Ministerstvo spravodlivosti SR predložilo do pripomienkového konania návrh novej vyhlášky upravujúcej výkony rozhodnutí vo veciach maloletých. Návrh vyhlášky vznikol v nadväznosti na nové civilné procesné kódexy, ktoré nadobudnú účinnosť od 1. júla tohto roka. Vyhláška zavádza aj nové a podrobnejšie postupy pri výkone rozhodnutí.
Návrh novej vyhlášky v prvom rade zohľadňuje tri základné princípy vyplývajúce z Dohovoru o právach dieťaťa, a to:
- princíp najlepšieho záujmu dieťaťa,
- princíp rešpektovania práv dieťaťa,
- princíp vypočutia názoru dieťaťa.
Návrh reaguje na aplikačné problémy, ktoré sa pri výkone rozhodnutí podľa doterajšej právnej úpravy objavovali (aj pri poslednom medializovanom prípade maloletého Marca). Po novom budú musieť súdy napríklad zisťovať, „či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu“. Cieľom je korigovať doterajšiu prax niektorých súdov. Evidujeme totiž prípady, že súdy po podaní návrhu na výkon rozhodnutia automaticky ukladajú pokuty za to, že sa nedarí uskutočniť stretnutie rodiča s dieťaťom. K ukladaniu týchto sankcií dochádza aj bez predchádzajúceho skúmania dôvodov, prečo k stretnutiu nedošlo. Pritom často tieto dôvody existovali nie na strane povinného, ale práve na strane oprávneného alebo samotného dieťaťa. Podľa návrhu vyhlášky ak súd zistí, že existujú ospravedlniteľné dôvody, neuskutoční sa výkon rozhodnutia.
Ďalšia novinka sa týka situácie, keď už bude musieť dôjsť k výkonu rozhodnutia. Na zjemnenie dopadov výkonu na dieťa, alebo na dosiahnutie dobrovoľného rešpektovania súdneho rozhodnutia, bude môcť súd po novom nariadiť rodičom a dieťaťu povinnosť zúčastniť sa na sociálnom poradenstve, psychologickom poradenstve alebo na inom odbornom poradenstve. V praxi sa ukázalo poradenstvo alebo mediácia ako veľmi dobrý prostriedok ako sa vyhnúť „násilnému“ odoberaniu dieťaťa. Poradenstvo v praxi môže byť poskytované referátom poradensko-psychologických služieb oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, školským zariadením výchovného poradenstva alebo neštátnym akreditovaným zariadením.
„Výkon takýchto rozhodnutí je vždy svojím spôsobom nešťastná situácia, pretože jej spravidla predchádza nejaké zlyhanie v rodine. Zrejme nikdy sa takýchto rozhodnutí nezbavíme. Ale ak sa už dejú, je dôležité, aby sa diali podľa pravidiel a s potrebnou mierou empatie“, uviedla ministerka spravodlivosti L. Žitňanská.
Návrh vyhlášky pripravovala od februára 2016 pracovná skupina zriadená na Ministerstve spravodlivosti SR, ktorú okrem odborníkov ministerstva spravodlivosti tvorili aj zástupcovia z rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny, ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, z rezortu školstva, vedy, výskumu a športu, z rezortu vnútra, rezortu zdravotníctva, ako aj sudcovia, vyšší súdni úradníci či psychológovia zaoberajúci sa predmetnou agendou. Vyhláška nadväzuje na nový Civilný mimosporový poriadok, ktorý nadobudne účinnosť 1. júla 2016. Ten napríklad zasa dáva možnosť súdu odložiť výkon rozhodnutia, ak by dieťaťu takýto výkon rozhodnutia ublížil a ak by bol v rozpore s jeho najlepším záujmom.
Návrh vyhlášky ide štandardným legislatívnym procesom. Nasledujúcich 15 dní bude materiál zverejnený v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Ministerstvo spravodlivosti je otvorené vecnej diskusii a uvíta pripomienky, ktoré pomôžu citlivejšiemu výkonu rozhodnutí. V danej veci naďalej pokračuje komunikácia s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny. Rovnako sme však pripravení prijať aj pripomienky ďalších subjektov, či pripraviť okrúhly stôl s členmi pracovnej skupiny a poslancami počas pripomienkového konania. Práve pripomienkové konanie môže byť priestorom na prípadné doriešenie úloh a kompetencií sociálnej kurately pri realizácii výkonu, ktoré boli aj v prípade Marca podrobené diskusii.
Zdroj: www.justice.gov.sk
ilustračné foto: pixabay.com
