K následkom nevčasného vybavenia spotrebiteľskej reklamácie

Nevybavenie reklamácie v zákonnej 30 dňovej lehote nezakladá spotrebiteľovi bez ďalšieho vznik práva na odstúpenie od zmluvy podľa ustanovenia § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa; odstúpenie od zmluvy prichádza do úvahy len vtedy, ak namietaná vada skutočne existuje a je takej povahy, ktorá umožňuje spotrebiteľovi od zmluvy odstúpiť.

(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. októbra 2018, sp. zn. 3 Cdo/220/2017)

time-1485384_640.jpgzdroj: pixabay.com

Zhrnutie skutkového stavu:

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 19. novembra 2010 domáhal, aby žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 55.216,52 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 16. novembra 2010 do zaplatenia, eventuálne aby žalovaná odovzdala žalobcovi nové motorové vozidlo Subaru Impreza 2,5 WRX STI Exclusive. Žalobca si tento nárok uplatnil v súvislosti s porušením § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z. z.“) zo strany žalovanej tým, že 11. apríla 2008 uzatvoril ako kupujúci so žalovanou ako predávajúcou kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa osobného motorového vozidla zn. Subaru Impreza 2,5 WRX STI Exclusive, VIN: X. (ďalej len „vozidlo“) za kúpnu cenu vo výške 55.216,52 €. V rámci záručnej doby vozidla si 23. júna 2010 uplatnil u žalovanej jeho reklamáciu. Žalovaná vystavením zákazkového listu z 23. júna 2010 č. 3400056 vozidlo prevzala za účelom opravy vzniknutých vád na vozidle. Žalobca za vady vozidla označil „klepot-buchot z motora - auto dotiahnuté do servisu; pri vytočení trasenie od volantu; pri otáčkach cca. 2800-3000 auta stráca výkon - motor vynecháva; vysoká spotreba oleja na 2000km - zobralo 2,5litra“. Žalovaná až listom z 5. augusta 2010, t. j. po uplynutí zákonom stanovenej 30 dňovej lehoty na vybavenie reklamácie, oznámila žalobcovi, že po vizuálnej kontrole motorového priestoru vozidla bola zistená dodatočná montáž tzv. odfukového ventilu a že bolo zasiahnuté do programového vybavenia riadiacej jednotky. Takéto zásahy do sériového prevedenia vozidla mali za následok zrušenie záručného krytia zo strany výrobcu. Z tohto dôvodu tak nebolo možné podľa žalovanej vybaviť opravu motora vozidla v rámci záruky. Nakoľko k oprave vozidla zo stranyžalovanej nedošlo, žalobca listom zo 14. októbra 2010 odstúpil od kúpnej zmluvy z dôvodu nedodržania zákonnej 30 dňovej lehoty na vybavenie reklamácie, zároveň vyzval žalovanú na vrátenie kúpnej ceny.

Okresný súd Bratislava I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 18. júla 2012 č.k. 9 C 188/2010-71 uložil žalovanej povinnosť v lehote troch dní zaplatiť 1/ žalobcovi 55.216,52 € s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16. novembra 2010 do zaplatenia a 3.381,72 € trov konania, 2/ na účet súdu súdny poplatok 3.312,50 €.

