Výber z diskusie

Publikácia:
vyberte
  • Civilný mimosporový poriadok
  • Civilný sporový poriadok
  • Exekučný poriadok
  • Správny súdny poriadok
  • Zákon o konkurze a reštrukturalizácii
  • Zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku
  • Zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov
  • Zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov
  • Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb
Ani za účinnosti CSP nezakladá prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP to, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu prípadne spočíva na nesprávnych právnych záveroch (porovnaj najmä judikáty R 54/2012 a R 24/2017). Dôvodom, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP nie je tiež nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu. V tomto smere najvyšší súd poukazuje na naďalej opodstatnené závery vyjadrené v judikátoch R 37/1993, R 125/1999 a R 42/1993.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo/124/2018 zo dňa 30. januára 2019 - zdroj: https://www.nsud.sk/data/att/83692_subor.pdf)
22.03.2019
Účelom zníženia majetkového cenzu v sporoch s ochranou slabšej strany je podľa dôvodovej správy k CSP zvýšená procesná ochrana slabšej strany, ktorou je v spotrebiteľskom spore spotrebiteľ. Táto zvýšená procesná ochrana spočíva v sprístupnení dovolania aj pri nižšej sume peňažného plnenia. Znížený majetkový cenzus sa teda v spotrebiteľskom spore uplatní, ak je dovolateľom neúspešný spotrebiteľ. Pokiaľ je však dovolateľom neúspešný dodávateľ, pre posúdenie prípustnosti dovolania platí majetkový cenzus vo výške desaťnásobku minimálnej mzdy.

Táto interpretácia neodporuje princípu rovnosti zbraní, pretože je všeobecne známou skutočnosťou, že rovnosť subjektov je v určitých sporoch (vzhľadom na postavenie strán) len fikciou, na ktorú zákonodarca v CSP reagoval tzv. pozitívnou diskrimináciou, t. j. osobitnou právnou úpravou sporov s ochranou slabšej strany. Za takéto spory sa považujú spotrebiteľské spory, antidiskriminačné spory a individuálne pracovné spory (§ 290 až § 323 CSP), pričom slabšou stranou v nich je spotrebiteľ, zamestnanec a diskriminovaný. Ochrana slabšej strany spočíva v tom, že sa jej priznáva viac práv za účelom docielenia rovného postavenia s druhou stranou sporu, a teda dôsledného naplnenia princípu rovnosti zbraní (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 80/2017). Prípustnosť dovolania
žalobkyne preto nie je možné posudzovať v zmysle § 422 ods. 1 písm. b/ CSP, nakoľko dovolateľka nepožíva ochranu slabšej strany v spore.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo/124/2018 zo dňa 30. januára 2019 - zdroj: https://www.nsud.sk/data/att/83692_subor.pdf)
22.03.2019
zaujímavé https://zive.azet.sk/clanok/139022/kataster-v-tichosti-spustil-hromadu-e-sluzieb-hacik-automatika-len-na-kusku-slovenska/
22.03.2019
Za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby sa považuje taktiež verbálny útok na jej jednotlivých predstaviteľov, nakoľko útok na konkrétneho predstaviteľa môže veľmi citeľne poškodiť dobrú povesť právnickej osoby (DEVÁTÝ, S.- TOMAN, P.: Ochrana dobrej pověsti a názvu právnických osob. LINDE Praha, a.s., 1999, s. 42)
20.03.2019
Právny poriadok pripúšťa, že môže dôjsť k súbehu neoprávneného zásahu do práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby súčasne s neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby, a teda, že jedným konaním môže dôjsť ako k porušeniu práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby, tak aj k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby a uspokojenie práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby tak nemôže konzumovať, alebo vylúčiť uplatnenie práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby a naopak. K neoprávnenému zásahu do dobrej povesti právnickej osoby môže dôjsť nielen zásahom do práv samotnej právnickej osoby ako celku, ale aj zásahmi, ktoré sa dotýkajú jej jednotlivých predstaviteľov, respektíve zamestnancov. Pokiaľ teda existuje vzájomná prepojenosť/väzba medzi jednotlivými fyzickými osobami tvoriacimi právnickú osobu a jej dobrou povesťou, môže útok na konkrétneho predstaviteľa právnickej osoby poškodiť dobrú povesť právnickej osoby a rovnako môže útok na dobrú povesť právnickej osoby mať negatívny vplyv na samotné fyzické osoby (rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8Co/475/2013 z 28. 10. 2014; uznesenie ÚS SR, sp. zn. III. ÚS 473/2017-14 z 1. augusta 2017).
20.03.2019
Závery tohto článku, resp. jeho jednotlivé časti boli prevzaté aj rozhodovacou praxou správnych súdov (napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/2/2016 zo dňa 20.02.2017, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/205/2016 zo dňa 10.07.2018, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/207/2016 zo dňa 10.07.2018)
17.03.2019
V prípade návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov ide o tzv. iudicium duplex, teda konanie, v ktorom majú jeho účastníci zároveň postavenie navrhovateľa i odporcu. Podaním návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa uplatňuje aj právo sťažovateľa na vyporiadanie tohto bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom. Z postavenia účastníkov, ktorí sú jeden aj druhý zároveň navrhovateľom a odporcom, zároveň vyplýva aj to, že jeden bez druhého nemôže sám disponovať návrhom. Podaním návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vzniká druhému účastníkovi v prípade podania (ďalšieho) návrhu na vyporiadananie tohto bezpodielového spoluvlastníctva manželov prekážka litispendencie.

