Platí pri ojazdených vozidlách zo zákona záručná doba?

Nedávno som započul podnikateľa z autobranže lamentovať nad tým, či teda záruka pri jazdených autách platí, alebo nie a že mu to nikto nevie celkom jasne zodpovedať.

Čo nás zarazilo hneď na úvod hľadania rozuzlenia je rozpor medzi dvoma ustanoveniami Občianskeho zákonníka - § 619 odsek 2 Občianskeho zákonníka znie:  „Ak nejde o veci, ktoré sa rýchlo kazia, alebo o použité veci, zodpovedá predávajúci za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe (záruka).“

Hneď o riadok ďalej (§ 620 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka) sa však dočítate, že „(1) Záručná doba je 24 mesiacov. Ak je na predávanej veci, jej obale alebo návode k nej pripojenom vyznačená lehota na použitie, neskončí sa záručná doba pred uplynutím tejto lehoty. (2) Ak ide o použitú vec, kupujúci a predávajúci sa môžu dohodnúť aj na kratšej záručnej dobe, nie však kratšej než 12 mesiacov“.

Rozumné vysvetlenie sme sa snažili nájsť z rôznych hľadísk, vychádza nám to však len tak, že v roku 2004 kedy bola prijatá „spotrebiteľská novela“  Občianskeho zákonníka (zákon č. 150/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, ktorým bola do Občianskeho zákonníka začlenená úprava spotrebiteľských zmlúv) nedošlo k zmene § 619 odsek 2 Občianskeho zákonníka (v  znení, ktoré bolo prijaté ešte v roku 1991). Uvedená novela  2004 vychádzala z európskej legislatív (v otázke záruky zo smernice Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a súvisiacich zárukách), ktorá jednoznačne zakotvuje záručnú dobu pre použité veci v trvaní minimálne jedného roka.

Z ustanovení § 620 odsek 1 a 2  Občianskeho zákonníka,  podľa nášho názoru, celkom jednoznačne vyplýva, že aj pri predaji použitých vecí platí 24 mesačná záručná doba, no zmluvné strany ju môžu dohodou skrátiť, nie však na menej ako 12 mesiacov;  vysporiadať sa s § 619 odsek 2 Občianskeho zákonníka možno na základe interpretačného pravidla lex posterior derogat legi priori.

Ak však niekto § 620 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka argumentuje v prospech bezvýnimočného uplatňovania zákonnej záručnej doby pri predaji ojazdených vozidlách pravdepodobne prehliada dve dôležité okolnosti.

V prvom rade to, že citovaný paragraf je v Občianskom zákonníku zaradený v rámci úpravy kúpnej zmluvy  v štvrtom diely (§ 612 a nasl.) označenom ako „Osobitné ustanovenia o predaji tovaru v obchode (Spotrebiteľské kúpne zmluvy)“. V ňom uvedené pravidlá sa vzťahujú iba na „podnikateľský predaj spotrebiteľom“, alebo aby sme boli celkom presní (viď § 52 odsek 3 a 4 Občianskeho zákonníka) na zmluvy uzavreté medzi dodávateľom, ktorým je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom, ktorým sa rozumie je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Všimnite si napríklad predajcov štandardných automobilových značiek, ktorí predávajú predvádzacie vozidlá či jazdené vozidlá v rámci osobitných programov či špecializovaných portálov (napríklad s dodatkom, že 100 % preverené vozidlá, garantované kilometre a podobne).  Pri nich ide o typický príklad, kedy sa zákonná záruka (v trvaní minimálne 12 mesiacov, ak to tak bude dohodnuté – ak nebude o záruke v zmluve uvedené nič, platí 24 mesiacov) bude uplatňovať.

Preto ak si auto budete kupovať od suseda či dobrého známeho, alebo od súkromného inzerenta na bazárovom portáli, zákonná záruka sa neuplatní – v tomto prípade ide, slovami Imricha Feketeho, o neobchodné kúpne zmluvy či kúpne zmluvy o použitých veciach medzi občanmi.  Nič však nebráni tomu, aby si aj takéto zmluvné strany záručnú dobu dohodli.

Druhú vec, ktorú je potrebné si uvedomiť je, že v mnohých autobazároch predajcovia vystupujú ako sprostredkovatelia (alebo v obdobnej právnej pozícii)  a v skutočnosti kúpnu zmluvu uzavierate priamo s osobou, ktorá dané vozidlo ponúka na predaj a to či už priamo alebo v zastúpení prevádzkovateľom autobazáru. Bez ohľadu na to, či je predávajúci fyzickou alebo právnickou osobou, ani tu sa neuplatní zákonná záruka, pretože nejde o podnikateľský predaj a opäť sa uzaviera len neobchodná kúpna zmluva.

Samozrejme, pri osobných motorových vozidlách platí ešte jedna vec – ak je vozidlo ešte v záruke od samotného výrobcu (dnes sú štandardom dvoj alebo trojročné záruky limitované určitým počtom kilometrov – spravidla je možné za príplatok tieto záruky predĺžiť) vždy sa uplatní táto záruka. Ak teda kúpite ojazdené vozidlo pred uplynutím tejto záručnej doby, prípadné vady si môžete uplatniť priamo v autorizovanom servise resp. v servise.

Dnešná otázka má, nie ako obvykle, pomerne jednoznačnú odpoveď – stačí sa len prešprtať systematikou  a históriou právnej úpravy. Pre úplnosť ešte dodajme, že pri použitých motorových vozidlách bude platiť § 624 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak má použitá vec vadu, za ktorú predávajúci zodpovedá, má kupujúci namiesto práva na výmenu veci právo na primeranú zľavu.

A samozrejme, to čo platí pre ojazdené motorové vozidlá platí aj pre ostatné použité veci.

Šaňo Bröstl ml.

ilustračné foto: pixabay.com

PRINT
PRINT
Diskusia
Pridať nový príspevok
Tomas Tahotny|právnik od roku 0
Tu je potrebne specifikovat ci sa jazdene vozidlo radi do skupiny pouzita vec ( to nikto nevie). Pretoze o pouzitej veci hovori aj paragraf 66 danoveho zakonnika kde pouzita vec je oslobodena od dane, ale jazdene vozidlo tam uz nespada naco doplatili mnohi dovozcovia
10.02.2016 o 12:08:59Reagovať
Jana Kubíčková|právnik od roku 0
Dobrý deň,
môžem Vás požiadať o radu... Mám opačný problém. Predané auto - z našej strany v poriadku, servisované a bez vedomia vád. Kupujúci nedodal splnomocnenie na odhlásenie vozidla, teda právne je stále naše...Po týždni sa ozval s tým, že na vozidle odišli ojničné ložiská /podľa fór na internete bežná vada daných motorov, výmena cca 400e/ a kupujúci žiada rapídne zníženie ceny... Medzitým už auto inzeruje na ďalší predaj, pritom stále figurujeme ako vlastníci... Jeho reakcia bola že vada sa prejavila do 2 dni po prejdení 600km - nedokážeme vedieť ako s vozidlom zaobchádzali, pri odovzdávaní jednoducho táto vada nebola evidentná a podľa nás vznikla až ich následným používaním. Je jediná možnosť súdna cesta tj naše dokazovanie znaleckým posudkom že v čase odovzdania vada neexistovala? Záruka dodatočne nebola dohodnutá, podpísaná bola klasická kúpna zmluva podľa občianskeho zákonníka.. Ďakujem.
04.09.2019 o 07:53:41Reagovať
Alexander Brostl|právnik od roku 2006
Dobrý deň prajem,
nevenujem sa tejto problematike, ale skúste sa pozrieť na to, že či vlastnícke právo neprešlo už kúpnou zmluvou, myslím, že zápis v evidencii vozidiel je len evidenčný a rozhodujúca je zmluva. Skúste sa teda uberať týmto smerom... Čo sa týka času vzniku vady, v konečnom dôsledku by sa vychádzalo z odborného vyjadrenia/znaleckého posudku.
05.09.2019 o 13:06:59Reagovať
Martin Serfőző|právnik od roku 2008
Mne príde nespravodlivé, aby si susedia mohli "beztrestne" predávať vraky. Pri neobchodnej zmluve by som sa snazil ist cez § 499, 597, 599.
21.08.2015 o 09:04:31Reagovať
Tomáš Čentík|právnik od roku 2011
Bohužiaľ neplatí pravidlo "lex iniusta non est lex", ale pravidlo "lex dura sed lex". Inak ustanovenia § 499, § 597 a § 599 Občianskeho zákonníka sa týkajú vád existujúcich v čase odovzdania (predaja) veci, nie tzv. záručných vád (t.j. vád, ktoré v čase predaja veci neexistovali, ale vznikli následne). Navyše susedom nič nebráni, aby si záruku dohodli zmluvne.
21.08.2015 o 09:58:53Reagovať
Martin Serfőző|právnik od roku 2008
Chápem Ťa správne, že ak dnes večer kúpim od suseda auto a zajtra ráno pod ním nájdem olejovú mláku, sused je mimo obliga, ak mi neposkytol zmluvnú záruku? Neviem. Mne na túto situáciu sedí § 597 OZ ako vyšitý. Ale možno sa na vec len nesprávne dívam cez prizmu §-u 3 ods. 1 OZ.
24.08.2015 o 17:32:45Reagovať
Tomáš Čentík|právnik od roku 2011
Tu je potrebné rozlišovať ako som načrtol vyššie či ide o vady, ktoré malo auto v čase jeho odovzdania susedovi (§ 499 OZ) alebo o vady, ktoré auto v čase odovzdania nemalo, ale tieto vznikli až následne (tzv. záručné vady - § 502 OZ). Teda ak odovzdám auto, ktoré má poškodenú olejovú nádrž, tak samozrejme predávajúci sused zodpovedá za túto vadu - tu platí pravidlo, že "vada, ktorá sa prejaví do šiestich mesiacov odo dňa prevzatia plnenia, sa považuje za vadu, ktorá bola už v deň prevzatia, ak to neodporuje povahe veci alebo ak scudziteľ nepreukáže opak" (§ 508 ods. 2 OZ).

Ak ale predávajúci sused odovzdá auto, ktoré v čase jeho odovzdania má olejovú nádrž v poriadku, pričom táto vada vznikne až následne, tak tento sused bude zodpovedať za túto vadu len v prípade, že si dohodli záruku - tu snáď možno odkázať na náležité vynaloženie potrebnej obozretnosti kupujúceho a zásadu„vigilantibus iura scripta sunt" - kupujúci má teda byť dostatočne starostlivý, opatrný a predvídavý, t.j. aktívne sa pri kúpe zaujímať o ochranu svojich práv.

Ustanovenie § 597 OZ dopadá na prvú kategóriu vád, t,j, vád existujúcich v čase plnenia, pričom predmetný článok analyzoval druhú kategóriu vád tzv. záručné vady.

Nakoľko záručná doba je zákonom ustanovená len pre spotrebiteľské kúpne zmluvy, v prípade ostatných zmluvných vzťahov sa musia zmluvné strany (napr. susedia) v zmysle § 502 ods. 1 OZ na záruke dohodnúť.
24.08.2015 o 21:08:59Reagovať
Martin Serfőző|právnik od roku 2008
Ale veď aj pri spotrebiteľskej kúpnej zmluve predávajúci ex lege zodpovedá len za vady existujúce v čase prevzatia veci kupujúcim (nie za vzniknuté počas záruky). Rovnako ako pri neobchodnej zmluve.
Ak teda otázka znela, či predávajúci zodpovedá za vady predaného vraku (ak nejde o podnikateľský predaj), tvrdím, že áno, ak vada existuje v čase prevzatia a prejaví sa v zákonnej lehote na uplatnenie práva (rovnako ako u spotrebiteľa).
24.08.2015 o 21:40:46Reagovať
Tomáš Čentík|právnik od roku 2011
Práveže pri spotrebiteľskej kúpnej zmluve zodpovedá predávajúci aj za vady v čase plnenia (§ 619 ods. 1 OZ) aj za záručné vady (§ 619 ods. 2 OZ + § 620 OZ). Navyše, ak si už susedia predávajú vraky, tak s tým sú zrejme uzrozumený - navyše tie vraky možno riešiť celkom elegantne cez § 500 ods. 1 OZ, t.j. ak je zjavné, že sa jedná o vrak na prvý pohľad, tak je logické, že predávajúci nebude zodpovedať za zjavné vady, avšak vždy bude zodpovedať za skryté vady - dokonca, ak bude chcieť predávajúci sused chcieť oklamať kupujúceho susedu spôsobom "veď auto nemusíš ani pozerať všetko je na ňom v poriadku", tak v tom prípade bude predávajúci zodpovedať aj za zjavné vady.

Ale článok ako som uviedol sa týkal tzv. záručných vád, čiže diskusia sa uberá trochu iným smerom.
25.08.2015 o 07:24:50Reagovať
Martin Serfőző|právnik od roku 2008
"Mať vadu" (§ 619 ods. 1) nie je pojem totožný s pojmom "výskyt vady" (§ 619 ods. 2). Ak vada existuje, môže a nemusí sa vyskytnúť. Zodpovednosť za vady (zákonná) je predsa dôsledok porušenia povinnosti dodať vec bez vád. Opak by znamenal, že ak sa vec počas 24 mesiacov pokazí (v zahraničí natankujem nekvalitný benzín a zničím motor), predávajúci mi ho bezodplatne opraví. A to už presahuje rámec povinnosti dodať tovar bez vád.
25.08.2015 o 11:40:45Reagovať
Tomáš Čentík|právnik od roku 2011
To som ani nepovedal - práve naopak som tie ustanovenia rozlíšil. Ustanovenie § 619 ods. 1 OZ upravuje vady existujúce v čase plnenia a § 619 ods. 2 OZ upravuje vady v čase plnenia neexistujúce, ktoré sa vyskytnú (v zmysle vzniknú, začnú existovať) až následne počas záručnej doby.
25.08.2015 o 12:16:20Reagovať
Martin Serfőző|právnik od roku 2008
DIRECTIVE 1999/44/EC OF THE EUROPEAN PARLIAMENT AND OF THE COUNCIL

The seller must deliver goods to the consumer which are in conformity with the contract of sale.

The seller shall be liable to the consumer for any lack of conformity which exists at the time the goods were delivered.

The seller shall be held liable under Article 3 where the lack of conformity becomes apparent within two years as from delivery of the goods.

Stále si myslím, že "vyskytnúť" neznamená "vzniknúť".
26.08.2015 o 14:47:49Reagovať
Tomáš Čentík|právnik od roku 2011
Tento výklad mi logicky nesedí. Potom je rozlišovanie napr. § 619 ods. 1 a § 619 ods. 2 úplne zbytočné a postačoval by iba § 619 ods. 2. Navyše by to podľa mňa poprelo dlhodobo akceptované doktrinálne rozlišovanie na zákonné (vady existujúce v čase plnenia) a záručné vady (vady neexistujúce v čase plnenia, ale vzniklé následne po plnení v záručnej dobe).
26.08.2015 o 16:13:08Reagovať
Martin Serfőző|právnik od roku 2008
OK, predstavujem si to teda nejako takto...
Dnes si v obchode kúpim nový nádherný štvorlitrák. Vozím sa, driftujem pred kulturákom v našej obci, pravidelne rozvážam opitých kamarátov a kamarátky z diskotéky, keď tu zrazu...hliadka. "Pán vodič, Vaše auto nespĺňa normy, prosím, odovzdajte nám značky a technický preukaz." Googlim, Googlim a zistím, že EÚ v dôsledku ekologicky orientovanej politiky, nakoľko sa zistilo extrémne zväčšenie ozónovej diery, nariadením s okamžitou účinnosťou zakázala používanie motorových vozidiel s objemom motora väčším ako 1.0. Auto sa teda po piatich mesiacoch stalo nespôsobilým na použitie na obvyklý účel, prestalo spĺňať technické normy, vyskytla sa na ňom vada.
Idem k predajcovi, že auto reklamujem. Zisťujem ale, že podnikanie zavesil na klinec...Vraj sa mu to v našich podmienkach neoplatí...
10.09.2015 o 09:19:33Reagovať
Tomáš Čentík|právnik od roku 2011
Na podporu uvedených názorov poukazujem na názor K. Csacha v článku "Spotrebiteľské zmluvy v aplikačnej praxi dostupný tu http://www.ja-sr.sk/files/Spotrebitelske%20zmluvy%20v%20aplikacnej%20praxi.pdf

"Právna úprava zodpovednosti za vady je vybudovaná na existencii dvoch rozdielnych koncepcií zodpovednosti za plnenie s vadami. Prvou je zodpovednosť za vady existujúce v čase plnenia (základ v § 499 OZ) a druhou je tzv. záruka za akosť, teda zodpovednosť za vady, ktoré vzniknú aj neskôr, počas záručnej doby (základ v § 502 OZ). Jednoducho povedané, zodpovednosť za vady zabezpečuje, že bude plnené bez vád (vec nie je pokazená) a záruka za akosť garantuje, že plnenie bude bez vád počas celej záručnej doby (vec sa nepokazí). Zákonom ustanovená záruka za akosť nachádza uplatnenie iba v prípade predaja tovaru v obchode (§§ 619 ods. 2 a nasl. OZ), .... Klasickú zodpovednosť za vady predpokladá zákon tak pri všeobecnom odplatnom prenechaní veci (§ 499 OZ), pri kúpnej zmluve všeobecne (596 a nasl. OZ), osobitne pri predaji v obchode (§ 619 ods. 1 OZ)....."
26.05.2016 o 10:29:06Reagovať
Martin Serfőző|právnik od roku 2008
Narazil som na niečo, čo s touto témou súvisí:

SD EÚ C‑497/13.

Článok 5 ods. 3 smernice 1999/44 sa má vykladať v tom zmysle, že pravidlo, podľa ktorého sa nesúlad považuje za existujúci v čase dodania tovaru

– sa uplatňuje, keď spotrebiteľ predloží dôkaz o tom, že predaný tovar nie je v súlade so zmluvou a že predmetný nesúlad sa prejavil, teda reálne objavil v lehote šiestich mesiacov od dodania tovaru. Spotrebiteľ nie je povinný preukázať dôvod tohto nesúladu, ani preukázať, že za jeho vznik zodpovedá predávajúci

– možno neuplatniť len ak predávajúci z právneho hľadiska dostatočne preukáže, že dôvod alebo vznik uvedeného nesúladu spočíva v okolnosti, ku ktorej došlo po dodaní tovaru

Z odôvodnenia:
Po prvé spotrebiteľ musí uviesť a predložiť dôkaz o tom, že predaný tovar nie je v súlade s predmetnou zmluvou, pretože napríklad nemá zmluvou dohodnuté vlastnosti, alebo je nevhodný na použitie, na ktoré sa obvykle tento druh tovaru používa. Spotrebiteľ je povinný preukázať len existenciu nesúladu. Nie je povinný preukázať jeho dôvod, ani preukázať, že za jeho vznik zodpovedá predávajúci.

Po druhé spotrebiteľ musí preukázať, že predmetný nesúlad sa prejavil, teda reálne objavil v lehote šiestich mesiacov od dodania tovaru.

Ak sa preukážu tieto skutočnosti, spotrebiteľ nemusí preukazovať, že nesúlad existoval v čase dodania tovaru. Vznik tohto nesúladu v krátkej šesťmesačnej lehote umožňuje predpokladať, že tento nesúlad sa objavil až po dodaní tovaru a v „zárodočnom stave“ bol v tovare prítomný už pri dodaní [pozri dôvodovú správu k návrhu smernice KOM(95) 520 v konečnom znení, s. 12].

Prislúcha teda predajcovi alebo dodávateľovi, aby prípadne predložil dôkaz o tom, že nesúlad neexistoval v čase dodania tovaru tým, že preukáže, že dôvod alebo vznik tohto nesúladu vyplýva z úkonu alebo opomenutia, ku ktorým došlo po tomto dodaní.
17.05.2018 o 12:41:43Reagovať
|právnik od roku
Portál Ulpianus
Kontakt
Partnerom projektu je:

SPOLUPRACUJEME S: