Prí­se­dia­ci – ozaj­stná po­ro­ta, ale­bo zby­toč­ná pre­káž­ka ply­nu­los­ti tres­tné­ho ko­na­nia pred ok­res­ným sú­dom?

Na úvod môj­ho prís­pev­ku po­va­žu­jem za pot­reb­né naj­mä pre laic­kú ve­rej­nosť (za tú po­va­žu­jem aj samot­ných prí­se­dia­cich), uviesť nie­koľ­ko zá­klad­ných in­for­má­cií o pos­ta­ve­ní prí­se­dia­cich, ako čle­nov se­ná­tu ok­res­né­ho sú­du v tres­tnom ko­na­ní. Zároveň dú­fam, že ob­sah môj­ho prís­pev­ku správ­ne pochopia aj prí­se­dia­ci, z kto­rých niek­to­rí ma­jú aj práv­nic­ké vzde­la­nie a te­da nej­de o „lai­kov“ v pravom slo­va zmys­le. Cie­ľom toh­to prís­pev­ku nie je zne­va­žo­va­nie pô­so­be­nia prí­se­dia­cich ako členov se­ná­tu ok­res­ných sú­dov v tres­tnom ko­na­ní – mo­jím zá­me­rom je pou­ká­zať na zá­kon­nú úp­ra­vu prí­se­dia­cich, konfronto­vať ju s reali­tou a v ne­pos­led­nom ra­de vy­vo­lať dis­ku­siu o opod­stat­ne­ní toh­to pr­vku tres­tné­ho ko­na­nia.

Ústa­va ČSSR (ús­tav­ný zá­kon č. 100/1960 Zb.) v zne­ní účin­nom do 31.8.1991, up­ra­vo­va­la te­raj­ších príse­dia­cich ako „sudcov z ľu­du“. Po no­ve­le ús­ta­vy s účin­nos­ťou od 1.9.1991, ús­ta­va už pou­ží­va­la pojem „prí­se­dia­ci“. Mi­mo­cho­dom, ten­to ter­mín po­va­žu­jem za roz­hod­ne vhod­nej­ší ter­mín, než aký pou­ží­va sú­čas­ná Ústa­va Slo­ven­skej re­pub­li­ky (ďa­lej len „ústava“), kto­rá v čl. 142 ods. 2, čl. 148 ods. 3 a čl. 148 ods. 4, pou­ží­va po­jem „prí­se­dia­ci sud­co­via z ra­dov ob­ča­nov“.

To­to slov­né spo­je­nie zá­ko­no­dar­ca v oso­bit­ných zá­ko­noch up­ra­vu­jú­cich práv­ne pos­ta­ve­nie prísediacich „skrá­til“ a používa len po­jem „prí­se­dia­ci“.  Zá­kon č. 385/2000 Z. z., o sud­coch a prí­se­dia­cich a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zákonov, sí­ce v us­ta­no­ve­ní § 1 uvá­dza ako pred­met zá­ko­na­ posta­ve­nie prí­se­dia­cich sud­cov z ra­dov ob­ča­nov – no v ďalších us­ta­no­ve­niach pou­ží­va už len po­jem „prí­se­dia­ci“ a strik­tne vy­me­dzu­je (a roz­diel­ne up­ra­vu­je) pos­ta­ve­nie sud­cu a prí­se­dia­ce­ho.

Pod­ľa § 3 ods. 1, ods. 2 zák. č. 385/2000 Z. z., sud­ca roz­ho­du­je v se­ná­te ale­bo ako je­di­ný sud­ca, ak tak us­ta­no­vu­je zákon. Zá­kon us­ta­no­vu­je, ke­dy sa na roz­ho­do­va­ní se­ná­tov zú­čas­tňu­jú aj prí­se­dia­ci. Pred­se­dom se­ná­tu mô­že byť len sud­ca. Sud­co­via a prí­se­dia­ci sú si pri roz­ho­do­va­ní rov­ní.

V zmys­le § 3 ods. 6 zá­ko­na č. 757/2004 Z. z., o sú­doch a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov, súd­nic­tvo vy­ko­ná­va­jú sud­co­via a v tres­tnop­ráv­nych ve­ciach spo­lu so sud­ca­mi v se­ná­toch aj prí­se­dia­ci sud­co­via z ra­dov ob­ča­nov (ďa­lej len „príse­dia­ci“). Pri vý­ko­ne súd­nic­tva ma­jú prí­se­dia­ci rov­na­ké prá­va a po­vin­nos­ti ako sud­co­via ok­rem op­ráv­ne­nia pred­se­dať se­ná­tu.

Pod­ľa § 14 vy­ššie cit. zá­ko­na, se­nát ok­res­né­ho sú­du sa skla­dá z pred­se­du se­ná­tu a dvoch prí­se­dia­cich. Pred­se­da se­ná­tu ria­di a or­ga­ni­zu­je čin­nosť se­ná­tu.

Pod­ľa § 2 ods. 16 Tres­tné­ho po­riad­ku (ďa­lej len „TP“), v tres­tnom ko­na­ní pred sú­dom roz­ho­du­je senát, sa­mo­sud­ca ale­bo sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie. Pred­se­da se­ná­tu, sa­mo­sud­ca ale­bo sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie roz­ho­du­jú sa­mi, ak to zákon vý­slov­ne us­ta­no­vu­je.

Sa­mo­sud­ca vy­ko­ná­va ko­na­nie o pre­či­noch a zlo­či­noch, na kto­ré zá­kon us­ta­no­vu­je trest od­ňa­tia slobo­dy, kto­ré­ho hor­ná hra­ni­ca nep­re­vy­šu­je osem ro­kov – ak však má byť ulo­že­ný súhrn­ný trest alebo spo­loč­ný trest a skor­ší trest bol ulo­že­ný v ko­na­ní pred se­ná­tom, aj v ta­kom­to prí­pa­de mu­sí o ve­ci ko­nať a roz­hod­núť se­nát (§ 349 ods. 1, ods. 2 TP).

Prí­se­dia­ci, kto­rých práv­ne pos­ta­ve­nie je up­ra­ve­né  v us­ta­no­ve­niach pr­vej a štvr­tej čas­ti zá­ko­na č. 385/2000 Z. z., o sudcoch a prí­se­dia­cich a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov, nie sú na roz­diel od sud­cu via­za­ní Ústa­vou Slo­ven­skej re­pub­li­ky, ús­tav­ným zá­ko­nom, me­dzi­ná­rod­nou zmlu­vou pod­ľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky a zá­ko­nom – ani práv­nym ná­zo­rom, kto­rý vy­slo­vil vo svojom roz­hod­nu­tí súd vy­ššie­ho stup­ňa. Prí­se­dia­ci ne­po­dlie­ha dis­cip­li­nár­nej zodpo­ved­nos­ti pod­ľa tretej čas­ti č. 385/2000 Z. z., o sud­coch a prí­se­dia­cich a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov – teda ne­mô­že sa do­pus­tiť dis­cip­li­nár­ne­ho pre­vi­ne­nia tým, že za­vi­ne­ne nespl­ne­ní ale­bo po­ru­ší po­vin­nos­ti sud­cu – le­bo sud­com nie je. Zá­kon strik­tne vy­me­dzu­je (a roz­diel­ne up­ra­vu­je) pos­ta­ve­nie sud­cu a prí­se­dia­ce­ho.

Áno, po­vin­nosť uve­de­ná v us­ta­no­ve­ní § 327 ods. 1, TP pod­ľa kto­ré­ho súd, kto­ré­mu vec bo­la vrá­te­ná na no­vé pre­jed­na­nie a roz­hod­nu­tie, je via­za­ný práv­nym ná­zo­rom, kto­rý vy­slo­vil vo svo­jom roz­hod­nu­tí od­vo­la­cí súd sí­ce pla­tí aj pre prí­se­dia­cich, no zá­ro­veň neexis­tu­je žiad­ny zá­kon­ný pros­trie­dok, kto­rý by reš­pek­to­va­nie práv­ne­ho ná­zo­ru od­vo­la­cie­ho sú­du prí­se­dia­cim, vy­nú­til.

Po pre­ro­ko­va­ní tres­tnej ve­ci na hlav­nom po­jed­ná­va­ní, pred vy­hlá­se­ním roz­sud­ku se­nát jed­not­li­vý­mi hla­so­va­nia­mi roz­ho­du­je, či:

  1. sa stal sku­tok, pre kto­rý je ob­ža­lo­va­ný stí­ha­ný,
  2. ten­to sku­tok má všet­ky zna­ky niek­to­ré­ho tres­tné­ho či­nu a aká je je­ho práv­na kva­li­fi­ká­cia,
  3. ten­to sku­tok spá­chal ob­ža­lo­va­ný,
  4. je ob­ža­lo­va­ný za ten­to sku­tok tres­tne zod­po­ved­ný,
  5. tres­tnosť skut­ku ne­za­nik­la,
  6. pri­jí­ma po­núk­nu­tú zá­ru­ku zá­uj­mo­vé­ho zdru­že­nia ob­ča­nov ale­bo dô­ve­ry­hod­nej oso­by,
  7. má byť ob­ža­lo­va­né­mu ulo­že­ný trest a aký,
  8. má byť ob­ža­lo­va­né­mu ulo­že­ná po­vin­nosť nah­ra­diť poš­ko­de­né­mu ško­du a v akom roz­sa­hu,
  9. má byť ulo­že­né ochran­né opat­re­nie a aké.

Hla­so­va­nie o roz­sud­ku mu­sí pod­ľa § 170 TP pre­bie­hať tak, že o kaž­dej otáz­ke uve­de­nej v § 169 ods. 1 písm. a) až i) TP, prí­se­dia­ci hla­su­jú pred pred­se­dom se­ná­tu. Pri hla­so­va­ní roz­ho­du­je väč­ši­na hla­sov a kaž­dý člen se­ná­tu mu­sí hla­so­vať, aj keď bol v niek­to­rej pred­chá­dza­jú­cej otáz­ke preh­la­so­va­ný.

Vy­hláš­ka MS SR č. 543/2005 Z. z., o Spra­vo­va­com a kan­ce­lár­skom po­riad­ku pre ok­res­ne sú­dy, kraj­ské sú­dy, Špe­ciál­ny súd a vo­jen­ské sú­dy ur­ču­je, že v zá­pis­ni­ci o hla­so­va­ní sa ok­rem všeo­bec­ných ná­le­ži­tos­tí us­ta­no­ve­ných pred­pis­mi o kona­ní pred súd­mi uve­die

  1. deň hla­so­va­nia,
  2. pos­tup pri jed­not­li­vých hla­so­va­niach a ich vý­sle­dok,
  3. vý­rok roz­hod­nu­tia s uve­de­ním, či ide o roz­su­dok ale­bo uz­ne­se­nie a
  4. mien­ka od­liš­ná od ná­zo­ru väč­ši­ny, a to v ce­lom zne­ní so struč­ným od­ôvod­ne­ním.

V zmys­le § 170 ods. 5 TP, prí­se­dia­ci hla­su­jú pred pred­se­dom se­ná­tu, pri­čom prí­se­dia­ci hla­su­jú pred slu­žob­ne star­ší­mi a pred­se­da se­ná­tu hla­su­je pos­led­ný. Cie­ľom ci­to­va­né­ho us­ta­no­ve­nia zrej­me bo­lo za­bez­pe­čiť, aby prá­ve je­di­ný člen senátu, kto­rý je od­bor­ne spô­so­bi­lý vec správ­ne práv­ne po­sú­diť (sud­ca, pred­se­da se­ná­tu) svo­jim hla­so­va­ním ne­mo­hol ov­plyv­niť ná­zor a hla­so­va­nie „prí­se­dia­cich sudcov z ra­dov ob­ča­nov“. Pri dôs­led­nom pos­tu­pe pod­ľa vy­ššie ci­to­va­né­ho usta­no­ve­nia Tres­tné­ho poriad­ku, prí­se­dia­ci v prí­pa­de zho­dy pri hla­so­va­ní sú vlas­tne po­ro­tou, kto­rá roz­ho­du­je o vi­ne, či nevi­ne ob­ža­lo­va­né­ho bez to­ho, aby pred­se­da se­ná­tu (sud­ca) mal mož­nosť ov­plyv­niť to­to ich roz­hod­nu­tie. Ak sa prísediaci zhod­nú nap­rík­lad na zá­por­nej od­po­ve­di na otáz­ku či sa stal sku­tok, pre kto­rý je ob­ža­lo­va­ný stí­ha­ný, je­di­ným mož­ným vý­ro­kom je po­tom vý­rok os­lo­bo­dzu­jú­ci – a to aj v prí­pa­de od­liš­né­ho sta­no­vis­ka je­di­né­ho pro­fe­sio­ná­la v se­ná­te  - pred­se­du se­ná­tu.

Žia­da sa eš­te uviesť, že ak sa v zá­pis­ni­ci o hla­so­va­ní uvá­dza­jú ná­le­ži­tos­ti pod­ľa Tres­tné­ho po­riad­ku a vy­hláš­ky MS SR č. 543/2005 Z. z., tak zá­pis­ni­ca o hla­so­va­ní ne­mô­že byť za­le­pe­ná v ten­kej obál­ke (formát obál­ky C6 s jed­ným dvak­rát prehnu­tým lis­tom for­má­tu A4) – nao­pak, pri zlo­ži­tej­ších rozsudkoch a via­ce­rých ob­ža­lo­va­ných mož­no oča­ká­vať, že zápisni­ca o hla­so­va­ní se­ná­tu bu­de mu­sí mať niekoľ­ko strán a bu­de pre­to za­le­pe­ná v tzv. veľ­kej obál­ke (C4) pre for­mát ob­sa­hu A4. Zá­ro­veň pri dodr­ža­ní vy­ššie ci­to­va­ných us­ta­no­ve­ní ce­lý pro­ces pora­dy a hla­so­va­ní o roz­sud­ku ne­mô­že tr­vať päť mi­nút, ale mu­sí ísť o  dl­hší čas.

Pod­ľa § 54 ods. 4 vy­hláš­ky MS SR č. 543/2005 Z .z., o Spra­vo­va­com a kan­ce­lár­skom po­riad­ku pre okres­ne sú­dy, kraj­ské sú­dy, Špe­ciál­ny súd a vo­jen­ské sú­dy, obál­ku so zá­pis­ni­cou o hla­so­va­ní mô­že otvo­riť len pred­se­da se­ná­tu sú­du vy­ššie­ho stup­ňa pri roz­ho­do­va­ní o op­rav­nom pros­tried­ku a pred­seda se­ná­tu Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky pri rozho-dova­ní o mi­mo­riad­nom op­rav­nom prostried­ku, ako aj sud­ca po­ve­re­ný vy­ho­to­ve­ním roz­sud­ku; po na­hliad­nu­tí ju opäť zalepí, opat­rí od­tlač­kom úrad­nej pe­čiat­ky, ot­vo­re­nie obál­ky potvr­dí svo­jím pod­pi­som a uve­die dá­tum, ke­dy sa tak stalo.

Is­te by bo­lo za­ují­ma­vé poz­nať zis­te­nia pred­se­dov se­ná­tov sú­dov vy­ššie­ho stup­ňa (bez oh­ro­ze­nia po­vin­nos­ti mlčanli-vosti), v koľ­kých prí­pa­doch ma­la zá­pis­ni­ca o hla­so­va­ní všet­ky ná­le­ži­tos­ti – naj­mä jednot­li­vé hla­so­va­nia o kaž­dej z pred­pí­sa­ných otá­zok. Zá­ro­veň by bo­lo za­ují­ma­vé poz­nať dĺžku ča­su pre­ru­še­nia hlav­né­ho po­jed­ná­va­nia, po­čas kto­ré­ho sa reali­zo­va­la po­ra­da a hla­so­va­nie se­ná­tu.

So sil­ným pos­ta­ve­ním po­ro­ty – par­dón - prí­se­dia­cich, sú­vi­sí aj to, že pod­ľa § 327 ods. 1 TP, súd, ktorému vec bo­la vrá­te­ná na no­vé pre­jed­na­nie a roz­hod­nu­tie, je sí­ce via­za­ný práv­nym ná­zo­rom, ktorý vy­slo­vil vo svo­jom roz­hod­nu­tí od­vo­la­cí súd – ak sa tým­to ná­zo­rom však prí­se­dia­ci ne­ria­di a hlasu­je v roz­po­re s ním, niet žiad­ne­ho nás­tro­ja na zme­nu pos­to­ja prí­se­dia­ce­ho. Je­di­nou mož­nos­ťou je roz­hod­nu­tie od­vo­la­cie­ho sú­du v zmys­le § 325 TP, kto­rým na­ria­di, aby vec bo­la pre­jed­na­ná a rozhod­nu­tá v inom zlo­že­ní se­ná­tu.

Iné zlo­že­nie se­ná­tu však pri­ná­ša ďal­šiu kom­pli­ká­ciu spo­čí­va­jú­cu v tom, že po­kiaľ ob­vi­ne­ný ne­súh­la­sí so zme­nou v zlo­že­ní se­ná­tu, mu­sí sa hlav­né po­jed­ná­va­nie vy­ko­nať zno­va ( § 277 ods. 5 TP), čo znamená ri­zi­ko, že vec ne­bu­de mož­né rozhod­núť  pri­me­ra­nej le­ho­te a bu­de oh­ro­ze­né ús­tav­né prá­vo ob­vi­ne­né­ho na pre­ro­ko­va­nie je­ho tres­tnej ve­ci bez zbytočných prie­ťa­hov pod­ľa čl. 48 ods. 2 ús­ta­vy.

Reali­ta a sku­toč­ná prax ok­res­ných sú­dov pri roz­ho­do­va­ní se­ná­tov je však úpl­ne iná – tre­ba po­ve­dať, že sa pos­tu­pu­je v roz­po­re so zá­ko­nom – hla­so­va­nie prí­se­dia­cich je len for­mál­ne a ko­pí­ru­je vop­red vyslo­ve­ný ná­zor pred­se­du se­ná­tu. Para­doxne, ak by sa prís­ne dodr­žia­val zá­kon tak, ako je uve­de­né vy­ššie v tom­to prís­pev­ku, tak ne­viem v koľ­kých prípadoch by ok­res­ný súd pri­jal zá­kon­né roz­hod­nu­tie v zlo­ži­tej­ších ve­ciach – nap­rík­lad pri po­su­dzo­va­ní viac­čin­né­ho sú­be­hu pri uk­la­da­ní súhr­nné­ho tres­tu.

Z vlas­tnej skú­se­nos­ti viem, že pre­važ­ná väč­ši­na prí­se­dia­cich veľ­mi sko­ro oľu­to­va­la zvo­le­nie do tej­to fun­kcie. Prí­se­dia­ci sú to­tiž vo­le­ní na ob­do­bie šty­roch ro­kov a fun­kcia prí­se­dia­ce­ho tr­vá aj po up­ly­nu­tí toh­to ob­do­bia do prá­vop­lat­nos­ti rozhodnutia vo ve­ci, ak je to pot­reb­né na do­kon­če­nie ve­ci, v kto­rej je prí­se­dia­cim. Mno­hí prí­se­dia­ci už pri pr­vých skúsenos­tiach s vý­ko­nom tej­to fun­kcie zis­ti­li, že nej­de o žiad­nu spo­lo­čen­skú pres­tíž, ale o čas­to zdĺha­vé, až úmor­né „sede­nie“ za "súd­ny sto­lom" (príl­oha č. 7 vy­hláš­ky MS SR č. 543/2005 Z.z., o Spra­vo­va­com a kan­ce­lár­skom po­riad­ku -  tak­to ozna­ču­je stôl, za kto­rým za­sa­dá se­nát ale­bo sa­mo­sud­ca) ne­raz v hru­bých ne­prie­duš­ných ta­lá­roch v let­ných me­sia­coch v po­jed­ná­va­cej mies­tnos­ti, v kto­rej je tep­lo­ta trid­sať stup­ňov.

Uve­do­mu­jem si, že na zru­še­nie toh­to, pod­ľa môj­ho ná­zo­ru zby­toč­né­ho pr­vku tres­tné­ho ko­na­nia, je pot­reb­ná aj ús­tav­ná zme­na - čl. 142 ods. 2, čl. 148 ods. 3 a čl. 148 ods. 4 Ústa­vy SR, čo zrej­me ne­bu­de jed­no­du­ché ani v prí­pa­de, že sa na tom­to ná­zo­re zhod­ne od­bor­ná ve­rej­nosť. Ak však ten­to prís­pe­vok po­mô­že roz­prú­diť od­bor­nú dis­ku­siu na otáz­ku zo svoj­ho úvo­du, ne­bo­lo je­ho na­pí­sa­nie zby­toč­né.


JUDr. Vla­di­mír Var­ga, sud­ca Ok­res­né­ho sú­du Hu­men­né

ilustračné foto: pixabay.com

Príspevok bol pôvodne publikovaný na portáli www.pravnelisty.sk

Tlačiť
Diskusia neobsahuje žiadne príspevky
Právnik od roku Reagovať