút­ra SR, vý­luč­ne po­dria­de­ný mi­nis­tro­vi vnút­ra, ne­zá­vis­lý od ria­de­nia a štruk­túr po­lí­cie, kto­rý pl­ní úlo­hy na úse­ku kon­tro­ly a in­špek­čnej služ­by“. Do­kon­ca aj MV SR ne­po­va­žu­je uve­de­nú sek­ciu za sú­časť Po­li­caj­né­ho zbo­ru.

V roz­hod­nu­tí se­ná­tu JUDr. Kli­men­ta sa v zho­de so sta­no­vis­kom Práv­nic­kej fa­kul­ty UK v Bra­tis­la­ve uvá­dza, že Po­li­caj­ný zbor má pod­voj­nú or­ga­ni­zač­nú štruk­tú­ru, na­koľ­ko sa čle­ní ver­ti­kál­ne a ho­ri­zon­tál­ne. Z to­ho sa nás­led­ne, bez bliž­šej ar­gu­men­tá­cie, vy­vo­dzu­je po­mer­ne schi­zof­re­nic­ký zá­ver, že in­špek­čná služ­ba pô­so­bí v rám­ci Sek­cie kon­tro­ly a in­špek­čnej služ­by MV SR, kto­rá je út­va­rom Po­li­caj­né­ho zbo­ru a je len za­čle­ne­ná do mi­nis­ter­stva vnút­ra (te­da v pod­sta­te má ísť o út­var, kto­rý je sú­čas­ťou Po­li­caj­né­ho zbo­ru a zá­ro­veň aj sú­čas­ťou or­ga­ni­zač­nej štruk­tú­ry mi­nis­ter­stva vnút­ra).

Pod­ľa môj­ho ná­zo­ru však zá­kon o Po­li­caj­nom zbo­re nič o pod­voj­nej vnú­tor­nej or­ga­ni­zač­nej štruk­tú­re Po­li­caj­né­ho zbo­ru ne­ho­vo­rí (te­da nič ta­ké z čo­ho by sa da­li vy­vo­dzo­vať zá­ve­ry o tom, že je­den a ten is­tý or­gán mô­že byť za­ra­de­ný do or­ga­ni­zač­nej štruk­tú­ry mi­nis­ter­stva a zá­ro­veň po­va­žo­va­ný za sú­časť Po­li­caj­né­ho zbo­ru). A už vô­bec zá­kon o Po­li­caj­nom zbo­re neu­mož­ňu­je, aby moh­la niek­to­rá zo slu­žieb Po­li­caj­né­ho zbo­ru pô­so­biť pop­ri Po­li­caj­nom zbo­re, či na­mies­to služ­by Po­li­caj­né­ho zbo­ru. Tvr­de­nie, že sek­cia mi­nis­ter­stva je aj zá­ro­veň sú­čas­ťou Po­li­caj­né­ho zbo­ru je pre­to sku­toč­ne od­váž­ne, pre­to­že v pod­sta­te pri­púš­ťa sply­nu­tie Po­li­caj­né­ho zbo­ru s mi­nis­ter­stvom vnút­ra, čo zá­kon o Po­li­caj­nom zbo­re zjav­ne neu­mož­ňu­je (tre­ba pri­po­me­núť, že Po­li­caj­ný zbor nie je to­tož­ný sub­jekt s Mi­nis­ter­stvom vnút­ra SR).

