Premlčanie pohľadávok zo zdravotného poistenia – je vôbec premlčanie premlčaním?

Premlčanie pohľadávok zo zdravotného poistenia má oproti všeobecnej úprave premlčania vyplývajúcej z Občianskeho zákonníka určité osobitosti, čo v praxi zvykne spôsobovať interpretačné nejasnosti a často vedie k nesprávnej, resp. neopodstatnenej obrane poistencov a v niektorých prípadoch tiež k „zbytočnému“ vymáhaniu pohľadávok zdravotnou poisťovňou – slovo zbytočný je v úvodzovkách z dôvodu, že (i) premlčanie vo všeobecnosti nemá za následok zánik pohľadávky, ale iba jej právnu nevymáhateľnosť, t.j. poistenec ju môže uhradiť dobrovoľne, pričom na strane poisťovne nedôjde k bezdôvodnému obohateniu ako aj z dôvodu, že (ii) podľa časti súdnej praxe sa námietka premlčania nevyžaduje, pretože premlčanie v oblasti verejného práva má účinky preklúzie, t.j. automatického zániku práva zo zákona.

Základný rozdiel medzi premlčaním a preklúziou spočíva v tom, že pri premlčaní právo nezaniká, ale uplynutím premlčacej doby dochádza k jeho právnej nevymožiteľnosti, t.j. príslušný orgán verejnej moci toto právo nemôže veriteľovi priznať (v tomto zmysle sa hovoríme o tzv. oslabení práva) – na premlčanie sa prihliada iba vtedy, ak dlžník vznesie námietku (dovolá sa) premlčania. Pri preklúzii dochádza k zániku práva ex lege uplynutím času, pričom na preklúziu sa prihliada ex offo bez toho, aby to dlžník namietal.

V rámci právnej úpravy premlčania pohľadávok zo zdravotného poistenia je v prvom rade nevyhnutné rozlišovať medzi terminológiou (i) právo predpísať (uplatniť) poistné a (ii) právo vymáhať poistné. Pod právom uplatniť nárok na poistné sa rozumie právo vyrubiť (vymerať) poistencovi poistné na základe výkazu nedoplatkov, ktorý má na účely exekučného konania povahu exekučného titulu[1] alebo uplatniť toto právo na Úrade pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou, ktorý o tom vydá rozhodnutie (platobný výmer)[2]. Právo vymáhať poistné znamená právo uplatniť pohľadávku zo zdravotného poistenia návrhom na vykonanie exekúcie v prípade, že táto pohľadávka nebola zo strany poistenca uhradená dobrovoľne a poistné bolo právoplatne predpísané.

Právo vymáhať poistné podľa zákona o zdravotnom poistení sa spája výlučne s právnou možnosťou oprávneného (zdravotnej poisťovne) domáhať sa núteného výkonu rozhodnutia proti povinnému (poistencovi), ktorý dobrovoľne nesplnil uloženú povinnosť. Predpokladom naplnenia tohto práva oprávneným je súhrn takých postupov, ktoré smerujú k uskutočneniu právneho úkonu s ktorým právny poriadok spája účinné začatie konania, v ktorom možno povinného donútiť k splneniu uloženej povinnosti. Jedná sa o návrhové konanie, ktoré je ovládané dispozičným princípom. Predmet premlčania – „právo vymáhať poistné“ – uvádzaná právna norma spája s možnosťou oprávneného iniciovať nútený výkon rozhodnutia, nespája s ním faktické uspokojenie oprávneného, ktoré nastáva až úspešnou realizáciou (výkonom) v závislosti od zákonom upraveného postupu vymáhajúceho orgánu[3]. Právo vymáhať poistné nemožno stotožňovať s právom vykonať rozhodnutie.

Okrem obsahového rozdielu v tejto terminológii spočívajú základné rozdiely aj (i) v začiatku plynutia premlčacej doby, (ii) v dĺžke trvania premlčacej doby a (iii) v momente, kedy možno úspešne uplatniť námietku premlčania. V prípade práva uplatniť poistné začína plynúť premlčacia doba odo dňa splatnosti poistného, pričom právo sa premlčí uplynutím piatich rokov, a námietku premlčania možno úspešne uplatniť najneskôr do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Premlčacia doba na uplatnenie práva vymáhať poistné začína plynúť odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné, pričom toto právo sa premlčí uplynutím troch rokov, a námietku premlčania je možné uplatniť kedykoľvek až do skončenia exekučného konania[4]. Podmienkou, aby mohlo nastúpiť premlčanie práva vymáhať poistné je predchádzajúce úspešné uplatnenie nároku na poistné (existencia exekučného titulu).

Súdna prax i odborná akademická verejnosť pripustila za dôvod podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku i premlčanie pohľadávky priznanej rozhodnutím, ktoré je exekučným titulom. Uplatnenie (dovolanie sa) námietky premlčania v exekučnom konaní nemožno povinnému uprieť – na jej uplatnenie je súd povinný prihliadať v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Z týchto dôvodov na námietku premlčania je exekučný súd povinný prihliadať aj potom, čo už bolo rozhodnuté o námietkach proti exekúcii podľa ustanovenia § 50 Exekučného poriadku[5].

V súvislosti s premlčaním pohľadávok zo zdravotného poistenia nemožno opomenúť prechodné ustanovenie § 32 zákona o zdravotnom poistení, ktoré dopadá na pohľadávky vzniknuté do 1. januára 2005, t.j. ktoré vznikli na základe doterajšej právnej úpravy a to zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „predošlý zákona o zdravotnom poistení“)[6].

Podľa ustanovenia § 32 zákona o zdravotnom poistení na poistné, poplatky z omeškania, poplatky za nesplnenie oznamovacej povinnosti a pokuty, ktoré bol platiteľ povinný uhradiť do účinnosti tohto zákona, sa vzťahuje desaťročná premlčacia lehota takto:

  1. na poistné odo dňa splatnosti,
  1. na poplatky z omeškania odo dňa nároku zdravotnej poisťovne na predpísanie poplatkov z omeškania,
  1. na poplatky za nesplnenie oznamovacej povinnosti od posledného dňa, keď mohla byť oznamovacia povinnosť riadne splnená,
  1. na pokuty odo dňa nesplnenia povinnosti.

Ustanovenie § 32 zákona o zdravotnom poistení[7] svojou povahou upravuje právo uplatniť nárok na poistné, čo možno vyvodiť z jazykovo-systematického výkladu – vyplýva to z použitej terminológie týkajúcej začiatku plynutia premlčacej doby („odo dňa splatnosti poistného“), ktorá je používaná v § 21 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení v súvislosti s právom uplatniť nárok na poistné. Tento výklad podporuje aj textácia ustanovenia § 36 ods. 11 zákona o zdravotnom poistení, z ktorého vyplýva, že zdravotná poisťovňa môže dlžné poistné vyplývajúce z neodvedeného preddavku na poistné, nedoplatku alebo úrokov z omeškania a dlžné poistné a poplatky z omeškania, na ktoré má zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004 (pozn. predošlý zákon o zdravotnom poistení) uplatniť voči platiteľovi poistného výkazom nedoplatkov.

V súdnej praxi bolo zároveň judikované, že ustanovenie § 21 ods. 4 zákona o zdravotnom poistení ani § 21 ods. 2 predošlého zákona o zdravotnom poistení sa nepoužije na pohľadávky zo zdravotného poistenia, ktoré vznikli do 31.12.2004, t.j. nesplnenie oznamovacej povinnosti podľa predošlého zákona o zdravotnom poistení nemá za následok nepremlčateľnosť práva predpísať poistné. Tento záver bol odôvodnený tým, že nový zákon o zdravotnom poistení upravil premlčaciu dobu nanovo, preto nemožno prihliadnuť na už zrušený § 21 ods. 2 predošlého zákona o zdravotnom poistení, v ktorom bolo osobitne upravené premlčanie v prípade nesplnenia oznamovacej povinnosti. Ak potom podľa novej právnej úpravy na poistné, ktoré bol platiteľ povinný uhradiť do účinnosti nového zákona, sa vzťahuje nová premlčacia doba, na plynutie ktorej nemá žiadny vplyv splnenie alebo nesplnenie oznamovacej povinnosti, jej uplynutím dôjde k premlčaniu bez ohľadu na to, či platiteľ splnil, alebo nesplnil oznamovaciu povinnosť. Je nepochybné, že právne vzťahy zo zdravotného poistenia patria do oblasti práva verejného. V ustanovení § 32 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení je okrem premlčania poistného upravené tiež premlčanie poplatkov z omeškania, poplatkov za nesplnenie oznamovacej povinnosti a pokút, ktoré sú dôsledkom porušenia právnej povinnosti zo strany určitého subjektu, teda majú nesporne sankčný charakter. Preto je nevyhnutné pri ich ukladaní, resp. uplatňovaní dodržiavať aj zásady platné pre správne trestanie. Podľa týchto zásad sa nový právny predpis môže použiť len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje, alebo ak je to pre účastníka (platiteľa poistného) výhodnejšie[8].

K aplikácii prechodného ustanovenia § 76b predošlého  zákona o zdravotnom poistení (analogicky platia tieto závery aj na ustanovenia § 32 zákona o zdravotnom poistení) a všeobecne k „premlčaniu“ pohľadávok zo zdravotného poistenia zaujala súdna prax aj odchylné stanovisko[9].

Podľa názoru NS SR ustanovenie § 76b zákona č. 273/1994 Z. z. hovorí o premlčaní poistného a § 21 ods. 1 zákona č. 273/1994 Z. z. hovorí o premlčaní práva na predpísanie poistného. Poistné ako peňažná pohľadávka poisťovne sa nepremlčuje a ani v zákone č. 273/1994 Z. z. nie je ustanovená lehota, po uplynutí ktorej by v spojení so vznesenou námietkou premlčania nastali dôsledky premlčania poistného. Keďže poistné sa nepremlčuje, môže ho platiteľ dobrovoľne zaplatiť kedykoľvek dodatočne, a to aj keď už došlo k premlčaniu práva na predpísanie poistného a právny dôvod na jeho platenie trvá. Dobrovoľným zaplatením poistného i po premlčaní práva na jeho predpísanie preto nemôže dôjsť k neoprávnenému obohateniu na strane poisťovne (štátu).

To, čo podlieha premlčaniu v tomto prípade, nie je poistné (pohľadávka), ale procesné právo poisťovne na predpísanie poistného, t. j. právo na vymeranie poistného platobným výmerom, ktorý je právnym titulom na jeho vymáhanie. Premlčanie práva v tomto prípade znamená zánik procesného práva na vydanie individuálneho správneho aktu - platobného výmeru. Na túto skutočnosť prihliada správny orgán ex offo. Zákon č. 273/1994 Z. z. totiž ako podmienku premlčania neuvádza vznesenie námietky premlčania. V oblasti verejného práva neexistuje všeobecný predpis, ktorý by subsidiárne definoval všeobecné podmienky pre premlčanie práva predpísať poistné, a teda stanovil i požiadavku na vznesenie námietky premlčania. Vznesenie námietky premlčania je preto nadbytočné a bez právnych dôsledkov. Inštitút premlčania práva na predpísanie poistenia podľa zákona č. 273/1994 Z. z. svojimi dôsledkami zodpovedá inštitútu preklúzie v súkromnom práve.

Ustanovenie § 76b zákona č. 273/1994 Z. z. najvyšší súd vyhodnotil ako neurčité a v dôsledku toho neaplikovateľné, pretože hypotéza právnej normy sa týka premlčania poistného ako peňažnej pohľadávky, ktoré zákon č. 273/1994 Z. z. neupravuje. Pokiaľ by malo mať ten význam, že ide o premlčanie práva predpísať poistné, tak by toto ustanovenie explicitne muselo znieť: „na poistné, právo na predpísanie ktorého do dňa účinnosti zákona nie je premlčané, sa vzťahuje ustanovenie § 21 ods. 1“. Vady hypotézy retroaktívneho ustanovenia § 76b spôsobujú, že ustanovenie § 21 ods. 1 nemožno aplikovať pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 128/1998 Z. z. Ustanovenie § 76b nepredĺžilo premlčacie lehoty na predpísanie poistného, ktoré začali plynúť pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 124/1998 Z. z. Vzhľadom na uvedené východiská bolo konštatované, že právo predpísať poistné v 10 ročnej premlčacej lehote sa vzťahuje len na poistné, ktorého splatnosť nastala po účinnosti zákona č. 124/1998 Z. z.

