ULPIANUS - interaktívne právnicke komentáre

Na nasledujúcich riadkoch je spracovaný prehľad o rozhodovaní uznesením podľa Civilného sporového poriadku a o inštitúte sťažnosti, novinke v čoskoro účinnej procesnej reforme.

Súd rozhoduje uznesením v prípade, ak nerozhoduje vo veci samej. Uznesenie je procesným rozhodnutím, ktorého úlohou je „odstrániť nedostatok niektorej procesnej podmienky, vyrovnať sa s prekážkou postupu v konaní alebo pripraviť podklady pre rozhodovanie vo veci samej[1]“. Na otázky osobitne neupravené v rámci ustanovení §§ 234 – 238 o uznesení sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Oproti súčasnej právnej úprave vypadáva demonštratívny výpočet jednotlivých druhov uznesení.

Uznesenie sa vyhlasuje verejne iba v dvoch prípadoch, a to ak bolo vydané:

1. na pojednávaní
2. alebo pri inom úkone súdu.

Súd je povinný písomne vyhotoviť a doručiť uznesenie v týchto prípadoch:

1. ak je proti uzneseniu prípustné odvolanie
2. ak je to potrebné pre vedenie konania
3. ak sa uznesením ukladá v konaní nejaká povinnosť.

V písomnom vyhotovení uznesenia sa uvádza:

• označenie súdu, ktorý ho vydal,
• označenie strán a ich zástupcov,
• označenie prejednávaného sporu,
• výrok,
• stručné odôvodnenie v prípade všetkých uznesení; z OSP vypadáva výpočet uznesení, ktoré zo zákona odôvodnenie neobsahovali a výpočet uznesení, ktoré zo zákona odôvodnenie obsahovať museli
• poučenie o odvolaní,
• deň a miesto vydania.

Súd je viazaný uznesením jeho vyhlásením; ak uznesenie vyhlásené nebolo, je súd viazaný uznesením jeho vydaním.

Uznesením, ktoré upravuje vedenie konania, nie je súd viazaný.

Uznesenie je právoplatné:

1. márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania alebo sťažnosti, ak možno uznesenie napadnúť týmto spôsobom,
2. doručením, ak nemožno uznesenie napadnúť odvolaním alebo sťažnosťou.

„Ak sa uznesenia nedoručujú, vlastnosť právoplatnosti neprichádza do úvahy.[2]“V súvislosti s doručovaním uznesenia je potrebné uviesť, že v rámci mimosporového konania sa budú doručovať do vlastných rúk tie uznesenia, ktorými sa rozhoduje o veci samej.

Uznesenie ukladajúce povinnosť plniť je vykonateľné márnym uplynutím lehoty na plnenie, ktorá začína plynúť od doručenia uznesenia. Ak uznesenie neznie na povinnosť plniť, je ním subjekt viazaný doručením. „Pri ostatných uzneseniach vlastnosť vykonateľnosti nemá žiaden význam, preto ani nie je normatívne upravená.[3]“

Nový kódex naďalej upravuje uznesenia, ktorými sa vedie konanie -  k nim  sa vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 15.07.2010, v ktorom uviedol: „Uznesenia, ktorými sa upravuje vedenie konania, zostávajú bez vplyvu na rozhodnutie vo veci samej a nemôžu privodiť vážnejšiu ujmu na právach účastníkov. Týkajú sa spravidla takých otázok, ktoré v záujme hospodárneho vedenia konania vyžadujú rýchle riešenie bez toho, že by odopretie možnosti opravného prostriedku mohlo byť na ujmu práv účastníkov konania. Súd nie je týmito uzneseniami viazaný a môže ich zmeniť, prípadne vydať nové uznesenie, ktorým bude otázka vedenia konania upravená inak, pričom výslovné zrušenie predchádzajúceho uznesenia nie je potrebné. Uznesenia, ktorými sa upravuje vedenie konania, sú napríklad uznesenie o odpustení poriadkovej pokuty (§ 53 ods. 3 O.s.p.), uznesenie o predĺžení lehoty (§ 55 O.s.p.), uznesenie o spojení veci na spoločné konanie alebo vylúčení veci na samostatné konanie (§ 112 O.s.p.), uznesenie o ustanovení znalca (§ 127 ods. 1 O.s.p.), uznesenie o odročení pojednávania a pod. Uznesenie o námietkach proti zneniu zápisnice v zmysle ustanovenia § 40 ods. 3 O.s.p. je uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania, a preto odvolanie proti nemu nie je prípustné (202 ods. 3 písm. a/ O.s.p.).“ [4]

Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydaného súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť je možné podať sťažnosť. Podanie sťažnosti len proti dôvodom uznesenia nie je prípustné. „Sťažnosť je prípustná predovšetkým proti procesným uzneseniam a rozhodnutiam o výške náhrady trov konania, ktoré vydáva súdny úradník na základe poverenia sudcu alebo na základe zákonného splnomocnenia.[5]“ Sťažnosť však nemožno považovať za nový druh opravného prostriedku.

Sťažnosť môže podať:

1. ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané, a
2. prokurátor, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil.

Lehota na podanie sťažnosti je 15- dňová a plynie od doručenia uznesenia. Sťažnosť sa podáva na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.

Sťažnosť obsahuje:

1. všeobecné náležitosti podania, tzn.:

• ktorému súdu je určené,
• kto ho robí,
• ktorej veci sa týka,
• čo sa ním sleduje a
• podpis,

2. vymedzenie uznesenia, proti ktorému smeruje,
3. vymedzenie v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne,
4. vymedzenie čoho sa sťažovateľ domáha.

Rozšírenie rozsahu, v akom sa uznesenie napáda, je prípustné len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.

Uvádzanie nových skutočností a dôkazov je prípustné v prípade, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

Sťažnosť má suspenzívny účinok, tzn. jej včasným podaním oprávnenou osobou nenadobudne uznesenie právoplatnosť.

O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie, tzn. sťažnosť nemá devolutívny účinok. O sťažnosti súd rozhodne vo forme uznesenia; pojednávanie sa spravidla nariaďovať nebude, aj keď jeho nariadenie nie je CSP vylúčené.

Spôsoby rozhodnutia o podanej sťažnosti sú nasledovné:

1. zamietnutie sťažnosti, ak súd zistí, že nie je dôvodná
2. zrušenie alebo zmena napadnutého uznesenia v prípade, ak súd zistí, že sťažnosť je dôvodná; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

Z dôvodu zabezpečenia procesnej ekonómie bude rozhodnutie sudcu o sťažnosti „rozhodnutím konečným bez možnosti podať proti nemu akýkoľvek ďalší opravný prostriedok“.[6]

Laura Rózenfeldová

Zdroje:

• Učebnica občianskeho procesného práva 1. zväzok, Ján Mazák – Martina Jánošíková. vydavateľstvo IURIS LIBRI, spol. s.r.o., 2012, ISBN: 978-80-89635-00-9, 1. vydanie
• zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
• zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
• zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok
• Dôvodová správa k zákonu č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
• Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.07.2010, sp. zn. 5 Cdo 101/2010