Zastavením konania o návrhu na vyporiadanie bezpodielového vlastníctva manželov sa postavenie jednej strany v skôr začatom konaní o vyporiadanie toho istého bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemení (nezhoršuje). Táto strana má možnosť robiť návrhy týkajúce sa rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov v konaní, v ktorom sa rozhoduje o návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podanom druhým účastníkom

(uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. IV. ÚS 479/2018-28 z 11.09.2018)
01.03.2019
Pojem „účelnosť“ použitý v tomto ustanovení treba chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými. Pri posudzovaní účelnosti nákladov vynaložených na právne zastúpenie treba dôsledne rozlišovať, či právne zastúpenie advokátom je využitím ústavne zaručeného práva na právnu pomoc, alebo či sa jedná skôr o zneužitie tohto práva na úkor protistrany (napr. zastúpenie v celkom banálnej veci, opakované zastúpenie v tzv. hromadných - skutkovo a právne takmer totožných veciach, alebo zrejmá snaha zvýšiť náklady konania protistrane).

(uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 MCdo 9/2013 zo dňa 20. 06. 2014 -
zdroj: http://merit.slv.cz/6MCdo9/2013)
28.02.2019
Podľa ústavného súdu výzva krajského súdu na vyjadrenie k podanému odvolaniu adresovaná účastníkovi konania, ktorý toto odvolanie nepodal, je súčasťou realizácie zásady kontradiktórnosti konania všeobecným súdom a nezakladá automaticky právo vyzvaného účastníka konania na priznanie odmeny za zrealizovaný procesný úkon. Z hľadiska obsahu by účastníkom konania zrealizovaný procesný úkon v prípade požiadavky na priznanie odmeny zaň mal spĺňať požiadavku nevyhnutnosti jeho vynaloženia na účely uplatnenia ústavne zaručeného práva na právnu pomoc (čl. 47 ods. 2 ústavy), t. j. v konaní by mal prispieť relevantnou argumentáciou vo veci, ktorá ešte v predmetnom konaní nebola predložená, resp. ktorú v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia už použil prvostupňový súd.

(UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 189/2016-11 zo dňa 6. 4. 2016 - zdroj: http://merit.slv.cz/I.US189/2016)
28.02.2019
Pár postrehov z praxe: moja skúsenosť vrátane skúseností od kolegov sú také, že katastre ako jedne z mála orgánov verejnej moci si dávajú pozor na to, aby všetky podania boli v súlade s katastrálnym zákonom a zákonom o e-governmente.

Z príbehov kolegov viem, že katastre sledujú, aký je rozsah splnomocnenia advokáta: či zahŕňa podanie návrhu na vklad, alebo len na zastupovanie zmluvnej strany. V prípade, ak ide len o zastupovanie v katastrálnom konaní splnomocnenia na vypracovanie návrhu na vklad, tak kataster takéto podanie od advokáta nemusí prijať. Moje odporúčanie je, aby advokáti v splnomocnení presne špecifikovali, na aké úkony im klient udeľuje splnomocnenie.

Ak súčasťou splnomocnenia nie je aj spísanie návrhu na vklad v mene klienta, klient bude musieť návrh na vklad vyhotoviť buď ako pôvodný elektronický dokument, alebo ako listinný dokument, ktorý advokát následne zaručene konvertuje do elektronickej podoby.
25.02.2019
Hodnotenie v rebríčku Doing Business si uvedomuje napr. Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré v tomto kontexte pripravuje zmeny fungovania obchodného registra. V článku zverejnenom v BSA č. 1-2/2019 sa uvádza návrh opatrení smeruje taktiež k zlepšeniu hodnotenia Slovenskej republiky v oblasti podnikateľského prostredia (vytvorenie predpokladov na systematické zlepšovanie postavenia Slovenskej republiky voči krajinám OECD a Európskej únie v hodnoteniach podnikateľského prostredia, napr. postavenie Slovenskej republiky v analýze Doing Business). Funkčnosť služieb obchodného registra vplýva aj na postavenie Slovenskej republiky v prestížnom rebríčku Doing Business od Svetovej banky, ktoré by sa prijatím uvedených opatrení mohlo výrazne zlepšiť.
20.02.2019
Pre viac informácií k zaručenej konverzii odporúčame článok od Martina Friedricha zverejnený v BSA č. 1-2/2019 (dostupný na webe SAK).
20.02.2019
S účinnosťou od 1. 3. 2019 sa pôvodný zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov nahrádza novým zákonom č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 34 ods. 2 ustanovuje, že ak je navrhovateľ advokátom, nemusí byť v konaní zastúpený.
20.02.2019
V súvislosti s tarifnou odmenou advokátov boli vydané viaceré zaujímavé rozhodnutia:

Prvé:

Pri spoločnom právnom zastúpení dvoch osôb jedným advokátom sa základná sadzba tarifnej odmeny za každý úkon právnej služby u obidvoch z nich zníži o 50 %.

(uznesenie Ústavného súdu SR z 8. 3. 2018, sp. zn. II. ÚS 137/2018 zo dňa 8. marca 2018 – zdroj: http://merit.slv.cz/II.US137/2018)

Komentár:

Podľa ustanovenia § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.: Základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Ústavný súd SR vyložil predmetné ustanovenie tak, že výška tarifnej odmeny za každý zo spoločných úkonov sa u každého zo zastúpených zníži o 50 % a keďže sú zastúpenými dva subjekty, bude výška tejto tarifnej odmeny rovnaká, ako keby bol zastúpeným len jeden subjekt (2 x 50 % = 100 %). V odôvodnení uviedol, že ak by súd pripustil správnosť názoru o tom, že ust. § 13 ods. 2 vyhlášky sa vzťahuje len na toho zastúpeného, ktorý je druhý (a každý ďalší v poradí), uvedené by v praxi znamenalo, že ten účastník (subjekt), ktorého advokát zastupuje ako prvého v rade, by mal nárok na náhradu trov v zodpovedajúcim 100 % základnej sadzby tarifnej odmeny za jednotlivé úkony právnej služby a každý ďalší zastúpený, len vo výške 50 % zo základnej sadzby tarifnej odmeny. Čo by záležalo len na označení subjektov v žalobe (t. j. pravdepodobne len od náhody). Pri všeobecne zastávanom výklade však uvedená disproporcia odpadá, keď každý z viacerých zastúpených (bez ohľadu na ich označenie poradím a bez ohľadu na ich počet) má v prípade úspechu v konaní nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 50 % zo základnej sadzby tarifnej odmeny.

Podľa opozitného názoru platí, že základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb, až u druhej a každej ďalšej osoby. Ak ide o spoločný úkon pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb, tarifná odmena sa u prvého zastúpeného vzhľadom na znenie § 13 ods. 2 Vyhlášky o advokátskej tarife nemení. Správna je interpretácia uvedeného ustanovenia uvedená v bode dva tohto článku (100 % + 50 % + 50 %...). Prípadné znižovanie odmeny o 50 % už pri prvej z viacerých zastupovaných osôb je aj negatívnym aplikačným prejavom výkladového rezidua vo vzťahu k predchádzajúcim úpravám. V tejto súvislosti je nevyhnuté podotknúť, že s účinnosťou od 31. mája 2010 bola za daných okolnosti základná sadzba tarifnej odmeny krátená iba o 20 %. Pri jej aktuálnom znižovaní o jednu polovicu by paušálne krátenie o u všetkých spoločne zastupovaných osôb o 50 % malo zjavne absurdné dôsledky, kedy by v prípade zastupovania dvoch osôb vznikol advokátovi nárok na odmenu v rovnakej výške, ako pri zastupovaní jednej osoby. To však odporuje samotnej podstate a zmyslu ustanovení advokátskej tarify o zvyšovaní odmeny pri subjektívnej kumulácii. Hoci pri výklade a aplikácií ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia, od tohto sa je nevyhnutné odchýliť v prípade, keď to vyžaduje účel normy, systematická súvislosť alebo požiadavka ich ústavne súladného výkladu; v prípade takého znenia ustanovenia právneho predpisu, ktoré umožňuje viac verzií interpretácie alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia je nutné uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým výkladom (m. m. Ústavný súd Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 341/07) (bližšie pozri: FIAČAN, I., KERECMAN, P., BARICOVÁ, J., HELLENBART, V., SEDLAČKO, F. a kol. Vyhláška o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb – advokátska tarifa, komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2015, s. 99; SABADOŠ, T.: Interpretačná nejednoznačnosť § 13 ods. 2 Vyhlášky o advokátskej tarife. Bulletin slovenskej advokácie č. 6/2016).

Na doplnenie možno uviesť, že argument ÚS SR nie je až taký silný a v konečnom dôsledku relevantný, pretože to ako sa medzi sebou interne vysporiada advokát a jeho klienti je vecou ich vnútornej dohody. Rozhodnutiu súdu o náhrade trov konania znie tak, že žalobcom sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %, pričom uznesenie o ich výške obsahuje iba vyčíslenie trov, ktoré sa majú poukázať na účet advokáta. Následné rozdelenie týchto trov medzi žalobcom už nie je záležitosťou súdu.

Druhé:

Právo na priznanie právnymi predpismi stanovenej náhrady trov konania, ktoré úspešnej strane v konaní vzniknú, je nielen súčasťou práva na spravodlivý proces, ale tiež súvisí, pokiaľ ide konkrétne o náhradu trov právneho zastúpenia, s majetkovým právom podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu. Ak okresný súd náhradu nákladov v správnej výške určenej podľa príslušnej právnej normy sťažovateľke nepriznal, odoprel jej ochranu označených práv zakotvených v ústavnom poriadku. Uvedené zistenia zakladajúce arbitrárnosť a zjavnú neodôvodnenosť napadnutého rozhodnutia okresného súdu preto viedli ústavný súd k záveru, že ním bolo porušené nielen základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ale v príčinnej súvislosti s nimi aj základné právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a právo na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu.

(nález Ústavného súdu SR z 8. 3. 2018, sp. zn. II. ÚS 275/2018 zo dňa 5. septembra 2018 – zdroj: http://merit.slv.cz/II.US275/2018)

Tretie:

Ústavný súd vo vzťahu k námietke sťažovateľky poukazuje na § 10 ods. 2 vyhlášky, z ktorého vyplýva, že za tarifnú hodnotu sa považuje výška peňažného plnenia, ktorého sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby. Teda rozhodujúcim momentom pre určenie tarifnej hodnoty je hodnota v okamihu začatia poskytovania právnej služby, a nie hodnota predmetu poskytnutia právnej služby v čase (dobe) vykonania každého jednotlivého úkonu právnej služby.

(nález Ústavného súdu SR z 8. 3. 2018, sp. zn. IV. ÚS 202/2018 zo dňa 27. septembra 2018 – zdroj: http://merit.slv.cz/IV.US202/2018)
19.02.2019
Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom).

Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, je charakteristický „odklon“ jej riešenia, ktoré zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o situáciu, v ktorej dovolací súd už určitú právnu otázku vyriešil, rozhodovanie jeho senátov sa ustálilo na zvolenom riešení tejto otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“. Najvyšší súd k tomu v rozhodnutí sp.zn. 3 Cdo 6/2017 (podobne tiež napríklad v rozhodnutiach sp.zn. 2 Cdo 203/2016, 3 Cdo 235/2016, 4 Cdo 95/2017, 6 Cdo 123/2017 a 7 Cdo 140/2017) uviedol, že „v dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, by mal dovolateľ: a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ vysvetliť (a označením konkrétneho stanoviska, judikátu alebo rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c/ uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená“. Sama polemika dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. a/ CSP.

Ak dovolateľ v dovolaní, prípustnosť ktorého vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, nevymedzí právnu otázku a neoznačí ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa podľa jeho názoru odvolací súd odklonil, dovolací súd nemôže uskutočniť meritórny dovolací prieskum, hranice ktorého nie sú vymedzené. V takom prípade nemôže svoje rozhodnutie založiť na predpokladoch alebo domnienkach (o tom, ktorú otázku a ktorý judikát, stanovisko alebo rozhodnutie mal dovolateľ na mysli). Ak by postupoval inak, rozhodol by bez relevantného podkladu.

V prípade absencie vymedzenia právnej otázky a bez konkretizovania podstaty odklonu odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, nemôže najvyšší súd pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd a v súvislosti s tým „suplovať“ aktivitu dovolateľa (advokáta, ktorý spísal dovolanie a zastupuje dovolateľa), z vlastnej iniciatívy vyhľadávať všetky rozhodnutia dovolacieho súdu, týkajúce sa danej problematiky a následne posudzovať, či sa odvolací súd odklonil od názorov v nich vyjadrených; v opačnom prípade by dovolací súd uskutočnil procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum, priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v CSP, ale aj (konkrétne) účelu ustanovenia § 421 ods. 1 CSP (pozri Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. BECK 2016, str. 1382 a tiež 3 Cdo 28/2017, 4 Cdo 95/2017, 7 Cdo 140/2017, 8 Cdo 50/2017, 8 Cdo 78/2017).

(uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/200/2018 zo dňa 17.01.2019)
18.02.2019
Ministerstvo spravodlivosti SR predložilo do legislatívneho procesu predbežnú informáciu o pripravovanej novele Občianskeho zákonníka v súvislosti s nálezom ÚS SR, ktorým bol vyslovený nesúlad ustanovenia § 446 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov s čl. 12 ods.1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Cieľom návrhu zákona je zosúladenie súčasnej právnej úpravy náhrady škody spôsobenej protiprávnym konaním s čl. 12 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Súčasná právna úprava spôsobu výpočtu náhrady za stratu na zárobku sa výrazne odkláňa od všeobecne uplatňovanej zásady úpravy zodpovednosti za škodu, podľa ktorej sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk a tým pádom neumožňuje poškodenému, ktorému vznikla škoda na zdraví a s tým súvisiaca strata na zárobku počas pracovnej neschopnosti, ale aj po jej skončení, domôcť sa náhrady škody v takom rozsahu, v akom mu skutočne vznikla. V záujme poskytnutia ochrany základnému právu vlastniť majetok je cieľom návrhu zákona zabezpečiť dorovnanie príjmu poškodeného do sumy, ktorú by zarobil, ak by nedošlo k spôsobeniu škody.

Verejnosť sa môže zapojiť do prípravy právneho predpisu formou zasielania podnetov a návrhov:

Kontaktné údaje:
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
Sekcia legislatívy
Župné námestie 13
813 11 Bratislava
email: michaela.hanakova@justice.sk
18.02.2019
Z odporúčania SAK:

"Cloudové riešenia prinášajú viaceré výhody, medzi inými najmä flexibilitu a zníženie nákladov, ale na druhej strane tu existuje riziko bezpečnosti a kontroly. Pri vlastnom SW (IT riešení) má advokát plnú správu a kontrolu nad svojimi údajmi. Pri cloudových riešeniach zvyšuje riziko vstup tretej osoby – poskytovateľa služby a strata priamej kontroly advokáta nad uloženými údajmi. Uvedené však v žiadnom prípade neznamená, že cloudové riešenia nie sú vhodné pre advokátsku prax. Pre obe riešenia platí, že musí byť zabezpečená dostatočná úroveň ochrany bezpečnosti údajov pred zraniteľnosťou a útokmi."

"Slovenská advokátska komora striktne neodporúča advokátom používať pri výkone advokácie e-maily alebo ukladacie služby poskytujúce bezplatné cloudové služby, ktoré nie sú bezpečné, ukladajú údaje na miestach, ktoré nezaručujú požadovanú ochranu osobných údajov (mimo EHP), a sú terčom hackerov a malwaru (ide napríklad o službu Gmail, Google Drive, Hotmail, alebo OneDrive, iCloud či Dropbox). Zamestnanci musia byť riadne poučení o tom, že majú zakázané pri výkone pracovných úloh používať vlastné e-maily alebo ukladacie služby podľa predchádzajúcej vety."
18.02.2019
v Bulletine SAK 09/2018 sme súbežne s Ferom Sedlačkom zverejnili dva články na túto tému, aj keď každý z nás dospel k trocha iným záverom. Ja odporúčam robiť zaruč. konverziu splnomocnení vždy, Fero Sedlačko len ak to bude súd požadovať na základe výzvy podľa § 82l ods. 4 zákona o súdoch.

Súhlasím s tým, že povinnosť prekladať originál splnomocnenia je nie tak celkom jednoznačná, ako by sa to na prvý pohľad mohlo zdať. CSP a a ani OSP takúto povinnosť nepoznalo. A súdy v tom taktiež nemali jasno: niektoré požadovali originál splnomocnenia, niektorým stačila len kópia.

Aj s ohľadom na aktuálne právne názory ústavného súdu je na mieste robiť zaručenú konverziu splnomocnení vždy, ak nie je splnomocnenie udelené ako pôvodný elektronický dokument. Ušetrí nám to do budúcna čas a nezdrží konania tým, že súd bude advokátov pred úkonmi vo veci samej vyzývať na doručenie splnomocnenia vo forme zaručenej konverzie.
16.02.2019
Cloud vs. necloud

Už spomínaný zep.disig.sk má okrem obmedzena hodnoty právneho úkonu aj iné zaujímavé obmedzenia v zmysle VOP. Síce si môžete overít platnosť KEP alebo pečate, ale táto informácie je Vám v zásade na nič, lebo "platnosť a pravdivosť tohto výroku a dodatočných informácií je obmedzená na čas ich zobrazenia Používateľovi" (bod 4.6 VOP). Ďalej sa v zmysle VOP o jednotlivých úkonoch uchovávajú event logy. Či sa uchovávajú len metadáta a v akom rozsahu alebo aj kópie uploadovaných dokumentov nie je nikde vo VOP špecifikované (ods. 9.3 VOP).

Ako sa uvádza v článku, máme na trhu offline aj online riešenia, ktoré sú komerčné aj nekomerčné. Ak by som si mal vybrať, ak budem používať štátne online nekomerčené riešenia, pokiaľ nemám k dispozícii offline riešenie. Napr. autorizácia cez slovenko. sk alebo portál ežaloby.

Okrem vyššie spomínaných D.Covnert a podpisuj.sk je na trhu dostupných viacero komerčných produktov na zaručenú konverziu, ktoré však fungujú ako nadstavba iných produktov v cloude. Napr. QSign Konverzia, Tribunal, Disig - Prídavný modul Zaručená konverzia.

Podpisuj.sk je offline riešenie s tým, že záznamy o ZAKO sú uchovávane v cloude Pri ostatných vyššie uvedených produktoch je to niečo zložitejšie. Ak prevádzkujete vlastný vzdialený server, v zásade nevzniká žiaden problém. Ak používate komerčné cloudové riešenia (a to aj sprostredkovane), tak sa otvára mnoho otázok: kto je majiteľom dát, kam sa zasielajú, čo sa s dátami stane ak prestanete používať danú službu, bezpečnosť dát a podobne. To však už prekračujem rozsah tohto príspevku :)

V každom prípade, ak advokát chce využívať cloud, odporúčam, aby sa riadil odporúčaniami SAK pre používanie cloudových služieb (sú napr. dostupné na wikipedii SAK).
16.02.2019
Nie som si istý, či som správne pochopil Váš komentár, pretože v článku je výslovne uvedené bezpečnostné riziko pri platforme zep.disig.sk.

Predpokladám, že Vašim príspevkom mierite na službu podpisuj.sk, keďže Vaša spoločnosť má produkt D.Convert, ktorý slúži na zaručenú konverziu a v článku sú v podstate porovnávané čo sa týka zaručenej konverzie iba tieto dva produkty.

Ak predpokladám správne, tak potom nerozumiem Vášmu komentáru. Služba podpisuj.sk totiž nie je tak celkom cloudovým riešením. Podpisuj.sk vykonáva všetky úkony s dokumentami na klientskej strane v tučnej aplikácii. Na cloude má táto služba iba transakčný server, kde sa zaznamenáva história úkonov, manažuje zdroj časových pečiatok, spravujú sa používatelia organizácie, ale kam žiaden dokument nechodí.

To, že služba podpisuj.sk sa ponúka formou SaaS (software as a service) ešte neznamená, že dokumenty odchádzajú na cloud (https://www.podpisuj.sk/components.html#section-52d0d63d-6f0f-4675-a8b6-6d5d59a89c2b).

Navyše Slovenská advokátska komora v newsletteri zasielanom advokátom odporúčala oba produkty, takže si nemyslím, že táto stavovská organizácia by odporúčala niečo, čo by mohlo byť v rozpore s tak významnou povinnosťou ako je povinnosť zachovávať mlčanlivosť.

Tiež si nie som istý, či kontexte, v ktorom poukazuje na povinnosť mlčanlivosti je správny. Ak sa niekto vláme do advokátskej kancelárie a ukradne spisy klientov ide o porušenie povinnosti mlčanlivosti??? Nie je potom porušením mlčanlivosti aj to, keď si advokát posiela s klientom maily? Alebo posielanie podaní cez štátom vynútené online platformy ako slovnesko.sk?

Skúste povedať aký rozdiel je v zašifrovanom dokumente uloženom na AWS cloude v Írsku a na privátnom serveri v Advokátskej kancelárii. Viacerí odborníci tvrdia, že ten v Írskom datacentre je uložený bezpečnejšie. Netreba zabúdať, že štatisticky viac ako 90% únikov citlivých informácii majú na krku vlastní zamestnanci.

V Čechách napríklad silnie a rastie firma SingleCase, ktorá robí presne toto. Má cloudové šifrované úložisko obsahu spisov a ich klienti – advokátske kancelárie si ich bezpečne do cloudu ukladajú.
14.02.2019
1 2 3 4 5 ... 18
Portál Ulpianus
Kontakt
Partnerom projektu je:

SPOLUPRACUJEME S: