Výber z diskusie

Publikácia:
vyberte
  • Civilný mimosporový poriadok
  • Civilný sporový poriadok
  • Exekučný poriadok
  • Správny súdny poriadok
  • Zákon o konkurze a reštrukturalizácii
  • Zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku
  • Zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov
  • Zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov
  • Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb
Vzhľadom na praktické skúsenosti ostane právna úprava odročovania pojednávaní zrejme ešte po dlhší čas neuralgickým bodom súdnych konaní. Na tomto mieste sa natíska otázka, či to je z dôvodu nedostatočnej úpravy alebo z dôvodu prílišnej benevolencie, resp. nedostatočnej prísnosti zo strany súdov pri posudzovaní dôvodov na odročenie pojednávanie.

Vysvetlím na príklade: Koncom augusta sa konalo predbežné prejednanie sporu, kde sudca vyjadril názor, že žalobe vyhovie, pričom dôkladným spôsobom zdôvodnil všetky aspekty svojho právneho názoru. Vzhľadom na pokročilý čas, kedy už meškal na ďalšie pojednávanie odročil na 18. október s tým, že všetci prítomní vzali tento termín na vedomie. Právny zástupca žalovaného informoval poobede 17. októbra súd, že žiada odročiť z dôvodu práceneschopnosti (konkrétny dôvod nebudem uvádzať, ale na prvý pohľad nešlo o takú práceneschopnosť, aby sa nemohol zúčastniť pojednávania, kde sa už mali prednášať iba záverečné reči a malo sa rozhodnúť). Keďže sa pojednávanie konalo skoro ráno, o odročená pojednávania zo strany súdu sme sa dozvedeli priamo pred pojednávacou miestnosťou, t. j. určite nie včas, keďže podľa potvrdenia od lekára bol právny zástupca žalovaného práceneschopný od 25. septembra (kladieme si otázku s čím čakal do poslednej chvíle). Samozrejme v žiadosti o odročenie uviedol, že žalovaný trvá na jeho osobnom zastúpení.

V danej veci išlo o pomerne jednoduchý spor o zaplatenie pohľadávky, t. j. o bežný spor, kde nebolo odôvodnené trvanie žalovaného na zastúpení týmto konkrétnym advokátom. Na tomto mieste si možno položiť otázku. Ak by tento advokát bol práceneschopný povedzme 10 rokov, tak by súd 10 rokov nekonal??? Z tohto dôvodu sa mi nezdá táto právna úprava ako najšťastnejšia. Zároveň v tomto prípade mal súd vyložiť dôvod na odročenie v zmysle dôvodovej správy k CSP reštriktívne a neprihliadať len na to, že advokát je práceneschopný a že jeho klient (žalovaný) trvá na jeho osobnom zastúpení, ale mal zohľadniť povahu sporu, kde tento postup nebol opodstatnený. Tiež by bolo zaujímavé, či by advokát žiadal o odročenie, ak by bol pri predbežnom prejednaní sporu názor sudcu opačný.

Som toho názoru, že možnosť trvať na osobnom zastúpení konkrétnym advokátom by mala byť de lege ferenda limitovaná na určitý časový úsek, resp. na ospravedlniteľný neúčasť len na jednom pojednávaní. Zároveň by mal súd precíznejšie skúmať, či si povaha sporu vyžaduje, aby bola strana oprávnená trvať na zastúpení konkrétnym advokátom v jednoduchej veci, ktorá navyše nie je rozpojednávaná, t. j. ide o druhé pojednávanie, kde mali byť prednesené záverečné reči a teda rozhodnuté.
18.10.2017
Rozhodnutie ÚS SR týkajúce sa problematiky znaleckého dokazovania v kontexte prieťahov súdneho konania:

Úlohou okresného súdu je prekonzultovať so súdnym znalcom jeho objektívnu možnosť vykonať úkon znaleckej činnosti v požadovanej lehote. Ak si okresný súd túto povinnosť nesplní a nariadenie nového znaleckého dokazovania novým súdnym znalcom spôsobí predĺženie samotného konania, zapríčiní tým vznik zbytočných prieťahov.

(nález Ústavného súdu SR – prieťahy, z 27. 10. 2016, sp. zn. II. ÚS 560/2016)
13.10.2017
Systém určite nie je dobre nastavený - poznám viacero prípadov, kde vybraní advokáti dostávajú podozrivo veľa ex offo a to ani nemajú prax tzv. trestniaka - a na druhej strane viem aj o takých advokátoch, ktorí sú odborne a skúsenostnejšie lepšie vybavení a dostanú jedno ex offo ročne. Chcel som poukázať hlavne na to, že niektorí advokáti ani len nedostanú šancu ukázať, že nebudú robiť prieťahy a obštrukcie. Konkrétne poznám jedného kolegu, ktorí nemal problém ísť na úkon o deviatej večer v sobotu a napriek tomu už nedostal žiadne ex offo.
12.10.2017
Práveže vôbec nie je scestný. Pre sudcu (ktorý nie je dohodnutý s konkrétnym advokátom) je určite lepšie ustanoviť niekoho, o kom vie, že mu nebude robiť prieťahy a obštruovať... Rovnako je (aspoň u nás) bežná prax, že sudca neustanoví advokáta s dvojročnou praxou na zločin, ale radšej ustanoví nejakého trestniaka o ktorom vie, že tá obhajoba bude poriadna.
12.10.2017
Dobrý deň,
chcel by som sa opýtať čo by sa stalo keby že zverejním zábery z drona ktoré som náhodou našiel niekde na internete.. Pretože ako niekto vie zistiť či tie zábery som zhotovil ja alebo nie?
05.10.2017
Btw. sranda je to, ze teraz vznikol stav, ked sa clovek vzda trov alebo z nejakeho ineho dovodu nemaju byt priznane, sudy davaju vyrok, ze XY ma narok na nahradu trov vo vyske 0,- eur... mierne absurdne
28.09.2017
Ten "argument", že sudcovia vyberajú takého obhajcu, o ktorom vedia, že bude chodiť na pojednávania považujem minimálne za scestný. Spochybňujú ho praktické poznatky a to (i) prípady, kedy advokát dostane ex offo a riadne a včas sa zúčastňuje všetkých úkonov, pričom za ďalším ex offom oproti iným advokátom čaká "ďalších 100 rokov" a (ii) prípady, kedy advokát čaká márne za ex offom, pričom v tomto prípade tento argument stojí na vode, pretože tento advokát nedostal šancu ukázať, že sa bude riadne a včas zúčastňovať jednotlivých úkonov. Trestné veci síce neriešim, ale poznám súčasný stav z rozprávania kolegov.
21.09.2017
Výrok o nároku na náhradu trov konania musí byť formulovaný tak, že v ňom musí byť uvedené nielen kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania ale musí v ňom byť uvedená aj formulácia, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp. zn. 6 Cdo 222/2016)
18.09.2017
V širšej súvislosti s témou poukazujeme na nasledovný judikát:

"Podľa § 262 ods. 1 CSP, ktoré sa v zmysle § 453 ods. 1 CSP primerane použije aj na dovolacie konanie, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Rozhodnutím, ktorým sa končí konanie u odvolacieho alebo dovolacieho súdu, sa rozumie len také rozhodnutie, ktorým sa končí konanie vo veci samej.

Rovnako ako dovolací súd nerozhoduje o trovách dovolacieho konania v prípade, ak zruší rozhodnutie odvolacieho súdu (prípadne aj rozhodnutie prvoinštančného súdu) a vec vracia na ďalšie konanie (§ 453 ods. 3 CSP), tak nerozhoduje o trovách dovolacieho konania ani v prípade, ak dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí (a ak konanie nebolo už skôr skončené).

Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí."

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2017, sp. zn. 6 Cdo 105/2017)
17.08.2017
Späťvzatie žaloby v občianskom súdnom konaní (teraz civilnom sporovom konaní - pozn. redakcie) treba považovať za podanie týkajúce sa veci samej, preto sa za neho priznáva náhrada trov konania, pokiaľ ide o odmenu advokáta za jeden úkon.

Späťvzatie žaloby je úkonom právnej služby týkajúcim sa veci samej, pretože v jeho dôsledku dochádza k podstatnej zmene žalovaného nároku.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. 10. 2015, sp. zn. 1So/126/2014)
08.08.2017
Za účelom preverenia, či zamestnanec dodržiava pracovnú disciplínu, je zamestnávateľ,
rešpektujúc zásady legality, legitimity a proporcionality, oprávnený monitorovať aj súkromnú
elektronickú poštu odosielanú a prijímanú z počítača prideleného zamestnancovi na plnenie jeho pracovných úloh. Pri zachovaní týchto zásad nemožno takéto dôkazné prostriedky, ktoré v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru predložil zamestnávateľ, považovať za neprípustné.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. septembra 2016 sp. zn. 3 Cdo 233/2015 - publikované pod R 16/2017)
08.08.2017
Z textu ustanovení § 484 věty druhé obč. zák. je zcela jednoznačně zřejmé, že v případě zákonné dědické posloupnosti může dojít k provedení zápočtu na dědický podíl zákonného dědice pouze v případě daru poskytnutého nad rámec obvyklých darů přímo tomuto dědici nebo - v případě dědice zůstavitele uvedeného v ustanovení § 473 odst. 2 obč. zák. - také předku tohoto dědice. Z uvedeného ustanovení však není možné dovozovat, že by k provedení zápočtu na dědický podíl zákonného dědice zůstavitele mohlo dojít také v případě daru, který zůstavitel poskytl dětem či vzdálenějším potomkům svých dědiců, tzn. že na dědický podíl bližšího potomka nelze započítat to, co od zůstavitelky obdržel vzdálenější potomek.

(uznesenie Najvyššieho súdu ČR, 21 Cdo 486/2016 z 16.12.2016 - celý text tu http://kraken.slv.cz/21Cdo486/2016)
08.08.2017
Vážení páni diskutující, věc zákonného předkupního práva má také další tajemná zákoutí. Tak např.:
Jeden ze dvou českých spoluvlastníků několika parcel v SR nabídne druhému odkoupení všech jím vlastněných spoluvlastnických podílů a uvede k nim cenu podle jednotlivých (3) LV a cenu za vše, a to v EUR. Oslovený spoluvlastník si vybral jen některé z nabízených parcel, cenu k nim přepočítal na Kč a ty v poslední den dvouměsíční lhůty složil do soudní úschovy v ČR.
Podle mne předkupní právo nebylo využito a tím zaniklo, když adresát nabídky
a) z nabídky "vyzobal" jen parcely, které se mu z nějakého důvodu hodily = nedodržel rozsah nabídky učiněné jako celek,
b) nedodržel cenu nabídky,
c) nedodržel měnu nabídky,
d) peníze - část kupní ceny složil sice včas, ale u nepříslušného soudu - příslušným je soud v okrese SR, kde leží podíly nabízených parcel.
Spoluvlastník, který nabízel, tedy může parcely prodat, když nepodkročí cenu z nabídky. Ale - musí také dodržet rozsah nabídky a prodat všechny spoluvlastnické podíly (jednou smlouvou? po částech - několika smlouvami?). Domnívám se, že zanikla-li nabídka a dodrží-li nabízející cenu, může prodat i jen některé z nabízených parcel. Bohužel jsem žádnou judikaturu pro takový případ nenašela budu vděčný za jakýkoli názor.
31.07.2017
Dobrý deň,
len by som chcel reagovať, že uvedené údaje sa nestotožňujú s informáciami, ktoré som dostal z NBU. Totiž Dopravný úrad tvrdí, že každý dron s kamerou podlieha registrácii, pretože sa ním vykonávajú letecké práce, lenže zákon jasne definuje, že letecké práce sú práce za úplatu. A tu prichádza nezrozumiteľné a protikladné tvrdenie Dopravného úradu. Ja som sa na túto nejasnú a protikladnú informáciou dotazoval na Dopravnom úrade a ten ma odkázal na NBU. Z NBU mi bolo odpísané, že ak dodržím všetky uvedené paragrafy nariadenia 1/2015, tak môžem lietať s dronom, ktorý má kameru bez toho aby som porušoval zákon. Samozrejme to s jednou veľmi dôležitou podmienkou, ktorou je to, že zaznamenané informácie nemôžem zverejniť. Domnievam sa, že sa nájde určitá skupina ľudí, ktorí drony využívajú podobne ako ja t.j. s dronom lietajú rekreačne a prípadný záznam z kamery využívajú výlučne na súkromné účely bez zverejnenia na internete alebo iným spôsobom.
Nepáči sa mi, že Dopravný úrad uvádza skreslené alebo priam protikladné informácie. Z toho dôvodu reagujem k uvedenému článku, kde sú rovnako nepresne také informácie uvedené a zbytočne sú tým vystrašený rekreační užívatelia dronov.
Ďakujem
16.07.2017
Opačný názor prezentoval Róbert Jakubáč v článku "Vecné bremeno v prospech podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti" uverejnenom v časopise Súkromné právo 3/2017, ktorý dospel k záveru, že zásada "nulli res sua servit" (nikomu neslúži vlastná vec) je prekonaná.
13.07.2017
Ak hľadáte katastrálne mapy, je potrebné zmeniť tému zo základnej mapy (zelená) na kataster nehnuteľností (červená). Tam sú k dispozícii aj listy vlastnictva.
12.07.2017
Podrobnejšie spracovanie problematiky v komentári od C.H.Beck k Civilnému sporovému poriadku, str. 64-73
06.07.2017
S účinnosťou od 1. júna 2017 došlo k zmene § 94 ods. 5 Zákonníka práce - novelizované ustanovenie znie nasledovne:

"V dňoch 1. januára, 6. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 1. septembra, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12.00 hodine, 25. decembra a 26. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (ďalej len „maloobchodný predaj“) okrem maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a; ustanovenia odseku 3 písm. f) a odseku 4 sa v týchto prípadoch nepoužijú.“.

V súvislosti s tým sa upravila aj príloha č. 1a, ktorá sa doplnila o nasledovný bod 6:

„predaj kvetov 8. mája, 1. septembra a predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1. novembra.“.

Novela zákonom č. 95/2017 Z. z. tak rozšírila zoznam sviatkov, počas ktorých je zákaz nariadiť, príp. dohodnúť prácu so zamestnancom v tieto dni.
06.07.2017
Mne z toho argumentu prokúrou v poslednom odseku vyplýva opačný záver, ak je hodnotiacim kritériom ochrana tretích osôb. Ak sú na prokúru (teda užší rozsah úkonov) kladené za účelom ochrany určité obmedzenia (FO, zápis v OR), tak na širší rozsah úkonov (zahrňujúci súčasne aj všetky úkony v rámci prokúry) by mali byť a minore ad maius kladené obmedzenia väčšie, nie menšie.

Z toho mi plynie, že ak môžem na základe generálnej plnej moci legálne vykonať všetky úkony prokuristu a nejaké naviac, tak inštitút prokúry nikoho a nič nechráni, lebo je jednoducho obídený.
29.06.2017
Medzi prípady relatívnej neplatnosti mi § 140 nezapadá preto, lebo zmyslom relatívnej neplatnosti je vyhnúť sa príliš surovým dopadom, ktoré by vyvolala neplatnosť absolútna. Tzn. relatívna neplatnosť má zmäkčovať dopady príslušnej vady úkonu (ideme teda smerom od prísneho k menej prísnemu). Logika vzťahu § 40a a § 140 je však presne opačná: keďže porušenie predkupného práva zo svojej podstaty nespôsobuje neplatnosť, tak § 40a dopady takejto vady sprísňuje a nie zmäkčuje (smer je teda od menej prísneho k prísnemu). Koncepčne sa teda pri § 140 popiera logika relatívnej neplatnosti.

Relatívna neplatnosť pri § 140 navyše „nič podstatné nerieši“ (Fiala, Buletin advokacie č. 10/1992). Zmyslom predkupného práva podľa § 140 je to, aby mohli spoluvlastníci získať predávaný podiel. Tento cieľ možno bez problémov a efektívne dosiahnuť cez § 603 ods. 3. Ísť cestou § 40a je na dosiahnutie tohto zmyslu úplne zbytočné.

Ide pritom o úplne inú situáciu ako do r. 1992. Dovtedy bolo výlučným zmyslom § 40a vo väzbe na § 140 zamedziť zmenám v okruhu spoluvlastníkov, a to aj na úkor toho, kto chcel svoj podiel predať. Dnes už je tento zmysel len podružný, pretože ak spoluvlastník nedorovná kúpnu cenu, zmene v okruhu spoluvlastníkov nijako nezabráni.

Zdá sa mi preto, že relatívna neplatnosť pri § 140 stratila novelou Obč. zák. z r. 1991 svoj zmysel. Teoreticky by tu tak do úvahy prichádzala aplikácia výkladového pravidla cessante ratione legis, cessat et lex ipsa („ak sa stratí zmysel zákona, stratí sa aj sám zákon“). Hoci pri tomto pravidle treba byť opatrný, pri § 140 riziká nevidím: dotknutí spoluvlastníci nebudú na svojich právach nijako ukrátení.
27.06.2017
1 2 3 4 5 ... 12
Portál Ulpianus
Kontakt
Partnerom projektu je:

SPOLUPRACUJEME S: