Výber z diskusie

Publikácia:
vyberte
  • Civilný mimosporový poriadok
  • Civilný sporový poriadok
  • Exekučný poriadok
  • Správny súdny poriadok
  • Zákon o konkurze a reštrukturalizácii
  • Zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku
  • Zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov
  • Zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov
  • Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb
V širšej súvislosti s témou poukazujeme na nasledovný judikát:

"Podľa § 262 ods. 1 CSP, ktoré sa v zmysle § 453 ods. 1 CSP primerane použije aj na dovolacie konanie, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Rozhodnutím, ktorým sa končí konanie u odvolacieho alebo dovolacieho súdu, sa rozumie len také rozhodnutie, ktorým sa končí konanie vo veci samej.

Rovnako ako dovolací súd nerozhoduje o trovách dovolacieho konania v prípade, ak zruší rozhodnutie odvolacieho súdu (prípadne aj rozhodnutie prvoinštančného súdu) a vec vracia na ďalšie konanie (§ 453 ods. 3 CSP), tak nerozhoduje o trovách dovolacieho konania ani v prípade, ak dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí (a ak konanie nebolo už skôr skončené).

Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí."

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2017, sp. zn. 6 Cdo 105/2017)
17.08.2017
Späťvzatie žaloby v občianskom súdnom konaní (teraz civilnom sporovom konaní - pozn. redakcie) treba považovať za podanie týkajúce sa veci samej, preto sa za neho priznáva náhrada trov konania, pokiaľ ide o odmenu advokáta za jeden úkon.

Späťvzatie žaloby je úkonom právnej služby týkajúcim sa veci samej, pretože v jeho dôsledku dochádza k podstatnej zmene žalovaného nároku.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. 10. 2015, sp. zn. 1So/126/2014)
08.08.2017
Za účelom preverenia, či zamestnanec dodržiava pracovnú disciplínu, je zamestnávateľ,
rešpektujúc zásady legality, legitimity a proporcionality, oprávnený monitorovať aj súkromnú
elektronickú poštu odosielanú a prijímanú z počítača prideleného zamestnancovi na plnenie jeho pracovných úloh. Pri zachovaní týchto zásad nemožno takéto dôkazné prostriedky, ktoré v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru predložil zamestnávateľ, považovať za neprípustné.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. septembra 2016 sp. zn. 3 Cdo 233/2015 - publikované pod R 16/2017)
08.08.2017
Z textu ustanovení § 484 věty druhé obč. zák. je zcela jednoznačně zřejmé, že v případě zákonné dědické posloupnosti může dojít k provedení zápočtu na dědický podíl zákonného dědice pouze v případě daru poskytnutého nad rámec obvyklých darů přímo tomuto dědici nebo - v případě dědice zůstavitele uvedeného v ustanovení § 473 odst. 2 obč. zák. - také předku tohoto dědice. Z uvedeného ustanovení však není možné dovozovat, že by k provedení zápočtu na dědický podíl zákonného dědice zůstavitele mohlo dojít také v případě daru, který zůstavitel poskytl dětem či vzdálenějším potomkům svých dědiců, tzn. že na dědický podíl bližšího potomka nelze započítat to, co od zůstavitelky obdržel vzdálenější potomek.

(uznesenie Najvyššieho súdu ČR, 21 Cdo 486/2016 z 16.12.2016 - celý text tu http://kraken.slv.cz/21Cdo486/2016)
08.08.2017
Vážení páni diskutující, věc zákonného předkupního práva má také další tajemná zákoutí. Tak např.:
Jeden ze dvou českých spoluvlastníků několika parcel v SR nabídne druhému odkoupení všech jím vlastněných spoluvlastnických podílů a uvede k nim cenu podle jednotlivých (3) LV a cenu za vše, a to v EUR. Oslovený spoluvlastník si vybral jen některé z nabízených parcel, cenu k nim přepočítal na Kč a ty v poslední den dvouměsíční lhůty složil do soudní úschovy v ČR.
Podle mne předkupní právo nebylo využito a tím zaniklo, když adresát nabídky
a) z nabídky "vyzobal" jen parcely, které se mu z nějakého důvodu hodily = nedodržel rozsah nabídky učiněné jako celek,
b) nedodržel cenu nabídky,
c) nedodržel měnu nabídky,
d) peníze - část kupní ceny složil sice včas, ale u nepříslušného soudu - příslušným je soud v okrese SR, kde leží podíly nabízených parcel.
Spoluvlastník, který nabízel, tedy může parcely prodat, když nepodkročí cenu z nabídky. Ale - musí také dodržet rozsah nabídky a prodat všechny spoluvlastnické podíly (jednou smlouvou? po částech - několika smlouvami?). Domnívám se, že zanikla-li nabídka a dodrží-li nabízející cenu, může prodat i jen některé z nabízených parcel. Bohužel jsem žádnou judikaturu pro takový případ nenašela budu vděčný za jakýkoli názor.
31.07.2017
Dobrý deň,
len by som chcel reagovať, že uvedené údaje sa nestotožňujú s informáciami, ktoré som dostal z NBU. Totiž Dopravný úrad tvrdí, že každý dron s kamerou podlieha registrácii, pretože sa ním vykonávajú letecké práce, lenže zákon jasne definuje, že letecké práce sú práce za úplatu. A tu prichádza nezrozumiteľné a protikladné tvrdenie Dopravného úradu. Ja som sa na túto nejasnú a protikladnú informáciou dotazoval na Dopravnom úrade a ten ma odkázal na NBU. Z NBU mi bolo odpísané, že ak dodržím všetky uvedené paragrafy nariadenia 1/2015, tak môžem lietať s dronom, ktorý má kameru bez toho aby som porušoval zákon. Samozrejme to s jednou veľmi dôležitou podmienkou, ktorou je to, že zaznamenané informácie nemôžem zverejniť. Domnievam sa, že sa nájde určitá skupina ľudí, ktorí drony využívajú podobne ako ja t.j. s dronom lietajú rekreačne a prípadný záznam z kamery využívajú výlučne na súkromné účely bez zverejnenia na internete alebo iným spôsobom.
Nepáči sa mi, že Dopravný úrad uvádza skreslené alebo priam protikladné informácie. Z toho dôvodu reagujem k uvedenému článku, kde sú rovnako nepresne také informácie uvedené a zbytočne sú tým vystrašený rekreační užívatelia dronov.
Ďakujem
16.07.2017
Opačný názor prezentoval Róbert Jakubáč v článku "Vecné bremeno v prospech podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti" uverejnenom v časopise Súkromné právo 3/2017, ktorý dospel k záveru, že zásada "nulli res sua servit" (nikomu neslúži vlastná vec) je prekonaná.
13.07.2017
Ak hľadáte katastrálne mapy, je potrebné zmeniť tému zo základnej mapy (zelená) na kataster nehnuteľností (červená). Tam sú k dispozícii aj listy vlastnictva.
12.07.2017
Podrobnejšie spracovanie problematiky v komentári od C.H.Beck k Civilnému sporovému poriadku, str. 64-73
06.07.2017
S účinnosťou od 1. júna 2017 došlo k zmene § 94 ods. 5 Zákonníka práce - novelizované ustanovenie znie nasledovne:

"V dňoch 1. januára, 6. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 1. septembra, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12.00 hodine, 25. decembra a 26. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (ďalej len „maloobchodný predaj“) okrem maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a; ustanovenia odseku 3 písm. f) a odseku 4 sa v týchto prípadoch nepoužijú.“.

V súvislosti s tým sa upravila aj príloha č. 1a, ktorá sa doplnila o nasledovný bod 6:

„predaj kvetov 8. mája, 1. septembra a predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1. novembra.“.

Novela zákonom č. 95/2017 Z. z. tak rozšírila zoznam sviatkov, počas ktorých je zákaz nariadiť, príp. dohodnúť prácu so zamestnancom v tieto dni.
06.07.2017
Mne z toho argumentu prokúrou v poslednom odseku vyplýva opačný záver, ak je hodnotiacim kritériom ochrana tretích osôb. Ak sú na prokúru (teda užší rozsah úkonov) kladené za účelom ochrany určité obmedzenia (FO, zápis v OR), tak na širší rozsah úkonov (zahrňujúci súčasne aj všetky úkony v rámci prokúry) by mali byť a minore ad maius kladené obmedzenia väčšie, nie menšie.

Z toho mi plynie, že ak môžem na základe generálnej plnej moci legálne vykonať všetky úkony prokuristu a nejaké naviac, tak inštitút prokúry nikoho a nič nechráni, lebo je jednoducho obídený.
29.06.2017
Medzi prípady relatívnej neplatnosti mi § 140 nezapadá preto, lebo zmyslom relatívnej neplatnosti je vyhnúť sa príliš surovým dopadom, ktoré by vyvolala neplatnosť absolútna. Tzn. relatívna neplatnosť má zmäkčovať dopady príslušnej vady úkonu (ideme teda smerom od prísneho k menej prísnemu). Logika vzťahu § 40a a § 140 je však presne opačná: keďže porušenie predkupného práva zo svojej podstaty nespôsobuje neplatnosť, tak § 40a dopady takejto vady sprísňuje a nie zmäkčuje (smer je teda od menej prísneho k prísnemu). Koncepčne sa teda pri § 140 popiera logika relatívnej neplatnosti.

Relatívna neplatnosť pri § 140 navyše „nič podstatné nerieši“ (Fiala, Buletin advokacie č. 10/1992). Zmyslom predkupného práva podľa § 140 je to, aby mohli spoluvlastníci získať predávaný podiel. Tento cieľ možno bez problémov a efektívne dosiahnuť cez § 603 ods. 3. Ísť cestou § 40a je na dosiahnutie tohto zmyslu úplne zbytočné.

Ide pritom o úplne inú situáciu ako do r. 1992. Dovtedy bolo výlučným zmyslom § 40a vo väzbe na § 140 zamedziť zmenám v okruhu spoluvlastníkov, a to aj na úkor toho, kto chcel svoj podiel predať. Dnes už je tento zmysel len podružný, pretože ak spoluvlastník nedorovná kúpnu cenu, zmene v okruhu spoluvlastníkov nijako nezabráni.

Zdá sa mi preto, že relatívna neplatnosť pri § 140 stratila novelou Obč. zák. z r. 1991 svoj zmysel. Teoreticky by tu tak do úvahy prichádzala aplikácia výkladového pravidla cessante ratione legis, cessat et lex ipsa („ak sa stratí zmysel zákona, stratí sa aj sám zákon“). Hoci pri tomto pravidle treba byť opatrný, pri § 140 riziká nevidím: dotknutí spoluvlastníci nebudú na svojich právach nijako ukrátení.
27.06.2017
Aj keby mal záujem tak to je menej efektívne ako nárok podla 603jky keďže sa tým celý proces zbytočne predĺžuje...a význam to má z pohladu de lege ferenda ako aj z hladiska podpory vykladu ktory predostrel Milan... a sam dobre vies ze prave obstrukcie a zlomyselnost su v tychto pripadoch na dennom poriadku :)
27.06.2017
Zrozumiteľne, ale nie presvedčivo :-D :-D :-D Ak by spoluvlastník nemal záujem o nadobudnutie podielu, na čo by uplatňoval relatívnu neplatnosť? S výnimkou nejakých obštrukčných a zľomyselných úmyslov (ktoré by mali byť sekundárnymi argumentmi vo vzťahu k hodnoteniu určitého inštitútu)... ale nechajme túto vetvu diskusie, lebo sa odkláňame od podstaty :-D
27.06.2017
Z hľadiska platnej právnej úpravy som toho názoru, že sa má uplatniť relatívna neplatnosť. Avšak z hľadiska racionálneho a efektívneho vysporiadania porušenia predkupného práva považujem za rozumnejší nárok podľa 603 OZ.

Príklad: Spoluvlastník A poruší predkupné právo lebo prevedie svoj podiel bez ponuky. Spoluvlastník B uplatní relatívnu neplatnosť. Výsledkom je návrat do pôvodného stavu. Spoluvlastník A poučený svojou neposlušnosťou učiní ponuku spoluvlastníkovi B. Bude čakať 2 mesiace a spoluvlastník spoluvlastník B ponuku nevyužije, pretože nemá od počiatku záujem o tento podiel. Následne spoluvlastník A môže previesť podiel na tretiu osobu za ponúkaných podmienok. Výsledkom je strata času v podobe súdneho konania o neplatnosť prevodu (nemusí nastať, ale môže) a čakanie za využitím ponuky. A práve toto považujeme pri relatívnej neplatnosti z hľadiska rozumného usporiadania vzťahov za neefektívne. Rozumnejší je v týchto súvislostiach nárok podľa 603 OZ, ak vychádzame z toho ako som vyššie uviedol, že spoluvlastník B nemá od začiatku záujem o kúpu podielu.

Už to je zrozumiteľne vysvetlené?
27.06.2017
Stále nerozumiem, veď ak riadne spoluvlastník splní ponukovú povinnosť a nikto si predkupné právo neuplatní (keďže nikto nemá o nadobudnutie záujem) tak potom môže podiel kľudne previesť a nemá čas ho báť, nevidím tam priestor pre šikanu, len si treba plniť povinnosti... prípadne sa s nimi môže rovno dohodnúť, že si nebudú predkupné právo uplatňovať.

Budem opatrnejší
27.06.2017
To som skôr narážal na prípad, keď je vopred jasné, že žiadny zo spoluvlastníkov nemá záujem o nadobudnutie podielu, teda neuplatní svoje predkupné právo - v tomto prípade by príde relatívna neplatnosť šikanózna, pretože prevádzajúcemu spoluvlastníkovi to spôsobuje iba zbytočné komplikácie naťahovanie času, čo ho núti ostať v spoluvlastníckom vzťahu proti jeho vôli aj napriek tomu, že nikto z dotknutých spoluvlastníkov neplánuje svoje predkupné právo uplatniť.

S tou legitimitou na zachovaní pôvodného okruhu spoluvlastníkov by som bol opatrný - nesedí mi to z hľadiska legitímneho cieľa. Ak raz spoluvlastník poruší predkupné právo ostatných. tak aký majú ostatní záujem zotrvať s ním v tomto spoločenstve - to signalizuje, že tento vzťah je narušený a títo dotknutí spoluvlastníci by mali mať skôr záujem na odkúpení podielu a vytesnení tohto neposlušného spoluvlastníka ako na ďalšom zotrvaní doterajšieho spoločenstva.
27.06.2017
Čaute, pár rýchlych myšlienok k tomu.

Predpokladám, že hlavný argument použitia § 603 odsek 3 Občianskeho zákonníka v prípadoch porušenia spoluvlastníckeho predkupného práva spočíva v tom, že v obidvoch prípadoch ide o predkupné právo vecnoprávneho charakteru (ak sa nemýli § 603 odsek 3 sa vzťahuje len na prípady zmluvného predkupného práva, ktoré je dohodnuté s vecnoprávnymi účinkami) a teda, že v identickej právnej konfigurácii sa má postupovať rovnako.

Nie je to nezanedbateľný argument, netreba však prehliadnuť, ako naznačuje v článku Tomáš, že podstata predkupného práva ako vedľajšieho dojednania ku kúpnej zmluve je úplne odlišná ako pri spoluvlastníckom predkupnom práve – podstata a východiská týchto predkupných práv je úplne odlišná a vo väčšine prípadov pri predkupnom práve ako vedľajšom dojednaní, nebude na strane porušením predkupného práva dotknutej osoby viacero subjektov ako pri spoluvlastníckom predkupnom práve (toto konštatovanie samo o
sebe to samozrejme nemá žiadnu argumentačnú hodnotu)...

Tiež ma mierne vyrušuje ako je jednoducho v rozhodnutiach NS SR konštatované, že ide o analógiu legis a to bez hlbšieho vysvetlenia – obávam sa, že pri podrobnom skúmaní dnes prijímaných záverov právnej metodológie by sa otvorili otázky, či v tomto prípade vôbec prichádza do úvahy použitie analógie resp. či sa pri takomto vysvetlení aplikácie § 603 odsek 3 jedná vôbec o analógiu... tieto pochybnosti Tomáš svojou argumentáciu len významne podporuje.

Tomi s tým, čo píšeš v komente ku článku by som trochu polemizoval; práveže jednou z podstát spoluvlastnícva je zachovanie pôvodného okruhu spoluvlastníkov a jeho zmena len so súhlasom všetkých (resp. nie proti ich vôli), z tohto hľadiska mi tam práveže relatívna neplatnosť sedí viac - ak som spoluvlastník a niekto poruší moje predkupné právo (predkupné právo ostatných spoluvlastníkov), uplatním ju a všetko sa vracia do pôvodného stavu. A predsa platí, že spoluvlastník, ktorý nemá na ďalšom spoluvlastníctve záujem svoj podiel predáva a ak ho riadne ponúkne všetkým spoluvlastníkom oni majú možnosť podiel resp. jeho časť riadne nadobudnúť – ak túto povinnosť riadne splní a nikto si predkupné právo neuplatní je jeho podiel voľný a môže ho spokojne predať. Kde je v tom nejaký problém?

Milan, neviem či by som hľadal nejakú logiku v prípadoch relatívnej neplatnosti podľa Občianskeho zákonníka, t. j. či je možné určiť nejakého spoločného menovateľa pre všetky jednotlivé prípady, skôr mi to príde tak, že zákonodarca si na základe bližšie neznámeho kritéria vybral prípady kedy je neplatnosť „len“ relatívna so všetkými dôsledkami, ktoré to prináša.

Mne sa to nateraz javí tak, že koexistencia obidvoch nárokov je mimoriadne komplikovaná (napr. to čo naznačuje Milan ale aj kopa procesných problémoch pri uplatnení nároku podľa § 603 odsek 3 Občianskeho zákonníka) a možno by bolo potrebné z hľadiska teórie aj praxe ustáliť, ktorý z týchto nárokov by mal pri porušení predkupného právo spoluvlastníkov dotknutým spoluvlastníkom patriť, v tejto chvíli sa mi ako prirodzenejšie riešenie javí neplatnosť prevodu, ale budem ďalej pozorne sledovať diskusiu...
27.06.2017
Musím priznať, že sa som si bol takmer istý, že sa zapojíš do diskusie a ako tradične si nesklamal. Podrobnejšie rozpracovanie by sme uvítali aj na našom blogu :)

Tvoj výklad má isté ratio. Mne osobne z hľadiska racionálnej interpretácie tiež tá relatívna neplatnosť nesedí, pretože jej dôsledkom je vždy to, že právny stav sa vráti do pôvodného stavu bez ohľadu na to, či dotknutí spoluvlastníci majú záujem o kúpu na nich pripadajúceho podielu alebo nie. Cieľom uplatnenia nárokov z porušenia predkupného práva by nemalo byť iba obnovenie pôvodného spoločenstva spoluvlastníkov, ale mal by ho sprevádzať vyšší cieľ a to aby dotknutí spoluvlastníci mali prednostné právo odkúpiť podiel toho, kto už nemá záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve. Inak by ochrana spoluvlastníkov nebola vyvážená, pretože by to nútilo prevádzajúceho spoluvlastníka ostať v podielovom spoluvlastníctve proti svojej vôli v prípade, že žiaden zo spoluvlastníkov v skutočnosti nemá o podiel záujem.

Problematická je však - čo sa zhodujeme - súčasná rovina de lege lata, ktorá tento nárok výsloven upravuje. Otázka teda znie či túto explicitnú právnu úpravu možno preklenúť výkladom a či sa ešte bude jednať o výklad alebo už pôjde o faktickú novelizáciu právnej normy?
26.06.2017
Ako tradične, dvíham hodenú rukavicu a zapájam sa do diskusie. Mám dva postrehy:

Po prvé, prípad pekne ukazuje, ako právna náuka nie vždy dostatočne pomáha súdnej praxi. Ak sa totiž nemýlim, otázka súbehu relatívnej neplatnosti a predkupného práva pri § 140 Obč. zák. nebola v SR doteraz teoreticky spracovaná; zvyčajne sa len konštatuje prípustnosť takéhoto súbehu. (I keď ja ≠ právna náuka ;-), asi k tomu napíšem nejaký článok, či?)

A po druhé, myslím, že popri štandardnom výklade (súbeh §§ 40a a 603 ods. 3) a Tomášovom výklade (iba § 40a) existuje aj tretia možnosť, a síce aplikovateľnosť iba § 603 ods. 3.

Začnem troškou histórie. Z § 140 v znení pred r. 1992 vyplývalo, že na prevod spoluvlastníckeho podielu bol potrebný súhlas všetkých ostatných spoluvlastníkov, inak bol prevod neplatný. Pôvodne pritom išlo o neplatnosť absolútnu, od r. 1983 o neplatnosť relatívnu. Od r. 1992 má ale § 140 iné znenie. Požiadavka súhlasu spoluvlastníkov sa nahradila predkupným právom. Zmyslom tejto zmeny bolo zrejme uvoľniť predávajúcemu ruky. Pôvodne bol totiž odkázaný na vôľu či nevôľu spoluvlastníkov. Ak s prevodom nesúhlasili, svojho podielu sa nedokázal efektívne „zbaviť“ (Obč. zák. totiž spoluvlastníkom umožňoval prevod napadnúť bez ohľadu na to, či mali o podiel záujem alebo nie).

Otázka, ktorá tu teda vzniká, je, či vzhľadom na uvedenú zmenu porušenie predkupného práva podľa § 140 naozaj spôsobuje (relatívnu) neplatnosť prevodu. Na pozadí legis latae sa ako správna javí kladná odpoveď. Inak by vznikalo superfluum, čomu sa treba pri výklade vyhýbať, a to v zmysle maximy verba cum effectu sunt accipienda (Ulp. D 2, 7, 5, 2). Na druhej strane toto pravidlo nie je absolútne. Otázku preto vidím inak: existuje rozumný dôvod, prečo by mal mať spoluvlastník možnosť výberu, keď pri zmluvnom predkupnom práve takejto možnosti niet? Osobne som žiadny takýto dôvod nenašiel. Inými slovami, aký význam má relatívna neplatnosť, keď tu existuje cesta podľa § 603 ods. 3? Súbeh §§ 40a a 603 ods. 3 môže navyše celú vec komplikovať. Čo ak napr. jeden spoluvlastník svoje právo podľa § 603 ods. 3 využije a prevedený podiel od nadobúdateľa získa, no následne sa iný spoluvlastník domôže relatívnej neplatnosti pôvodného prevodu? Alebo ak spoluvlastník prevod zneplatní, no potom predkupné právo nevyužije?

Okrem toho, z teoretického hľadiska mi porušenie predkupného práva — i keď vecného — ako dôvod neplatnosti nesedí (porovnaj R 19/1953); medzi ostatné dôvody relatívnej neplatnosti mi akosi nezapadá. Inklinujem preto k záveru, že opomenutý spoluvlastník by mal mať iba práva plynúce z § 603 ods. 3; nie však z § 40a. Ponechanie odkazu na § 140 v § 40a tak považujem za (ospravedlniteľnú) nedôslednosť zákonodarcu pri rýchlej novele z r. 1991, ktorá bola tvorená nielen pod časovým tlakom vyvolaným novou spoločenskou situáciou, ale aj s myšlienkou na skorú (!) rekodifikáciu. Priznávam však, že de lege lata nie je tento záver nepochybný.
23.06.2017
1 2 3 4 5 ... 12
Portál Ulpianus
Kontakt
Partnerom projektu je:

SPOLUPRACUJEME S: