Neslávny symbol Francúzskej revolúcie, gilotína (mechanický nástroj na popravu sťatím hlavy), je eponymom priezviska Guillotin, francúzskeho lekára, učenca a revolucionára – zákonodarcu.
Ako k tomu došlo ?
Curriculum vitae vytvára pozoruhodný životný dej. Pochádzal z rodiny advokáta, študoval umenie a stal sa profesorom literatúry na Írskej vysokej škole v Bordeaux. Po prerušení noviciátu u jezuitov, odchádza študovať medicínu do Remeša a neskoršie do Paríža ,kde štúdium úspešne ukončil. Popri lekárskej praxi sa venuje aj pedagogickej a výskumnej činnosti v oblasti fyziológie, anatómie a patológie.
Jeho svedomitosť, kreativita a excelentná profesionálna povesť ho vedie ku kráľovej nominácii do komisie Kráľovskej akadémie vied, ktorá mala nezávisle posúdiť a zhodnotiť teóriu a prax rakúskeho lekára a učenca Franza Antona Mesmera, autora náuky o živočíšnom magnetizme t. j. o použití telových magnetických síl a sugescie k liečebným účelom.
Členmi komisie, okrem iných ,boli významné osobnosti tohto obdobia, ako chemik A.Lavosier, astronóm J.S.Baily, B.Franklin, polyhistor, prvý veľvyslanec USA vo Francúzsku.
Záver komisie nebol pre F.A.Mesmera pozitívny.
Vo verejnom živote sa J.I.Guillotin orientuje na presadzovanie zdravotníckych reforiem. V decembri 1778 sa posúva do politickej roviny, verejnou kritikou mechanizmu generálnych stavov, s akcentáciou na tretí stav. Toto mu na verejnosti zabezpečuje popularitu a zvolenie za parížskeho poslanca tretieho stavu a zákonodárneho zhromaždenia. V tomto orgáne pracuje do októbra 1791 ako tajomní(pokladník).Je účastníkom prísahy poslancov v Loptovej sieni(Jeu de Paume) dňa 20.6.1789 vo Versailles, podľa ktorej sa poslanci nerozídu, pokiaľ nevypracujú francúzsku ústavu.
Legislatívny návrh dekapitačného zariadenia
Dňa 10.októbra 1789 poslanec J.I.Guillotin navrhol, v rámci rozpravy o trestnom zákonníku ancien régime,šesť článkov v prospech unifikácie výkonu najvyššieho trestu:
Článok 1: Všetky trestné činy rovnakej povahy bez ohľadu na stav, sa potrestajú rovnakým druhom trestu.
Článok 2: Ak zákon ukladá trest smrti, musí byť výkon trestu rovnaký: dekapitácia prostredníctvom jednoduchého mechanizmu.
Článok 3: Uloženie tohto trestu nemôže viesť k pochybnostiam a k diskriminácii rodiny popraveného.
Článok 4: Nikto nesmie obviňovať niektorého z príbuzných z titulu vykonania exekúcie(popravy).
Článok 5: Súkromné veci popraveného nesmú byť zadržané.
Článok 6: Na žiadosť rodiny popraveného, bude vydaná mŕtvola za účelom pohrebu.
Navrhnutie dekapitačného zariadenia nebolo originálnou myšlienkou. Zariadenia na obdobnom princípe boli využívané už od 14.storočia v Nemecku, Taliansku, Anglicku a Perzii.
Filozofia realizácie gilotíny vychádza z osvietensko-revolučných zásad, že nikto pred popravou nemá byť mučený ani týraný, smrť musí byť čo najrýchlejšia a najbezbolestnejšia. Keďže občania sú rovní pred zákonom, trest smrti musí mať u všetkých rovnakú podobu a nesmie byť ponižujúci a potupný.
Ďalším argumentom boli predchádzajúce kruté a barbarské popravy a pomalé a bolestivé umieranie.
Treba pripomenúť, že vtedajšia spoločnosť pokladala trest smrti za automatickú súčasť právneho systému. J.I.Guillotin bol teda interpretom univerzálneho tvrdenia, v príčinnej súvislosti s filozofiou a morálkou kráľovského Francúzska.
Prijatie zákonnej normy dekapitácie
Rozprava o potrebe zmien v trestnom zákonníku bola v zhromaždení viackrát prerušovaná a odročovaná a až v roku 1791 sa vytvorila komisia na zriadenie prototypu dekapitačného zariadenia v zložení: J.I.Guillotin, Antoine Louis, lekár, profesor fyziológie, tajomník Kráľovskej chirurgickej akadémie a tesár Tobias Schmidt, nemeckého pôvodu. Prototyp konzultovali so známym parížskym katom Charlesom Henri Sansonom.
Konštrukcia stroja bola dielom A.Louisa a T.Schmidta. A.Louis vytvoril na zariadení tri originálne prvky: šikmý nôž, lunetu držiacu krk a výklopnú dosku pre umiestnenie odsúdeného. T.Schmidt navrhol umiestnenie noža šikmo pod 45° uhlom.
Mýtusom je konzultácia zariadenia so samotným kráľom Ľudovítom XVI.,o ktorom bolo známe, že jednou z jeho záľub bola manuálna, remeselnícka práca.
6.októbra 1798 bolo prijaté zákonné nariadenie, podľa ktorého sa inštituciovala vo Francúzsku exekúcia prostredníctvom tohto mechanizmu. Rozhodnutie podpísal kráľ Ľudovít XVI.,technickú prílohu A.Louis. Kópie rozhodnutia boli rozposlané do všetkých departementov k okamžitej realizácii, s ručne označením poradového čísla 76.
Po pokusoch na ovciach a mŕtvolách z vojenskej nemocnice, sa prvá poprava uskutočnila dňa 25.4.1792 na Place de Gréve v Paríži. Gilotínovaný bol vrah a lupič Nicolas Jacques Pelletier. Poprava bola tak rýchla a šoková, že prihliadajúci dav bol sklamaný,že sa to zbehlo príliš rýchlo.
Technické údaje mechanického kata:
Celková hmotnosť 580,00 kg
Výška 4,50 m
Dĺžka(so sklopenou lavicou) 3,00 m
Šírka 0,77 m
Dráha noža 2,25 m
Hmotnosť noža 7,00 kg
Rýchlosť noža(pri dopade) 24,40 km/h
Ďalšie dejinné udalosti francúzskej revolúcie potvrdili, že jednoduchosť a účinnosť vytvorili z gilotíny mimoriadne obludný a ľahko zneužiteľný nástroj. Revolučná moc sa zbavovala nielen zločincov, ale i politických odporcov a ďalších nepohodlných osôb s vymyslenými obvineniami, vrátane kráľa Ľudovíta XVI. a kráľovnej Marie Antoinetty.
Osud J.I.Guillota
Mýtusom je údaj, že duchovný otec tiež skončil pod gilotínou. Gilotínovaný bol menovec, tiež lekár,avšak z Lyonu. Na konci obdobia teroru bol zatknutý a väznený, neskoršie však bol prepustený. Vzdal sa politickej činnosti a pokračoval v lekárskej praxi. Bol prvým francúzskym lekárom, ktorý vo Francúzsku začal aplikovať objav lekára Edwarda Jennera o očkovaní proti čiernym kiahňam. Vypracoval tiež prvý ucelený program ochrany zdravia na úrovni republiky a bol zakladateľom ligy francúzskych lekárov.
J.I.Guillotin zomrel prirodzenou smrťou vo veku 76 rokov v Paríži, kde je aj pochovaný.
K pomenovaniu stroja „ gilotína“
Presný údaj pomenovania zariadenia „ gilotína“ nie je známy. Označenie „gilotína“ sa začalo verejne používať okolo roku 1 800. Najprv sa hovorilo o „Lousette“ alebo „Louison“, po tvorcovi A.Louisovi. Prevládalo pomenovanie stroja ako „mašina“(La fatale machine),pričom toto slovo sa rýmovalo so slovom „gilotína“. Niektorí historici usudzujú,ž e pomenovanie zariadila tlač, keď sa vysmievala výroku J.I.Guillota, že účinnosť zariadenia je taká, že odsúdený príde o hlavu „mrknutím oka“. Vznikla aj pesnička (J.I.Guilotin a jeho mašina) a noviny predpovedali, že ide o výrok pre „nasledujúce generácie“.
Samotný lekár bol zľudoveným názvom zdrvený a považoval ho za „nedobrovoľné miesto v jeho živote“.
Peter Šamko st.
ilustračné foto: pixabay.com
Článok bol pôvodne publikovaný na portáli www.pravnelisty.sk