Vychádzajúc z názoru, že Civilný sporový poriadok je vlastne vyladený Občiansky súdny poriadok, sme tesne pred jeho účinnosťou pripravili sériu článkov, ktoré sa zameriavajú výlučne na zosumarizovanie najpodstatnejších zmien oproti súčasnej právnej úprave (samozrejme čisto z nášho subjektívneho hľadiska).
V prípade novej právnej úpravy trov sporového konania sme ich identifikovali celkom štyri:
Úprava oslobodenia od súdneho poplatku
O zmenách samotného zákona o súdnych poplatkoch sme písali minule TU. V rámci právnej úpravy trov konania (§ 251 – 264 OSP) ostáva zachovaný inštitút oslobodenia od súdnych poplatkov - predpoklady pre oslobodenie sú vymedzené úplne všeobecne a tak súd prizná oslobodenie od súdneho poplatku, ak to odôvodňujú pomery strany. Autori zákony to vysvetľujú tak, že „Navrhuje sa plne rozvinúť princíp arbitrárneho poriadku, preto navrhovaná úprava nešpecifikuje pomery na podrobnejšie kritéria (majetkové, sociálne, atď.), ale ponecháva na sudcovi, ako všeobecne nastavené kritérium vyhodnotí.“
My to vnímame kladne, pretože oslobodenie môžu určite odôvodňovať nielen osobné alebo majetkové pomery.
Páči sa nám tiež, že ako podmienka pre oslobodenie vypadlo kritérium neexistencie svojvoľného či zrejme bezúspešného uplatnenia/bránenia práva (predsa len balansujúce na hrane prejudikovania názoru súdu) a rovnako, že končí formulár potrebný na oslobodenie (vzhľadom na nový spôsob vymedzenia podmienok pre oslobodenie celkom logicky), jeho rozsah sa nám javil neprimeraný a zložito usporiadaný.
Zrušenie preddavku na trovy právneho zastúpenia
Ak ste sa náhodou stretli s tým, že niekto účelovo previedol spornú pohľadávku na nebonitný subjekt s cieľom v prípade prehry neplatiť trovy a takýto postup sa vám páčil, môžete sa tešiť. Na smetisko slovenských procesualistických dejín totiž odchádza § 141a Občianskeho súdneho poriadku.
Tento veľmi kontroverzný inštitút mal postihnúť práve opísané špekulatívne správanie, v skutočnosti však skomplikoval život aj tým, ktorý si bez zlých úmyslov, uplatňovali úplne opodstatnené nároky a čo bolo úplne nepochopiteľné aj v konaniach, ktoré boli začaté pred jeho zavedením.
Za tento krok zákonodarcu možno povedať len: palec hore a dúfame, že obdobné nápady Civilný sporový poriadok za chvíľu nesprznia.
Neexistencia lehoty na vyčíslenie trov konania
Nevedno, či je to výsledok lobizmu advokátskych štruktúr, každopádne preč budú časy, kedy ste sa v tretí pracovný deň od vyhlásenia rozsudku o 22.15 pri pozeraní televízora strhli, že musíte ísť do kancelárie posielať fax s vyčíslením trov.
Považujeme to za veľmi správne, vo svojej podstate takéto obmedzenie nemalo žiadne racionálne zdôvodnenie - väčšina si určite túto lehotu ustrážila, takže ušetrenie práce na strane súdu bolo minimálne.
Po novom teda menej stresu s trovami právneho zastúpenia – bude platiť, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v konečnom rozhodnutí a o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, uznesením, ktoré vydá súdny úradník a proti ktorému bude prípustná sťažnosť.
Zrušenie 15 resp. 100 eurovej sankcie
Prvý júl 2016 bude uvedený na náhrobnom kameni inštitútu obsiahnutého v § 147a Občianskeho súdneho poriadku (ako ho len nazvať – skúsme, že 15 a 100 eurové odpustky). Nepoznáme štatistiku jeho využitia, z vlastnej praxe sa nám však jeho aplikácia javila ako pomerne vzácna - zrejme k tomu prispela dosť nezrozumiteľná a neprehľadná právna úprava a tak trochu veríme, že aj pozitívna forma kolegiality medzi advokátmi alebo ľudskosť ako taká.
Uvidíme, či dokáže byť tento inštitút suplovaný náhradou trov podľa ustanovenia § 256 odsek 2 CSP („Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane“) alebo § 181 odsek 4 a 5 CSP („(4) Ak strana alebo jej zástupca nie sú schopní predniesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie, súd im môže určiť lehotu na dodatočné splnenie tejto povinnosti (...). (5) Ak v dôsledku postupu podľa odseku 4 došlo k odročeniu pojednávania, trovy odročeného pojednávania znáša ten, kto odročenie zavinil.“)
Šaňo Bröstl ml.
Ilustračné foto: redakcia
