Zviera bude aj nebude vecou a návrh na zavedenie novej skutkovej podstaty trestného činu

Prednedávnom sme publikovali krátku glosu na tému zviera z pohľadu civilného práva (pozri TU). Teraz sa na túto problematiku pozrieme aj optikou trestného práva.

Úvod­ná poz­nám­ka 

Po návr­hu zá­ko­na a obe­tiach a návr­hu zá­ko­na o vý­ko­ne roz­hod­nu­tia o za­is­te­ní ma­jet­ku a sprá­ve za­is­te­né­ho ma­jet­ku (kto­rým už na tom­to webe bo­la ve­no­va­ná po­zor­nosť) je v le­gis­la­tív­nom pro­ce­se ďal­ší návrh zá­ko­na, kto­rý má am­bí­ciu za­siah­nuť aj do tres­tné­ho prá­va. Za pos­led­nú do­bu ide te­da už o tre­tí návrh zá­ko­na, kto­rý sa tý­ka aj tres­tných kó­dexov. Le­gis­la­tív­na smršť v tres­tnom prá­ve pok­ra­ču­je na­ďa­lej a zrej­me sa tak sko­ro ne­zas­ta­ví (Trest­ný zá­kon ako aj Trest­ný po­ria­dok bo­li už no­ve­li­zo­va­né viac ako trid­sať­krát čo je sku­toč­ne neu­ve­ri­teľ­né čís­lo a evo­ku­je skôr do­jem, že zá­ko­no­dar­ca ne­má dl­ho­do­bo ujas­ne­né ako by ma­la tres­tná po­li­ti­ka štá­tu vy­ze­rať).

Kon­krét­ne ide o po­mer­ne roz­siah­lu zme­nu zá­ko­na o ve­te­ri­nár­nej sta­ros­tli­vos­ti, kto­rá so se­bou pri­ná­ša aj návrh na zme­nu práv­ne­ho pos­ta­ve­nia ži­vé­ho zvie­ra­ťa a návrh na za­ve­de­nie no­vej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu ub­lí­že­nia na zdra­ví.

Tak­že Ob­čian­sky zá­kon­ník sa má me­niť nas­le­dov­ne:

        § 119 sa dopĺňa od­se­kom 3, kto­rý znie:

„(3) Ži­vé zvie­ra má oso­bit­ný vý­znam a hod­no­tu ako ži­vý tvor, kto­rý je schop­ný vní­mať vlas­tný­mi zmys­la­mi. Ži­vé zvie­ra nie je vec a us­ta­no­ve­nia o ve­ciach sa na ži­vé zvie­ra­tá pou­ži­jú pri­me­ra­ne len v roz­sa­hu, kto­rý neod­po­ru­je je­ho po­va­he.“.

Poz­nám­ka k návr­hu zme­ny:

Z toh­to návr­hu je zrej­mé, že sa in­špi­ro­val práv­nou úp­ra­vou v ČR, pri­čom mŕtve zvie­ra bu­de na­ďa­lej po­va­žo­va­né za vec (ži­vé zvie­ra sa te­da svo­jou smr­ťou stá­va ve­cou) s tým, že na ži­vé zvie­ra­tá bu­de mož­né aj na­ďa­lej, vzhľa­dom k dru­hej ve­te navr­ho­va­né­ho us­ta­no­ve­nia (o pri­me­ra­nom pou­ži­tí us­ta­no­ve­nia o ve­ciach na ži­vé zvie­ra­tá) ap­li­ko­vať trest­ný čin poš­ko­dzo­va­nia cu­dzej ve­ci pod­ľa § 245 Tr. zák. (nap­rík­lad pri za­stre­le­ní zvie­ra­ťa v hod­no­te vy­ššej ako 266 euro).