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 15. apríla 2014 sp. zn. 4 Co 287/2012 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie rozsudkom z 19. decembra 2016 č. k. 9 C 188/2010-208 žalobu zamietol, žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu náhradu trov konania štátu v sume 382,78 € a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.4.1. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že ustanovenie § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. nekonštituuje právo kupujúceho odstúpiť od zmluvy iba preto, že reklamácia nebola vybavená v 30 dňovej lehote. Nevybavenie reklamácie v tejto lehote nezakladá automaticky vznik nároku kupujúceho na vrátenie kúpnej ceny, nakoľko sa súd musí existenciou predávajúcim tvrdených vád zaoberať a následne vyhodnotiť, či došlo zo strany kupujúceho k účinnému zrušeniu zmluvy. Kupujúcim uplatnené právo zo zodpovednosti za vady predanej veci je dôvodné iba vtedy, ak je reklamovaná vada skutočne vadou, vyskytla sa u predanej veci v dobe uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady a má takú povahu, aká je pre uplatnenie kupujúcim zvoleného práva vyžadovaná. Márne uplynutie tejto lehoty podľa § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. síce zakladá nevyvrátiteľnú domnienku neodstrániteľnej vady kúpenej veci, avšak zároveň nezakladá domnienku existencie vady. Nároky zo zodpovednosti za takúto vadu má kupujúci len vtedy, ak táto vada objektívne existuje. Vykonaným znaleckým dokazovaním - znalecký úkon č. 25/24 (č. l. 116 spisu) mal súd prvej inštancie preukázané, že v čase uplatnenia reklamácie vozidlo síce vykazovalo vady tvrdené žalobcom pri jeho reklamácii; tieto však boli spôsobené nesprávnym používaním vozidla. Vzhľadom na výsledky znaleckého dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že vady vozidla, ktoré boli predmetom reklamácie, nemožno považovať za vady podľa § 619 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), na ktoré sa vzťahuje záruka. V danom prípade preto žalobcovi nevzniklo právo na odstúpenie od zmluvy. 5. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 10. augusta 2017 sp. zn. 4 Co 144/2017 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil; žalovanej priznal náhradu trov odvolacieho konania.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne posúdil žalobou uplatnený nárok a v celom rozsahu sastotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie postupoval v súlade s právnym názorom, ktorý vyslovil odvolací súd v zrušujúcom uznesení z 15. apríla 2014 č. k. 4 Co 278/2012, a to že ustanovenie § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. nekonštituuje právo kupujúceho odstúpiť od zmluvy iba preto, že reklamácia nebola vybavená v 30-dňovej lehote. Zákon č. 250/2007 Z. z. úpravu zodpovednosti za vady predanej veci nerozširuje o právo spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy aj v prípade, že sa nejedná o záručnú vadu, resp. v prípade, že sa vôbec nejedná o vadu predanej veci. Zodpovednosť za vady predanej veci vzniká iba v prípade existencie vád, na ktoré sa vzťahuje záruka. Prípadné nevybavenie reklamácie v zákonnej 30 dňovej lehote nezakladá automaticky vznik nároku kupujúceho na vrátenie kúpnej ceny z dôvodu, že sa súd musí existenciou predávajúcim tvrdených vád zaoberať a následne vyhodnotiť, či došlo zo strany kupujúceho k účinnému zrušeniu zmluvy. Kupujúcim uplatnené právo zo zodpovednosti za vady predanej veci je dôvodné iba vtedy, ak je reklamovaná vada skutočne vadou, vyskytla sa u predanej veci v dobe uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady a má takú povahu, aká je pre uplatnenie kupujúcim zvoleného práva vyžadovaná. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že vady, pre ktoré žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy, nie sú vadami, na ktoré sa vzťahuje záruka. Zo záverov znaleckého dokazovania vyplynulo, že príčinou vzniku týchto vád je nesprávne používanie vozidla, zásahy do vozidla výmenou odfukového ventilu za neoriginálny typ inej konštrukcie, ako i zásah do riadiacej jednotky vozidla, žalobca preto nebol oprávnený pre tieto vady odstúpiť od kúpnej zmluvy.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzoval z § 421 ods. 1 písm. b/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Podľa jeho názoru spočíva napadnutý rozsudok na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). 6.1. Nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom videl dovolateľ v nesprávnom výklade ustanovenia § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. a jeho následnej aplikácie na posudzovaný prípad. Podľa jeho názoru z § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. vyplýva, že spotrebiteľ má v prípade, ak jeho reklamácia na odstránenie vád nie je vybavená do 30 dní od jej uplatnenia, rovnaké práva ako by sa jednalo o vadu, ktorú nie je možné odstrániť. Bez ohľadu na charakter tejto neodstrániteľnej vady, má kupujúci právo od zmluvy odstúpiť. Odstúpením od zmluvy sa zmluva okamžikom, keď prejav vôle je doručený predávajúcemu, ruší, predávajúci je povinný vrátiť kupujúcemu finančné plnenie a kupujúci predávajúcemu predmet kúpy. V tejto súvislosti nebol dôvod nariadiť znalecké dokazovanie pre určenie, či išlo o vady, ktoré zakladali právo uplatniť ich v záručnej lehote, keďže uplynula 30 dňová lehota na odstránenie reklamovaných vád podľa § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. a zo zákona sa má za to, že sa jedná o neodstrániteľnú vadu. Podľa dovolateľa rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola vyriešená a s poukazom na uvedené navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaná sa vo vyjadrení k dovolaniu nestotožnila s tvrdením dovolateľa. Podľa jej názoru v posudzovanom prípade bolo plne opodstatnené, aby sa súdy nižších inštancií zaoberali základnou otázkou existencie reklamovaných vád, ktorá bola jednoznačne znaleckým dokazovaním zodpovedaná a následne ich existencia vylúčená. S argumentáciou dovolateľa, že v posudzovanom prípade nebolo potrebné po márnom uplynutí 30 dňovej lehoty na vybavenie reklamácie, skúmať existenciu reklamovaných vád, žalovaná nesúhlasila. V tejto súvislosti poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 27. marca 2013 sp. zn. 6 MCdo 16/2011, v ktorom sa dovolací súd zaoberal výkladom ustanovenia § 19 ods. 4 zákona č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 1. júla 2007 (ďalej len „zákon č. 634/1992 Z. z.“). Podľa dovolacieho súdu § 19 ods. 4 zákona č. 634/1992 Z. z. ustanovuje ako sankciu za oneskorené vybavenie reklamácie nevyvrátiteľnú právnu domnienku, že kupujúcemu svedčia práva z titulu neodstrániteľnosti vád, hoci ide o vady veci, ktoré by bolo možné odstrániť. Žalovaná je toho názoru, že právne závery prijaté dovolacím súdom v danom prípade sú aplikovateľné i na znenie § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z., čo znamená, že i najvyšší súd predpokladá existenciu reklamovaných vád ako základný predpoklad toho, aby prípadné márne uplynutie zákonnej 30 dňovej lehoty na vybavenie reklamácie vôbec mohlo založiť právo kupujúceho na odstúpenie od zmluvy alebo na výmenu výrobku za nový výrobok. Podľa žalovanej dovolateľ v dovolaní nevymedzil dovolací dôvod spôsobom uvedeným § 432 CSP, nakoľko z jeho obsahu nie je možné vyvodiť, ktoré právne posúdenie veci považuje za nesprávne a v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Z týchto dôvodov žalovaná navrhla, aby dovolací súd podané dovolanie odmietol, respektíve ako nedôvodné zamietol.

Z odôvodnenia rozhodnutia:

Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je prípustné, nie však dôvodné. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a 421 CSP.

Dovolateľ v dovolaní uviedol, že prípustnosť jeho dovolania vyplýva z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (nie skutkovú) hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej povahy, ktorú odvolací súd riešil a na jej riešení založil svoje rozhodnutie. Otázka relevantná podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP musí byť procesnou stranou vymedzená v dovolaní jasným, určitým, zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje posúdiť prípustnosť (prípadne aj dôvodnosť) dovolania.

Dovolací súd posudzoval podané dovolanie podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP). V danom prípade dovolateľ v dovolaní podrobil kritike skutkové a právne závery súdov, konkrétnym spôsobom síce nevymedzil právnu otázku, ktorá podľa neho v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, no z obsahu formulácie textu dovolania možno v danom prípade usúdiť, ktoré právne významné otázky mal dovolateľ na mysli, a to a/ „či spotrebiteľovi v prípade, ak jeho reklamácia na odstránenie vád nebola vybavená v 30 dňovej lehote od jej uplatnenia, vzniká týmto okamihom právo na odstúpenie odzmluvy, ako by išlo o neodstrániteľnú vadu tovaru“; b/ „či nedodržanie lehoty 30 dní na vybavenie reklamácie zakladá domnienku existencie tvrdenej vady, z ktorého dôvodu súd už jej objektívnu existenciu neskúma“. V ďalšom bolo preto potrebné posúdiť, či ide o otázky, ktoré už dovolací súd vyriešil.

Najvyšší súd už v niektorých dovolacích konaniach riešil otázku vzniku práva spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy po uplynutí 30 dňovej lehoty na vybavenie reklamácie (pozri napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 6 MCdo 16/2011, 7 Sž 97/1999, najvyššieho súdu ČSSR sp. zn. Cpj 40/1982, sp. zn. 3 Cz 67/81), išlo však o posúdenie tejto právnej otázky v zásadne iných právnych vzťahoch a toto právo spotrebiteľa bolo vyvodzované z podstatne odlišných okolností ako v posudzovanom spore. Z uvedeného dôvodu preto dovolací súd dovolateľom zadefinované (a s poukázaním na konkrétne okolnosti vysvetlené) otázky (a/; b/) považoval za právne otázky, ktoré doposiaľ dovolacím súdom neboli vyriešené.

So zreteľom na nastolenie právnej otázky spôsobom zodpovedajúcim § 421 ods. 1 písm. b/ CSP a v situácii, na ktorú sa vzťahuje toto ustanovenie, dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie žalobcu je v danom prípade procesne prípustné; následne preto skúmal, či je podané dovolanie dôvodné (či je ním skutočne napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočívajúce na nesprávnom právnom posúdení veci). Podľa 432 ods. 1 CSP možno dovolanie, ktoré je prípustné podľa ustanovenia § 421 ods. 1 CSP, odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením sa pritom rozumie činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.16. Podľa ustanovenia § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. ak spotrebiteľ uplatní reklamáciu, predávajúci alebo ním poverený zamestnanec alebo určená osoba je povinný poučiť spotrebiteľa o jeho právach podľa všeobecného predpisu; na základe rozhodnutia spotrebiteľa, ktoré z týchto práv spotrebiteľ uplatňuje, je povinný určiť spôsob vybavenia reklamácie podľa § 2 písm. m) ihneď, v zložitých prípadoch najneskôr do 3 pracovných dní odo dňa uplatnenia reklamácie, v odôvodnených prípadoch, najmä ak sa vyžaduje zložité technické zhodnotenie stavu výrobku alebo služby, najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po určení spôsobu vybavenia reklamácie sa reklamácia vybaví ihneď, v odôvodnených prípadoch možno reklamáciu vybaviť aj neskôr; vybavenie reklamácie však nesmie trvať dlhšie ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie má spotrebiteľ právo od zmluvy odstúpiť alebo má právo na výmenu výrobku za nový výrobok.

Dovolateľ za podstatu nesprávnosti právnych záverov odvolacieho súdu považuje to, že odvolací súd napriek nespornej skutočnosti, že reklamácia nebola žalovaným vybavená v lehote 30 dní od dňa uplatnenia reklamácie (§ 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z.) skúmal objektívnu existenciu reklamovaných vád a v nadväznosti na to posudzoval, či ním uplatnené právo zo zodpovednosti za vady (odstúpenie od zmluvy) je dôvodné. Odvolací súd k uvedenému zaujal právny názor, podľa ktorého zákon č. 250/2007 Z. z. úpravu zodpovednosti za vady predanej veci nerozširuje o právo spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy aj v prípade, že sa nejedná o záručnú vadu, resp. v prípade že sa vôbec nejedná a vadu predanej veci a že i prípadné nevybavenie reklamácie v zákonnej 30 dňovej lehote nezakladá bez ďalšieho vznik nároku kupujúceho na vrátenie kúpnej ceny, a súd sa musí existenciou kupujúcim tvrdených vád zaoberať, tieto vyhodnotiť a posúdiť, či došlo zo strany kupujúceho k účinnému zrušeniu zmluvy. S uvedeným právnym názorom sa dovolací súd plne stotožňuje a aj podľa jeho názoru márne uplynutie 30 dňovej lehoty stanovenej na vybavenie reklamácie v § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. nezakladá domnienku existencie reklamovanej vady a nároky zo zodpovednosti za takúto vadu má kupujúci len vtedy, ak vada objektívne existuje. Spotrebiteľom uplatnené právo zo zodpovednosti za vady je totiž dôvodné len za splnenia určitých predpokladov, a to že a/ reklamovaná vada je skutočne vadou, b/ vyskytuje sa u predajnej veci v dobe uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady, c/ je takej povahy, ktorá je pre uplatnenie kupujúcim uplatneného práva vyžadovaná. Preto je nevyhnutné, aby sa súd vždy zaoberal samotnou existenciou vady, určením, či v konkrétnej veci ide o tzv. „reklamačnú vadu“. V prípade, že k poškodeniu dôjde v dôsledku nesprávneho používania veci, najmä v prípade jej užívania v rozpore s informáciami (výrobcu) o spôsobe použitia a údržby veci, nejde o „reklamačnú“ vadu v zmysle § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. užívaním a údržbou motorového vozidla zo strany jeho užívateľa, zásahmi do vozidla výmenou odfukového ventilu za neoriginálny typ inej konštrukcie a do riadiacej jednotky vozidla. Konkrétne išlo o prehrievanie vozidla pri vysokej záťaži, použitie paliva s nízkym oktánovým číslom, nastavenie príliš vysokého predzápalu, jazda pri vysokých otáčkach, nesprávne zloženie palivovej zmesi, zásah do riadiacej jednotky, zásah do konštrukcie motora spočívajúci vo výmene odfukového ventilu za neoriginálny typ inej konštrukcie, nedostatok oleja v motore, používanie vozidla v náročných jazdných podmienkach pri zvýšenej záťaži motora a súčasne nedodržiavanie pravidelnej kontroly hladiny oleja, nedodržanie inštrukcií výrobcu, že ak je vozidlo vystavené náročným jazdným podmienkam, mal byť častejšie vymieňaný motorový olej. Z obsahu spisu, konkrétne z preberacieho protokolu (č. l. 11 spisu) vyplýva, že žalovaná ako predajca si splnila informačnú povinnosť v zmysle v tom čase účinného § 11 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. a oboznámila žalobcu s podmienkami prevádzky, ako aj záručnými podmienkami týkajúcimi sa predmetu kúpy a zároveň mu odovzdala spolu s motorovým vozidlom návod na obsluhu v slovenskom jazyku. Z dôvodov vyššie uvedených dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobcu neopodstatnene smeruje proti takému rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nespočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Najvyšší súd preto nedôvodné dovolanie zamietol podľa § 448 CSP.

Komentár:

Spotrebiteľská reklamácia prebieha tak, že po jej uplatnení je predávajúci povinný spotrebiteľa poučiť o jednotlivých nárokoch vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady (§ 622 a 623 OZ) – následne sa spotrebiteľ rozhodne, ktoré z týchto práv spotrebiteľ uplatňuje. V nadväznosti na to sa v prvej fáze určí iba spôsob spôsob vybavenia (výmenou výrobku, opravou, poskytnutím zľavy, vrátením peňazí, zamietnutím reklamácie a pod.) a to spravidla ihneď. V zložitých prípadoch určí spôsob vybavenia najneskôr do 3 pracovných dní odo dňa uplatnenia reklamácie, v odôvodnených prípadoch, najmä ak sa vyžaduje zložité technické zhodnotenie stavu výrobku alebo služby, najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie.

Po určení spôsobu vybavenia reklamácie prechádza reklamačné konanie do druhej fázy, ktorou je samotné vybavenie reklamácie. Vybavením reklamácie sa podľa § 2 písm. m) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa rozumie ukončenie reklamačného konania odovzdaním opraveného výrobku, výmenou výrobku, vrátením kúpnej ceny výrobku, vyplatením primeranej zľavy z ceny výrobku, písomná výzva na prevzatie plnenia alebo jej odôvodnené zamietnutie. Predávajúci je povinný reklamáciu vybaviť ihneď, v odôvodnených prípadoch možno reklamáciu vybaviť aj neskôr; vybavenie reklamácie však nesmie trvať dlhšie ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie.

V ideálnom prípade môžu obe fázy reklamačného konania splývať do jedného momentu (napr. predávajúci uzná pri uplatnení reklamácie vadu a nárok spotrebiteľa na výmenu tovaru, ktorý zároveň pri uplatnený reklamácie spotrebiteľovi vymení za nový tovar. V tom menej ideálnom prípade nemusí dôjsť ani k dodržaniu maximálnych lehôt reklamačného konania.

Ustanovenie § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v takom prípade umožňuje, aby po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie spotrebiteľ odstúpil od zmluvy alebo mal právo na výmenu výrobku za nový výrobok. Výslovná dikcia zákona priznáva spotrebiteľovi tieto práva automaticky bez toho, aby ich vznik bol viazaný na splnenie ďalšej podmienky. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje naplnenie iba jediného predpokladu, ktorým je oneskorené vybavenie reklamácie, resp. nevybavenie reklamácie v zákonom stanovenej lehote na vybavenie reklamácie.

Podľa názoru vysloveného v komentovanom rozhodnutí, márne uplynutie 30 dňovej lehoty stanovenej na vybavenie reklamácie v § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. nezakladá domnienku existencie reklamovanej vady a nároky zo zodpovednosti za takúto vadu má kupujúci len vtedy, ak vada objektívne existuje. Z tohto dôvodu nevzniká spotrebiteľovi právo na odstúpenie od zmluvy uplynutím 30 dňovej lehoty bez ďalšieho, ale zároveň musí pristúpiť ďalšia podmienka, ktorou je existencia vady.

Takýto výklad podľa nášho názoru nemá oporu v zákone a je v rozpore s jednoznačným znením zákona a zmyslom tejto právnej normy. Ustanovenie § 18 ods. 4 in fine zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa je totiž právnou normou sankčnej povahy a právo spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy predstavuje sankciu za nevybavenie reklamácie v zákonom stanovenej lehote. Táto právna norma nemá ambíciu zakladať domnienku existencie reklamovanej vady a na základe tejto domnienky založiť právo spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy. Jej zmyslom je „iba“ sankcionovať pasivitu predávajúceho v procese reklamačného konania.

Navyše ak by sme akceptovali výklad v komentovanom rozhodnutí, tak by bol § 18 ods. 4 in fine zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa len obsolétnou právnou normou. Predpoklady pre vznik práva na odstúpenie od zmluvy, ktoré uvádza dovolací súd sú vlastne predpokladmi, ktoré vyplývajú z § 623 ods. 1 OZ, preto dovolacím súdom prezentovaný výklad § 18 ods. 4 in fine zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nedáva zmysel – z ustanovenia § 18 ods. 4 in fine žiadnym spôsobom nevyplýva podmienka skutočnej existencie reklamovanej vady a ani z neho vyplývať nemôže, pretože zmysel tohto ustanovenia je úplne inde. V opačnom prípade by toto ustanovenia iba nezmyselne duplicitne kopírovalo § 623 ods. 1 OZ. Ak by sme teda akceptovali výklad dovolacieho súdu, tak § 18 ods. 4 in fine by bol v podstate zbytočný, pretože na riešenie tejto situácie sa vzťahuje § 623 OZ.

 

Celý text rozhodnutia TU.

Spracovanie a komentár k rozhodnutiu: Tomáš Čentík, 17.11.2018

ilustračné foto: pixabay.com

Tlačiť
Tomáš ČentíkPrávnik od roku 201130.07.2019 o 10:48:07Reagovať
Ak k poškodeniu výrobku dôjde v dôsledku jeho nesprávneho používania, najmä užívania v rozpore s informáciami o spôsobe použitia a údržby výrobku, nejde o „reklamačnú“ vadu. Spotrebiteľ v takom prípade nemá právo od zmluvy odstúpiť ani právo na výmenu výrobku za nový výrobok. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. októbra 2018 sp. zn. 3 Cdo 220/2017 - publikované pod R 28/2019)
Tomáš ČentíkPrávnik od roku 201103.04.2019 o 23:18:08Reagovať
K rovnakému kritickému názoru komentovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR dospel aj OSLACKÝ, M.: Následky nevybavenia reklamácie spotrebiteľa v 30-dňovej lehote z perspektívy aktuálnej rozhodovacej činnosti súdov; Justičná revue, 71, 2019, č. 2, s. 173 – 181.
Tomáš ČentíkPrávnik od roku 201129.11.2018 o 11:41:04Reagovať
Rozhodnutie NS SR bolo podrobené kritike aj na stránke epravo (dostupné tu https://www.epravo.sk/top/clanky/mze-trvat-vybavenie-reklamacie-spotrebitela-dlhsie-ako-30-dni-4291.html?fbclid=IwAR2m3FODyzdIk2I_lglpXAiZWdx8GipLcCqdshdL-G-Zde4UJbRLXILSJco). Autori zdôrazňujú, že odstúpenie od zmluvy, na ktoré poukazuje NS SR je prejavom práva spotrebiteľa zo zodpovednosti za vady, keď sú naplnené dôvody podľa § 623 OZ. Odstúpenie od zmluvy podľa § 18 ods. 4 ZOS ale nemožno za takýto prejav považovať. Účelom právnej úpravy § 18 ods. 4 v účinnom znení je právo spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy z dôvodu, že reklamácia nebola predávajúcim vybavená do 30 dní odo dňa jej uplatnenia. Toto právo spotrebiteľa je potrebné chápať ako sankciu pre predávajúceho za porušenie zákonnej povinnosti vybaviť reklamáciu včas (do 30 dní od jej uplatnenia).
Právnik od roku Reagovať