Náhrada za užívanie veci do zrušenia zmluvy pre vady veci

Pri realizácii práva na zrušenie zmluvy môže dôjsť k situácii, že predaná vec je kupujúcim vrátená v opotrebenom stave. Ak vracia kupujúci po účinnom uplatnení práva na zrušenie zmluvy alebo práva na výmenu veci obchodnej organizácii vec už používanú, nemá obchodná organizácia právo na náhradu za znehodnotenie tejto veci vzniknutej jej užívaním a opotrebením od okamžiku zrušenia zmluvy alebo výmeny veci. Tento právny názor vychádza z toho, že kupujúci užíval vec až do zrušenia zmluvy (výmeny veci) v dobrej viere ako vlastník, takže voči nemu nemožno požadovať vydanie úžitkov za túto dobu (§ 458 ods. 2 OZ), ktorých výška býva posudzovaná podľa miery vzniknutého opotrebenia veci. Z toho vyplýva, že ak vracia kupujúci predávajúcemu vec, pretože kúpna zmluva bola účinne zrušená, nemá predávajúci právo na náhradu za zníženie hodnoty veci, ktorá je dôsledkom jej bežného (obvyklého) užívania a s tým súvisiaceho opotrebenia do okamžiku zrušenia zmluvy, ak kupujúci do tej doby vec užíval v dobrej viere.

(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. septembra 2008, sp.zn. 3 Cdo 113/2007)

Zhrnutie skutkového stavu:

Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo 14. novembra 2001, č.k. 11 C 35/1997-145 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 381 222,40 Sk s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia a trovy konania 45 228 Sk na označený účet právneho zástupcu navrhovateľky vedený vo V., a.s. Bratislava Ružinov - E., všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak majúc preukázané, že navrhovateľka platne odstúpila od kúpnej zmluvy z 2. apríla 1996 ohľadne motorového vozidla zn. A., číslo motora A., číslo karosérie W., k obojstrannému plneniu z ktorej došlo 23. júla 1996, (otázku platnosti odstúpenia od zmluvy si súd prejudiciálne vyhodnotil a ktorým odstúpením sa zmluva ex tunc zrušila) a bolo potom povinnosťou účastníkov konania v zmysle § 457 O.z. vrátiť si vzájomné plnenia. Navrhovateľka si svoju povinnosť vrátiť motorové vozidlo odporcovi splnila dňa 27. januára 1997, preto bolo povinnosťou odporcu, ktorého vlastnícke právo k motorovému vozidlu sa obnovilo, vrátiť poskytnuté plnenie. Keďže hodnota vozidla sa v dôsledku jeho užívania k tomuto času zákonite znížila oproti jeho hodnote v čase predaja, odporca v priebehu konania navrhovateľke vrátil iba čiastočné plnenie vo výške 1 402 360 Sk. Z tohto dôvodu súd po čiastočnom späťvzatí návrhu konanie zastavil, čím sa predmet konania zúžil na zaplatenie rozdielu medzi kúpnou cenou a už poskytnutým plnením, t.j. 381 224,40 Sk (1 783 582,40 – 1 402 360 Sk). Pri určení zvyšku vráteného plnenia súd vychádzal z toho, že aj keď došlo k zníženiu hodnoty vráteného vozidla, nestalo sa tak zavinením navrhovateľky, ktorá nenesie zodpovednosť za zníženie majetkového substrátu a ktorá bezdôvodné obohatenie na úkor odporcu nezískala, preto jej svedčí plnenie v celej výške rozdielu. Keďže odporca tak dobrovoľne kúpnu cenu v plnej výške nevrátil, s plnením sa dostal do omeškania, súd ho preto zaviazal aj na zaplatenie 17,6 % úroku z omeškania z celkovo uplatnenej sumy od 5. do 26. februára 1997 (čiastočná úhrada) a z priznanej sumy od 17. februára 1997 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na úspech navrhovateľky v konaní a priznal jej náhradu trov konania pozostávajúcu z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 29 980 Sk a náhrady súdneho poplatku vo výške 125 248 Sk.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie odporcu rozsudkom z 20. mája 2002, sp. zn. 10 Co 147/2002 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke 187 203 Sk a vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa vychádzal zo zistenia, ktoré medzi účastníkmi nebolo sporné, že zo strany navrhovateľky došlo pre vady veci k platnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy z 2. Apríla 1996, na základe ktorej kúpila od odporcu osobné motorové vozidlo zn. A., číslo motora A., číslo karosérie W. za kúpnu cenu 1 783 582,40 Sk, preto účastníkom vznikla povinnosť vrátenia si vzájomného plnenia. Ďalej bolo preukázané, že za obdobie od kúpy vozidla po odstúpenie od zmluvy a jeho faktické vrátenie odporcovi, navrhovateľka vozidlo užívala a najazdila na ňom cca 20 000 km, ktorá skutočnosť má nepochybne vplyv na zníženie jeho hodnoty z hľadiska faktického opotrebovania i z hľadiska právneho a predstavuje v zmysle § 457, § 458 O.z. obohatenie na strane navrhovateľky, ktoré užívaním vozidla získala. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné pri vzájomnom vrátení si plnení zo zrušenej zmluvy, vychádzať iba z kúpnej ceny vozidla pri nadobudnutí, ale je potrebné prihliadnuť i na zhora uvedenú skutočnosť. Súd prvého stupňa sa touto zásadou neriadil, nepostupoval vecne správne, preto odvolací súd po doplnení dokazovania výsluchom znalcov I. a I. zistil časovú cenu predmetného motorového vozidla po jeho opotrebovaní, vychádzajúc z ceny, ktorú navrhovateľka za vozidlo zaplatila (1 783 582,40 Sk) zo strany odporcu. Po odpočítaní odporcom už poskytnutého plnenia vo výške 1 402 360 Sk dospel k záveru, že navrhovateľke prináleží ešte čiastka vo výške 187 203 Sk, čo predstavuje rozdiel medzi znalcom ustálenou celkovou výškou plnenia (1 589 563 Sk) a už plnením poskytnutým. Odvolací súd zamietol ako bezdôvodný návrhom uplatnený nárok na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 O.z., pretože výška vrátenia bezdôvodného obohatenia bola ustálená až rozhodnutím súdu, čím sa odporca nemohol s plnením dostať do omeškania. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil § 224 ods. 2 O.s.p. a § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na čiastočný úspech navrhovateľky v konaní.

Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti podala navrhovateľka dovolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Namietala, že odvolací súd nesprávne aplikoval § 457 O.z. Ak kupujúci úspešne uplatnil právo na odstúpenie od zmluvy a vracia predávajúcemu vec už použitú a opotrebovanú, predávajúci nemá právo na náhradu za znehodnotenie veci vzniknuté jej bežným používaním a opotrebovaním za dobu od prevzatia veci kupujúcim. Naviac ani nemohla vec bežne a obvykle užívať, len veľmi obmedzene, lebo pre vyskytujúce sa vady auto bolo takmer stále u odporcu. Odvolací súd nesprávne posúdil aj uplatnený nárok na priznanie úroku z omeškania, nakoľko ide o povinnosť na vrátenie vzájomného plnenia zo zrušenej zmluvy. Dovolateľka vrátila predmet kúpy 27. januára 1997, a teda aj odporca mal povinnosť vrátiť kúpnu cenu v tomto čase. Ak kúpnu cenu nevrátil, týmto momentom sa dostal do omeškania so svojím plnením. Za nesprávne považuje aj rozhodnutie o trovách konania, pretože súd nesprávne postupoval podľa § 224 ods. 2 O.s.p. a § 142 ods. 2 O.s.p., pričom správne mal postupovať podľa § 142 ods. 3 O.s.p., nakoľko rozhodnutie súdu o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Z uvedených dôvodov žiadala rozsudok krajského súdu v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a priznať jej náhradu trov konania.

Z odôvodnenia rozhodnutia:

Úvodom treba uviesť, že právne následky platného odstúpenia od zmluvy sú 1/ zrušenie zmluvy od začiatku (ex tunc), ak nebol účastníkovi alebo právnym predpisom ustanovený iný časový okamih, od ktorého sa zmluva ruší, 2/ vznik povinnosti účastníkov vzájomne sa majetkovo vyporiadať, a to podľa zásad o bezdôvodnom obohatení alebo osobitných predpisov (§ 653 ods. 3, 4 O.z.), 3/ odstúpením od zmluvy nie je dotknutý prípadný nárok na náhradu škody na základe režimu všeobecnej zodpovednosti za škodu (§ 420 O.z.). Za situácie, kedy je kúpna zmluva neplatná alebo kedy je zmluva zrušená, nastupuje režim § 457 O.z., ktorý špeciálne upravuje dôsledky bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením z neplatného právneho úkonu alebo zo zrušenej zmluvy. Nárok účastníka zmluvy na vrátenie kúpnej ceny z neplatnej alebo zrušenej kúpnej zmluvy je nárokom podmieneným zo zákona povinnosťou vrátiť druhému účastníkovi to, čo sa získalo za kúpnu cenu. Pokiaľ sa niekto domáha vrátenia kúpnej ceny zo zrušenej kúpnej zmluvy, súd vo výroku vyjadrí vzájomný synalagmatický záväzok oboch účastníkov zrušenej kúpnej zmluvy vrátiť si navzájom prijaté plnenie. Ak zo zrušenej zmluvy plnila len jedna zmluvná strana (tak ako v tomuto prípade do vyplatenia čiastočnej peňažnej náhrady vo výške 1 402 360 Sk v priebehu súdneho konania), môže sa domáhať vrátenia plnenia (resp. časti plnenia) bez toho, aby tento nárok uplatňovala ako vzájomne podmienený.

Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie je založená na princípe naturálnej reštitúcie, t.j. na princípe navrátenia do pôvodného stavu a tým je určený predovšetkým rozsah reštituovaného plnenia. Obsah reštitučnej povinnosti je potom vymedzený tak, že musí byť zásadne vrátené to, čo bolo na základe neplatnej zmluvy prijaté. Iba vtedy, ak to nie je dobre možné, musí byť poskytnutá peňažná náhrada ako protihodnota toho, čo nemožno vydať.

Pretože peňažnou náhradou musí byť dosiahnutý stav, aký tu bol v okamžiku, kedy bolo bezdôvodné obohatenie získané, t.j. v okamžiku poskytnutia plnenia z neplatnej alebo zrušenej zmluvy, je nerozhodné, že v medziobdobí došlo k zníženiu hodnoty získaného obohatenia alebo jeho spotrebovaniu. To znamená, že z hľadiska výšky peňažnej náhrady je teda rozhodujúce to, o čo sa povinný na vydanie bezdôvodného obohatenia obohatil v dobe jeho vzniku. Je to tak preto, že v zmysle § 457 O.z. vzniká povinnosť vrátiť plnenie (a teda i právo na jeho vrátenie) už v okamžiku prijatia takéhoto plnenia (porovnaj R 1/1979 a správu NS SSR z 22.11.1985, sp. zn. Pls 2/85 uverejnenú pod R 25/1986).

Pri realizácii práva na zrušenie zmluvy môže dôjsť k situácii, že predaná vec je kupujúcim vrátená v opotrebenom stave. Touto problematikou sa zaoberalo už stanovisko občianskoprávneho kolégia NS ČSR uverejnené pod č. 17/1976 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk, podľa záverov ktorého, ak vracia kupujúci po účinnom uplatnení práva na zrušenie zmluvy alebo práva na výmenu veci obchodnej organizácii vec už používanú, nemá obchodná organizácia právo na náhradu za znehodnotenie tejto veci vzniknutej jej užívaním a opotrebením od okamžiku zrušenia zmluvy alebo výmeny veci. Citovaný právny názor vychádza z toho, že kupujúci užíval vec až do zrušenia zmluvy (výmeny veci) v dobrej viere ako vlastník, takže voči nemu nemožno požadovať vydanie užitkov za túto dobu (§ 458 ods. 2 O.z.), ktorých výška býva posudzovaná podľa miery vzniknutého opotrebenia veci.

Pomerne často dochádza k tomu, že medzi zrušením kúpnej zmluvy a vrátením veci predávajúcemu uplynie dosť dlhá doba, počas ktorej kupujúci vec naďalej užíva. Pretože zrušením kúpnej zmluvy prestal byť kupujúci v dobrej viere ohľadom svojho vlastníckeho vzťahu k tejto veci a oprávnenosti jeho ďalšieho užívania, prichádza vzhľadom na § 458 ods. 2 O.z. do úvahy požiadavka predávajúceho na vydanie takto vzniknutých úžitkov, výšku ktorých možno posúdiť najmä podľa miery opotrebenia veci vzniknutého za dobu jej neoprávneného užívania.

Z ustanovenia § 458 ods. 2 O.z. vyplýva, že ten, kto požaduje vydanie úžitkov, môže byť úspešný len vtedy, ak sa mu podarí preukázať (prípadne ak súd zistí), že obohatený v dobe vzniku úžitkov nebol v dobrej viere. Povinnosť vydať úžitky sa týka len úžitkov skutočne získaných, ktoré je treba ako samotné neoprávnene získané hodnoty vydať in natura a len ak to nie je dobre možné, prichádza do úvahy peňažná náhrada, keďže aj na vydanie úžitkov sa vzťahuje § 458 ods. 1 O.z. Úžitkom v zmysle tohto ustanovenia je treba rozumieť aj opotrebenie veci bežným užívaním. Z toho vyplýva, že ak vracia kupujúci predávajúcemu vec, pretože kúpna zmluva bola účinne zrušená alebo je neplatná, nemá predávajúci právo na náhradu za zníženie hodnoty veci, ktorá je dôsledkom jej bežného (obvyklého) užívania a s tým súvisiaceho opotrebenia do okamžiku zrušenia zmluvy, prípadne do právoplatnosti rozsudku, ktorým súd určí, že vlastníkom veci je predávajúci z dôvodu neplatnosti kúpnej zmluvy, ak kupujúci do tej doby vec užíval v dobrej viere, že kúpna zmluva je platná. S tým súvisí aj záver vyjadrený v Stanovisku Najvyššieho súdu ČSR - Zhodnotenie rozhodovania súdov vo veciach týkajúcich sa nárokov z predaja v obchode a z obstarávateľských služieb a schválené občianskoprávnym kolégiom NS ČSR 30.12.1982, č. Cpj 40/82, uverejnené pod Rc 22/1983).

Okamžikom zrušenia kúpnej zmluvy prestáva byť v dobrej viere aj predávajúci ohľadom držanej kúpnej ceny predanej veci zaplatenej kupujúcim. Ak predávajúci nezložil kúpnu cenu veci do notárskej úschovy, vzniká mu z kupujúcim zaplatenej čiastky úžitok i po dobu od zrušenia zmluvy do vrátenia ceny veci, a predávajúci vzhľadom k § 458 ods. 2 O.z. má povinnosť vydať kupujúcemu okrem zaplatenej ceny i tento úžitok paušálne vyjadrený úrokom z ceny predanej veci za dobu od zrušenia zmluvy do vrátenia veci. Pretože povinnosť predávajúceho a kupujúceho vrátiť si plnenie zo zrušenej zmluvy je vzájomná, treba vyvodiť, že vzájomná je aj povinnosť vydania uvedených užitkov (R 17/1972, R 2/1978 ).

Navrhovateľka sa taktiež domáhala vydania užitkov z bezdôvodného obohatenia podľa § 458 ods. 2 O.z. vo forme úrokov z omeškania za oneskorené vrátenie kúpnej ceny po vrátení vozidla odporcovi po výzve odporcu na vrátenie kúpnej ceny do vrátenia kúpnej ceny. Bezdôvodné obohatenie predstavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil a dlh tomu, kto obohatenie získal. Ak tento dlh (povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie) nespočíva v povinnosti vydať vec, ale v platobnej povinnosti, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci, je nepochybné, že ide o dlh peňažný, s ktorého riadnym a včasným nesplnením spája § 517 O.z. nepriaznivý dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať okrem plnenia aj úroky z omeškania. V posudzovanej veci je zrejmé, že odporcovi tým, že nevrátil navrhovateľke kúpnu cenu po vrátení vozidla, vzniklo na úkor navrhovateľky bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať formou peňažného plnenia. Ak sa dostal s plnením tohto dlhu do omeškania, uplatňuje dovolateľka nárok na úhradu úrokov z omeškania dôvodne a v súlade s § 517 O.z. vo výške určenej vykonávacím predpisom. Dovolanie navrhovateľky teda aj v tomto smere je opodstatnené.

Komentár:

Ustanovenie § 507 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) je všeobecným ustanovením nárokov vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady – tieto nároky bude mať nadobúdateľ vtedy, ak právny predpis pri konkrétnej zmluve neupravuje osobitné nároky.

Jedným z nárokov je možnosť domáhať sa zrušenia zmluvy – pod zrušením zmluvy sa v tomto prípade rozumie možnosť odstúpiť od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy prichádza do úvahy v prípade, ak vec trpí (i) neodstrániteľnou vadou, ktorá (ii) neumožňuje užívať vec riadne, resp. dohodnutým spôsobom.

Podľa ustanovenia § 48 ods. 2 OZ sa odstúpením od zmluvy zmluva od začiatku zrušuje – v dôsledku tejto skutočnosti sú účastníci zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo si na základe zmluvy plnili (napr. pri klasickom predaji tovaru bude predávajúci povinný vrátiť odplatu za tovar a kupujúci bude povinný vrátiť samotný tovar).

Pri vyhovení žalobe, ktorou sa uplatňujú nároky zo zrušenej zmluvy, je súd povinný vo výroku rozsudku vyjadriť synalagmatickú (vzájomnú) povahu záväzku na vrátenie kúpnej ceny. Nemožno sa teda obmedziť iba na výrok, že žalovaný je povinný žalobcovi vrátiť cenu predanej veci, ale je potrebné viazať túto povinnosť žalovaného na povinnosť žalobcu vydať kúpenú vec. Bez takto založenej vzájomne podmienenej povinnosti oboch účastníkov zrušenej zmluvy by sa nesplnil účel sledovaný ustanovením § 457 ods. 1 OZ, ktoré upravuje vzájomnú povinnosť oboch  účastníkov zrušenej zmluvy vrátiť druhému účastníkovi všetko, čo podľa zmluvy dostal, ale naopak došlo by k neoprávnenému majetkovú prospechu (bezdôvodnému obohateniu) na strane jedného z účastníkov zrušenej zmluvy (R 2/1978).

Komentovaný judikát sa zaoberá otázkou, akým spôsobom sa vysporiadava doterajšie (do času zrušenia zmluvy vrátenia veci) užívanie veci, nakoľko kupujúci mal z tejto veci určitý úžitok počas doby jej užívania, pričom predávajúci v konečnom dôsledku nezískal žiadny prospech.

Podľa nášho názoru súd v danej veci dospel k správnemu záveru a to, že scudziteľ nemá právo na náhradu za užívanie veci a rovnako sa nemôže domáhať náhrady za zníženie hodnoty veci, ku ktorému došlo riadnym užívaním. Domáhať by sa mohol jedine náhrady za nadmerné opotrebenie veci z titulu náhrady škody, za predpokladu, že by boli naplnené podmienky na vznik zodpovednosti za škodu. Takéto riešenie najlepšie zodpovedá spravodlivému a rozumnému usporiadaniu vzťahov medzi účastníkmi zmluvy.

Úžitkom v zmysle ustanovenia § 458 ods. 2 OZ je treba rozumieť aj opotrebenie veci bežným užívaním, resp. samotné užívanie veci kupujúcim, ktorým sa realizuje úžitková hodnota veci. Vznik nároku na vydanie úžitkov, resp. náhradu za užívanie veci je teda podmienený výlučne nedobromyseľným konaním nadobúdateľa. Ak nadobúdateľ užíval vec na základe právneho dôvodu (zmluvy) a v dobrej viere, že mu vec patrí, nemožno uvažovať o jeho nedobromyseľnom konaní, ktoré je základným predpokladom pre uplatňovanie nároku scudziteľa na náhradu za užívanie, príp. nadmerné znehodnotenie veci.

V tejto súvislosti je potrebné prihliadať aj na jednu zo základných zásad súkromného práva, v zmysle ktorej nikto nemôže mať prospech z vlastného protiprávneho konania. Ak scudziteľ dodal nadobúdateľovi vadnú vec, porušil tým svoju povinnosť poskytnúť vec riadne, t.j. bez vád, čím jeho plnenie spočívajúce v dodaní vadnej veci možno kvalifikovať ako protiprávne konanie. Z tohto dôvodu je neprípustné, aby profitoval na úkor nadobúdateľa, ktorý do momentu zrušeniu zmluvy neporušil žiadnu povinnosť.

Komentovaný judikát v podstate kontinuálne nadväzuje na staršiu judikatúru, podľa ktorej kupujúci nemá zásadne povinnosť (ak nie sú naplnené predpoklady v ustanovení § 458 ods. 2 OZ) vrátiť predávajúcemu náhradu za užívanie veci do okamihu zrušenia zmluvy. V dôsledku toho nie je povinný nahradiť ani to, o čo sa hodnota veci jej užívaním znížila, ak nie sú naplnené podmienky pre uplatnenie práva na náhradu škody (R 17/1976). Nárok na náhradu škody by mohol prichádzať do úvahy iba v prípade neobvyklého užívania veci, ktoré malo za následok jej nadmerné znehodnotenie.

K rovnakému záveru dospel pre oblasť spotrebiteľských vzťahov aj Súdny dvor EÚ, ktorý konštatoval: „Článok 3 smernice 1999/44/ES Európskeho parlamentu a Rady z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar sa má vykladať tak, že mu odporuje vnútroštátna právna úprava, ktorá predávajúcemu za predpokladu, že predal spotrebný tovar vykazujúci vadu, umožňuje požadovať od spotrebiteľa náhradu za užívanie vadného tovaru až do jeho nahradenia novým tovarom. Za predpokladu, že predávajúci dodá vadný tovar, nesplní si riadne povinnosť, na ktorú sa zaviazal predajnou zmluvou, a musí teda prebrať dôsledky tohto vadného plnenia. Prebratím nového tovaru ako náhrady za vadný tovar spotrebiteľovi, ktorý zaplatil kúpnu cenu, a teda si riadne splnil svoju zmluvnú povinnosť, nevzniká bezdôvodné obohatenie. Spotrebiteľ iba s omeškaním preberá tovar, ktorý je v súlade so zmluvnými dojednaniami, taký, aký mal dostať pôvodne (rozsudok ESD vo veci C-404/06 - Quelle AG proti Bundesverband der Verbraucherzentralen und Verbraucherverbänder z 17. apríla 2008).

Na doplnenie je potrebné poukázať na odlišnú úpravu v obchodnoprávnych záväzkových vzťahov. Na rozdiel od právnej úpravy dôsledkov odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, kde účinným odstúpením sa zrušuje zmluva od začiatku (§ 48 ods. 2) sa odstúpením od zmluvy v obchodných vzťahoch zmluva podľa § 351 ods. 1 Obch. zák. zrušuje a účinky odstúpenia nastávajú až momentom odstúpenia (ex nunc). Plnenie, poskytnuté pred zrušením zmluvy, nie je plnením z neplatnej zmluvy, preto na usporiadanie vzájomných nárokov nemožno použiť právnu úpravu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Obč. zák (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1M Obdo V 2/2007, zo dňa 30. septembra 2009). Následky odstúpenia od zmluvy podľa Obchodného zákonníka sú osobitne upravené v ustanovení § 351 Obchodného zákonníka, preto je právna úprava bezdôvodného obohatenia na tieto vzťahy neaplikovateľná. V tomto smere je relevantné tiež ustanovenie § 441 ods. 4 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva, že kupujúci je povinný poskytnúť predávajúcemu náhradu do výšky, v ktorej mal z uvedeného použitia tovaru prospech.

 

Celý text rozhodnutia TU.

Spracovanie a komentár k rozhodnutiu: Tomáš Čentík, 31. máj 2016

Ilustračné foto: pixabay.com

 

 

PRINT
PRINT
Diskusia
Pridať nový príspevok
|právnik od roku
Portál Ulpianus
Kontakt
Partnerom projektu je:

SPOLUPRACUJEME S: