Na zobrazenie daného ustanovenia je potrebné sa prihlásiť
1 príspevok

Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb

1 príspevok
O autorovi

JUDr. Juraj Palúš, je absolventom Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, ktorú ukončil v roku 2003. Od tohto roku je zamestnancom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, na ktorom sa dlhodobo venuje legislatíve so zameraním sa najmä na oblasť verejného práva. Podieľal sa príprave zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súčasne sa venuje lektorskej a publikačnej činnosti napríklad v oblasti normotvorby, organizácie, riadenia a správy súdov, elektronického monitoringu osôb či trestnej zodpovednosti právnických osôb. Je spoluautorom komentára k zákonu o ochrane osobných údajov.

O publikácii

Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V právnom prostredí Slovenskej republiky ide z koncepčného hľadiska o novú právnu úpravu. Od prvotného vyjadrenia požiadavky na prípravu právnej úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb do výsledného schválenia zákona uplynulo takmer 15 rokov. Niekoľko neúspešných legislatívnych iniciatív o presadenie tejto právnej úpravy je zrejme neklamným znakom toho, že táto právna úprava sa „rodila“ v pomerne turbulentnom prostredí. Myšlienka trestnej zodpovednosti, aj keď nie je novou ani prevratnou, má tendenciu vyvolávať kontroverzie ako v právnej vede, tak aj v aplikačnej praxi; tieto tiež sprevádzajú legislatívny proces vo všetkých jeho štádiách.

Účelom tohto komentára nie je riešiť otázku, či trestná zodpovednosť právnických osôb „áno“ alebo „nie“ – túto otázku už vyriešil zákonodarca tým, že schválil zákon, ktorý ju zavádza. Taktiež nie je jeho účelom rozoberať teoreticko-právne prístupy existencie a fungovania trestnej zodpovednosti právnických osôb, to na vysokej úrovni zvláda právna veda.

Účelom komentára je poskytnúť komplexnú informáciu o podstate a súvislostiach slovenskej právnej úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb a poskytnúť tak adresátom právnych noriem ucelený prehľad o danej problematike a ozrejmiť zámery zákonodarcu, resp. duch tohto zákona tak, aby si čitateľ utvoril predstavu „odkiaľ až kam“ táto právna úprava siaha.

Ako každý zákon, aj zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb, je zasadený do reálií existujúceho právneho poriadku, a to ako z hľadiska ústavného, tak aj jeho vzťahu k iným zákonom. Aj keď je ambíciou každého zákona byť funkčnou súčasťou právneho poriadku, reálne sa táto ambícia napĺňa až pôsobením orgánov aplikácie práva. Preto bude nevyhnutné, aby orgány aplikácie práva uchopili zákonnú úpravu spôsobom, ktorý zodpovedá jej účelu. V tom môže byť nápomocný práve tento komentár.

Už samotný názov zákona nesie v sebe dva zo základných pojmov vedy súkromného práva – právnická osoba a vedy trestného práva – trestná zodpovednosť. Zákon rešpektuje koncepciu právnických osôb ustálenú normami súkromného práva. Znalosť súkromného práva v časti, ktorá sa týka korporácií, je preto pre komplexné pochopenie problematiky trestnej zodpovednosti právnických osôb viac ako potrebná. Tejto koncepcii sa v nevyhnutnej miere prispôsobujú normy trestného práva. Výsledkom toho je súbor právnych noriem tvoriacich samotný zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Tie normy sa nevyhnutne aplikujú v spojitosti s Trestným zákonom a Trestným poriadkom. Vyvodzovanie trestnej zodpovednosti voči právnickým osobám však presahuje rámec trestného práva, keďže má vplyv na činnosť orgánov, ktoré registrujú právnické osoby a tých, ktoré regulujú výkon špecifických činností napríklad vydávaním povolení, oprávnení, licencií a pod. Ozrejmeniu naznačených súvislostí je podriadená aj štruktúra komentára, kde sa v jednotlivých častiach osobitne uvádzajú odkazy na súvisiace ustanovenia dovnútra zákona, a súčasne aj na súvisiace predpisy osobitnej povahy.

Komentár sa nevyhýba ani bližšej analýze právnych noriem upravujúcich „život“ právnických osôb, t.j. noriem súkromného práva a správneho práva, a teda ani teoretickým východiskám fungovania právnických osôb. Robí tak len v rozsahu a so zámerom, ktorý umožňuje zodpovedať otázku, prečo je právna úprava nastavená tak, ako je nastavená.

Samotnému komentáru predchádza niekoľko všeobecných informácií a poznámok, ktoré sa zaoberajú filozofiou zákona, jeho štruktúrou, väzbami na iné právne predpisy a v neposlednom rade aj mapovaniu legislatívneho procesu, ktorý predchádzal jeho prijatiu.

Zdrojom informácií, z ktorých čerpá komentár, sú najmä návrhy zákonov a ich sprievodné dokumenty (dôvodové správy, tabuľky zhody, vyhodnotenia pripomienkového konania atď.), ako aj ďalšie dokumenty, ktoré vznikajú pri prerokúvaní a schvaľovaní každého návrhu zákona (spoločné správy výborov, stanoviská, pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a pod.).

Pretože v prípade trestnej zodpovednosti právnických osôb ide o novú úpravu, neexistuje k nej judikatúra, na ktorú by bolo možné poukazovať alebo z nej čerpať, a teda bude potrebné vyčkať na prvé rozhodnutia súdov, ako aj nasledujúci vývoj v rozhodovacej činnosti súdov. Vzhľadom na príbuznosť slovenskej úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb a českej právnej úpravy možno ako vhodný zdroj použiť rozhodnutia čestkých súdov.

Keďže zrejme niet dokonalého zákona, nevyhýba sa komentár ani kritickému pohľadu na schválenú právnu úpravu, najmä tam, kde sa táto javí byť nie úplne vyhovujúcou alebo dostatočnou. Tieto poznatky môžu byť vhodným zdrojom podnetov do diskusie, ktorá by mala sprevádzať priebežné vyhodnocovanie efektivity zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Aj keď je faktom, že tento zákon kladie na jeho adresátov zvýšené požiadavky na schopnosť abstrahovať pri výklade právnych noriem a nachádzať riešenia pre situácie zdanlivo právom neriešené.

Zobraziť viac