Novela Obchodného zákonníka (3.): Zmeny týkajúce sa štatutárnych orgánov

Novela Obchodného zákonníka, medzičasom už podpísaná prezidentom a publikovaná v Zbierke zákonov, novým spôsobom  upravila aj pravidlá súvisiace s postavením a zodpovednosťou štatutárnych orgánov.

Už teraz sa dá predpovedať, že novela zúži priestor na rôzne špekulatívne praktiky s osobami vykonávajúcimi funkciu štatutárnych orgánov a na tomto poli zvýši transparentnosť.

Prvé nové pravidlo ustanovuje, že ak v spoločnosti kde fungoval jediný štatutár nie je do 60 dní od uplynutia trojmesačnej lehoty, plynúcej od zániku jeho funkcie, zapísaná nová osoba vykonávajúca túto funkciu, je osoba, ktorá bola štatutárom naposledy, povinná do 30 dní podať  návrh na zrušenie spoločnosti (z dôvodu podľa § 68 odsek 6 písmeno a) Obchodného zákonníka, t. j. že v čase dlhšom ako tri mesiace neboli ustanovené orgány spoločnosti).

Eliminuje sa tým to, že takéto obchodné spoločnosti ostávajú bez velenia a keďže sa táto povinnosť ukladá posledným štatutárom neostane priestor na výhovorky typu “ja som bývalý štatutár, čo s tým ja mám.“.

Ďalšou novotou je, že dňom kedy štatutár prestane spĺňať podmienky pre výkon funkcie podľa živnostenského zákona (pozri napríklad § 6 živnostenského zákona, upravujúci všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti) ex lege bude dochádzať k zániku jeho funkcie. Neviem, či takéto situácie budú živnostenské úrady sledovať a iniciatívne ohlasovať obchodnému registru, každopádne už bude možné bez ďalšieho povedať, že osoba u ktorej odpadne splnenie predpokladov podľa živnostenského registra, nie je od tohto momentu oprávnená konať v mene spoločnosti.

Novela ďalej explicitne upravuje súčinnosť bývalých štatutárnych orgánov – podľa nového § 66 odsek 5 Obchodného zákonníka bude bývalý štatutár povinný poskytovať primeranú súčinnosť vyžiadanú súdom, správcom dane, Sociálnou poisťovňou, zdravotnou poisťovňou, správcom alebo súdnym exekútorom za obdobie, v ktorom pôsobil ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu spoločnosti, a to v rozsahu, v akom možno predpokladať, že môže prispieť k bližšiemu objasneniu otázok, ktorých sa požadovaná súčinnosť týka a to za náhradu primeraných nákladov. Čiže ďalšia stopka nezmyselným výhovorkám.

Novelizovaný § 66 Obchodného zákonníka obsahuje aj jednu zaujímavú novinku, podľa ktorej bude platiť, že povinnosti mandatára má aj osoba, ktorá fakticky vykonáva pôsobnosť štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu bez toho, aby bola do takejto funkcie vymenovaná alebo ustanovená. Takýto tzv. faktický riaditeľ alebo faktický orgán je najmä povinný konať s odbornou starostlivosťou v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov a pri porušení týchto povinností  má rovnakú zodpovednosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu (porovnaj napríklad pri sročke § 135a Obchodného zákonníka).

Dôvodová správa tento inštitút predstavuje ako „ďalší prvok v boji proti formálnemu ustanoveniu riadiacich orgánov obchodných spoločností (tzv. bielych koní), a to v prípade, ak spoločnosť je fakticky riadená osobou v pozadí, ktorá rozhoduje o obchodnom vedení, bez jej účasti sa neprijme žiadne zásadnejšie rozhodnutie týkajúce sa obchodného vedenia spoločnosti. Vychádza z myšlienky, že absencia formálneho ustanovenia do funkcie nemôže osobu, ktorá túto pôsobnosť v skutočnosti realizuje, zbaviť jej zodpovednosti za spôsobenú škodu. Takáto osoba nemá byť postihovaná len podľa všeobecných pravidiel zodpovednosti za škodu, ale podľa osobitných pravidiel o zodpovednosti za škodu štatutárnych orgánov.“

Jednoznačne odporúčam prečítať si k tomuto bodu celý text dôvodovky, ktorá pomerne rozsiahlo vysvetľuje význam a cieľ tohto ustanovenia – z môjho pohľadu ide o veľmi seriózne vyzerajúci pokus urobiť zodpovednými aj osoby, ktoré spoločnosť skutočnosť riadia.

A ku štatutárom ešte jedna vec – spolu s Obchodným zákonníkom sa mení aj zákon o obchodnom registri, pričom od 1. januára 2018 bude potrebné do zbierky listín ukladať podpisový vzor štatutárov „vlastnoručne podpísanými v prítomnosti notára alebo ním povereného zamestnanca alebo povereného zamestnanca obce, pričom takýto podpis nemožno uznať za vlastný“. Autori zákona tým reagujú na v praxi zaznamenané  „prípady, kedy „biely kôň“ uznal za vlastný cudzí podpis a iná osoba takúto situáciu využila na to, že takto prepožičanú identitu využívala pri konaní za spoločnosť“.


Šaňo Bröstl ml.

Ilustračné foto: pixabay.com

POZRI AJ: 

Novela Obchodného zákonníka (1.): Zlúčenie (splynutie, rozdelenie) obchodných spoločností

Novela Obchodného zákonníka (2.): Zodpovednosť ovládajúcej osoby za úpadok ovládanej osoby

PRINT
PRINT
Diskusia
Pridať nový príspevok
|právnik od roku
Portál Ulpianus
Kontakt
Partnerom projektu je:

SPOLUPRACUJEME S: