Zákon o poplatku za rozvoj

V tichosti od 1. novembra 2016 do účinnosti vstúpil zákon o poplatku za rozvoj, schválený približne pred rokom a publikovaný v Zbierke zákonov pod číslom 447/2015 Z. z..

Od účinnosti zákona platí, že obec môže na svojom území, v jej časti, alebo jednotlivom katastrálnom území ustanoviť poplatok za rozvoj.

Podľa tvorcov zákona (išlo o poslanecký návrh) je jeho cieľom zaviesť do samosprávnej pôsobnosti obcí finančný nástroj, ktorý si každá obec zavedie na základe dobrovoľnosti vlastným všeobecne záväzným nariadením.

Uvedený nástroj má mať tieto funkcie:

Hlavným dôvodom prijatia takéhoto zákona je narastajúca výstavba najmä vo väčších mestách Slovenska, ktorá vyvoláva potreby budovania ďalšej infraštruktúry, čo predstavuje tlak na výdavky v rozpočtoch jednotlivých samospráv.

Predmetom poplatku za rozvoj je pozemná stavba na území obce, na ktorú je vydané právoplatné stavebné povolenie, ktorým sa povoľuje stavba.

Predmetom poplatku za rozvoj nie je

  1. sociálneho bývania alebo slúžiaca na vykonávanie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,
  2. vstavanej garáže a parkovacieho státia v rámci existujúcej stavby,
  3.  zdravotníckeho zariadenia,
  4. slúžiaca materským školám, na základné vzdelávanie, na stredné vzdelávanie, na vyššie odborné vzdelávanie, na vysokoškolské vzdelávanie vo verejných vysokých školách, výlučne strediskám praktického vyučovania alebo špecializovanému výučbovému zariadeniu verejnej vysokej školy,
  5. slúžiaca zariadeniu sociálnych služieb,
  6. slúžiaca na vykonávanie náboženských obradov cirkví a náboženských spoločností registrovaných štátom,
  7. slúžiaca na obranu štátu,
  8. slúžiaca na účely múzea, knižnice, galérie a kultúrneho strediska.

Poplatková povinnosť vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia a zaniká dňom, ktorým stavebné povolenie stratilo platnosť, ak súčasne poplatník nezačal stavbu realizovať.

Poplatníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bolo ako stavebníkovi vydané stavebné povolenie.

Základom poplatku za rozvoj je výmera nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby v m2, pričom sa za podlahovú plochu nadzemnej časti stavby považuje súčet výmery všetkých miestností v nadzemných podlažiach stavby.

Sadzba poplatku za rozvoj je od 10 eur do 35 eur za každý, aj začatý m2 podlahovej plochy nadzemnej časti stavby – predpis ustanovuje rozpätie, konkrétnu sadzbu si určí obec.

Obec môže ustanoviť sadzby poplatku za rozvoj rôzne pre stavby v členení podľa zákona (stavby na bývanie, priemyselné stavby atď), ale aj rôzne sadzby pre jednotlivé katastrálne územia obce alebo jej jednotlivé časti.

Poplatok za rozvoj vyrubí obec rozhodnutím. Vyrubený poplatok za rozvoj je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

Zákon je neobvykle prísny pri vracaní pozemku,  platí, že ak poplatník neoznámi zánik poplatkovej povinnosti (ak stavebné povolenie stratí platnosť a poplatník nezačne súčasne stavbu realizovať) obci do 60 dní odo dňa jej zániku, nárok na vrátenie poplatku za rozvoj zaniká.

Poplatok za rozvoj je príjmom rozpočtu obce. Výnos z poplatku za rozvoj je možné použiť na úhradu kapitálových výdavkov súvisiacich so stavbou vrátane vysporiadania pozemku na tento účel:

Z dôvodovej správy vyplýva,  že pri spracovaní novej normy bola analyzovaná aj otázka, či je vhodné nový inštitút včleniť do už existujúceho zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady

Prednosť dostala alternatíva samostatného zákona -  jedným z dôvodov by bola potreba meniť názov uvedeného predpisu (upravuje viaceré miestne dane, ale len jeden poplatok), čo podľa legislatívnych pravidiel nie je možné.

Druhým argumentom pre existenciu osobitného predpisu je aj to, že poplatok za rozvoj má špecifickú povahu z hľadiska možnosti jeho ukladania, dobrovoľnosti obcí a miest pri jeho zavádzaní, flexibilitu obcí a miest pri konštrukcii a schvaľovaní všeobecne záväzných nariadení miest a obcí, ktoré budú upravovať konkrétne detaily tohto poplatku a tiež to, ako s výnosom z tohto poplatku nakladať.

Ďalším dôvodom je aj určitá, aj keď nie veľká odchýlka od bežného konania upraveného v zákone o správe daní, ktorý je všeobecným predpisom upravujúcim správu daní a miestneho poplatku.

Dôvodovka tiež uvádza, že z  teórie daní a poplatkov vyplýva, že poplatkom sa spoplatňuje určitá činnosť; v tomto prípade je to „rozvoj“, resp. stavebné využívanie, developovanie určitých, územným plánom na to určených pozemkov na určitý účel. Rozvojom, developovaním takejto lokality vzniknú určité nároky a potreby, ktoré sú kladené na verejný sektor, v tomto prípade na jednotku územnej samosprávy (mesto, obec). Ide najmä o vybudovanie cestnej infraštruktúry, sociálnej infraštruktúry, napr. materské školy, školy, občiansku vybavenosť a pod. predmetom spoplatnenia teda je určitý druh stavebnej činnosti, ktorý jednotkám územnej samosprávy vyvoláva ďalšie náklady. Táto činnosť je veľmi variabilná a individuálna a preto je jej osobitná právna úprava vhodná.


Šaňo Bröstl ml.

Ilustračné foto: pixabay.com

PRINT
PRINT
Diskusia
Pridať nový príspevok
|právnik od roku
Portál Ulpianus
Kontakt
Partnerom projektu je:

SPOLUPRACUJEME S: