Čo prináša novela zákona o tepelnej energetike

Základný legislatívny rámec v tepelnej energetike v súčasnosti predstavuje zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov.

Dňa 20. marca 2014 bol schválený vládny návrh zákona, ktorým sa uvedený zákon mení a dopĺňa zákon. Novela priniesla predovšetkým precíznejšiu úpravu podmienok pre odpojenie sa od centrálneho zdroja tepla a pre výstavbu nových sústav tepelných zariadení.

Schválenou novelou došlo k transpozícii niektorých ustanovení smernice č. 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti, ako aj k spresneniu a doplneniu vybraných ustanovení zákona z dôvodov, ktoré vyplynuli z praktickej aplikácie zákona.

Z dôvodu transpozície vybraných ustanovení smernice č. 2012/27/EÚ sa definujú viaceré typy zdrojov tepla vrátane účinného centralizovaného zásobovania teplom. V súvislosti s podporou účinného centralizovaného zásobovania teplom sa stanovujú doplňujúce podmienky pri výstavbe sústavy tepelných zariadení.

Podľa novej definície sa centralizovaným zásobovaním teplom rozumie dodávka tepla prostredníctvom verejného rozvodu tepla z jedného alebo viacerých zariadení na výrobu tepla. Novela zaviedla aj úplne nový pojem, a to „účinné centralizované zásobovanie teplom“, ktorým sa rozumie systém centralizovaného zásobovania teplom, ktorým sa dodáva aspoň 50 % tepla  vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie alebo 50 % tepla z priemyselných procesov, 75 % tepla vyrobeného vysoko účinnou kombinovanou výrobou alebo 50 % tepla vyrobeného ich kombináciou.

V rámci rozhodovania o odpojení určitého objektu od centrálneho zdroja tepla za účelom výstavby vlastného zdroja tepla jednotlivé koncepcie obcí v oblasti tepelnej energetiky spravidla podmieňovali vydanie povolenia na výstavbu, príp. zmenu užívania už existujúceho objektu preukázaním technickej, ekonomickej a environmentálnej výhodnosti odpojenia; zároveň bol posudzovaný aj vplyv a dopad pripravovanej investičnej akcie na cenu tepla pre konečného spotrebiteľa.

Zákon o tepelnej energetike do prijatia novely otázku postavenia dodávateľa tepla v procese odpojenia od centrálneho zdroja tepla neupravoval. Proces odpojenia od centrálneho zdroja tepla sa posudzoval v intenciách stavebného zákona, pričom musel byť dodržaný súlad s koncepciou obce v oblasti tepelnej energetiky, príp. rešpektované záväzné stanovisko obce.

Odpájanie objektov od centrálneho zdroja vykurovania a zriaďovanie samostatných zdrojov vykurovania sa považuje za zmenu v užívaní stavby spočívajúcu v zmene spôsobu vykurovania objektu oproti pôvodnému technickému riešeniu – na takúto zmenu sa vyžaduje zmena povolenia užívať stavbu, ktoré sa udeľuje  v kolaudačnom konaní. Pri výstavbe nového zdroja, v závislosti od individuálnych okolností, prichádza do úvahy aj samostatné stavebné konanie s vydaním stavebného povolenia.

Dodávateľ tepla nemal do prijatia novely v stavebnom konaní postavenie účastníka konania –  iba v prípade, že bol vlastníkom sietí a zariadení technického vybavenia priznávalo sa mu postavenie dotknutého orgánu. Ako dotknutý orgán má pri posudzovaní a zabezpečovaní požiadaviek vyplývajúcich z osobitných predpisov právo aktívne sa zúčastňovať na konaní, najmä sa mu oznamuje začatie konania, má právo nazerať do spisov, podávať záväzné stanoviská, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke a pod.. Ak sa konanie podľa stavebného zákona dotýka záujmu chráneného predpismi o tepelnej energetike, vyžaduje sa vždy záväzné stanovisko dotknutého orgánu, na základe ktorého je povinný stavebný úrad v danej veci rozhodovať.

Vo všeobecnosti sa odpájanie jednotlivých objektov od centrálneho zásobovania teplom považuje za nesystémové riešenie, v dôsledku ktorého v tepelnom okruhu dochádza k narušeniu hospodárnosti prevádzky zdroja a rozvodu tepla, a tým k zníženiu ekonomickej efektívnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení, čo v konečnom dôsledku zvýši cenu tepla a náklady pre ostatných odberateľov tepla.

Z uvedených dôvodov sa novelou zákona o tepelnej energetike posilnila ingerencia dodávateľa tepla v systéme centralizovaného zásobovania teplom v procese odpájania od centrálneho zdroja vykurovania. Po novom sa pri výstavbe sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území považuje dodávateľ tepla na účely konania podľa stavebného zákona za dotknutý orgán, ktorého stanovisko je záväzné. Dodávateľ tepla má súčasne postavenie účastníka konania podľa stavebného zákona, ak sa povoľuje výstavba sústavy tepelných zariadení alebo jej časti na vymedzenom území dodávateľa zo zdroja tepla v centralizovanom zásobovaní teplom. Uvedené sa vzťahuje aj na zmeny a úpravy v existujúcich sústavách tepelných zariadení, pre ktoré sa vyžaduje povolenie podľa stavebného zákona. Toto ustanovenia sa zavádza z dôvodu, že niektoré stavby môžu ovplyvniť sústavu tepelno-technických zariadení dodávateľa tepla.

Novela zaviedla aj nové podmienky, ktoré sa posudzujú a vyhodnocujú pri výstavbe tepelných zariadení. Po novom pri vydaní osvedčenia ministerstvo posudzuje aj vplyv na hospodárnosť a energetickú efektívnosť iných dotknutých sústav tepelných zariadení na vymedzenom území najmä systémov centralizovaného zásobovania teplom a centrálnych okrskových zdrojov tepla.

Novelizovaná právna úprava obsahuje aj prekážky pre vydanie osvedčenia na výstavbu sústavy tepelných zariadení. Ministerstvo osvedčenie  nevydá, ak sa výstavbou sústavy tepelných zariadení zníži odber tepla z existujúceho účinného centralizovaného zásobovania teplom  a preukázateľne sa na základe energetického auditu:

  • zhorší vplyv na životné prostredie najmä zvýšením emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia alebo zvýšením emisií skleníkových plynov,
  • zhorší hospodárnosť účinného centralizovaného zásobovania teplom najmä zvýšením strát privýrobe a rozvode tepla alebo
  • zvýšia náklady za teplo koncovým odberateľom alebo konečným spotrebiteľom, ktorým sa dodáva teplo z účinného centralizovaného zásobovania teplom.

V súvislosti s centralizovaným zásobovaním teplom sa rozšíril inštitút povinného odberu tepla o prípad, ak sa na vymedzenom území plánuje vybudovať nový objekt spotreby tepla s projektovanou ročnou potrebou tepla vyššou ako 30 MWh a dodávateľ na tomto vymedzenom území dodáva teplo z účinného centralizovaného zásobovania teplom – potom platí,  že projektovaná ročná potreba tepla sa musí prednostne  pokryť od tohto dodávateľa, ak to umožňujú technické podmienky a inštalovaný výkon zariadení na výrobu tepla.

Okrem zmien v oblasti centralizovaného zásobovania teplom priniesla novela významné zmeny týkajúce rozšírenia a precizovania práv a povinností držiteľa povolenia na podnikanie v tepelnej energetike vo vzťahu k tretím osobám. Držiteľ povolenia môže v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme napr. vstupovať na cudzie pozemky a do cudzích objektov, odstraňovať a okliesňovať na cudzích pozemkoch stromy a iné porasty, zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia obce verejný rozvod tepla, vykonávať na cudzích nehnuteľnostiach povolenú činnosť na sústave tepelných zariadení.

Povinnosti zodpovedajúce vyššie uvedeným oprávneniam držiteľa povolenia sa považujú za vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľností. Návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností je oprávnený podať držiteľ povolenia. Vlastník nehnuteľnosti má za zriadenie vecného bremena nárok na primeranú jednorazovú náhradu; náhrada sa poskytne za výmeru, v ktorej je vlastník obmedzený pri užívaní nehnuteľnosti v dôsledku uplatnenia zákonného vecného bremena držiteľom povolenia. Zákon pri jednotlivých vecných bremenách upravuje prekluzívnu lehotu, ktorej márnym uplynutím právo na jednorazovú náhradu zaniká. Ak sa držiteľ povolenia a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej jednorazovej náhrady nedohodnú, každý z nich môže podať súdu návrh na rozhodnutie o výške primeranej jednorazovej náhrady do šiestich mesiacov odo dňa uplatnenia si nároku u držiteľa povolenia.

Ďalšie zmeny sa týkajú napríklad spresnenia, resp. zavedenia nových definícií (napr. konečný spotrebiteľ, centrálny okrskový zdroj tepla), povinností v oblasti tepelnej energetiky (povinnosť obcí pravidelne aktualizovať koncepciu), podmienky na výkon určitých činností (napr. funkcia zodpovedného zástupcu) a pod..

Novela nadobudne účinnosť 1. mája 2014 s výnimkou niektorých ustanovení, ktoré budú účinné od 1. júna 2014.

Celá znenie novely si môžete prečítať TU

Téme sa ešte budeme venovať v nasledujúcich príspevkoch.

 

Tomáš Čentík

 

Tlačiť
Diskusia neobsahuje žiadne príspevky
Právnik od roku Reagovať