Výber z diskusie

Publikácia:
vyberte
  • Civilný mimosporový poriadok
  • Civilný sporový poriadok
  • Exekučný poriadok
  • Správny súdny poriadok
  • Zákon o konkurze a reštrukturalizácii
  • Zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku
  • Zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov
  • Zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov
  • Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb
Upresňujem. Okresný súd Prievidza 17C/87/2014.
17.02.2017
Jedno publikované rozhodnutie k téme: https://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/i-detail/rozhodnutie/f5c838a9-f8b3-4c32-ac39-78ed0350cc1b%3Aab962fa0-847b-49c5-a84f-a7fb6869584b
17.02.2017
Uznávam, že to mohlo byť zdôvodnené podrobnejšie. To odlišovanie by malo spočívať v charaktere ujmy, ktorá vznikla ako dôsledok neoprávneného zásahu. Suma je až sekundárna záležitosť, ktorou má zmysel sa zaoberať až v prípade, keď sa posúdi otázka, ktorý inštitút sa má aplikovať. Rovnako aj skutkové okolnosti nie sú až tak smerodajné, keďže v konkrétnom prípade môžu rovnaké okolnosti založiť nároky z oboch druhov zodpovednosti. Takže cieľom pre argumentačne akceptovateľné a dostatočné vyriešenie tejto otázky je rozlíšiť obsahovú náplň a povahu ujmy pri zásahu do osobnostných právach a pri bolesti a sťaženi spoločenského uplatnenia.
05.02.2017
Nehovorím, že sa musia nevyhnutne prelínať. Išlo mi skôr o to, že argumentácia R 1/2015 ma celkom nepresvedčila. Pojem odškodnenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia je pomerne vágny, a tak môžu existovať argumenty na reštriktívny (R 1/2015) i extenzívny výklad (I. ÚS 426/2014). Najvyšší súd však svoj reštriktívny výklad odargumentoval akosi tautoligicky, kde samotný záver je argumentom (je to tak, pretože je to tak). Pravda, rovnako tautologicky argumentoval aj Ústavný súd.

Pokiaľ ide o to, či je správne, aby sa všetky zásahy do života a zdravia spravovali § 444, otázka je, či dôvod, prečo odlišovať ujmu podľa § 13 a § 444, spočíva len v sume, alebo aj iných okolnostiach vzniku zodpovednosti. Ak áno, tak v akých? Je napr. správne jeden zásah posudzovať cez zavinenie a druhý cez objektívnu zodpovednosť, i keď majú základ v tom istom skutku?
04.02.2017
Táto interpretácia teda vedie k záveru, že tieto inštitúty sa navzájom vylučujú - potom vyvstáva otázka, ktorý z týchto inštitútov má aplikačnú prednosť, resp. ktorý z nich má povahu všeobecného a ktorý osobitného. Tiež by došlo k značnému okliešteniu nárokov vyplývajúcich zo zásahu do práva na ochranu osobnosti a to tak, že všetky zásahy do života a zdravia by sa automaticky spravovali režimom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Z tohto hľadiska sa mi nezdá ako celkom správny záver, že sa tieto inštitúty obsahovo prelínajú.
04.02.2017
Otázka je, či hranica, ktorú Najvyšší súd v R 1/2015 vytýčil medzi ujmou podľa § 444 a tou podľa § 13 (fyzická v. psychická sféra), vyplýva skutočne z platného práva, alebo skôr zo snahy obísť obmedzenia vyplývajúce zo zákona č. 437/2004 Z. z.

Treba si uvedomiť, že ujma odškodňovaná podľa § 444 je ujmou nemajetkovou. To znamená, že odškodnenie tu má charakter zadosťučinenia (satisfakcie), a nie náhrady (reparácie) (Luby, R 99/1958). Bolesť ani sťaženie uplatnenia totiž nemožno reparovať.

Zo satisfakčného charakteru odškodného podľa § 444 potom vyplýva, že jeho zmyslom je poskytnúť zadosťučinenie. A podľa mňa, keď niekomu dávam zadosťučinenie za vytrpené bolesti, toto zadosťučinenie pokrýva aj psychickú stránku. Rovnako ak dávam zadosťučinenie za stratu orgánu, pokrývam ním nielen stratu orgánu a vzniknuté obmedzenie, ale aj nepríjemné pocity (ľudia na mňa zazerajú, cítim sa trápne, keď ma niekto musí umývať, prezliekať a pod.).

Právna náuka (Luby, Švestka) pritom význam zadosťučinenia zhmotneného dnes v § 444 videla práve v tom, že peňažné odškodnenie má pomôcť poškodenému nájsť „náhradné“ radosti, ktoré mu umožnia prekonať životné útrapy a strasti, trvale nepríjemné pocity znižujúce jeho životnú spokojnosť a pod. Rovnako tak z R 28/1956 vyplýva, že toto zadosťučinenie má vyrovnať stratu radosti zo života. Z toho možno vyvodiť, že zadosťučinenie podľa § 444 zahŕňa aj psychickú zložku.

Najvyšší súd v R 1/2015 svoj záver oprel o to, že zákon č. 437/2004 Z. z. neumožňuje zohľadniť dopady do súkromia či dôstojnosti (teda tú psychickú zložku). Čo ale ak sú tieto dopady už zohľadnené v samotnom bodovom ohodnotení, v možnosti lekára zvýšiť ohodnotenie až na 2-násobok na základe osobitosti a životných možností poškodeného (§ 10 ods. 4) alebo v možnosti súdu v osobitných prípadoch zvýšiť hodnotu o ďalších 50%?

Nehovorím, že R 1/2015 je nevyhnutne nesprávny. Jeho argumentácia je však podľa mňa nedostatočná. Možno by bývalo lepšie vyjsť s kožou na trh a napr. tvrdiť, že odškodnenie podľa zákona č. 437/2004 Z. z. je neprimerane nízke (je?), a preto si nejaké teleologické argumenty (sú také?) vyžadujú, aby mal poškodený právo na dodatočnú satisfakciu podľa § 13.
04.02.2017
Dobrý právny rozbor, o ktorý sa dá oprieť v prípade, že by sa rozkaz ministra napadol. Nakoľko, okrem zákona boli porušené aj ústavné princípy (napr. zákaz diskrimninácie). Otázka teraz je, či rozkaz sa dá napadnúť správnou žalobou, alebo rovno podnetom na Ústavnom súde.
25.01.2017
Nelze přehlédnout ani to, že každý z výše uvedených institutů směřuje k odškodnění jiných dopadů do sféry poškozeného a společné jim je pouze to, že se jedná o újmy nemajetkové. Zatímco smyslem odškodnění např. za ztížení společenského uplatnění je nahradit poškozenému handicap oproti dřívějšímu způsobu života a smyslem jednorázového odškodnění pozůstalých je snaha o zmírnění citového strádání ze ztráty blízké osoby, nemajetková újma způsobená typicky porušením práva na vydání rozhodnutí v přiměřené době spočívá v reparaci úzkosti, duševního stresu a nejistoty z očekávaného výsledku sporu, který může do budoucna ovlivnit život poškozeného. Pro všechny typy odškodnění je společné, že se snaží prostřednictvím kompenzačního prostředku náhrady, většinou v peněžité formě, nahradit něco, co nahradit nelze. Nelze však porovnávat, která z výše uvedených újem je závažnější, a za kterou by čistě teoreticky přináleženo vyšší zadostiučinění.

Ústavní soud k tomu ve svém nálezu ze dne 4. 5. 2005, sp. zn. Pl. ÚS 16/04, dostupném na internetových stránkách Ústavního soudu http://nalus.usoud.cz/ uvedl, že tato úprava je natolik paušální, že ji nelze považovat za vyčerpávající řešení daného problému, proto nevylučuje, aby se dotčené osoby domáhaly další satisfakce podle ustanovení na ochranu osobnosti.

(rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 30 Cdo 2933/2009 z 23. února 2011 )
23.01.2017
pri dedení zo zákona dedí 1/2 dedičského podielu manžel a druhá polovica sa delí medzi deti? tým pádom by manželov podiel mal byť v uvedenom príklade 150.000 eur a medzi deti by sa delila suma 150.000 + 100.000 eur započítaný dar, to znamená, že dve deti by si rozdelili sumu 150.000 eur, každému by pripadlo po 75.000 eur a tretie dieťa nedostane z dedičstvo nič, nakoľko dostalo darom predtým 100.000 eur. Je tento výpočet alebo výklad nesprávny?
15.01.2017
Preto su sudy koruptovane, vo vyspelich demokratickych krajinach ked je dokazane ze si klamal tak sud automaticky prehras a este si aj stihany za krivu prisahu co je velmi vazny tresny cin.
29.12.2016
Síce obligatórna preddavková povinnosť je predpísaná iba pri znaleckom dokazovaní v praxi bude vhodné, aby sa preddavkovali aj trovy iných dôkazov - inak môže byť napr svedok zbytočne zaťažený ich vymáhaním od strany konania, ktorá bude zaviazaná na ich náhradu. CSP už totiž nepozná trovy štátu, čo znamená, že všetky trovy v civilnom sporovom procese znášajú strany sporu.

V praxi som sa stretol s postupom sudcu, ktorý si vopred vyžiadava informáciu od strany sporu, ktorá zabezpečuje účasť svedka na pojednávaní, aby uviedla či si svedok bude uplarňovať svedočné a v závislosti od tejto informácie následne rozhodne o preddavkovaní tohto dôkazu.
30.11.2016
Všade sa spomína iba účastník konania, ale čo ak klame osoba, ktorá účastníkom nie je? Konkrétne: nie som žiadnou stranou v prebiehajúcom konaní, no súd ku konaniu zašlem list, v ktorom uvediem nepravdivé údaje, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie súdu (napr. informácie o jednom z účastníkov konania). Predložil som nepravdivý dôkaz?
24.11.2016
Je zaujímavé, že súdy stále odkazujú na negatívnu dôkaznú teóriu so všeobecným odôvodnením, že „nemožno od účastníka spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti“. Takéto ponímanie negatívnej dôkaznej teórie bolo napr. v angloamerickom práve odmietnuté už v r. 1883 (Abrath v. North Eastern Railway Company). Rovnako tak i na kontinente bolo toto široké chápanie odmietnuté, najmä pod vplyvom Rosenbergovej teórie noriem z počiatku 20. storočia.

A práve teória noriem veľmi elegantne — a omnoho logickejšie — rieši mnohé situácie, kde naše súdy aplikujú negatívnu dôkaznú teóriu.

Teória noriem je založená na delení právnych noriem na normy základné, protinormy, protinormy protinoriem atď. Strana v spore potom dokazuje len prvky tej normy, ktorej sa dovoláva, a to bez ohľadu na to, či tieto prvky vyplývajú z existencie alebo neexistencie určitej skutočnosti. Veľmi zjednodušene (aj keď nie celkom presne) sa dá povedať, že skutočnosti, ktoré zakladajú žalovaný nárok, dokazuje žalobca, a skutočnosti, ktoré nárok vylučujú alebo zrušujú, dokazuje žalovaný (rovnako tak aj § 269 uhorského OSP). Ak napr. žalujem o vrátenie pôžičky, dokazujem vznik nároku, t. j. uzavretie zmluvy a poskytnutie peňazí. Ak dlžník tvrdí, že dlh splatil, musí to preukázať on. V takýchto prípadoch teda dlžník nesie dôkazné bremeno nie preto, že je nespravodlivé, aby ho niesol veriteľ, ale preto, lebo je na ňom, aby sa dovolával normy o zániku nároku. Na dosiahnutie spravodlivosti tu žiadnu negatívnu dôkaznú teóriu nepotrebujeme.

To, že sa na ňu súdy v obdobných prípadoch odvolávajú, je zarážajúce o to viac, že v skutočnosti aplikujú práve teóriu noriem, hoci ju tak výslovne nepomenúvajú (viď uvedené rozhodnutia o dedičskom práve, vlastníckom titule, vrátení pôžičky, nezaplatení dlhu). Avšak namiesto toho, aby aplikáciu teórie noriem dotiahli dokonca, úplne zbytočne odkážu na negatívnu dôkaznú teóriu. A tým otvárajú dvere pre jej použitie aj tam, kde to „spravodlivé“ vôbec nie je.

Ak predsa len v niektorých prípadoch bude teória noriem viesť k nespravodlivým dôsledkom, možno použiť iné metódy na ich odvrátenie. Spravodlivosť by tak bolo možné v niektorých prípadoch dosiahnuť napr. prísnym nazeraním na bremeno tvrdenia (§ 150 CSP), na popretie tvrdenia protistrany a na neúčinnosť takéhoto popretia (§ 151 CSP). Alebo vyžadovaním dôkazu od tej strany, ktorá si ho mohla obstarať omnoho ľahšie ako strana druhá (napr. od pôvodného spoluvlastníka ohľadne údajného splnenia ponukovej povinnosti, od manžela opierajúceho sa o údajný súhlas manželky s predajom nehnuteľnosti v BSM apod.).
06.11.2016
Všeobecný súd konal v medziach svojej právomoci a postupoval správne, keď kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľnosti, len vzhľadom na nízku dojednanú kúpnu cenu 1 Sk nepovažoval za simulovaný právny úkon, ktorým malo byť zastreté darovanie. Uzavretá kúpna zmluva obsahuje podstatné náležitosti (dohoda o predmete kúpy a dohoda o kúpnej cene) a, naopak, nemá náležitosti darovacej zmluvy, keďže v nej bola dohodnutá kúpna cena (aj keď nízka), keď podstatnou náležitosťou darovacej zmluvy je, naopak, bezodplatnosť. Ústavný súd sa stotožnil so záverom, že v symbolickej dohodnutej kúpnej cene za prevádzanú nehnuteľnosť bola rodičmi účastníkov zohľadnená dlhoročná a obetavá starostlivosť jedného z účastníkov konania o rodičov, čo je v súlade s dobrými mravmi a predmetnú kúpnu zmluvu, preto nie je možné považovať za bezodplatný právny úkon.

(uznesenie Ústavného súdu SR z 21. júna 2016, číslo konania III. ÚS 412/2016-10)
06.11.2016
Veľká vďaka Tomášovi za príspevok! Návrh diskutovať o tejto téme sa mi veľmi páči, dovolil som si preto na tento článok nadviazať a diskusiu začať. Môj diskusný príspevok je tu: http://www.lexforum.sk/621
04.11.2016
v zátvorke som uviedol, že keď som toto písal padala hviezda - čo znamená, že si máš niečo želať... a teda umeleckým spôsobom som vyjadril svoju pochybnosť o tom, že to tak bude, že to je skôr iba moje želanie... :-) :-) :-) .
18.10.2016
A ešte som zabudol dodať, že tvoje tvrdenie, že ten prípad nemôže nastať je dosť odvážne, pretože sa to nedá vylúčiť.
17.10.2016
Uvidíme či to takto ako píšeš uchopia aj súdy, ale vzhľadom na to, že sa poznáme, tak som prekvapený tvojim optimizmom - som však zvedavý čo mi povieš, keď budú chodiť predvolania bez ladu a skladu :)
17.10.2016
Ten prípad nemôže nastať (padala hviezda, keď som to písal....) – účel tej normy je taký, že sa trestá pasivita resp. ignorácia strany. Strana má byť predvolaná na predbežné prejednanie sporu a ďaľej podľa § 178 odsek 1 CSP platí, že súd stranu predvolá len ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch. Po novom by sa nemalo stávať, že strana je zbytočne predvolávaná. Súdy si budú musieť odvyknúť... :-)
17.10.2016
Správne si pochopil, ale ako vieš, tak súd zvykne predvolávať aj bez reálnej potreby výsluchu strany (tzv. formálne predvolanie) - a v takom prípade aj keď strana nepríde, pričom všetko relevantné uviedla v predpojednávacom štádiu a od výsluchu na pojednávaní nemožno očakávať žiaden prínos, tak mi príde nesprávne, aby sa rozhodlo rozsudkom pre zmeškanie žalobcu.
17.10.2016
1 2 3 4 5 ... 10
Portál Ulpianus
Kontakt
Partnerom projektu je:

SPOLUPRACUJEME S: