Musím pracovať pri tropických horúčavách?

Pri príležitosti pravdepodobne najhorúcejšieho dňa v roku 2015 (na 8. júl 2015 pre väčšinu územia našej vlasti SHMÚ vydal výstrahu druhého a tretieho stupňa pred vysokými teplotami) sme sa pokúsili nájsť odpoveď na otázku dňa asi každého zamestnanca pracujúceho v neklimatizovanom priestore.

Ak listovanie súčasným Trestným zákonom niekedy pripomína horor a typické slovenské súdne konanie špagety-western s prvkami thrilleru, tak dnešné hľadanie odpovede predstavuje legislatívnu detektívku: pátranie je zdĺhavé, kľukaté a - prezradíme už teraz - s nejasným rozuzlením.

Rozhodne neuspejete pri listovaní v právnom predpise, po ktorom vás napadne siahnuť v prvom kroku a v ktorom by zamestnanec mal nájsť všetky svoje práva nakope. Zjavne ich je tak veľa, že do jedného kódexu sa nevopchajú - Zákonník práce len  všeobecne upravuje, že zamestnávateľ je povinný na zlepšovanie kultúry práce a pracovného prostredia utvárať primerané pracovné podmienky (§ 151 ZP), alebo, že zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom zabezpečovať také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku a ak zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie (§ 177 ZP).

Vlastne to neprekvapuje – ZetPéčko na väčšinu pracovnoprávnych otázok odpovedá len otázkami, čo sa len umocní, ak siahnete po niektorom z domácich komentárov k tomuto predpisu.

Správnym právnym predpisom (správnym akože z hľadiska oblasti práva, predpis ako taký radšej nehodnotíme), ktorý túto problematiku upravuje je zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinný od 1. septembra 2007 (ide o tak významný a samozrejme tiež x-krát novelizovaný predpis, že si vyslúžil uverejnenie  úplného znenia  - v Zbierke zákonov bolo vyhlásené pod 103/2015 Z. z.). By the way, predpis určite poznajú všetci notorickí profitéri slovenského sociálneho systému, pretože podrobne upravuje postupy pri zisťovaní chorôb z povolania a diery v ňom musia byť súčasťou know-how každej takto sa živiacej  (priživujúcej sa) osoby.

Ochrana zdravia pred záťažou teplom (ale aj chladom) pri práci je upravená v ustanovení § 37 uvedeného právneho predpisu – podľa neho je zamestnávateľ povinný zabezpečiť opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia nepriaznivé účinky faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy na zdravie zamestnancov na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru.

Vo vzťahu ku ochrane pred horúčavami je z predmetného ustanovenia dôležitá povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť:

  • posúdenie záťaže teplom a chladom pri práci,
  • pri dlhodobom výkone práce dodržiavanie prípustných hodnôt faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy v závislosti od tepelnej produkcie organizmu zamestnanca,
  • pracovné podmienky zamestnancov tak, aby nebola prekračovaná únosná tepelná záťaž na pracoviskách, na ktorých nemožno dodržať prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy z dôvodu tepelnej záťaže z technológie, ako aj na iných pracoviskách počas dní, keď teplota vonkajšieho vzduchu nameraná v tieni presahuje 30 oC,
  • vhodné osobné ochranné pracovné prostriedky, ochranný odev a pitný režim pri zvýšenej záťaži teplom alebo chladom.

Tieto a ďalšie všeobecné pravidlá podrobne upravuje legislatívna lahôdka - vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci (v Zbierke zákonov pod číslom 544/2007).

Tento právny predpis (tieto dve slová si skutočne pýtajú o úvodzovky) má s právom tak veľa spoločného zhruba ako súčasná grécka vláda so zmyslom pre realitu (prívrženci opačného politického vnímania si tu prosím dosadia Európsku úniu) a správne rozumieť mu môže asi tak človek (ak to náhodou nie je v nadľudských silách), ktorý vyštudoval ani nie tak právo ako medicínu, klimatológiu, aspoň jeden technický smer a celkom nevyhnutne matematiku, ideálne dvojodborovo s fyzikou. Slovom kvalifikáciu, ktorou určite disponuje každý inšpektor, ktorého vám príslušný štátny orgán pošle na pľac, ak sa - napríklad anonymne- dozvie, že tepelno-vlhkostnú mikroklímu pracoviska máte na háku.

Nedajte sa ale odradiť a predpis si prečítajte, pretože sa môžete čo – to dozvedieť o fungovaní ľudského tela -  jednoznačne najviac nás zaujala kategória „maximálna intenzita potenia“.

Z toho čo sme dokázali ako tak pochopiť vyhláška podľa energetickej náročnosti (v zmysle energie vynaloženej pracujúcim človekom) rozlišuje triedy práce (1a, 1b, 1c, 2, 3, a 4), na ktoré sú naviazané prípustné mikroklimatické podmienky.

Trieda 1a (najmenší energetický výdaj) je príkladmo vymedzená ako práca posediačky s minimálnou pohybovou aktivitou (administratívne práce, kontrolná činnosť v dozorniach a velínoch), práca posediačky spojená s ľahkou manuálnou prácou rukami a ramenami (písanie na stroji, práca s PC, jednoduché šitie, laboratórne práce, zostavovanie alebo triedenie drobných ľahkých predmetov). Prípustná operatívna teplota (v teplom období roka) je pri prácach tejto triedy 20 – 28 stupňov Celsia.

Naproti tomu pri triede 4 je ako príklad uvedená veľmi intenzívna činnosť v rýchlom až maximálnom tempe (práca so sekerou, intenzívna práca s lopatou alebo výkopové práce, ručné kovanie veľkých kusov, transport ťažkých bremien do 50 kg, chôdza po schodoch, na rampu alebo stúpanie po rebríku, rýchla chôdza viac ako 7,0 km/h, beh). Pri tejto triede sa prípustné hodnoty tepla neustanovujú.

Podľa vyhlášky platí, že pri mimoriadnom teplom dni, za ktorý je považovaný deň v ktorom teplota vonkajšieho vzduchu nameraná v tieni dosiahla hodnotu vyššiu ako 30 oC sa čas práce upraví tak, aby sa dodržala dlhodobo a krátkodobo únosná záťaž teplom.

V tabuľkách, ktoré sú prílohou predpisu a ktorých je celkovo 20  nájdete jednotlivú dlhodobo a krátkodobú únosnú záťaž teplom a to v členení podľa tried, pohlavia a toho, či je zamestnanec aklimatizovaný.

V tomto bode naše pátranie z dôvodu prehriatia mozgových závitov a obmedzeného časového fondu končí – obráťte sa prosím na svojho pracovnoprávneho ombudsmana (na Slovensku sa taký určite nájde).

Ak predsa len chcete ešte viac rozpáliť zamestnávateľovi dnešný deň tu je ešte pár hintov:

  • do hry vstupuje aj ďalší právny predpis, ktorý upravuje pitný režim  - § 6 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (zákon samozrejme upravuje aj ďalšie otázky ohľadne pracovných podmienok)
  • vyššie uvedená vyhláška upravuje pitný režim pri zvýšených teplotách (§ 7)
  • nadmernú teplotu možno považovať za prekážku v práci na strane zamestnávateľa podľa § 142 ods. 2 a 3 Zákonníka práce s právom zamestnanca na náhradu mzdy

My sa lúčime s konštatovaním, že je mimo nášho chápania, že bez ohľadu na to či je legislatívny labyrint v tak jednoduchej otázke ďalším dôkazom legimpotencie (rozumej dysfunkcie orgánov zodpovedných za zákonodarstvo) alebo výsledkom lobingu najrôznejších  (avšak vždy zamestnancov vykorisťujúcich) nadnárodných spoločností tohto sveta, zamestnanec odpoveď na to, či musí byť v práci keď slnko páli ozónová diera - nediera celkom jednoducho nenájde.

A tak na záver poopravíme žánrové zaradenie – skôr ako detektívka je to legislatívne porno.

Šaňo Bröstl ml.

ilustračné foto: pixabay.com

 

Tlačiť
Diskusia neobsahuje žiadne príspevky
Právnik od roku Reagovať