Po­kiaľ sa v roz­hod­nu­tí se­ná­tu JUDr. Kli­men­ta ako aj sta­no­vis­ka Práv­nic­kej fa­kul­ty UK ďa­lej uvá­dza, že Sek­cia kon­tro­ly a in­špek­čnej služ­by PZ (správ­ne má tá­to in­špek­cia v náz­ve MV SR a nie PZ) nie je je­di­ným út­va­rom PZ pria­mo or­ga­ni­zač­ne za­čle­ne­ným do or­ga­ni­zá­cie MV SR, pre­to­že sú­čas­ťou štruk­tú­ry mi­nis­ter­stva vnút­ra je aj Pre­zí­dium Po­li­caj­né­ho zbo­ru, tak je nut­né pri­po­me­núť, že zá­kon o Po­li­caj­nom zbo­re ne­poz­ná in­šti­tú­ciu s náz­vom „Pre­zí­dium Po­li­caj­né­ho zbo­ru“. V zmys­le toh­to zá­ko­na nič ta­ké ako Pre­zí­dium Po­li­caj­né­ho zbo­ru ne­mu­sí exis­to­vať a pre­to ani ne­mu­sí byť or­ga­ni­zač­nou sú­čas­ťou Po­li­caj­né­ho zbo­ru. Len pre úpl­nosť je pot­reb­né do­dať, že Pre­zí­dium Po­li­caj­né­ho zbo­ru je in­šti­tú­cia vy­tvo­re­ná iba inter­ným pred­pi­som mi­nis­ter­stva a pre­to aké­koľ­vek po­rov­ná­va­nie s in­špek­čnou služ­bou, kto­rej exis­ten­ciu pred­pok­la­dá pria­mo zá­kon o Po­li­caj­nom zbo­re, neob­sto­jí.

Ak by sme pri­pus­ti­li iný vý­klad, t. j. vý­klad uve­de­ný v roz­hod­nu­tí se­ná­tu JUDr. Kli­men­ta, či v sta­no­vis­ku Práv­nic­kej fa­kul­ty UK, mu­se­li by sme zá­ro­veň pri­pus­tiť, že mi­nis­ter je op­ráv­ne­ný vy­ňať z Po­li­caj­né­ho zbo­ru aj iné služ­by Po­li­caj­né­ho zbo­ru (nap­rík­lad služ­bu dop­rav­nej po­lí­cie, či služ­bu kri­mi­nál­nej po­lí­cie) a vy­tvo­riť im út­va­ry mi­mo štruk­tú­ry Po­li­caj­né­ho zbo­ru (nap­rík­lad aj z nich vy­tvo­riť sek­cie, či od­bo­ry na mi­nis­ter­stve vnút­ra, res­pek­tí­ve na akom­koľ­vek inom mi­nis­ter­stve a zá­ro­veň ich for­mál­ne ozna­čiť aj za sú­časť Po­li­caj­né­ho zbo­ru). Ta­kým­to spô­so­bom by mi­nis­ter mo­hol „vy­pit­vať“ ce­lý Po­li­caj­ný zbor a zria­diť fak­tic­ky pa­ra­lel­ný, kto­rý by stál mi­mo štruk­túr Po­li­caj­né­ho zbo­ru. Som ná­zo­ru, že ak zá­kon o po­li­caj­nom zbo­re vy­slo­ve­ne ho­vo­rí aké služ­by ma­jú tvo­riť Po­li­caj­ný zbor a že mi­nis­ter zria­ďu­je ale­bo zru­šu­je út­va­ry Po­li­caj­né­ho zbo­ru v rám­ci kto­rých tie­to služ­by pô­so­bia av­šak vždy len v rám­ci Po­li­caj­né­ho zbo­ru, dá­va tým naj­avo aj to, že je nep­ri­ja­teľ­né pa­ra­lel­né vy­tvá­ra­nie akej­si „mi­nis­ter­skej po­lí­cie“, kto­rá by pô­so­bi­la, či moh­la pô­so­biť ved­ľa (pop­ri), res­pek­tí­ve na­mies­to Po­li­caj­né­ho zbo­ru. Tvr­de­nie, že sek­cia, kto­rá je or­ga­ni­zač­ne sú­čas­ťou Mi­nis­ter­stva vnút­ra SR je ale­bo mô­že byť zá­ro­veň aj sú­čas­ťou Po­li­caj­né­ho zbo­ru je pre­to nep­ri­ja­teľ­né a má skôr zna­ky úče­lo­vé­ho vý­kla­du.

Po­li­caj­ný zbor te­da reál­ne (v sku­toč­nos­ti) net­vo­rí aj služ­ba in­špek­čnej služ­by tak ako by pod­ľa zá­ko­na o Po­li­caj­nom zbo­re ma­la, ale fak­tic­ky exis­tu­je len sek­cia a to pop­ri Po­li­caj­nom zbo­re ako sú­časť or­ga­ni­zač­nej štruk­tú­ry mi­nis­ter­stva. Ta­ký­to fak­tic­ký stav, kto­rý ne­zod­po­ve­dá práv­ne­mu je pod­ľa môj­ho ná­zo­ru nep­ri­ja­teľ­ný a ide o po­ru­še­nie (ob­chá­dzanie) us­ta­no­ve­ní zá­ko­na o Po­li­caj­nom zbo­re.

Z toh­to poh­ľa­du je bez práv­ne­ho vý­zna­mu, či je in­špek­cia pria­mo po­dria­de­ná pre­zi­den­to­vi Po­li­caj­né­ho zbo­ru ale­bo mi­nis­tro­vi, na­koľ­ko prí­pad­ný ne­dos­ta­tok ne­zá­vis­los­ti in­špek­cie nez­na­me­ná auto­ma­tic­ky aj jej ne­zá­kon­nosť. Roz­ho­du­jú­cim je tu však fakt, že in­špek­cia reál­ne (v sku­toč­nos­ti) nie je sú­čas­ťou Po­li­caj­né­ho zbo­ru. In­špek­čná služ­ba, kto­rá ne­pô­so­bí ako sú­časť Po­li­caj­né­ho zbo­ru, tak ako to vy­slo­ve­ne sta­no­vu­je zá­kon o Po­li­caj­nom zbo­re, ne­mô­že pô­so­biť zá­kon­ne, pre­to­že zá­kon o Po­li­caj­nom zbo­re poz­ná len in­špek­čnú služ­bu Po­li­caj­né­ho zbo­ru a nie sek­ciu in­špek­čnej služ­by Mi­nis­ter­stva vnút­ra SR. Vzhľa­dom k uve­de­né­mu ani ta­ká­to sek­cia ne­mô­že pl­niť úlo­hy Po­li­caj­né­ho zbo­ru v zmys­le zá­ko­na o Po­li­caj­nom zbo­re, pre­to­že ten­to zá­kon neop­ráv­ňu­je mi­nis­tra, aby úlo­hy Po­li­caj­né­ho zbo­ru zve­ro­val od­bo­rom, či sek­ciám mi­nis­ter­stva, prí­pad­ne iným or­gá­nom, kto­ré sto­ja mi­mo štruk­tú­ry Po­li­caj­né­ho zbo­ru.

Po­kiaľ sa v roz­hod­nu­tí se­ná­tu JUDr. Kli­men­ta uvá­dza, že Po­li­caj­ný zbor tvo­rí sú­bor všet­kých je­ho prís­luš­ní­kov pri­ja­tých do zbo­ru bez oh­ľa­du na ich slu­žob­né za­ra­de­nie, tak s tým­to ná­zo­rom sa ne­mož­no bez­výh­rad­ne sto­tož­niť. Opä­tov­ne tre­ba pri­po­me­núť, že Po­li­caj­ný zbor ako oz­bro­je­ný zbor tvo­ria pod­ľa zá­ko­na o Po­li­caj­nom zbo­re služ­ba kri­mi­nál­nej po­lí­cie, služ­ba fi­nan­čnej po­lí­cie, služ­ba po­riad­ko­vej po­lí­cie, služ­ba dop­rav­nej po­lí­cie, služ­ba že­lez­nič­nej po­lí­cie, služ­ba ochra­ny ob­jek­tov, služ­ba hra­nič­nej a cu­dzi­nec­kej po­lí­cie, služ­ba oso­bit­né­ho ur­če­nia, služ­ba ochra­ny ur­če­ných osôb a in­špek­čná služ­ba.

Jed­not­li­ví po­li­caj­ti pri­tom pô­so­bia v rám­ci Po­li­caj­né­ho zbo­ru, te­da ma­li by pô­so­biť v rám­ci pred­met­ných slu­žieb, kto­ré, ako už bo­lo uve­de­né, mu­sia byť sú­čas­ťou Po­li­caj­né­ho zbo­ru. Sek­cia, či od­bor mi­nis­ter­stva sa pre­to nes­tá­va a ani ne­mô­že stať sú­čas­ťou Po­li­caj­né­ho zbo­ru len pre­to, že na ňom pô­so­bia po­li­caj­ti. Ak je te­da po­li­cajt pri­de­le­ný na vý­kon fun­kcie na od­bor, či sek­ciu mi­nis­ter­stva cel­kom ur­či­te ten­to akt nes­pô­so­bí, že sa zo sek­cie, či od­bo­ru sta­ne zá­ro­veň (auto­ma­tic­ky) aj or­gán Po­li­caj­né­ho zbo­ru. Me­dzi poj­my „Po­li­caj­ný zbor“ a „po­li­cajt“ pre­to nie je mož­né klásť me­cha­nic­ky rov­nít­ko, nej­de o to­tož­né poj­my, kto­ré by ma­li rov­na­ký ob­sah. Som ná­zo­ru, že po­rov­na­nie so stá­žou sud­cu na mi­nis­ter­stve spra­vod­li­vos­ti je tu po­mer­ne tref­né. Sud­ca, kto­rý vy­ko­ná­va stáž na mi­nis­ter­stve sí­ce nep­res­tá­va byť po­čas stá­že sud­com, av­šak po­čas stá­že ne­mô­že vy­ko­ná­vať pô­sob­nosť (kom­pe­ten­cie) sud­cu na sú­de. Ana­lo­gic­ky tak po­li­cajt, kto­rý pô­so­bí na mi­nis­ter­stve je stá­le po­li­caj­tom, av­šak tým, že ne­pô­so­bí v rám­ci Po­li­caj­né­ho zbo­ru ho ne­mož­no ozna­čiť nap­rík­lad za vy­šet­ro­va­te­ľa Po­li­caj­né­ho zbo­ru (po­li­caj­ta za vy­šet­ro­va­te­ľa ur­ču­je pod­ľa zá­ko­na o štát­nej služ­be po­li­caj­tov mi­nis­ter, av­šak v zmys­le Tres­tné­ho po­riad­ku mu­sí ísť o vy­šet­ro­va­te­ľa Po­li­caj­né­ho zbo­ru. Mi­nis­ter je tu pre­to ob­me­dze­ný Tres­tným po­riad­kom v tom, že za vy­šet­ro­va­te­ľa mô­že ur­čiť len po­li­caj­ta pô­so­bia­ce­ho v štruk­tú­rach Po­li­caj­né­ho zbo­ru).

Ak te­da us­ta­no­ve­nie § 4 ods. 4 zá­ko­na o ochra­ne pred od­po­čú­va­ním ho­vo­rí že žia­dosť o pou­ži­tie in­for­mač­no-tech­nic­kých pros­tried­kov pred­kla­dá sú­du or­gán štá­tu, my­slia sa tým­to or­gá­nom len sub­jek­ty, kto­ré sú vy­me­dze­né v us­ta­no­ve­ní § 2 ods. 2 me­dzi kto­rý­mi je vy­slo­ve­ne uve­de­ný Po­li­caj­ný zbor. V zmys­le zá­ko­na o ochra­ne pred od­po­čú­va­ním te­da žia­dosť na od­pos­luch ne­mô­že po­dať sud­co­vi sek­cia, či od­bor mi­nis­ter­stva, res­pek­tí­ve po­li­cajt vy­ko­ná­va­jú­ci čin­nosť mi­mo Po­li­caj­ný zbor na mi­nis­ter­stve, ale len Po­li­caj­ný zbor. Z uve­de­né­ho vy­plý­va, že Sek­cia kon­tro­ly a in­špek­čnej služ­by MV SR nie je op­ráv­ne­ným or­gá­nom na po­da­nie ta­kej­to žia­dos­ti, pre­to­že je sú­čas­ťou mi­nis­ter­stva a nie Po­li­caj­né­ho zbo­ru. Ak by zá­ko­no­dar­ca chcel, aby o od­pos­luch moh­li žia­dať aj mi­nis­ter­stvá, cel­kom ur­či­te by to do zá­ko­na o ochra­ne pred od­po­čú­va­ním uvie­dol. Po­kiaľ te­da roz­hod­nu­tie se­ná­tu JUDr. Ha­ra­bi­na vy­slo­vi­lo ne­zá­kon­nosť ta­ké­ho­to od­po­čú­va­nia, nie je mož­né to­mu­to ná­zo­ru nič zá­sad­né vy­tknúť (a už vô­bec by som si ho net­rú­fal ozna­čiť za svoj­voľ­né), pre­to­že od­po­čú­va­nie sa reali­zo­va­lo na pod­kla­de žia­dos­ti neop­ráv­ne­nej oso­by. Ide pre­to nie­len o ne­zá­kon­né od­po­čú­va­nie, ale (vzhľa­dom k teó­rii plo­dov z ot­rá­ve­né­ho stro­mu) sú ne­zá­kon­nos­ťou kon­ta­mi­no­va­né aj všet­ky os­tat­né dô­ka­zy, kto­ré sa z od­po­čú­va­nia zís­ka­li.

Po­kiaľ ide o Trest­ný po­ria­dok tak z us­ta­no­ve­nia § 10 ods. 8 písm. a) Tr. por. je zrej­mé, že po­li­caj­tom sa na úče­ly Tres­tné­ho po­riad­ku ro­zu­mie vy­šet­ro­va­teľ Po­li­caj­né­ho zbo­ru. Opä­tov­ne tre­ba pri­po­me­núť, že má ísť o vy­šet­ro­va­te­ľa Po­li­caj­né­ho zbo­ru, nie o po­li­caj­ta, kto­rý vy­ko­ná­va čin­nosť v rám­ci od­bo­ru Mi­nis­ter­stva vnút­ra SR,  kde bol z Po­li­caj­né­ho zbo­ru pri­de­le­ný na vý­kon čin­nos­ti. Vy­šet­ro­va­teľ Po­li­caj­né­ho zbo­ru mô­že vy­ko­ná­vať svo­ju čin­nosť len v rám­ci Po­li­caj­né­ho zbo­ru a nie v rám­ci mi­nis­ter­stva (mi­nis­ter­stvá ne­dis­po­nu­jú zá­kon­ný­mi kom­pe­ten­cia­mi na zria­ďo­va­nie vy­šet­ro­va­cích or­gá­nov, kto­ré by bo­lo mož­né po­va­žo­vať za or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní v zmys­le Tres­tné­ho po­riad­ku). To vy­plý­va z už uve­de­né­ho, te­da z to­ho, že mi­nis­ter ne­má zá­kon­né op­ráv­ne­nie na zria­ďo­va­nie vy­šet­ro­va­cích or­gá­nov sto­ja­cich mi­mo Po­li­caj­ný zbor. Mi­nis­ter te­da ne­mô­že vy­ňať časť vy­šet­ro­va­te­ľov z Po­li­caj­né­ho zbo­ru a or­ga­ni­zač­ne ich za­ra­diť na mi­nis­ter­stvo. Ale­bo po­ve­da­né inak, uro­biť tak mô­že, av­šak po­čas ich pô­sob­nos­ti na mi­nis­ter­stve ne­mô­žu reali­zo­vať kom­pe­ten­cie vy­šet­ro­va­te­ľa Po­li­caj­né­ho zbo­ru.

Netvr­dím, že môj vy­ššie pre­zen­to­va­ný struč­ný práv­ny ná­zor je za­ru­če­ne správ­ny a je­di­ný mož­ný, av­šak vhod­ne ilus­tru­je sku­toč­nosť, že zá­kon­nosť pos­ta­ve­nia Sek­cie kon­tro­ly a in­špek­čnej služ­by MV SR nie je až tak jed­noz­nač­ná ako sa pre­zen­tu­je v mé­diách a že ani opač­ný ná­zor o zá­kon­nos­ti pô­so­be­nia in­špek­cie nie je „ne­pries­trel­ný“. Vy­vo­dzo­vať dis­cip­li­nár­nu zod­po­ved­nosť sud­cu, či sud­cov (res­pek­tí­ve ich ako­koľ­vek inak tres­tať, či od­vo­lá­vať z fun­kcií) len pre­to, že sa súd sto­tož­nil s ná­miet­kou ob­ha­jo­by o ne­zá­kon­nos­ti pred­met­nej sek­cie po­va­žu­jem za nep­rí­pus­tné a za­sa­hu­jú­ce do ne­zá­vis­los­ti roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti sú­dov (rov­na­ko tak po­va­žu­jem za nep­ri­ja­teľ­né od­mie­tať ur­či­tú práv­nu ar­gu­men­tá­ciu len s pou­ka­zom na oso­bu, kto­rú ju vy­slo­vi­la). Pre úpl­nosť je nut­né do­dať, že sú­dy nie sú zria­de­né na to, aby roz­ho­do­va­li pod­ľa že­la­ní no­vi­ná­rov, po­li­ti­kov, či mi­mov­lád­nych or­ga­ni­zá­cií, kto­rých ná­zo­ry sa vy­dá­va­jú za ve­rej­nú mien­ku (nie je pri­tom vy­lú­če­né, že aj tzv. väč­ši­no­vý ná­zor, či tzv. ná­zor ve­rej­nej mien­ky je nes­práv­ny, či od­po­ru­jú­ci zne­niu práv­nych pred­pi­sov). A na­po­kon, sú­dy v tres­tnom ko­na­ní ne­bo­ju­jú pro­ti kri­mi­na­li­te (tak ako to čas­to nes­práv­ne za­znie­va z mi­nis­ter­stva vnút­ra, ak prí­de k os­lo­bo­de­niu ob­ža­lo­va­né­ho) pre­to­že ich zá­kon ne­za­ra­ďu­je me­dzi or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní (or­gán­mi čin­ný­mi v tres­tnom ko­na­ní sú len po­lí­cia a pro­ku­ra­tú­ra). Súd v tres­tnom ko­na­ní pre­to ne­mož­no po­va­žo­vať za po­moc­ní­ka pro­ku­rá­to­ra, či za proti­stra­nu ob­ža­lo­va­né­ho, kto­rý po­má­ha pro­ku­rá­to­ro­vi pri us­ved­čo­va­ní ob­ža­lo­va­né­ho. Ta­ké­to po­ní­ma­nie sú­dov je ab­so­lút­ne po­mý­le­né a je v roz­po­re so zá­sa­dou, že v ko­na­ní pred sú­dom má dô­kaz­né bre­me­no vý­hrad­ne pro­ku­rá­tor a je len je­ho úlo­hou a zod­po­ved­nos­ťou, či ho v ko­na­ní pred sú­dom une­sie. Súd nás­led­ne po­su­dzu­je, či pro­ku­rá­tor to­to dô­kaz­né bre­me­no unie­sol ale­bo neunie­sol a či pri zhro­maž­ďo­va­ní dô­ka­zov pos­tu­po­va­li or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní v sú­la­de so zá­ko­nom. Ak súd zis­tí ne­zá­kon­nosť v pro­ces­nej čin­nos­ti štát­nych or­gá­nov, kto­rá je neodstrá­ni­teľ­ná nie je mož­né, aby uz­nal ob­ža­lo­va­né­ho za vin­né­ho, či po­ne­chal v plat­nos­ti od­sú­de­nie ob­ža­lo­va­né­ho, kto­ré by bo­lo za­lo­že­né na ne­zá­kon­nom pos­tu­pe štát­nych or­gá­nov pri za­bez­pe­čo­va­ní dô­ka­zov. Roz­hod­nu­tie sú­du mu­sí byť zá­kon­né a spra­vod­li­vé, čo však nez­na­me­ná, že ta­kým­to roz­hod­nu­tím ne­mô­že byť roz­hod­nu­tie os­lo­bo­dzu­jú­ce, res­pek­tí­ve roz­hod­nu­tie, kto­ré vy­slo­vu­je ne­zá­kon­nosť čin­nos­ti sek­cie in­špek­čnej služ­by MV SR.

Na­mies­to zá­ve­ru si do­vo­lím vy­slo­viť pres­ved­če­nie, že pri pri­jí­ma­ní zjed­no­cu­jú­ce­ho sta­no­vis­ka oh­ľad­ne prob­le­ma­ti­ky in­špek­cie za­vá­žia na Naj­vyš­šom sú­de SR len (vý­hrad­ne) od­bor­né ar­gu­men­ty.

Právne vety zjednocujúceho stanoviska NS SR ohľadne policajnej inšpekcie si môžete pozrieť TU.

JUDr. Peter Šamko, sudca Krajského súdu v Bratislave

Poznámka: článok bol pôvodne publikovaný na portáli právnelisty.sk

ilustračné foto: pixabay.com

Tlačiť
Diskusia neobsahuje žiadne príspevky
Právnik od roku Reagovať