Je otázne, či takýto výklad ustanovenia § 76b predošlého zákona o zdravotnom poistení je udržateľný – už pri výklade ustanovenia § 32 zákona o zdravotnom poistení bolo vyššie uvedené, že toto ustanovenie takisto neobsahuje výslovnú dikciu o práve uplatniť poistné, ale z účelu a jazykovo-systematického výkladu predmetnej právnej normy takýto záver možno vyvodiť.

Z ustanovenia § 76b ako aj ustanovenia § 32 sa javí zrejmý úmysel, že zákonodarca v týchto ustanoveniach upravil právne vzťahy vniknuté za účinnosti skoršej právnej úpravy, t. j. otázku premlčania práva predpísať poistné, a teda že novú právnu úpravu je potrebné aplikovať aj na právne vzťahy založené predchádzajúcou právnou úpravou. Teleologickým výkladom možno dospieť k záveru, že formulácia (hoci terminologicky nepresná) § 76b a § 32 vznikla s cieľom prechodne upraviť vzťahy týkajúce sa poistného práve čo sa týka práva predpísať poistné. Takýto výklad predmetných ustanovení sa zdá byť v súlade s úmyslom zákonodarcu. Samotná skutočnosť, že zákonodarca v súvislosti s premlčaním používa rôzne pojmy, nemôže byť smerodajná pri výklade predmetného ustanovenia. Zároveň je nepochybné, že orgán interpretácie a aplikácie práva má použiť takú interpretáciu, v prípade ak existujú viaceré, ktorá realizuje účel právnej normy a nie ho zmarí, čo by mohlo nastať v prípade konštatovania o neurčitosti a neaplikovateľnosti právnej normy.

Judikatúra súdov vytvorila všeobecne akceptované interpretačné pravidlo[10], podľa ktorého sa orgány verejnej moci majú vyhýbať prílišnému formalizmu – to znamená, že tieto orgány nie sú absolútne viazané doslovným znením zákona, ale môžu a musia sa od neho odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu.

Nedostatok všeobecnej úpravy „premlčania“ pre účely zdravotného poistenia vedie k výkladu, že právo vymáhať poistné v podstate znamená, že v premlčacej dobe musí dôjsť nielen k uplatneniu tohto práva, ale aj k faktickému vymoženiu pohľadávky oprávneného – z toho vyplýva záver, že právo vymáhať poistné v premlčacej dobe sa stotožňuje s právom vykonať rozhodnutie v určitej dobe (v tejto otázke teda existuje nejednotný prístup súdnej praxe). Tento záver vychádza okrem absencie uvedenej všeobecnej úpravy aj z predpokladu, že v oblasti právnej úpravy zdravotného poistenia, ktorá reguluje svojou povahou verejnoprávne vzťahy je vylúčené subsidiárne použitie Občianskeho zákonníka, t.j. najmä ustanovenie § 112 OZ, ktoré upravuje spočívanie premlčacej doby[11]. Z týchto východísk vyplýva, že podanie návrhu na vykonanie exekúcie nespôsobuje spočívanie premlčacej doby, čo znamená, že právo vymáhať poistné sa neobmedzuje len na právo podať návrh na vykonanie exekúcie, ale v sebe zahŕňa aj právo vykonať rozhodnutie v rámci premlčacej doby.

Vzhľadom na nejednotné názory možno odporučiť z dôvodu opatrnosti vzniesť vždy námietku premlčania, pretože s poukazom na súdnu prax nie je predvídateľné, ku ktorej časti názorového spektra sa daný exekučný súd prikloní, a teda či na „premlčanie“ bude prihliadať ex offo ako na preklúziu alebo ako na premlčanie v pravom slova zmysle. V prvom prípade sa na zastavenie exekúcie bude vzťahovať ustanovenie § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku a v druhom prípade ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, čo je v podstate iba formálno-aplikačný rozdiel, pričom v oboch prípadoch musí dôjsť k zastaveniu exekúcie.

Z hľadiska vývoja právnej úpravy je potrebné rozlišovať nasledovné skupiny pohľadávok podľa jednotlivých premlčacích dôb:

Pohľadávky, ktoré vznikli v období od 1.1.1995 do 1.6.1998

Právo predpísať pohľadávky, ktoré vznikli v tomto období sa premlčovalo za tri roky odo dňa jeho splatnosti a právo vymáhať poistné sa premlčovalo za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa toto poistné predpísalo.

Pohľadávky, ktoré vznikli v období od 1.6.1998 do 1.1.2005

Od 1.6.1998 došlo k zmene premlčacej doby pri práve predpísať poistné a to z 3 na 10 rokov odo dňa splatnosti poistného. V zmysle prechodného ustanovenia (§76b) pre poistné vzniknuté v období do 1.6.1998 platila nová 10 ročná premlčacia doba iba v tom prípade, ak toto poistné nebolo premlčané podľa prechádzajúcej právnej úpravy – iba v takom prípade došlo k predĺženiu premlčacej doby na 10 rokov. Ak sa napríklad poistné splatné 1.2.1995 nepredpísalo do 1.2.1998, tak v takom prípade nedošlo k predĺženiu premlčacej doby na 10 rokov. Ak išlo o poistné splatné 1.1.1997, tak takéto poistné ku dňa 1.6.1998 nebolo premlčané, preto na neho bolo možné uplatniť právo na jeho predpísanie v premlčacej dobe 10 rokov. Na všetky pohľadávky, ktoré vznikli po 1.6.1998 sa aplikovala premlčacia doba na právo predpísať poistné v dĺžke 10 rokov a na právo vymáhať poistné v dĺžke 3 roky.

Pohľadávky, ktoré vznikli v období od1.1.2005 po súčasnosť

Od 1.1.2005 došlo opätovne k zmenám premlčacích dôb. Právo uplatniť (predtým predpísať) poistné sa premlčuje uplynutím piatich rokov odo dňa splatnosti poistného a právo vymáhať poistné sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné.

 

Tomáš Čentík

11. apríl 2016

Ilustračné foto: pixabay.com



[1] § 17a ods. 10 zákona č. 580/2004 Z.z. o o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“) – „Právoplatný a vykonateľný výkaz nedoplatkov je exekučným titulom“.

[2] § 17 ods. 8 zákona o zdravotnom poistení.

[3] uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 7 Cdo 154/2011 zo dňa 19. júla 2012 – pozri TU.

[4] Podľa ustanovenia § 21 ods. 4 zákona o zdravotnom poistení v prípade nesplnenia povinností podať prihlášku na verejné zdravotné poistenie alebo oznamovacích povinností právo zdravotnej poisťovne uplatniť si nárok na predpísanie poistného a úroku z omeškania na úrade sa nepremlčuje.

[5] uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 5 Cdo 149/2010 zo dňa 11. apríla 2011 – pozri TU.

[6] Tento zákon bol zrušený zákonom č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (§ 87 ods. 1) s účinnosťou k 1.1.2005.

[7] Toto ustanovenie je v podstate nadbytočné, nakoľko na pohľadávky do 31.12.2004 by v zmysle ústavného zákazu retroaktivity bolo potrebné aplikovať predošlý zákon o zdravotnom poistení, ktorý upravoval totožnú premlčaciu dobu.

[8] rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 7 Sžso/25/2011 zo dňa 26. apríla 2012 (publikované pod R 93/2013) – pozri TU; rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 9 Sžso 22/2011 zo dňa 31. januára 2012 – pozri TU; rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 7 Sžso 52/2010 zo dňa 25. augusta 2011 – pozri TU.

[9] rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3Szd/1/2010 zo dňa 7. decembra 2010; rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 10Sžso/43/2013 zo dňa 17. Septembra 2014 – pozri TU.

[10] napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 5 Cdo 212/2010 zo dňa 29. novembra 2011 – pozri TU; nález Ústavného súdu SR, sp.zn. I. ÚS 306/2010 zo dňa 8. decembra 2010; nález Ústavného súdu SR, sp.zn. I. ÚS 255/2010 zo dňa 30. júna 2011 – pozri TU.

[11] „Ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia“.

 

PRINT
PRINT
Diskusia
Pridať nový príspevok
Tomáš Čentík|právnik od roku 2011
menší upgrade článku nájdete tu - ČENTÍK, T.: Premlčanie pohľadávok zo zdravotného poistenia; Právo a manažment v zdravotníctve, ročník 2019, č. 5/2019, str. 9 - 14, ISSN: 1338-2071.
20.06.2019 o 15:07:23Reagovať
|právnik od roku
Portál Ulpianus
Kontakt
Partnerom projektu je:

SPOLUPRACUJEME S: