Úprava platobného rozkazu v Civilnom sporovom poriadku (CSP) vychádza zo súčasnej právnej úpravy a v niektorých detailoch ju modifikuje.
Platobný rozkaz je upravený v rámci CSP v časti osobitné procesné postupy v rámci skrátených konaní a skrátených rozhodnutí. Platobným rozkazom možno rozhodnúť o žalobe v prípade, ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov. Pri takomto postupe sa nevyžaduje vyjadrenie žalovaného ani nariadenie pojednávania. Platobným rozkazom sa žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradiť mu trovy konania do 15 dní od jeho doručenia alebo aby v tej istej lehote podal odpor; výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie. V porovnaní s právnou úpravou, ktorá ustanovovala možnosť vydania platobného rozkazu aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa možno uviesť, že v praxi samotná žaloba spravidla znie výslovne na vydanie platobného rozkazu, čo je z pohľadu strany podávajúcej žalobu snaha o urýchlenie konania a skoré získanie právneho titulu na vymoženie si svojej peňažnej pohľadávky. Je potrebné uviesť, že „nároky na rozkaznú žalobu sú spravidla vyššie ako pri žalobe v základnom konaní, keďže súd pred vydaním platobného rozkazu nebude v priamom styku s účastníkmi a je úplne odkázaný na obsah rozkaznej žaloby[1]“. Na to nadväzujúc „skutočnosť, že pri rozhodovaní sa vychádza len z tvrdení a dôkazov predložených žalobcom (navrhovateľom) v tzv. rozkaznej žalobe, nemôže byť na ujmu žalovanému (odporcovi). Tomu je poskytnutý osobitný prostriedok súdnej ochrany proti vydanému rozhodnutiu, pričom je ponechané výlučne a len na jeho voľbe, či ho využije, alebo nie.[2]“.CSP upravuje aj inštitút tzv. „zrýchleného platobného rozkazu“. Ide o platobný rozkaz, ktorý je súd povinný vydať najneskôr do 10 pracovných dní od splnenia zákonom ustanovených podmienok. Týmito podmienkami sú:
- predloženie platobného rozkazu na tlačive zverejnenom Ministerstvom spravodlivosti SR na jeho webovom sídle spolu so samotnou žalobou (pozri TU)
- súčasne sú splnené zákonom ustanovené podmienky na vydanie platobného rozkazu
- súčasne je zaplatený súdny poplatok.
V prípade, ak súd nevydá platobný rozkaz, nariadi pred prvým pojednávaním predbežné prejednanie sporu.
CSP osobitne upravuje otázku doručovania platobného rozkazu a to tak, že ustanovuje povinnosť doručiť žalovanému platobný rozkaz spolu so žalobou do vlastných rúk. Na doručovanie platobného rozkazu sa nepoužijú ustanovenia CSP, ktoré upravujú fikciu doručenia (§111 ods. 3 CSP) a osobitné ustanovenia o doručovaní žaloby fyzickej osobe (§116 CSP). V prípade, ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, je súd povinný platobný rozkaz zrušiť v plnom rozsahu; to neplatí v prípade, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 CSP. Z OSP vypadáva ustanovenie, ktorým sa zakazuje vydanie platobného rozkazu v prípade, ak pobyt žalovaného nie je známy; uvedené nebolo potrebné v CSP ustanoviť výslovne, nakoľko to vyplýva z povinnosti doručiť platobný rozkaz žalovanému do vlastných rúk. Ďalej z OSP vypadáva ustanovenie, ktorým sa zakazuje vydanie platobného rozkazu v prípade, ak by sa mal platobný rozkaz doručiť žalovanému do cudziny.
Odpor možno charakterizovať ako osobitný prostriedok súdnej ochrany, ktorý možno použiť podať proti vydanému platobnému rozkazu. CSP ustanovuje povinnosť vecne odôvodniť podaný odpor; ustanovenia upravujúce povinnosť súdu vyzvať toho, kto urobil podanie, na doplnenie alebo opravu tohto podania sa nepoužijú. Žalovaný je povinný:
- v odôvodnení opísať rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku
- pripojiť k odporu listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
O týchto povinnostiach musí byť žalovaný poučený v platobnom rozkaze. Dôvodová správa k inštitútu vecného odôvodnenia uvádza potrebu ho „vykladať ako odôvodnenie riadne, teda vecne odôvodnený odpor znamená odpor podaný s odôvodnením vo veci samej, teda so splnením si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti[3]“.
Súd vydá uznesenie o odmietnutí odporu v prípade, ak bol podaný:
- oneskorene
- neoprávnenou osobou alebo
- bez vecného odôvodnenia; o tomto následku musí byť žalovaný v platobnom rozkaze poučený.
V prípade, ak čo i len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, súd je povinný zrušiť platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadiť pojednávanie; to neplatí v prípade samostatného spoločenstva podľa § 76 CSP. Uznesenie o zrušení platobného rozkazu súd doručuje do vlastných rúk; žalobcovi spolu s uznesením doručí aj odpor.
Platobný rozkaz nadobúda právoplatnosť:
- márnym uplynutím lehoty na podanie odporu,
- dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o odmietnutí odporu podľa ustanovení o odmietnutí odporu v prípade, ak bol odpor podaný bez vecného odôvodnenia.
Laura Rózenfeldová
Zdroje:
zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
Dôvodová správa k zákonu č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
Učebnica občianskeho procesného práva 1. zväzok, Ján Mazák – Martina Jánošíková. vydavateľstvo IURIS LIBRI, spol. s.r.o., 2012, ISBN: 978-80-89635-00-9, 1. vydanie
Števček, M., Ficová, S. a kol., Občiansky súdny poriadok. I. diel. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2012
[1] Učebnica občianskeho procesného práva 1. zväzok, Ján Mazák – Martina Jánošíková. vydavateľstvo IURIS LIBRI, spol. s.r.o., 2012, ISBN: 978-80-89635-00-9, 1. vydanie, str. 373
[2] Števček, M., Ficová, S. a kol., Občiansky súdny poriadok. I. diel. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2012, str. 607
[3] Dôvodová správa k ustanoveniu § 265-268 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
