Sú podrážky osobnými údajmi?

Na základnej škole jedna veľmi malá skupinka žiakov, ktorej som bola súčasťou, veľmi rada chodila do riaditeľne na spoločenské posedenie a diskusie...

Skupinka tam raz zanechala blatnú stopu na koberci. Obvinenie akosi padlo rovno na mňa (bola to moja stopa, teraz priznávam) a pani zástupkyňa mi prikázala, nech zdvihnem nohu. A ja na to, že nie, to sú moje osobné údaje! Dostala som odpoveď: Soňa, podrážky nie sú osobné údaje!

Ako deviatačke mi to stačilo, ale dnes, už ako právnička, som sa nad tým zamyslela v súvislosti s tým, že som riešila, či prezývka môže byť osobným údajom. Rozhodla som sa teda podrobiť tieto pojmy testu.  Zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov ponúka definíciu: Osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej, či viacerých charakteristík, alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu. Zákon neposkytuje žiadny taxatívny výpočet (dokonca ani demonštratívny), teda bude otázkou posúdenia, čo možno považovať za osobný údaj.

Zákon iba požaduje, aby fyzická osoba bola na základe takých údajov určená alebo určiteľná. Osoba je podľa metodického pokynu Úradu na ochranu osobných údajov určiteľná, ak ju možno na základe určitého údaja považovať za identifikovanú, teda ak je v rámci skupiny osôb odlíšená od všetkých ostatných príslušníkov skupiny, čiže dôjde k jej jednoznačnému určeniu.

Miera, do akej sú identifikátory potrebné, závisí od konkrétnej situácie. Môže ísť napríklad o kombináciu údajov, v danom prípade vzor podrážky a číslo topánky, čo by sme mohli zaradiť do skupiny fyziologickej identity. V opísanej situácii by ma bolo možné jednoznačne identifikovať na základe tvaru a veľkosti podrážky, a to v malej skupine cca troch ľudí. Údaje sa síce nikde neevidovali ani nespracúvali, ale v teoretickej rovine som toho názoru, že v danej situácii podrážka spĺňala kritériá vyžadované zákonnou definíciou, aj keď išlo o „vyšetrovanie zločinu“. Teda moje podrážky boli v kontexte situácie osobnými údajmi, a vyžadovali zákonom poskytovanú ochranu...

Podľa usmernenia osobnými údajmi môžu byť dokonca aj údaje o konaní a správaní.  Tu by som zrejme zaradila držiteľov cien a ocenení, športovcov, spevákov, hercov, držiteľov Oscara...

Pokiaľ ide o uvedenie prezývky, v každom osobitnom prípade by bolo potrebné skúmať určiteľnosť osoby. Tak napríklad takzvaný „nick“ na Pokeci sám o sebe by túto požiadavku zrejme nespĺňal, a to ani v kombinácii s vekom a mestom. Ak by išlo o bežnú prezývku, ktorá sa môže spájať s rôznymi osobami, taktiež by toto kritérium  nespĺňala, tak napríklad prezývka „Janko“. Iný prípad tvoria prezývky všeobecne známe a spájané s konkrétnou osobou, napr. Sajfa, Pinďo, skupina Piťovci, „otec národa“ (?) a iné. Môže ísť však aj o bežne používanú prezývku, napr. „Dežo“. Pokiaľ by však išlo o kombináciu iných údajov, napríklad obce s 30 obyvateľmi, kde nositeľom mena Dezider je len jedna osoba.

Na základe vyššie uvedeného si myslím, že v deviatej triede som predsa len mala, aj keď len vzdialene, nejaký ten právnický cit... Vtedajšiu pani zástupkyňu pozdravujem a skladám poklonu a dovoľujem si ju pozvať na krátku dišputu na tému osobné údaje smiley

Soňa Jacková

ilustračné foto: pixabay.com

Tlačiť
Milan HlušákPrávnik od roku 200310.08.2016 o 22:07:19Reagovať
Podľa mňa príspevok dospieva (za istých okolností) k správnym záverom, ale prostredníctvom nesprávneho testu. Pre určenie, či údaje sú osobné alebo nie, nie je totiž smerodajné to, „aby fyzická osoba bola na základe takýchto údajov určená alebo určiteľná.“ Rovnako nie je smerodajné to, či takéto údaje niečo vypovedajú o fyzickej, psychickej či inej identite. Osobným údajom totiž môže byť aj údaj, na základe ktorého nemožno identifikovať konkrétnu osobu, resp. ktorý nič nevypovedá o fyzickej či inej identite. Dôležité je len to, či je — slovami smernice — „primerane pravdepodobné“, že ho dokážeme ku konkrétnej osobe priradiť. Ak áno, o osobný údaj pôjde. Vezmime si napr. údaj „Milan bol na ceste“. Nikdy z neho neurčíme konkrétnu fyzickú osobu (ibaže by existoval jediný Milan, resp. jediný človek na ceste). Tento údaj nám ani nič nepovie o fyzickej, sociálnej či inej identite. Aj takýto údaj však môže byť osobným, ak z kontextu či z iných informácií vieme, o ktorom Milanovi je reč. To znamená, že aj nick na Pokeci môže byť osobným údajom, i keď nemá schopnosť identifikovať, resp. i keď sa netýka identity. Dôležité bude len to, či je primerane pravdepodobné, že ho dokážeme k niekomu priradiť. Ak ho napr. spracúva prevádzkovateľ Pokecu, o osobný údaj môže ísť vtedy, ak ho prevádzkovateľ vie priradiť ku konkrétnej osobe. Pokiaľ ide o príklad s podrážkou, ten nie je podľa mňa celkom trefný. Ak by si učiteľka chcela napr. odfotiť moju podrážku, resp. zapísať jej veľkosť, tieto údaje osobnými údajmi budú. Je totiž nesporné, že sa týkajú mňa, konkrétnej fyzickej osoby, keďže ich učiteľka vidí na mojich nohách. Je preto zbytočné zaoberať sa, či ma dokážu identifikovať, resp. či vypovedajú o mojej fyziologickej identite. Iná situácia je pri stopách na koberci. Tu nie je jasné, komu patria. Z kontextu ale vyplýva, že je primerane pravdepodobné, že ich bude možné priradiť ku konkrétnej osobe. Aj údaje o stope tak budú osobnými údajmi. Slovom, ak máme konkrétnu fyzickú osobu, tak potom všetky údaje, ktoré k nej dokážem priradiť (ktoré sa jej týkajú), sú osobnými údajmi. Bez ohľadu na to, či sú samé schopné identifikovať (stopa), alebo toho schopné nie sú (Milan bol na ceste).
Soňa JackováPrávnik od roku 201619.08.2016 o 09:22:55Reagovať
Nie je mi jasný rozdiel medzi dvoma pojmami, pretože sa domnievam, že tam žiadny nie je. Ide o pojem určiteľný a priradiť... Veď akonáhle vieme niečo k niekomu priradiť, je aj určiteľný... Myslím, že ide len o prekladový rozdiel a žiadny iný. Mala som červené topánky. Ak ich viete ku mne priradiť, som nimi určiteľná. Ďalšou polemikou by bola prednosť smernice, keďže tá nie je priamo záväzná, ide len o výsledok, a ten myslím je identický aj naší pojmom.
Tomas TahotnyPrávnik od roku 009.08.2016 o 09:08:20Reagovať
Aj v trestnom poriadku sa pri konkretizacii osoby pri potrebe nezamenitelnosti a jej urcitosti pouzivaju v spisoch aj prezyvky. tzv alias
Právnik od roku Reagovať