Tu tre­ba upo­zor­niť, že uve­de­ný návrh zá­ko­na žiad­nym spô­so­bom ne­me­ní us­ta­no­ve­nie § 130 ods. 1 písm. a) Tr. zák. pod­ľa kto­ré­ho sa ve­cou na úče­ly Tres­tné­ho zá­ko­na ro­zu­mie aj zvie­ra (bez oh­ľa­du na to, či ide o mŕtve ale­bo ži­vé zvie­ra). V zmys­le Ob­čian­ske­ho zá­kon­ní­ka tak ži­vé zvie­ra už ve­cou ne­bu­de, av­šak v zmys­le Tres­tné­ho zá­ko­na bu­de ve­cou aj na­ďa­lej.

Navr­ho­va­ná zme­na Tres­tné­ho zá­ko­na so za­ve­de­ním no­vej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu by ma­la zniesť tak­to:

 „§ 158a

(1) Kto iné­mu z ned­ban­li­vos­ti ub­lí­ži na zdra­ví tým, že ako oso­ba zod­po­ved­ná za ži­vo­čí­cha po­ru­ší všeo­bec­ne zá­väz­ným práv­nym pred­pi­som us­ta­no­ve­nú po­vin­nosť v dôs­led­ku čo­ho dôj­de k na­pad­nu­tiu inej oso­by ži­vo­čí­chom bez to­ho, aby bol ten­to ži­vo­čích sám na­pad­nu­tý ale­bo vy­pro­vo­ko­va­ný, pot­res­tá sa od­ňa­tím slo­bo­dy až na je­den rok.

(2) Od­ňa­tím slo­bo­dy na dva ro­ky až osem ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak či­nom uve­de­ným v od­se­ku 1 spô­so­bí ťaž­kú uj­mu na zdra­ví ale­bo smrť.“.

Poz­nám­ka k návr­hu zme­ny:

Dô­vo­do­vá sprá­va k návr­hu toh­to us­ta­no­ve­nia ho­vo­rí o tom, že ide „o tres­tnop­ráv­nu zod­po­ved­nosť za ži­vo­čí­cha“. Som ná­zo­ru, že návrh na za­ve­de­nie tej­to no­vej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu ub­lí­že­nia na zdra­ví je nad­by­toč­ný, na­koľ­ko pos­tih ma­ji­te­ľov zvie­rat za úto­ky zvie­rat (v praxi tak­mer vý­hrad­ne psov) na ľu­dí s nás­led­ka­mi na zdra­ví, či na ži­vo­te ľu­dí sa do­po­siaľ bež­ne práv­ne kva­li­fi­ko­va­li ako trest­ný čin usmr­te­nia pod­ľa § 149 Tr. zák., res­pek­tí­ve ako trest­ný čin ub­lí­že­nia na zdra­ví pod­ľa § 158 Tr. zák. Z navr­ho­va­nej kva­li­fi­ko­va­nej skut­ko­vej pod­sta­ty no­vé­ho tres­tné­ho či­nu je zrej­mé, že prí­pad­né usmr­te­nie už má byť po­su­dzo­va­né v rám­ci tej­to no­vej skut­ko­vej pod­sta­ty, te­da nie už ako trest­ný čin usmr­te­nia pod­ľa § 149 Tr. zák.

Z hľa­dis­ka zna­kov skut­ko­vej pod­sta­ty navr­ho­va­né­ho no­vé­ho tres­tné­ho či­nu bu­de za­ují­ma­vé sle­do­vať ap­li­kač­nú prax pri do­ka­zo­va­ní zna­ku skut­ko­vej pod­sta­ty „bez to­ho, aby bol ten­to ži­vo­čích sám na­pad­nu­tý ale­bo vy­pro­vo­ko­va­ný“ a to naj­mä v prí­pa­doch, v kto­rých ok­rem ži­vo­čí­cha a obe­te ne­bol nik­to iný (mys­lím člo­ve­ka) prí­tom­ný (nie je cel­kom jas­né ako sa bu­de v ta­kých­to prí­pa­doch do­ka­zo­vať, či zvie­ra ne­bo­lo k úto­ku vy­pro­vo­ko­va­né poš­ko­de­ným).

Za po­zor­nosť sto­jí aj to, že no­vá skut­ko­vá pod­sta­ta ne­ho­vo­rí o zvie­ra­ti, ale o „ži­vo­čí­cho­vi“, čo je po­jem šir­ší ako po­jem zvie­ra a pre­to by bo­lo vhod­né, aby na úče­ly tres­tné­ho prá­va bol po­jem „ži­vo­čích“ de­fi­no­va­ný pria­mo v Tres­tnom zá­ko­ne (na roz­diel od už exis­tu­jú­ce­ho tres­tné­ho či­nu po­ru­šo­va­nia ochra­ny ras­tlín a ži­vo­čí­chov pod­ľa § 305 Tr. zák., kto­rý sa za­obe­rá dru­ho­vou ochra­nou chrá­ne­ných ži­vo­čí­chov, no­vá skut­ko­vá pod­sta­ta sa za­obe­rá ži­vo­čí­chom jed­not­li­vo, ako je­din­com a pre­to by si na úče­ly Tres­tné­ho zá­ko­na za­slú­žil ži­vo­čích aj vlas­tnú de­fi­ní­ciu).

V tom­to sme­re si mož­no vy­po­môcť vý­ňat­kom dô­vo­do­vej sprá­vy k vy­ššie uve­de­né­mu us­ta­no­ve­niu, kto­rá uvá­dza, že

 „v navr­ho­va­nom us­ta­no­ve­ní sa pred­pok­la­dá na­pad­nu­tie oso­by „zvie­ra­ťom“, čo však zna­me­ná, že ta­ké­to na­pad­nu­tie je pos­tih­nu­teľ­né len ži­vo­číš­nym sta­vov­com (ci­cav­ce, vtá­ky, pla­zy, oboj­ži­vel­ní­ky a ry­by). Ta­ké­to vy­me­dzenie pros­tried­ku na útok je však ne­dos­ta­toč­né, na­koľ­ko v praxi je cel­kom reál­ne mož­né spô­so­biť váž­ne zra­ne­nie ale­bo smrť aj pros­tred­níc­tvom ži­vo­čí­chov, kto­ré nie sú sta­vov­ce – je­do­va­té pa­vú­ky, škor­pió­ny ale­bo bo­da­vý hmyz, pri­čom tie­to ži­vo­čí­chy sa na úze­mí Slo­ven­ska bež­ne cho­va­jú. Dr­žba tých­to ži­vo­čí­chov, ich ob­chod ale­bo tran­sport je rov­na­ko up­ra­ve­ný prís­luš­ný­mi práv­ny­mi pred­pis­mi, vrá­ta­ne vy­hláš­ky č.143/2012 Mi­nis­ter­stva pô­do­hos­po­dár­stva a roz­vo­ja vi­die­ka Slo­ven­skej re­pub­li­ky o cho­ve ne­bez­peč­ných ži­vo­čí­chov. Z toh­to dô­vo­du sa ja­ví ako pot­reb­né nah­ra­diť po­jem „zvie­ra“ poj­mom „ži­vo­čích“, aby bo­lo mož­né pos­ti­ho­vať ten­to druh proti­práv­ne­ho ko­na­nia kom­plexne“.

Pod­ľa môj­ho ná­zo­ru návrh na vy­tvo­re­nie no­vé­ho tres­tné­ho či­nu je nut­né po­va­žo­vať za zby­toč­né vy­krá­da­nie už exis­tu­jú­cich skut­ko­vých pod­stát tres­tných či­nov a za myl­nú pred­sta­vu zá­ko­no­dar­cu, že na všet­ko tre­ba špe­ciál­nu skut­ko­vú pod­sta­tu tres­tné­ho či­nu a ne­pos­ta­čia všeo­bec­ne kon­ci­po­va­né skut­ko­vé pod­sta­ty tres­tných či­nov.

         Pre prís­luš­ní­kov Po­li­caj­né­ho zbo­ru mož­no eš­te dopl­niť, že uvá­dza­ný návrh zá­ko­na o ve­te­ri­nár­nej sta­ros­tli­vos­ti má me­niť aj zá­kon o Po­li­caj­nom zbo­re oh­ľad­ne vstu­pu do oby­dlia nas­le­vne

㤠29

Vstup do oby­dlia, iné­ho pries­to­ru ale­bo na po­ze­mok

(1) Ak je dô­vod­ná oba­va, že je oh­ro­ze­ný ži­vot ale­bo váž­ne oh­ro­ze­né zdra­vie oso­by, ale­bo ak hro­zí zá­važ­ná ško­da (§11 ods. 3) na ma­jet­ku a vec nez­ne­sie od­klad ale­bo ak sa v obyd­lí, inom pries­to­re ale­bo na po­zem­ku zdr­žu­je pá­cha­teľ úmy­sel­né­ho tres­tné­ho či­nu a ne­reš­pek­tu­je vý­zvy po­lí­cie na ich opus­te­nie, po­li­cajt je op­ráv­ne­ný vstú­piť do oby­dlia, iné­ho pries­to­ru ale­bo na po­ze­mok a vy­ko­nať opat­re­nia na od­vrá­te­nie hro­zia­ce­ho ne­bez­pe­čen­stva.

(2) Op­ráv­ne­nia uve­de­né v od­se­ku 1 má po­li­cajt aj v prí­pa­de,

a) ak vznik­ne dô­vod­né po­doz­re­nie, že sa na mies­tach uve­de­ných v od­se­ku 1 na­chá­dza zom­re­tá oso­ba, ale­bo

b) vstu­pu do iné­ho pries­to­ru ale­bo na po­ze­mok, ak má dô­vod­né po­doz­re­nie, že sa tam na­chá­dza tý­ra­né zvie­ra.

(3) Na vy­ko­na­nie op­ráv­ne­nia pod­ľa od­se­ku 1 ale­bo 2 po­li­cajt za­bez­pe­čí prí­tom­nosť ne­zú­čas­tne­nej oso­by; ne­mu­sí tak uro­biť, ak by moh­lo dôjsť k oh­ro­ze­niu jej ži­vo­ta ale­bo zdra­via ale­bo ak hro­zí ne­bez­pe­čen­stvo z omeš­ka­nia.

(4) Po vy­ko­na­ní opat­re­ní pod­ľa od­se­ku 1 po­li­cajt okam­ži­te vy­ro­zu­mie náj­om­cu oby­dlia, iné­ho pries­to­ru ale­bo po­zem­ku ale­bo vlas­tní­ka uží­va­jú­ce­ho oby­dlie, iný pries­tor ale­bo po­ze­mok a za­bez­pe­čí uzav­re­tie oby­dlia, iné­ho pries­to­ru ale­bo po­zem­ku, ak to ne­mô­že vy­ko­nať náj­om­ca oby­dlia, iné­ho pries­to­ru ale­bo po­zem­ku ale­bo vlas­tník uží­va­jú­ci oby­dlie, iný pries­tor ale­bo po­ze­mok ale­bo iná op­ráv­ne­ná oso­ba.

(5) Vstu­pom do oby­dlia, iné­ho pries­to­ru ale­bo na po­ze­mok sa nes­mie sle­do­vať iný účel, ako je uve­de­ný v od­se­ku 1 ale­bo 2.

(6) O vstu­pe do oby­dlia, iné­ho pries­to­ru ale­bo na po­ze­mok a vy­ko­na­ných opat­re­niach na­pí­še po­li­cajt úrad­ný zá­znam.“.

 


JUDr. Peter Šamko, sudca Krajského súdu v Bratislave

Zdroj: www.pravnelisty.sk

ilustračné foto: pixabay.com

Tlačiť
Diskusia neobsahuje žiadne príspevky
Právnik od roku Reagovať